Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201363
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201363.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská
cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS |
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101901289/2019 zo dňa 08.08.2019, v konaní o

návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
07.10.2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa07.10.2019,doručenouKrajskémusúduvBratislaveakosprávnemusúdu(ďalejajako
„správny súd“) elektronicky dňa 08.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 101901289/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Kriminálneho
úradu finančnej správy č. 100599202/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy
uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 daňového poriadku predbežné
opatrenie, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej

splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem v rozsahu povinnosti zložiť na
účet správcu dane peňažnú sumu vo výške X.XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobia január 2016 až
november 2016.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa

§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch
svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu
vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne
nenapraviteľnýnásledok.Argumentovaltým,žeakopodnikateľskýsubjektsadostaldosituácie,priktorej
v rámci výkonu rozhodnutia (zablokovaním účtov z dôvodu výkonu rozhodnutí o nariadení predbežného

opatrenia) nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale
najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj
vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú exekučnými titulmi a prípadným
výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným (neschopným
plniť svoje záväzky), ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom. Podľa
žalobcu bude pre neho výkon napadnutých rozhodnutí likvidačný a spôsobí absolútny a nezvratný

rozklad spoločnosti, jej úplný zánik. Správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej
ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody žalobcu ako zamestnávateľa. V návrhu na priznanieodkladného účinku správnej žalobe žalobca osobitne zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý
zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj, s tým, že
náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom

predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Krok spočívajúci v exekúcii
na majetok žalobcu by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života
regionálneho obyvateľstva a mal by za následok zvýšenie nezamestnanosti v rámci regiónu, ale najmä
nepredstaviteľný negatívny dopad na zamestnancov. Následne žalobca uviedol, že terajšia finančná
situácia dovoľuje žalobcovi vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním

finančnej situácie do budúcna, nechystá sa meniť spôsob a systém prevádzky, pričom aktuálne tvorí
kladný hospodársky výsledok. O zlepšujúcej sa finančnej situácii žalobcu svedčia finančné výsledky, keď
za rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných 6 rokov. V tejto súvislosti uviedol,
že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a
zisku dáva podľa žalobcu dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto žalobca
bude schopný uhradiť. Ďalej uviedol, že aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje žalobca k

plneniusvojichdaňovýchzáväzkovriadneazodpovedneasnažísadodržiavaťsvojuplatobnúdisciplínu,
pričom si vytvára aj účtovné rezervy, čo vyplýva aj z účtovných závierok za rok 2017 a 2018. Podľa
žalobcu likvidačne na neho pôsobí už len blokácia bankových účtov finančnou správou v súvislosti
s vykonateľnosťou rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj
neuhradenie záväzkov, čo bude znamenať aj stratu postavenia v rámci hydinového priemyslu z terajšej

jednotky na trhu. V súvislosti s výkonom rozhodnutia dôjde k negatívnemu dopadu aj na zamestnancov
žalobcu (hrozba straty zamestnania), a aj z tohto dôvodu možno hovoriť o hrozbe hospodárskej ujmy
lokálneho charakteru. Za predpokladu, ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe,
bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť
svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca zdôraznil i tú skutočnosť, že ako

zamestnávateľ prispieva k priaznivému vývoju prostredia trhu práce a k sociálnej stabilite v regióne.
Tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným
záujmom. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské
pôsobenie a zamestnanosť. V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný. Mal

za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne
očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobnej správnej žalobe, je tento
žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2011, sp.
zn. 1Sžr/28/2010, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať

v obdobných veciach rovnako. Zásah zo strany daňového úradu a výkonu prípadnej daňovej exekúcie
by bol pre žalobcu fatálny, nakoľko by žalobcovi vznikla platobná neschopnosť. Mal za to, že výkon
rozhodnutia bude mať pre žalobcu za následok jeho ekonomickú likvidáciu - v lepšom prípade reštrikčné
opatrenia. S poukazom na rekapituláciu miezd za podnik 08/2019 ako i na riadnu účtovnú závierku
zostavenú ku dňu 31.12.2018 tvrdil, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného

plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je
jediná možná ochrana žalobcu, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi
nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s majetkom žalobcu ako obchodnej

spoločnostijenepochybné,ževdanomprípadedôjdeknaplneniupodmienokstanovenýchustanovením
§ 185 písm. a) SSP.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 09.01.2020, doručeným
správnemu súdu v ten istý deň, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe vyjadril tak, že podľa žalovaného nie sú súčasťou návrhu žalobcu žiadne dôkazy
preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože
jeho tvrdenie v návrhu o hrozbe exekučnej činnosti žalovaného, resp. že výkonom rozhodnutí o
nariadení predbežného opatrenia sa stane objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov
a zamestnancov nedôveryhodným, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by sa

malo návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovieť. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žalovaný poukázal na podstatu v danej veci, a to žalobcom uplatnené právo na
odpočítanie dane podľa hmotnoprávneho predpisu - § 49 až § 51 zákona o DPH, pri ktorom sa reálnosť
dodania fakturovaných zdaniteľných obchodov nepotvrdila, a preto žalovaný poukázal na judikatúruNajvyššieho súdu SR, podľa ktorej právnu ochranu môže mať len poctivé podnikanie a relevantné
fakturované prijaté a dodané zdaniteľné obchody v rámci obchodných vzťahov, čo sa v danom prípade
u žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepotvrdilo.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa
ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. §

185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi

následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako dôvod pre vyhovenie

jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel
k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho
ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať

aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/
ust. § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň
povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného
účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť

dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu
osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť
závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žalobcu nedošlo.

10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej
žalobypredstavujeibaurčitúvýnimkuaniepravidlo,kedyeštepredrozhodnutímsprávnehosúduvovecisamej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate
blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a predložených dokladov (prehľad

dlhodobého majetku za obdobie september 2018 podľa útvarov a evidenčných skupín zo dňa
29.10.2018, účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie schválenej ku dňu 31.12.2017,
účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2018 za obdobie od 1/2018 do 12/2018, náklady na zamestnancov
žalobcu za august 2019) si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca
je postihnutý exekúciami, má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a
hospodári s účtovnou stratou. V jednej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

tvrdí, že mu likvidácia hrozí a ukončenie činnosti žalobcu je nezvratné, v inej časti argumentuje tým,
že je v stabilizovanej situácii resp. že svoju situáciu udržuje. Z argumentácie žalobcu je citeľná istá
neurčitosť tvrdení a nesúlad v argumentácii. Tvrdí, že výkon rozhodnutia spôsobí „absolútny rozklad“
žalobcu, avšak zo žalobcom predložených dokumentov správnemu súdu vychodí, že žalobca už toho
časujeplatobneneschopnýajepredlžený.Jenutnépoukázaťajnaskutočnosť,žežalobcompredložené

účtovné závierky boli zostavené ku dňu 31.12.2017 a ku dňu 31.12.2018, a teda neodrážajú reálny
stav ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol doručený
správnemu súdu spolu so žalobou vo veci samej dňa 08.10.2019. Ani prehľad dlhodobého majetku
za obdobie september 2018 podľa útvarov a evidenčných skupín zo dňa 29.10.2018 v spojitosti s
vyčíslením nákladov na zamestnancov žalobcu za august 2019 nepreukazuje splnenie zákonných

podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia súdu o odkladnom účinku žaloby. Taktiež ani odkaz na
žalobcom uvádzané rozhodnutia „v obdobných veciach“ iných krajských súdov, pretože rozhodnutiami
iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Naviac,
nejedná sa o totožné veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania
právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz

priznaného odkladného účinku správnej žalobe.

12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a

v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila
žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával
dôkazy, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani

tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom. Sám
poukázal na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez
toho,abyukončilsvojučinnosť.Zuvedenéhojepodľanázorusprávnehosúdumožnévyvodiť,žežalobca
nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú
situáciu. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie

sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo
včasnomariadnomvýberedaníavdanomprípadežalobcadobrovoľnenesplnilsvojudaňovúpovinnosť,
ktorej splatnosť už nastala. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne
dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov,
resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil.

Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.