Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Cb/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205933
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8215205933.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu: J. H. T., H. T., U. X, XXX XX T. proti žalovanému: Q.
J..S..Z.., H. XXXX, XXX XX T., zast. JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov,
o zaplatenie 1.568,81 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.363,18 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 28.8.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude

žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.568,81 eur titulom nároku podľa § 238 zákona
č. 461/2003 Z.z. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Žalobca v žalobe označil vtedy
ako vedľajšieho účastníka E. C., F.. X.X.XXXX, T. C. XXXX, Q.. Súd ho vyzval, či do konania na strane
žalovaného ako vedľajší účastník vstupuje, na čo E. C. písomne súdu oznámil zápornú odpoveď. Súd
preto v konaní s vedľajším účastníkom nekonal, keďže nikto nemôže v sporovom konaní vystupovať
ako vedľajší účastník proti svojej vôli. Aj žalovaný písomne v konaní navrhol, aby súd v konaní konal s
vedľajším účastníkom na jeho strane - G. H., I..J.., J. J. T. XXX, H. X, Č. S., pričom uvedený subjekt

súdu písomne oznámil, že v konaní na starne žalovaného ako vedľajší účastník nebude vystupovať.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, výsluchom svedka E. C.,
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

3. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá konala v Českej republike prostredníctvom svojej

organizačnej zložky. Dňa 23.1.2013 utrpel pri výkone pracovnej činnosti smrteľný pracovný úraz C.
Š., zamestnanec žalovaného a to za okolností, že ďalší zamestnanec žalovaného E. C. svojvoľne
zmenil postup a rozdelenie obsluhy pri práci na lise ONAPRES a napriek tomu, že nebol k tomu
poverený ani oprávnený, uviedol daný lis stlačením ovládacieho tlačítka do chodu bez toho, aby sledoval
pracovný priestor na lise, v ktorom sa v uvedenom čase nachádzal C. Š. a ktorému z tohto dôvodu lis
spôsobil v oblasti hlavy ťažké zranenie s následkom smrti. Zamestnanec žalovaného porušil povinnosti
zamestnanca uvedené v § 12 ods. 2 písm. a/, c/, d/ zákona č. 124/2006 Z.z.. Okresný súd Nymburk,

Česká republika právoplatným trestným rozkazom 1T 60/2013 - 586 zo dňa 16.9.2013 uznal E. C.
vinným z trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti podľa § 143 ods. 1, ods. 2 Tr. zákonníka za to, že
v Lysej na Labem, okres Nymburk dňa 23.1.2013 v dobe od 13:10 hod. do 13:20 hod. v podniku
spoločnosti A. + V. B. s.r.o. v hale novej lisovne ako agentúrny pracovník dodaný agentúrou Q. J..S..Z..,
ktorý bol preškolený s bezpečnostnými pokynmi a oboznámený s rizikom pre zamestnancov cudzích
firiem, pracujúcich v spoločnosti A. + V. B. s.r.o. i s bezpečnostnými pravidlami pre obsluhu strojov,

svojvoľne zmenil postup a rozdelenie obsluhy pri práci u lisu ONAPRES č. 313 a napriek tomu, že k
tomu nebol poverený ani oprávnený, uviedol predmetný lis lis stlačením ovládacieho tlačítka do chodu
bez toho, aby sledoval pracovný priestor na lise, v ktorom sa v uvedenom čase nachádzal C. Š., F..X.X.XXXX, ktorého lis pritlačil v v oblasti hlavy a spôsobil mu tak ťažké zranenie hlavy, ktorému na
mieste podľahol. Žalobca poskytol vdove po poškodenom C. Š. - H. G. Š.Á. a deťom po poškodenom
- F. Š., G. Š. I. C. Š. sirotské dôchodky za obdobie od januára 2013 do decembra 2014 v celkovej

výške 6.363.18 Eur.

4. Podľa § 120 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení (ZSP), Sociálne poistenie vykonáva
Sociálna poisťovňa.

5. Podľa § 120 ods. 2 ZSP Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho
poistenia.

6. Podľa § 148 ods. 1 ZSP pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6
neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej
len „pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

7. Podľa § 148 ods. 3 ZSP po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom
Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

8. Podľa § 238 ods. 1 ZSP Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá

jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje
Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dávok.

9. Podľa § 238 ods. 6 ZSP právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v

súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/, d/, i/ zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (BOZP), zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať

riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných
zamestnancami, d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály,
pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, i) určovať
bezpečné pracovné postupy.

11. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/, b/ BOZP na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri
práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ
po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika
povinný a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia

zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä 1. písomne určiť postup pre
prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,
2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci, 3.
určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na
vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru, 4.

zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a
hasičskými jednotkami, b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie
a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili
následkom tohto ohrozenia.

12. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/, b/ c/, d/ zákona č. 124/2006 Z.z. Zamestnanec je povinný a) dodržiavať
právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri
práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne
a preukázateľne oboznámený, b) spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre

bezpečnosťvpotrebnomrozsahutak,abyimumožnilplniťpovinnostinazaisteniebezpečnostiaochrany
zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru, c) vykonávať
práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v
súlade s 1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, 2. poznatkami,ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti, d) obsluhovať pracovné
prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu

podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo
na vykonávanie tejto činnosti,

13. Podľa § 415 obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,

na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14. Podľa § 420 ods. 1 obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

15. Podľa § 420 ods. 2 obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

16. Podľa § 420 ods. 3 obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. V zmysle § 238 Zákona č. 461/2003 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody,
ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania zamestnanca žalovaného.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zamestnanec žalovaného E. C. svojvoľne zmenil postup

a rozdelenie obsluhy pri práci na lise ONAPRES a napriek tomu, že nebol k tomu poverený ani
oprávnený, uviedol daný lis stlačením ovládacieho tlačítka do chodu bez toho, aby sledoval pracovný
priestor na lise, v ktorom sa v uvedenom čase nachádzal C. Š. a ktorému z tohto dôvodu lis
spôsobil v oblasti hlavy ťažké zranenie s následkom smrti. Zamestnanec žalovaného porušil povinnosti
zamestnanca uvedené v § 12 ods. 2 písm. a/, c/, d/ zákona č. 124/2006 Z.z, pričom tento skutok bol

posudzovaný ako trestný čin usmrtenia z nedbanlivosti podľa § 143 ods. 1, ods. 2 Tr. zákonníka ako za
čo bol E. C. Okresným súdom Nymburk v Českej republike právoplatne odsúdený. Žalobca v konaní
súdu predložil potvrdenia o objeme a adresátoch vyplatených vdovských a sirotských dôchodkov pre
pozostalých po C. Š. a to pre jeho manželku a tri deti za obdobie od januára 2013 do decembra 2014
v celkovej výške 6.363.18 Eur.

18. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 obč. zákonníka
je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej
existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,

avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti
zbaviť. Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako právnická
(fyzická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala
povinnosť ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí
byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi

porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti teda možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o

zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

19. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 zákonníka
je úkon - prejav vôle, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu
právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov,

iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.),
povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho
vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď
konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnostipodľa § 415 zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie
právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Porušením právnej povinnosti má zákon na
mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne

opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo
inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik
škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku
škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

20. Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej
povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo
z právnych predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Okrem porušenia
zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si
tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách, a to bez ohľadu
na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je

zároveň porušením právnej povinnosti. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané
poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej
povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Pojem
škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus)

medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená

len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Zavinenie

je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči
objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo zavinenia v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov
všeobecnejzodpovednostizaškodumusípreukázať,žeškodunezavinil(vyvineniealeboexkulpácia),t.j.
musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode vzniknutej porušením

právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré na ňom bolo možné
- objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať (uznesenie NS SR sp.
zn. 2 Cdo 144/2008). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi, pričom exkulpácia je
možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa levissima).

21. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca E. C. sa dopustil
porušenia zákonných povinností zamestnávateľa v dôsledku čoho došlo k smrteľnému pracovnému
úrazu C. Š.. Súčasne mal súd za preukázané, že medzi porušením povinnosti žalovaného a následkom
vo forme smrteľného pracovného úrazu je príčinná súvislosť, keďže zamestnanec žalovaného porušil
svojim správaním, ktoré vyplýva z tohto rozsudku a pre ktoré bol aj právoplatne odsúdený, povinnosti

zamestnanca uvedené v § 12 ods. 2 písm. a/, c/, d/ zákona č. 124/2006 Z.z.., ktorým bola spôsobená
smrť poškodeného. Keďže žalobca zároveň preukázal vyplatenie vdovských a sirotských dávok
príbuzným po poškodenom C. Š., na ktoré majú zákonný nárok a ktorý musí žalobca plniť v celkovej
výške 6.363,18 eur, z uvedeného dôvodu súd nemal pochybnosť o existencii a výške nároku žalobcu,
ktorému ako dôvodnému vyhovel. Žalobca je zákonom zriadenou organizáciou, pričom v zmysle § 238

Zákonač.461/2003Z.z.mávočitretímosobámprávonanáhraduškody,ktorámuvzniklavýplatoudávok
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť
a výšku uplatneného nároku, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a
žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.