Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113203658
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7113203658.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: K., bytom v V.,

zastúpenej JUDr. Michal Treščák ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovanej: N.,
bytom v V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29,
Košice, o zaplatenie 10 909,66 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 5 955,- Eur s 8 % úrokom z omeškania od 17. 5.
2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,18 %.

Vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie sumy 16 552,76 Eur z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 15. 2. 2013 domáhala proti žalovanej zaplatenia
sumy 10 909,66 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 909,66 Eur od doručenia

platobného rozkazu žalovanej do zaplatenia Podľa žaloby, dňa 21. 2. 2011 poskytla ako veriteľka
žalovanej pôžičku vo výške 15 000,- Eur na kúpu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXX,
katastrálne územie A., obec A., okres M., a to rodinný dom so súpisným č. XX postavený na parcele
č. XXX, parcela registra „C“ s parcelným č. XXX o výmere 1182 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX o výmere 1971 m2, záhrady, sklad postavený na parcele č.
XXX, a to tým spôsobom, že žalobkyňa na požiadanie žalovanej v hotovosti vložila finančné prostriedky
na účet R. ktorá v postavení predávajúcej predala nehnuteľnosti žalovanej. Žalobkyňa spolu s manželom

a troma maloletými deťmi v období od 1. 4. 2011 do 30. 9. 2012 užívali špecifikované nehnuteľnosti
spoločne so žalovanou. Dňa 30. 9. 2012 žalobkyňa nehnuteľnosť vypratala, kľúče odovzdala žalovanej.
Žalobkyňa v čase užívania nehnuteľnosti neplatila žalovanej ako vlastníčke nehnuteľnosti žiadne
nájomné. Úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti platili priamo dodávateľom týchto služieb. Na
základe tohto skutkového stavu je preto žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni sumu 15 000,- Eur zníženú
o sumu 4 320,- Eur (18 mesiacov x 240,- Eur), ktorá predstavuje omeškané nájomné za dobu, po ktorú
žalovaná nehnuteľnosti užívala a neuhradila na jej užívanie nájomné riadne a včas. Ďalej sa suma

znižuje o sumu 230,34 Eur predstavujúcu nedoplatok pre spoločnosť SPP, a.s., ktorú uhradila žalovaná
a zvyšuje o sumu 460,- Eur (5 mesiacov x 92,- Eur) predstavujúcu tretinu nájomného za 5 mesiacov
pripadajúcu na žalovanú počas obdobia, kedy taktiež užívala nehnuteľnosť.2. Žalobkyňa k žalobe pripojila listiny - stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného k nehnuteľnosti zo
dňa 27. 7. 2012 vypracované Realitným centrom Košice, s.r.o., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres
M., obec A., katastrálne územie A.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 5. 11. 2013 žiadala žalobu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Podľa vyjadrenia, od žalobkyne prijala sumu vo výške
15 000,- Eur za účelom kúpy nehnuteľnosti, i keď právny titul poskytnutia tejto sumy nebol medzi
stranami bližšie špecifikovaný. Vyslovila nesúhlas s výškou mesačného nájomného 240,- Eur, keďže
lokalita, kde sa nehnuteľnosť nachádza, zodpovedá mesačnému nájmu 2-izbového bytu, nie domu s

rozľahlým pozemkom. Žalovaná s vyjadrením predložila znalecký posudok č. 108/2012 vyhotovený
znalkyňou K., podľa ktorého podlahová plocha rodinného domu predstavuje spolu 253,86 m2 a teda
pri uvedenej výmere, ku ktorej je potrebné pripočítať pozemok patriaci k domu, sa nájom musí
pohybovať minimálne vo výške 500,- Eur mesačne. Ak potom vynásobíme mesačné nájomné vo výške
500,- Eur a počet mesiacov prenájmu, teda 18 x 500,- Eur, výsledná je suma 9 000,- Eur, ktorú je
potrebné od pôžičky vo výške 15 000,- Eur odpočítať. Suma vo výške 92,- Eur je neakceptovateľná,

nakoľko žalovaná neplatí nájom za nehnuteľnosť, ktorú vlastní a užíva na základe vlastníckeho
práva. Žalobkyňa vo svojom návrhu nezohľadnila skutočnosť, že po dobu užívania nehnuteľnosti
dochádzalo k prirodzenému znehodnocovaniu. Pri užívaní nehnuteľnosti po dobu 18 mesiacov sa
hodnota nehnuteľnosti znížila o sumu 1 806,48 Eur ako vyplýva z priloženého znaleckého posudku.
Dom bol v dezolátnom stave, nájomcovia si odniesli všetok nábytok, spotrebiče, odmontovali kuchynskú

linku a radiátory, v nepoužiteľnom stave zanechala žalobkyňa plynový kotol, ktorý musela žalovaná
vymeniť a za výmenu kondenzačného kotla zaplatila 3 623,- Eur. Skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom
návrhu účtovala žalovanej ako vlastníčke užívanej nehnuteľnosti z titulu užívania nehnuteľnosti sumu vo
výške 92,- Eur/mesiac, je scestná, nakoľko žalovaná predsa nebude platiť nájom za nehnuteľnosť, ktorú
vlastní a užíva na základe tohto titulu. Žalobkyňa vo svojom návrhu nezohľadnila, že po dobu užívania

predmetnej nehnuteľnosti u tejto dochádzalo k jej prirodzenému znehodnocovaniu. Vychádzajúc zo
znaleckého posudku znalec lineárnou metódou vyhodnotil, že východisková hodnota nehnuteľnosti sa
každýmrokomznižujeojehopercento.Dombolvdezolátnomstave,nájomcovia-žalobkyňasrodinousi
so sebou odniesli nábytok, spotrebiče, odmontovali kuchynskú linku a radiátory. Žalovaná uzatvorila so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu č. 120111868, predmetom ktorej bolo poskytnutie

pôžičky vo výške 3 311,73 Eur na účely financovania osobného motorového vozidla Opel Astra Caravan
2.0 DTI 16V Comfort. Uvedené vozidlo bolo z poskytnutých prostriedkov riadne zakúpené, pričom
žalovaná zaplatila spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. aj prvú splátku vo výške 875,- Eur.
Následne však uvedené motorové vozidlo začala užívať žalobkyňa s rodinou a preto sa so žalovanou
dohodli, že zvyšok pôžičky bude uhrádzaný žalobkyňou. Táto však po istom čase pôžičku prestala

splácať a preto došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky a k začatiu výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva. V súčasnej dobe spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vymáha od žalovanej z
titulu poskytnutej pôžičky sumu vo výške 2 123,28 Eur. Žalobkyňa teda užívala vozidlo, ktoré bolo z
väčšej časti zabezpečené z prostriedkov žalovanej a preto má žalovaná za to, že je potrebné zohľadniť
sumu, ktorú žalovaná na osobné motorové vozidlo, ktoré napokon bez akejkoľvek náhrady užívala

žalobkyňa a aj samotnej žalobkyni bolo zhabané.
4. Na základe vyššie uvedeného žalovaná žiadala vzájomným návrhom, aby súd pri rozhodovaní o
návrhu žalobkyne vzal do úvahy výdavky žalovanej vynaložené v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti
žalobkyňou, ako aj to, o čo bola žalovaná pri užívaní nehnuteľnosti žalobkyňou ukrátená, konkrétne sa
jedná o položky:

- nájomné za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej po dobu 18 mesiacov v celkovej výške
9 000,- Eur,
- suma zodpovedajúca znehodnoteniu nehnuteľnosti za 18 mesiacov užívania vo výške 1 806,40 Eur,
- výdavok za výmenu kondenzačného kotla vo výške 3 623,- Eur,
- suma zostatku nesplatenej pôžičky na kúpu auta vo výške 2 123,28 Eur.

Uvedené položky a sumy špecifikované týmto jednostranne započítala voči nárokom žalobkyne
uplatneným v súdnom konaní voči žalovanej. Uvedený zápočet uplatnila v prípade, ak sa na základe
svedeckých výpovedí preukáže, že suma 15 000,- Eur, ktorá bola zo strany žalobkyne poskytnutá
žalovanej, nepredstavovala peňažný dar žalobkyne žalovanej. Ako dôkaz pripojila k svojmu vyjadreniu
zmluvu o dielo, fotografie rodinného domu po ukončení nájmu, faktúru č. 2/2013, fotokópie uzavretej

zmluvy so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12. 3. 2015 vypovedala, že so žalovanou sú v príbuzenskom vzťahu,
žalovaná je jej sesternica. Sumu 15 000,- Eur poskytla žalovanej ako pôžičku na kúpu rodinného domu,peniaze mala z predaja svojho 4-izbového bytu v V. ulici, kde predtým spoločne s rodinou a žalovanou
bývali. Pri kúpe domu sa dohodli ústne so žalovanou, že dom budú užívať spoločne a bezodplatne. Z
domu odišla spoločne s rodinou, lebo žalovaná žiadala, aby platila nájomné za užívanie domu.

6. Žalovaná na pojednávaní dňa 12. 3. 2015 vypovedala, že žalobkyňa poskytla sumu 15 000,- Eur
na účet predávajúcej pani Pastorovej na kúpu rodinného domu, ktorého sa stala vlastníčkou. Žalovaná
požiadala žalobkyňu, aby platila nájomné po dobu užívania nehnuteľnosti, čo žalovaná odmietla.

7. Svedkyňa Y., sestra žalovanej, vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa odišla spolu s rodinou z domu
po výzve žalovanej, aby platila nájomné. Dom po odchode žalobkyne ostal bez radiátorov, podláh,
kuchynskej linky, v dome bolo potrebné vymeniť kúrenie, strechu, preto žalovaná po odchode žalobkyne
urobila ďalšiu rekonštrukciu.

8. Z výpisu z účtu M. vyplýva, že na účet R. bola vložená žalobkyňou dňa 21. 2. 2011 suma 15 000,- Eur.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, obec A., okres M., katastrálne územie A. vyplýva, že žalovaná
sa stala vlastníčkou rodinného domu na základe kúpnej zmluvy U..

10. Podľa písomného stanoviska doručeného súdu dňa 15. 4. 2016 K., Realinvest, A. Dubčeka 11,

Trebišov, ktoré si súd na tento účel vyžiadal, v ponuke realitných kancelárií v danej obci a v blízkom
okolí sú evidované 4 rodinné domy s nájomnou mesačnou sumou za rodinný dom a pozemky vo výške
650,- Eur, 560,- Eur, 400,- Eur a 400,- Eur. Súčet týchto nájomných cien je 2 010,- Eur. Priemerná cena
prenájmu za 1 mesiac je 502,50 Eur. Prenájom za 18 mesiacov predstavuje 9 045,- Eur. Pravdepodobná
výška mesačného nájomného za rodinný dom a pozemok vychádza na 502,50 Eur.

11. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 27. 1. 2017 uviedla, že žalovaná sa so žalobkyňou
nikdy nedohodla na platení nájomného a predmetnú nehnuteľnosť poskytla žalobkyni do užívania
bezodplatne. Žalobkyňa sumu poskytnutej pôžičky vo výške 15 000,- Eur znížila o sumu 4 320,- Eur
(18 mesiacov x 240,- Eur) z dôvodu zachovania dobrých vzťahov so žalovanou. Namietala výšku

pravdepodobného nájomného, ktorá bola určená realitnou kanceláriou K. Realinvest z dôvodu, že
nehnuteľnosti, ktorých výška nájomného bola základom pre výpočet pravdepodobného nájomného u
predmetnejnehnuteľnosti,súneporovnateľnésdanounehnuteľnosťou.Suma1806,48Eurnemážiadny
právny základ. Takto vyčíslená suma za opotrebenie nehnuteľnosti jej užívaním je neakceptovateľná.
Jedná sa o účelový pokus žalovanej o zníženie sumy, ktorú je povinná vrátiť žalobkyni. Rovnako vo

vzťahu k sume vyčíslenej za výmenu plynového kotla vo výške 3 623,- Eur, táto suma je účelová a ničím
nepodložená, nakoľko nemožno požadovať od žalobkyne a takisto v praxi od žiadneho podnájomníka,
resp. osoby, ktorá užíva nehnuteľnosť na základe súhlasu jej vlastníka zaplatenie výmeny plynového
kotla, ktorého oprava a údržba je v réžii žalovanej ako vlastníčky nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovanej, na
podklade ktorých si uplatňuje sumu zostatku nesplatenej pôžičky na kúpu auta vo výške 2 123,28 Eur

nie sú ničím podložené. Práve naopak z jej tvrdení je zrejmé, že o poskytnutie pôžičky za účelom kúpy
osobného motorového vozidla do vlastníctva žalovanej požiadala práve žalovaná a medzi žalobkyňou a
žalovanou nedošlo ani k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy ani k uzavretiu zmluvy o pristúpení k záväzku.
Skutočnosť, že zakúpené motorové vozidlo umožnila užívať aj žalobkyni nemá žiadny vplyv na to, že
žalovaná dobrovoľne za účelom zakúpenia osobného motorového vozidla do jej vlastníctva požiadala

o poskytnutie pôžičky, ktorú nesplatila, v dôsledku čoho bola vyhlásená okamžitá splatnosť pôžičky
a následne bola nesplatená časť pôžičky vymáhaná od žalovanej spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s..

12. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 2. 3. 2017 zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni

sumu 5 955,- Eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vzájomný návrh žalovanej o
zaplatenie sumy 16 552,76 Eur vylúčil na samostatné konanie.

13. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26. 6. 2018 č.k. 9Co/338/2017-315 zrušil rozsudok
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd

prvej inštancie viazaný, je toho názoru, že súd prvej inštancie predovšetkým nesprávne vyhodnotil
dôkazy pred ním vykonané a to konkrétne listinné dôkazy - stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného
k nehnuteľnosti zo dňa 27. 7. 2012 Realitným centrom Košice, s.r.o., ktorý dôkaz predložila žalobkyňa
a stanoviska k pravdepodobnej výške nájomného zo dňa 11. 4. 2016 K., Realinvest, dôkazuzabezpečeného zo strany súdu. Súd prvej inštancie bez dostatočného odôvodnenia pri vyhodnotení
týchto dvoch dôkazov dal prednosť listinnému dôkazu vyhotoveného K., Realinvest zo dňa 11. 4. 2016
bez toho, aby zdôvodnil, prečo pri vyvodení záverov o pravdepodobnej výške nájomného neprihliadol aj

na ďalší listinný dôkaz predložený žalobkyňou o stanovení všeobecnej hodnoty nájomného k predmetnej
nehnuteľnosti zo dňa 27. 7. 2012 Realitného centra Košice, s.r.o.. Závery vyplývajúce z týchto listinných
dôkazov ohľadom pravdepodobnej výšky nájomného sa totiž zásadne líšia. Pokiaľ súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že listinný dôkaz zo dňa 27. 7. 2012 nezohľadňuje pravdepodobnú
výšku nájomného od viacerých žiadateľov, tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z obsahu tohto listinného dôkazu totiž vyplýva, že pri stanovení výšky nájomného boli uvedené pre
porovnanie ceny nájomného s médiami za iné rodinné domy v Košickom kraji. Naviac je potrebné
súdu prvej inštancie vytknúť, že pri vyhodnotení listinného dôkazu zo dňa 11. 4. 2016 neprihliadol k
tej skutočnosti, že IW. Realinvest pri stanovení pravdepodobnej výšky nájomného vychádzal z ponuky
realitných kancelárií, viažucej sa k obdobiu od 15. 2. 2016 do 9. 4. 2016, pričom rozhodným v danom
prípade pre stanovenie pravdepodobnej výšky nájomného bolo obdobie od 1. 4. 2011 do 30. 9. 2012

(bod 19).
14. Súdu prvej inštancie je tiež potrebné vytknúť, že pri stanovení pravdepodobnej výšky nájomného
neprihliadol k tomu, že za obdobie 5-tich mesiacov počas užívania predmetnej nehnuteľnosti
žalobkyňou, túto súčasne s ňou užívala aj žalovaná so svojou rodinou, čím jednoznačne došlo k
obmedzeniu užívania tejto nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť mal súd pri rozhodovaní zohľadniť (bod 20).

15. Súd prvej inštancie sa dopustil tiež procesnej vady konania, keď napriek tomu, že vylúčil vzájomný
návrh žalovanej o zaplatenie sumy 16 552,76 Eur na samostatné konanie, je zrejmé, že čiastočne o
tomto vzájomnom návrhu žalovanej napadnutým rozsudkom rozhodol, keď nárok žalobkyne na vrátenie
požičanej sumy ponížil o sumu zodpovedajúcu pravdepodobnému nájomnému za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti žalobkyňou, ktorý nárok žalovaná uplatnila ako časť vzájomného návrhu. Rozhodnutie

súdu v tomto smere sa však neodrazilo vo výroku napadnutého rozsudku (bod 21).

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5. 9. 2018 uviedla, že predmetný rodinný
dom užívala sama s rodinou žalobkyne. V žiadnom prípade nie je možné vychádzať z podkladov
predložených žalobkyňou o údajnej cene nájmu nehnuteľnosti v prílohe žaloby, t.j. stanovisko Realitného

centra Košice, s.r.o. zo dňa 27. 7. 2012 podpísané R., ktoré uvádza, že mesačné nájomné bez médií je
v sume 240,- Eur. Toto stanovisko totiž podpísala blízka osoba - priateľ pôvodného právneho zástupcu
žalobkyne Y., advokáta, ktorý v čase podania žaloby vystupoval ako právny zástupca žalobkyne. R.
nie je a ani nikdy nebol konateľom spoločnosti, za ktorú podpísal dané stanovisko. Nie je teda zrejmé,
z akého titulu, z akej funkcie, či na základe akého poverenia takéto stanovisko vydal. Žalovaná ako

dôkaz predložila úplný výpis z obchodného registra spoločnosti Realitné centrum Košice, s.r.o.. Súd
má vychádzať z ceny nájmu stanovenej v stanovisku K., Realinvest, ako aj z iných inzerátov, ktoré
žalovaná predložila v prílohe vyjadrenia zo dňa 24. 10. 2013. Z týchto inzerátov je zrejmé, že suma
mesačného nájomného tvrdená žalobkyňou 240,- Eur za mesiac zodpovedá mesačnému nájmu 2-
izbového bytu a nie domu s rozľahlým pozemkom. Vychádzajúc zo znaleckého posudku vyhotoveného

znalkyňou K. podlahová plocha prvého nadzemného podlažia domu predstavuje 126,93 m2 a podlahová
plocha druhého nadzemného podlažia predstavuje 126,93 2, teda spolu 253,86 m2. Pri uvedenej
výmere, ku ktorej je samozrejme potrebné ešte pripočítať pozemok patriaci k domu, sa nájom musí
pohybovať minimálne vo výške 500,- Eur za mesiac. Poškodenie rodinného domu preukázali výpovede
sporových strán a výpoveď svedkyne Y. Žalobkyňa pri odchode z rodinného domu po ukončení užívania

nehnuteľnosti žalovanej demontovala kuchynskú linku, trhala podlahu, čím znížila hodnotu rodinného
domu o viac ako 1 806,48 Eur. Toto poškodenie zdokumentovala žalovaná fotografiami preukazujúcimi
stav rodinného domu po odchode žalobkyne. Napriek tomu si žalovaná vzájomným návrhom uplatnila
náhradu škody vo výške 1 806,48 Eur, čo predstavuje opotrebenie nehnuteľnosti, teda zníženie hodnoty
rodinného domu pri bežnom užívaní bez závažných zásahov ako vykonala žalobkyňa (demontáž pevne

vstavanej kuchynskej linky, odstránenie pevne osadenej podlahy). Výšku tohto nároku preukázala
žalovaná znaleckým posudkom K.. Náhradu škody spôsobenej poškodením kotla a odcudzením
radiátorov z rodinného domu žalovanej vo výške 3 623,- Eur preukázala žalovaná účtovnými dokladmi o
nákladochnavýmenukondenzačnéhokotlaaosadenienovýchradiátorovatiežfotografiamizrodinného
domu, pričom tento výdavok potvrdila okrem žalovanej aj svedkyňa Y. Nárok na bezdôvodné obohatenie

žalobkyne titulom doplatenia zostatku nesplatenej pôžičky za auto kupované pre potreby žalobkyne a
jej rodiny vo výške 2 123,28 Eur preukázala žalobkyňa listinnými dôkazmi predloženými k vyjadreniu
- rozpis platieb na základe zmluvy č. 120111868, faktúra - vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky a
oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Skutočnosť, že motorové vozidlo bolokupovanéprepotrebyžalobkyneajejrodinyaskutočnosť,žehožalobkyňaskutočneužívala,preukazuje
výpoveď žalobkyne, svedkyne Y. a fotografie dokumentujúce užívanie motorového vozidla.

17. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 9. 2018 nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 9 000,- Eur považuje za absolútne nedôvodný, keďže bezdôvodné obohatenie
má podľa tvrdení žalovanej spočívať v užívaní predmetných nehnuteľností žalobkyňou a jej rodinou po
dobu 18 mesiacov bez právneho dôvodu. Takýto názor nemožno akceptovať a považovať za správny.
V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a jej rodina nehnuteľnosti užívala po dané obdobie, avšak tak

žalobkyňou, ako aj žalovanou bolo potvrdené, že k užívaniu nehnuteľnosti došlo na základe vzájomnej
dohody žalobkyne a žalovanej. Táto dohoda bola riadnym a platným právnym úkonom bez ohľadu na
to, že v čase jej uzatvorenia ju sporové strany ako zmluvné strany nepomenovali presným zmluvným
typom. Skutočnosť, že žalovaná dala na užívanie nehnuteľnosti žalobkyni riadny súhlas, teda že medzi
nimi existovala dohoda, nebola sporná a žalovaná nikdy netvrdila, že by žalobkyňa túto nehnuteľnosť
užívala bez jej vôle, resp. bez predchádzajúcej dohody. Určité obdobie užívali žalobkyňa a žalovaná

danúnehnuteľnosťspoločne.Tádohodaoužívanímuselaexistovať.Podľanázoružalobkynepredmetný
vzťah spĺňal podstatné náležitosti zmluvy o výpožičke podľa § 659 Občianskeho zákonníka. V žiadnom
prípade nemožno hovoriť o nájomnej zmluve, keďže predmetom dohody o prenechaní nehnuteľnosti
do užívania žalobkyne nebola nikdy odplata, teda nájomné. Pokiaľ ide o ďalšie nároky, žalobkyňa tieto
nároky neuznáva. Poukázala na to, že bežné opotrebenie nehnuteľnosti je obvyklé a očakávané pri

zmluvnom prenechaní veci do užívania a žalovaná nemá nárok na jeho náhradu vo výške 1 806,48
Eur tak, ako si ho uplatnila. Žalobkyňa žalovanej žiadnu škodu nespôsobila. Už na pojednávaní dňa
12. 3. 2015 žalobkyňa uviedla, že z domu si len odniesla veci, ktoré zakúpila za vlastné finančné
prostriedky počas jeho užívania a boli jej vlastníctvom, nakoľko žalovaná ich odmietla nahradiť, a
to vrátane kuchynskej linky, zariadenia do detskej izby, do obývačky a USB dosiek z jednej izby,

teda nejde o zmenšenie hodnoty majetku žalovanej, pretože tieto veci do majetku žalovanej nikdy
nepatrili. Tak ako v prípade sumy 1 806,48 Eur, aj v prípade sumy 3 623,- Eur žalobkyňa trvá na jej
neopodstatnenosti. Daná suma má byť náhradou nákladov vynaložených za opravu kondenzačného
kotla a namontovania radiátorov. Za pokazenie kotla však žalobkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť
ako osoba výlučne užívajúca nehnuteľnosť na základe zmluvy. Kotol je majetkom žalovanej a tá ako

vlastníčka rovnako ako v prípade nájomných vzťahov nesie riziko jeho porúch. Predmetná nehnuteľnosť
totiž nebola kupovaná ako nová, ale šlo o staršiu a užívanú stavbu, preto vytýkané opotrebenie je
prirodzené a nevyhnutné rovnako ako možnosť výskytu porúch. Pokiaľ ide o demontovanie radiátorov,
tieto boli zakúpené žalobkyňou, boli jej vlastníctvom a o demontáži bola žalovaná informovaná. V
závere vyjadrenia žalobkyňa poukázala na bezpredmetnosť uplatnenia nároku na zaplatenie sumy 2

123,28 Eur ako zostatku nesplatenej pôžičky za kúpu motorového vozidla. Táto absolútne nesúvisí s
predmetom sporu a nie je zrejmé, na akom právnom podklade si žalovaná túto sumu vôbec uplatňuje.
Ide o pôžičku ako záväzok výlučne žalovanej poskytnutú na kúpu motorového vozidla, ktoré taktiež vždy
bolo a je výlučným vlastníctvom žalovanej. Na strane žalobkyne neexistuje právny dôvod nahradenia
tejto pôžičky. Skutočnosť, že motorové vozidlo na základe výslovného súhlasu užívala žalobkyňa,

neznamená, že je povinná podieľať sa na úhrade kúpnej ceny, keďže toto jej nepatrí a ani nikdy nepatrilo.

18. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18. 10. 2018 vypovedala, že suma 15 000,- Eur bola poskytnutá
žalovanej titulom pôžičky, na kúpu rodinného domu. Spoločne so žalovanou sa dohodli, že si kúpia
rodinný domček a budú v ňom bývať a aj ho užívať. Spoločne ho hľadali, keďže sú sesternice, v

príbuzenskom vzťahu. Žalobkyňa má manžela a tri deti, žalovaná je sama, nemá rodinu ani priateľa.
Žalovaná si zobrala hypotekárny úver a žalobkyňa so svojou rodinou doložila na kúpu domu 15 000,-
Eur. Dom sa začal rekonštruovať, všetko od kúrenia po podlahy, keďže sa jednalo o starý rodinný dom.
Následne sa po rekonštrukcii domu zakúpilo zariadenie do domu. Rodina žalobkyne predala svoj 4-
izbový byt v Košiciach, v ktorom bývala aj žalovaná a z týchto peňazí bola realizovaná rekonštrukcia

domu. V dome bývali všetci spoločne, spoločne o všetkom rozhodovali a žalovanú brali ako svoje štvrté
dieťa. Tieto záležitosti si chceli dať do poriadku aj právne, ale keďže vždy bolo potrebné robiť niečo okolo
domu, už to nestihli. Jedného dňa im žalovaná oznámila, že sa odsťahuje z domu a bez vysvetlenia
si zobrala veci. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, aby žalovanej bola vznikla akákoľvek škoda. Na
fotodokumentácii, ktorú žalovaná predložila, je vyobrazená letná kuchynka, ktorá bola používaná, ale

nebola prerobená, bola v pôvodnom stave a využívala sa na drevo, lebo kotol bol na tuhé palivo.
Žalobkyňa si zobrala kuchynskú linku po odsťahovaní, lebo bola na mieru. Čo sa týka nárokov na
náhradu škody poškodením kotla a radiátorov, radiátory boli staré, tiekli, preto boli odmontované. Kotol
bol v poriadku, minulú sezónu sa používal na tuhé palivo, ale žalovaná ho chcela dať na plyn, pretosi vybrala iný kotol. Neskôr sa vyjadrila, že kotol bol poškodený, čo však nebolo pravdivé, pretože
kotol fungoval. Čo sa týka nesplatenej pôžičky za motorové vozidlo, motorové vozidlo sa kupovalo
rovnako ako dom spoločne, bolo používané aj pre potreby žalovanej a žalobkyňa ho spoločne s rodinou

splácala. Keď žalovaná odišla z domu, prestali splácať leasing motorového vozidla, s čím bola žalovaná
oboznámená.

19. Žalovaná na pojednávaní dňa 18. 10. 2018 vypovedala, že dom sa zakúpil za 60 000,- Eur, ona
si zobrala hypotekárny úver a žalobkyňa doložila 15 000,- Eur. V dome bývala sama, spoločne so

žalobkyňou a jej rodinou, aj v súčasnosti je slobodná, nemá rodinu. Chodila do práce a v tom čase bola
jediná, ktorá pracovala. Medzičasom si prestali s rodinou žalobkyne rozumieť, mali nezhody, preto odišla
z domu. Sama platila hypotekárny úver a pôžičku za auto, lebo bola jediná, ktorá mala príjem v dome.
Manžel žalobkyne bol v tom čase živnostník, ale mal len príležitostné práce a žalobkyňa bola doma a
nepracovala, bola na materskej dovolenke. Kotol na tuhé palivo bol zakúpený v rámci rekonštrukcie.
Keď odišla z domu, nedal sa už používať a preto dala tento kotol prerobiť na plynový kotol z vlastných

prostriedkov. Nefunkčnosť kotla posúdil plynár, ktorý osadzoval nový kotol. Počas rekonštrukcie domu
radiátory zostali pôvodné. Keď sa vrátila do domu, dva radiátory chýbali. Sama splácala pôžičku z
Poštovej banky za motorové vozidlo. Splatila ho vo výške 2 123,20 Eur. Motorové vozidlo bolo neskôr
odobratéleasingovouspoločnosťou,lebosaleasingnesplácal.Kľúčeodmotorovéhovozidlamalmanžel
žalobkyne, ktorý ho používal.

20. Svedok K. sused žalobkyne, vypovedal, že keď prišiel do rodinnému domu, majitelia sa rozhodli
meniť okná, ktoré ešte boli pôvodné, staré a chceli ich meniť za plastové. Videl v akom stave bol dom,
taktiež videl, že sa menilo kúrenie, pretože videl, v akom bolo stave. S plastovými oknami robil v tom
čase, takže bol zamerať okná a aj ich osadil. Stálo to asi 2 500,- Eur a vyplatila ich v hotovosti pani H.. Bol

taktiežnefunkčnýpôvodnýkotol,takistoajradiátory,bolpretokupovanýnovýkotolnatuhépalivo.Poznal
osobne kúrenára, ktorý to menil, preto mal o tom vedomosť. V dome sa robili aj omietky na prízemí.

21. Svedok Y., manžel žalobkyne vypovedal, že zháňali rodinný dom, pretože slečna U. nemala kde
bývať. Dom bolo treba rekonštruovať, prerábať, nezatvárali sa tam dvere, okná boli v nevhodnom stave

a čo sa týka kúrenia, boli hrdzavé rúry. Taktiež kúpeľňa bola v dezolátnom stave, WC bolo nefunkčné
a v podstate všetko. Dohodli sa s pani U., že ona zoberie hypotéku a oni doplatia a zároveň zo
svojich finančných prostriedkov urobia rekonštrukciu celého domu. Podľa tejto ústnej dohody to potom
aj realizovali. Všetky finančné prostriedky, ktoré dostala z predaja bytu manželka potom investovala do
tohto domu. Po rekonštrukcii tam začali bývať spoločne s pani U.. Dohodli sa tiež ústne, že následne,

keď tam začnú bývať, dajú všetko do poriadku, aj právne. Po 2 - 3 mesiacoch bývania bolo všetko dobré,
len jeden čas sa pani U. zobrala a odišla preč z domu. Vysvetlila to tak, že tam nechce bývať. Prišla aj so
sestrou, že si zoberie svoje veci a odišla preč. Žalovaná bývala v podnájmoch, potom bývala spoločne s
jeho rodinou. Keď odišla, prestala s nimi komunikovať. Rekonštrukcia domu ich stála približne 20 000,-
až 25 000,- Eur.

22. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

23. V civilnom procese strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Ak
strana sporu niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

27. Predmetom konania podľa žalobného návrhu bolo vrátenie pôžičky vo výške 15 000,- Eur zníženej
žalobkyňou v žalobnom návrhu o sumu 4 320,- Eur, ktorá predstavuje nájomné za 18 mesiacov užívania
žalobkyňou x 240,- Eur, o sumu 460,- Eur, ako nedoplatok pre SPP a.s., ktorý zaplatila žalobkyňa a
zvýšenú o sumu 460,- Eur za 5 mesiacov x 92,- Eur, ktorá predstavuje tretinu nájomného pripadajúcu

na žalovanú, kedy užívala nehnuteľnosť spoločne so žalobkyňou.
28. Výsluchom žalobkyne, žalovanej a svedkov, bolo preukázané, že žalobkyňa so svojou rodinou
užívala predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom v obci A. na základe vzájomnej dohody so žalovanou,
pričom obsahom tejto ústnej dohody nebola finančná odplata. Takáto dohoda bola výsledkom záujmu
o neskoršie spoločné nadobudnutie nehnuteľnosti a odrazom značných investícií vložených do
rekonštrukcie starého domu stranami sporu. O súhlase žalovanej s užívaním nehnuteľnosti žalobkyňou

s jej rodinou svedčí skutočnosť, že počas doby 5 mesiacov žalovaná užívala nehnuteľnosť spoločne so
žalobkyňou a jej rodinou a žalobkyňa neplatila žalovanej žiadne nájomné.
29. Súd posúdil ústnu dohodu o užívaní žalobkyňou podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže
medzi stranami sporu nebolo sporné a žalovanou ani tvrdené, že by súčasťou dohody o možnosti
užívania nehnuteľnosti žalobkyňou a jej rodinou bola aj odplata. Žalovaná v čase prenechania rodinného

domu žalobkyni do užívania dala výslovný súhlas žalobkyni na bezplatné užívanie. Žiadna zo sporových
strán nevedela v priebehu konania ani uviesť výšku nájomného pri začatí užívania nehnuteľnosti.
Tvrdenia žalovanej, že medzi ňou a žalobkyňou išlo o odplatný nájom, súd vyhodnotil ako účelové, lebo
podstatnou náležitosťou a podmienkou platnosti nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka
je dohoda o odplate, nájomnom, pričom dohoda o odplate nebola medzi stranami sporu preukázaná.

Odplatou za užívanie cudzej veci je nájomné, ktoré je potrebné odlišovať od ďalších platieb uhrádzaných
popri nájomnom, najmä úhrad za energie a služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Znak
odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od iných zmluvných typov, predovšetkým od zmluvy o výpožičke,
pri ktorej vzniká vypožičiavateľovi právo užívať individuálne určenú vec bezodplatne.
30. Žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku podľa § 657 Občianskeho zákonníka vo výške 15 000,-

Eur, čo nebolo sporné a túto sumu získala z predaja svojho 4-izbového bytu v Košiciach, kde bývala
spoločnesožalovanouasosvojourodinou.Hotovosťbolaposkytnutážalobkyňounakúpunehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej. Požiadavka žalovanej na hradenie odplaty po roku užívania bola dôvodom
odsťahovania sa žalobkyne z rodinného domu. Žalobkyňa užívala nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej
od 1. 4. 2011 do 30. 9. 2012, čo nebolo sporné.

31. Pri určení výšky pravdepodobného nájomného súd vychádzal z vyžiadaného písomného stanoviska
opravdepodobnejvýškenájomnéhozaužívanienehnuteľnostiK.Realinvest,Trebišov,odôveryhodnosti
ktorého nemal žiadne pochybnosti, ktorý podľa ponuky realitných kancelárií v danej obci A. pri meste
M. a v blízkom okolí evidovaných 4 rodinných domov s nájomnou mesačnou sumou za rodinný dom a

pozemok od 650,- Eur do 400,- Eur stanovil priemernú cenu prenájmu rodinného domu za 1 mesiac vo
výške 502,50 Eur za prenájom za obdobie od 1. 4. 2011 do 30. 9. 2012.
32. K. podával stanovisko ako odborne spôsobilá osoba na základe výzvy súdu podľa § 206 CSP a
žalovaná nemala proti odbornému vyjadreniu žiadne námietky. Súdny znalec K. ktorého súd v tejto
veci pôvodne ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku k výške pravdepodobného mesačného

nájomného, uviedol, že vyhotovenie znaleckého posudku nie je možné, lebo chýba potrebná metodika
pre jeho výpočet a odporučil súdu vyžiadať predmetné odborné vyjadrenie.
33. Súd nevychádzal z podkladov predložených žalobkyňou, t.j. zo stanoviska Realitného centra Košice,
s.r.o. zo dňa 27. 7. 2012 podpísaného R., lebo R. nebol a ani nie je v súčasnej dobe konateľom
spoločnosti Realitné centrum Košice, s.r.o., za ktorú podpísal dané stanovisko o stanovení všeobecnej

hodnoty nájomného k nehnuteľnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti Realitné
centrum Košice, s.r.o., preto o tomto dôkaze mal súd pochybnosti.
34. Žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku v sume 15 000,- Eur a po odpočítaní sumy 9 045,- Eur, teda
sumy zodpovedajúcej výške obvyklej odplaty za užívanie rodinného domu žalovanou za obdobie 18
mesiacov x 502,50 Eur je žalovaná povinná žalobkyni zaplatiť sumu 5 955,- Eur titulom poskytnutej

pôžičky (15 000,- Eur - 9 045,- Eur).

35. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni sumu 5 955,- Eur.36. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 4 954,- Eur (10 909,66 Eur - 5 955,- Eur) súd žalobu zamietol
ako neopodstatnenú, lebo žalobkyňa nepreukázala tvrdenia v tomto smere uvedené v žalobe.

37. Žalovaná sa nezaplatením pôžičky riadne a včas dostala do omeškania s povinnosťou
zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení odborného vyjadrenia k
pravdepodobnej výške nájomného K. t.j. od 17. 5. 2016. Základná úroková sadzba ECB ku dňu
omeškania bola vo výške 0,00 % (+ 8 %).

38. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania súd zamietol.

39.Uvedenéskutočnostivzájomnepreukazujú,žeužívanierodinnéhodomužalobkyňoubolodohodnuté
ako bezodplatné a žalovaná nemá nárok od žalobkyne požadovať dodatočne žiadne plnenie.
40. Ku vzájomným nárokom uplatneným žalovanou vzájomným návrhom podľa § 147 CSP je
potrebné uviesť, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 000,- Eur,

nájomné nikdy nebolo predmetom dohody medzi žalobkyňou a žalovanou a takisto nemôže byť priznaná
táto suma titulom bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná neužívala nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu, ale ako vlastníčka domu.
41. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške 1 806,48 Eur vzniknutú poškodením, resp.
opotrebením užívaného rodinného domu, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v tom, aká

škoda jej poškodením užívaného domu mala vzniknúť a vo výpovedi na pojednávaní dňa 18. 10. 2018
uviedla, že sumu uviedla len odhadom.
42. Čo sa týka sumy 3 623,- Eur ako náhrady škody spôsobenej poškodením kotla a odcudzením
radiátorov, bolo potrebné žalovanou preukázať základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to vznik škody, príčinnú súvislosť a protiprávne

konanie žalobkyne. Žalovaná ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa ako aj svedok
navrhnutý žalobkyňou vypovedali, že kotol na tuhé palivo bol funkčný, v záruke a nebolo potrebné ho
meniť za nový. Žalovaná žiadne dôkazy súdu neponúkla.
43. Čo sa týka nároku na náhradu leasingových splátok, ktoré žalovaná doplatila za motorové vozidlo
vo výške 2 123,28 Eur, k tomu je potrebné uviesť, že vlastníkom motorového vozidla bola žalovaná a

vlastnícke právo nikdy nepatrilo ani podľa vzájomných dohôd nemalo patriť žalobkyni. Žalobkyňa preto
nemala dôvod, aby doplatila kúpnu cenu za majetok a vlastníctvo žalovanej. Žalobkyňa síce užívala
spoločne s manželom motorové vozidlo, ale za dobu užívania motorového vozidla náhradu - leasingové
splátky splácal manžel žalobkyne. Po narušení vzájomných vzťahov kontaktovali žalovanú s tým, že
nebudú uhrádzať ďalšie splátky, pretože bolo zrejmé, že motorové vozidlo je jej vlastníctvom.

44. Na základe uvedených dôvodov súd vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie 16 552,76 Eur zamietol
ako neopodstatnený.

45. O procesnom návrhu žalobkyne na zastavenie konania o zmenenej žalobe súd nerozhodoval podľa

§ 145 CSP, lebo o zmene žaloby podľa § 140 a nasl. CSP súd nerozhodol. Súd rozhodol o žalobnom
nároku tak, ako bol uplatnený v pôvodnej žalobe.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 CSP tak, že priznal
žalobkyni po pomernom rozdelení úspechu a neúspechu strán sporu (54,59 % úspech - 45,41 %
neúspech) náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 9,18 %.51. O trovách konania vzájomného návrhu žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.