Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Čabaiová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715216855
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715216855.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L.
XXX/XX, C., zast. JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom so sídlom Sobrance, Michalovská 2, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11C/414/2015-315 z 13.11.2017
Okresného súdu Michalovce
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 197013-71318 uzavretá
medzi žalobkyňou v postavení dlžníka a žalovaným na strane veriteľa dňa 15.7.2014 v Michalovciach
je neplatná, nahradenia vôle žalovaného tak, že ako veriteľ uzatvára so žalobkyňou ako spotrebiteľkou
zmluvu o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ďalej sa domáhala tiež určenia, že zmluvná odplata dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere č.
197013-71318 podpísanej v Michalovciach dňa 15.7.2014 je neplatná v časti dohodnutej odplaty za
poskytnutý úver prevyšujúcej finančnú čiastku 6.226,56 €, ako aj určenia, že doteraz vykonané splátky
žalobkyňou v prospech žalovaného v celkovej výške 2.660,- € sa započítavajú na úhradu poskytnutého
spotrebiteľskéhoúveru.Ďalšímivýrokmirozsudkusúdnávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniazamietol
(II.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (III.).
2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu (úspešnému
žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Za takéto výnimočné dôvody súd považoval okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku žalobkyne na súde, vo svetle ktorých nepovažoval za spravodlivé,
aby žalobkyňa znášala trovy konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl aj v nepriaznivej
finančnej situácii žalobkyne a jej rodiny, keď jediným príjmom žalobkyne a jej manžela je mesačný
príjem v sume 756,- €, manžel je živnostníkom a za rok 2016 nedosiahol žiaden zisk, pričom je
voči nemu vedené exekučné konanie. Súd prihliadol na to, že žalobkyňa s manželom splácajú
hypotekárny úver a majú i ďalšie pohľadávky (správne záväzky - pozn. odvolacieho súdu) vyplývajúce
zo spotrebiteľských úverových zmlúv uzavretých s Prima bankou a spol. Quatro, a.s., ktoré skutočnosti
žalobkyňa zdokladovala listinnými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím i na
postavenie žalovaného na finančnom trhu, súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať žalobkyňu k
náhrade trov konania, a preto stranám náhradu trov konania nepriznal.3. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania (III.) podal žalovaný včas odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písmen d), f) a h) CSP, lebo mal za to, že pre aplikáciu
ust. § 257 CSP neboli splnené zákonné podmienky a súdom uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňuje
použitie tohto ust., sú po stránke skutkovej i právnej nesprávne. Poukázal na to, že začatie konania
iniciovala žalobkyňa, od počiatku tak išlo o vedenie zbytočného konania, pričom v ňom pokračovala aj po
doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že pri hodnotení
okolností, ktoré viedli k podaniu žaloby, opomenul zohľadniť, že žalobkyňa bola právne zastúpená, teda
mala a mohla o dôvodoch neprípustnosti žaloby vedieť už len z hľadiska procesných ustanovení a
že pri svojom rozhodovaní súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa má iné finančné záväzky
(hypotekárny úver, spotrebiteľské úvery poskytnuté Prima bankou, a.s. a spol. Quatro, a.s.), pričom táto
skutočnosť nie je právne relevantná na to, aby bol popretý princíp zodpovednosti za výsledok konania.
Uviedol, že k vzniku zmluvných vzťahov s uvedenými spoločnosťami došlo z dobrovoľného rozhodnutia
žalobkyne, rovnako k iniciovaniu tohto súdneho konania došlo na základe aktivity žalobkyne. Kým teda
súd prvej inštancie v prvom prípade poukázal na uvedené záväzky, čiže na určitú mieru zodpovednosti
žalobkyne, v druhom prípade túto mieru zodpovednosti žalobkyne popiera. Žalobkyňa pritom podávala
žalobu právne zastúpená, čiže miera zodpovednosti za výsledok konania a dôvody hodné osobitného
zreteľa by mali zohľadňovať aj to, že podanie žaloby bolo výsledkom určitého kvalifikovaného postupu.
Žalobkyňa pritom vedela o konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V (podávala odpor), a preto
iniciovanie tohto sporového konania nebolo prípustné a dôvodné od začiatku. Na základe uvedeného
žalovaný mal za to, že skutkové závery, z ktorých súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 257 CSP
vychádzal, neboli správne a objektívne. Podľa názoru žalovaného v konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by mali povahu výnimočnosti a dôvodov hodných osobitného zreteľa a ani súd
neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý nie je namieste priznať mu náhradu trov konania a určiť ich splácanie
v splátkach alebo mu priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
5. Rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania
(I. a II.) neboli odvolaním napadnuté; nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a 3 CSP, a
preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 CSP ) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písmen d), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správny, správne sú tiež dôvody rozhodnutia,
a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Súd prvej inštancie o nároku strán na náhradu trov konania v danej veci nerozhodol podľa výsledku
konania, resp. zásady procesného úspechu strán vo veci (ust. § 255 CSP), ale odchýliac sa od tejto
zásady, aplikoval ust. § 257 CSP, pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy a správne aj vyhodnotil
všetky relevantné (výnimočné) skutkové okolnosti prípadu i dôvody na strane žalobkyne spočívajúce
v okolnostiach uplatnenia práva a jej nepriaznivých majetkových pomeroch, ktoré odôvodnili aplikáciu
ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania v spore inak procesne úspešnému žalovanému z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8. Podľa platnej právnej úpravy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá
spôsobila vznik trov svojim zavinením, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, ak
má preukázané dôvody uvedené v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, príp. zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia
ust. § 257 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania účastníkovi celkom (alebo sčasti) neprizná. Musí ísť o prípadhodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci
alebo (aj) v okolnostiach na strane účastníkov konania. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z
aspektov sociálnych. Vždy je pritom potrebné zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane
toho účastníka, v prospech ktorého má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane oprávneného
účastníka. Ust. § 257 CSP má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda inými slovami,
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, vždy musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, pričom výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnená. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú pomery strán, okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj a správanie strán v priebehu konania a podobne (pozri
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006). V zmysle konštantnej
judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo
67/2010, 3MCdo 46/2012) ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnúmožnosťaplikácie(vzmyslesvojvôle),aleideoustanovenie,podľaktoréhosúdjepovinnýskúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
9. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.6.2016,
účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného práva súdu. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa (JUDr. Edmund Horváth - JUDr. Andrea Andrášiová: Civilný sporový poriadok
Komentár, vyd. Wolters Kluwer s.r.o., 2015, s. 567).
10. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov
konania sa dôkladne zaoberal použitím ust. § 257 CSP, správne toto ust. interpretoval a oprávnene ho
aplikoval na posudzovaný prípad, zohľadniac pritom v súlade s kritériami aprobovanými právnou praxou
jednak nepriaznivé majetkové (sociálne) pomery na strane žalobkyne (konkrétne opísané v dôvodoch
napadnutého rozsudku), ako aj okolnosti uplatnenia nároku na súde, ktoré aj podľa názoru odvolacieho
súduodôvodňujúnepriznanienáhradytrovkonaniažalovanému.Súdprvejinštancienazistenýskutkový
stav aplikoval správne zák. ustanovenie, ktoré aj správne vyložil, nedopustil sa omylu pri aplikácii
právneho predpisu, svoje úvahy a z nich plynúce závery zrozumiteľne, jasne, dostatočne a logicky
vysvetlil v dôvodoch svojho rozhodnutia, a dospel k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu, ktorým
z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP náhradu trov konania žalovanému
výnimočne nepriznal aj napriek tomu, že v spore mal plný procesný úspech.
11. Odvolací súd sa stotožňuje aj so správnymi dôvodmi rozsudku vo vzťahu k preskúmavanému
rozhodnutiu (výroku) o trovách konania, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania (nároku strán na ich náhradu) a neodôvodňujú
prijať iné rozhodnutie v prospech žalovaného pri aplikácii ust. § 255 CSP. V danom prípade i podľa
názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré slúži k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti voči žalobkyni, a je v súlade so zákonom i s princípom spravodlivosti,
stranám sporu (žalovanému) náhradu trov konania výnimočne nepriznať. Žalobkyňa predloženými
listinnými dôkazmi preukázala svoju nepriaznivú finančnú situáciu, za ktorej uloženie jej povinnosti
nahradiť trovy konania žalovanému by mohlo ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb a
predstavovalo by to pre ňu mimoriadnu záťaž. Naproti tomu žalovaný, ktorý je právnickou osobou s
rozsiahlympredmetomsvojejpodnikateľskejčinnosti(podľaúdajovobchodnéhoregistra),nepreukázala
v podanom odvolaní ani netvrdil, že by nepriznanie náhrady trov konania sa výrazne negatívne prejavilo
v jeho majetkovej sfére. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolanie žalovaného nemožno považovať
za opodstatnené, a preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok v napadnutom výroku
o trovách konania potvrdil ako vecne správny.12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa
mala plný úspech v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy jej preukázateľne nevznikli, žalovaný bol v
odvolacom konaní neúspešný, a preto odvolací súd podľa cit. ust. žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.