Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115208237.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: H.. H. J.,

nar. X.XX.XXXX, P. XX, XXX XX P., zastúpená: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, 920 01
Hlohovec proti žalovanému 1./: Mesto Hlohovec, IČO: 00312509, M.R.Štefánika 1, 920 21 Hlohovec, a
žalovanému 2./: Vodárenské a technické služby, s.r.o., IČO: 36255556, Šafárikova 30, 920 01 Hlohovec,
obaja zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., IČO: 47236884, Slnečná 33, 044 24 Poproč, o
zaplatenie náhrady škody vo výške , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému 1./ zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1./ náhradu trov konania v rozsahu 50%.

III.Žalovaný2./je povinnýzaplatiť žalobcovi16.281,31eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,15%
ročne počítaným zo sumy 7.000,- eur od 03.09.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne počítaným zo
sumy 9.281,31 eurr od 08.11.2017 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobu voči žalovanému v rade 2./ vo zvyšku z a m i e t a.

V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2./ náhradu trov konania v rozsahu 10% .

VI. Žalobkyňa je povinná zaplatiť znalcovi A.. E. K. náhradu trov znalečného v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.04.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému 1./ povinnosť zaplatiť mu sumu 10.246,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15% ročne počítaným zo sumy 10.246,88 eur od 03.09.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Hlohovec obec

Hlohovec,. katastrálne územie Hlohovec, zapísanej na liste vlastníctva číslo 2768, rodinný dom, súpisné
číslo XXX, postavený na parcele číslo XXX, na ulici M. R. Y. XX v P. (ďalej len ako "rodinný dom"). V
zimných mesiacoch 2013/2014 sa na čelnej stene rodinného domu žalobkyne začali prejavovať trhliny a
tosúčasnenaviacerýchmiestach,ktorésapostupnezväčšilidotejmiery,žezčelnejstenynehnuteľnosti
začala opadávať omietka a narušila sa statika rodinného domu. Z dôvodu podozrenia, že poškodenie
rodinného domu je spôsobené haváriou vodovodného vedenia nachádzajúceho sa v chodníku pred
rodinným domom, vykonali Vodárenské a technické služby, spol. s.r.o. dňa 29.07.2014 rozkopávku

pešej zóny, ktorá spočívala v odstránení dlažby a realizácii výkopu. Na mieste bola zistená porucha
vodovodnej prípojky pred rodinným domom spôsobená prasknutím zemného ventilu a ulomením časti
závitu. Žalobkyňa sa z titulu vzniku škody na jej majetku obrátila za účelom vyčíslenia vzniknutej
škody na K. L., stavebného cenára, ktorý na základe obhliadky rodinného domu ku dňu 15.08.2014stanovil výšku nákladov, ktoré bude potrebné vynaložiť na opravu rodinného domu žalobkyne v
sume 10.246,88 € vrátane DPH. Táto výška škody bola vyčíslená na stav v akom sa rodinný dom
nachádzal ku dňu 15.08.2014. Medzičasom dochádza k ďalšej deštrukcii rodinného domu a zväčšovaniu

trhlín v dôsledku neustáleho praskania základov a obvodových múrov. Žalovaný sa v odpovedi na
pokus o zmier snažil zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu na rodinnom dome s poukazom na
nedostatok dôkazov. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovanému pokus o zmier
II. s priloženou fotodokumentáciou. V mesiaci december 2014 sa uskutočnilo osobné stretnutie v
Advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobkyne, na ktorom mesto Hlohovec zastupoval poverený

pracovník pán V.. Na tomto rokovaní boli žalovanému predložené všetky listiny a dôkazy, ktorými
žalobkyňa vo veci disponuje a uskutočnila sa obhliadka na mieste. Výsledkom osobného stretnutia
bola žiadosť žalovaného, aby žalobkyňa nechala vypracovať statický posudok. Zástupca žalovaného sa
zaviazal riešiť celú vec prostredníctvom poisťovne do konca januára 2015 vzhľadom na to, že žalovaný
1./ mal uzatvorené príslušné poistenie v zmysle zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škody.
Žalobkyňa si nechala vypracovať Statický posudok porúch stavby vypracovaný do 31.12.2014 A.. O.

H., autorizovaným stavebným inžinierom, ktorého účelom bolo vykonať obhliadku a stavebnotechnický
prieskum domu a na základe toho popísať statické poruchy, stanoviť charakteristiku a závažnosť porúch,
vykonať analýzu a stanoviť príčiny porúch. A.. O. H. v závere Statického posudku porúch stavby ako
príčinu vzniku na konštrukciách domu určil: za jednoznačnú príčinu porúch na rodinnom dome stanovuje
poruchu na vodovodnej prípojke (v časti, ktorá je v správe VaTS Hlohovec), spojenú s únikom vody

do základovej pôdy. V mesiaci január 2015 doručila žalobkyňa žalovanému Statický posudok porúch
stavby.Žalovanýsavyjadril,žepoisťovňaeštemusívykonaťobhliadkunamiesteapožiadalopredlženie
lehoty na náhradu škody do konca februára 2015. Žalovaný do konca februára 2015 spôsobenú škodu
neuhradil a poisťovňa do dnešného dňa prehliadku na mieste nevykonala. Žalobkyňa záverom uviedla,
že na súd sa obrátila, nakoľko nemá prostriedky na opravu stavby a teda nemá inú možnosť ako obrátiť

sa na súd vo veci náhrady škody.

2. K žalobe žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č.l.4-5, forografie č.l. 6-8, krycí list rozpočtu č.l.
9-10, výzvu zo dňa 19.08.2014 č.l. 11, výzvu zo dňa 01.10.2014 č.l. 12, Oznámenie od Krajského
pamiatkového úradu č.l. 13, fotografie č.l. 14.

3. Dňa 30.06.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1./, ktorý uviedol, že je vlastníkom
verejného vodovodu, avšak nie je jeho prevádzkovateľom, a teda namietal nedostatok svojej
pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný 1. / uvádzal, že vzhľadom na to, že žalovaný ako vlastník
verejného vodovodu nachádzajúceho sa na ulici M. R. Y. v P. nedisponuje oprávnením - živnosťou
na prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, zabezpečil v súlade so zákonom

prevádzkovateľa verejného vodovodu, s ktorým si upravil vzájomné práva a povinnosti súvisiace
s prevádzkovaním verejného vodovodu. Právnym základom prevádzkovania verejného vodovodu,
ktorého je žalovaný 1./ vlastníkom, je Nájomná zmluva č. XX/XI/XXXX-HC zo dňa 08.12.2003, ktorú
žalovaný 1./ uzatvoril so spoločnosťou Vodárenské a technické služby, s.r.o., so sídlom: Šafárikova 30,
920 01 Hlohovec, IČO: 36255556, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava,

oddiel: Sro, Vložka č.: 14263/T (ďalej len ako "VaTS"]. Poukázal na obsah nájomnej zmluvy, podľa
ktorej je VaTS ako prevádzkovateľ verejného vodovodu povinný vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu
verejného vodovodu [čl. 6.1., ods. 6.1.3., bod 2 Nájomnej zmluvy], starať sa o prenajatý pozemok a
zvel'aďovať ho (čl. 6.3 ods. 6.3.1 Nájomnej zmluvy], v súvislosti s prevádzkou prenajatého majetku
vykonávať kontrolnú a revíznu činnosť v rozsahu platných technických predpisov ako aj opravy a údržbu

prevádzkovaného majetku na svoje náklady (čl. 6.3, ods. 6.3.7 Nájomnej zmluvy).
Žalovaný vyjadril ten záver, že v zmysle vyššie uvedených zákonných a zmluvných ustanovení, najmä
však v zmysle čl. 6.4 ods. 6.4.4 bod 4 Nájomnej zmluvy, koná spoločnosť VaTS ako prevádzkovateľ
verejného vodovodu na ul. M. R. Štefánika v Hlohovci na vlastnú zodpovednosť a vo vlastnom mene v
otázkach vzniknutých záväzkov tretích osôb a v zmysle čl. 6.4 ods. 6.4.4 bod 7 Nájomnej zmluvy bola

spoločnosťVaTSpovinnávybaviťreklamáciuasťažnosťspočívajúcuvpoškodenívodovodnéhovedenia
(čo aj 3 urobila), ako aj ručiť za prípadné škody spôsobené tretím osobám I navrhovateľovi vzniknuté
v dôsledku poruchy na vodovodnej prípojke.
Žalovaný 1./ ďalej namietal, že žalobkyňa sa môže domáhať náhrady škody až potom, keď odstráni
závadný a bude zrejmý rozsah a potreba jeho odstránenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. 4MCdo 23/2008.
Podľažalovanéhožalobcanepreukázal,žebyskutočnedošlokujmenajehostrane,nakoľko nepredložil
žiadne faktúry ani iné doklady, ktoré by preukazovali, že vynaložil finančné prostriedky na opravurodinného domu za účelom odstránenia škody spôsobenej mu odporcom a že túto skutočnú škodu. ktorá
mu vznikla. žiada nahradiť.
Žalovaný 1./ taktiež uviedol, že už v roku 2004 bolo vidieť trhliny na nehnuteľnosti, a preto má za to, že

statický posudok nemožno považovať za dôkaz preukazujúci nárok na náhradu škody.
Podľa žalovaného 1./ žalobcom predložené dôkazy bez pochybností nepreukázajú nárok na náhradu
škody žalobcu. Žalobu žiadal žalovaný 1./ z uvedených dôvodov zamietnuť.

4. Žalovaný 1./ pripojil k vyjadreniu nájomnú zmluvu č.l. 31-38, fotodokumentáciu nehnuteľnosti č.l.

39-40 z roku 2004.

6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného 1./ podaním doručeným súdu dňa 06.08.2015 č.l. 43-44,
kde zotrval na svojich skutkových tvrdeniach.
Žalobca na pojednávaní dňa 30.11.2017 uviedol, že k vzniku škody došlo v roku 2009, 2010, avšak
o tomto období,. sa uvádza, že došlo iba k poškodeniu prípojky vodovodu. Škody na predmetnom

RD začali vnikať až v zimných mesiacoch v prelome roku 2013, 2014, a teda premlčaciu dobu treba
počítať od tohto obdobia.

7. Po pojednávaní konanom dňa 21.10.2015, kde účastníci zotrvali na skutkových tvrdeniach ako
aj označených dôkazoch, žalobca rozšíril okruh účastníkov o žalovaného 2./. Súd uznesením č.k.

18C/184/2015-55 zo dňa 19.01.2016 pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako žalovaný
2./ vstúpil Vodárenské a technické služby, s.r.o., IČO: 36255556, Šafárikova 30, 920 01 Hlohovec.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2016.

8.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

9. Na pojednávaní dňa 29.06.2016 vzniesli žalovaní 1a 2 námietku premlčania uplatneného nároku.

Na pojednávaní dňa 12.09.2016 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť sumu výške 10.246,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 eur ročne
zo sumy 10.246,88 eur od 03.09.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

10. Žalovaní 1./ a 2./ podaním doručeným súdu dňa 07.12.2016 opätovne namietli premlčanie nároku

žalobkyne. Žalovaní opätovne uviedli, že podľa nich boli trhliny na dome už v roku 2004. Ďalej uviedli, že
v statickom posudku predloženým do spisu žalobkyňou, ktorý bol vyhotovený na objednávku žalobkyne
[z 12/2014, znalec: A.. O. H.) je uvedené, že podľa premočenia základovej pôdy a podľa postupného
rozvoja trhlín na dome je možné predpokladať s veľkou pravdepodobnosťou, že k začiatku poruchy
na vodovodnom potrubí došlo už skôr [cca v roku 2007) a voda z potrubia unikala dlhší čas. Zároveň

zo Znaleckého posudku A.. K. J. č. XXX/XXXX z 13.09.2011 vyplýva, že "Podla získanych Informácií
dom nie je obývaný a vykazuje nižší ako štandardný stupeň údržby. V rámci miestneho šetrenia boli
lokalizované rozsiahlejšie praskliny v rámci nosného muriva prednej časti domu hlavne v priestore
obytnej miestnosti v styku s priestormi kúpeľne a podbrány. Trajektória prasklín napovedá, že prišlo,
resp. prichádza ku zmene funkčných vlastností podložia hlavne v priestore styku priestorov izby, kúpeľne

a podbrány s dôsledkom poklesu základových konštrukcií predmetnej časti stavby a vzniku prasklín
v rámci muriva. Uvedená porucha vvžaduje realizáciu sanačných prác na stabilizáciu základových
konštrukcii. V rámci miestneho šetrenia boli lokalizované aj lokálne poruchy celistvosti krytiny strešného
plášťa stavby a absencie oplechovania štítovej steny zo strany od areálu základnej školy, čo môže
mať v budúcnosti vplyvom účinkov poveternosti nepriaznivý vplyv na konštrukciu domu. Absencia resp.

nefunkčnosť vodorovnej izolácie sa prejavuje zvlhnutím spodných vnútorných častí obvodových stien.
Uvedený zistený stav nehnuteľnosti vyžaduje v súčasnosti realizáciu opráv na zachovanie technických
B funkčných charakteristík objektu aj do budúcnosti. "
Ďalej žalovaní poukázali na rovnaký popis stavu/porúch, ktoré uviedol aj druhý znalec vypočutý v konaní
ako svedok - Ing. H. vo svojom posudku z roku 2014, t.j. pokles spevnenej plochy, sadnutie základových

Konštrukcií pod nosnými stenami prednej časti domu s tým, že uviedol, že poruchy boli vyvolané
poruchou na vodovodnej prípojke. Z uvedeného teda vyplýva, že obaja znalci zhodne konštatovali, že
voda z potrubia unikala z vodovodnej prípojky dlhodobo podľa Statického posudku cca od roku 2007) s
tým, že zároveň boli na dome zdokumentované rozsiahle praskliny znalcom v roku 2011 v znaleckomposudku č. XXX/XXXX [žalovaní pre úplnosť uvádzajú, že praskliny na dome boli viditeľné už v roku
2004 podľa fotodokumentácie predloženej žalovanými). Podľa názoru žalovaných, je nárok žalobkyne
vzhľadom na uvedené premlčaný, nakol'ko tento si žalobkyňa žalobou uplatnila až 16.04.2015. teda po

uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Keďže voči žalovanému v II. rade si uplatnila žalobkyňa
svoj nárok riadne na súde až zmenou žalobného návrhu zo dňa 12.09.2016, kedy ju súd uznesením
pripustil, tak voči žalovanému v II. rade došlo k uplynutiu aj subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty
[podľa tvrdenia žalobkyne sa žalobkyňa dozvedela v júli 2014 o tom, kto za škodu zodpovedá, t.],
premlčacia lehota uplynula v júli 2016).

Žalovaní na pojednávaní dňa 30.11.2017 zotrvali na skutkových tvrdeniach, uvedených v
predchádzajúcich podaniach, pričom uviedli, že hlavnou a jedinou príčinou poruchy na stavbe
rodinného domu bola porucha na ventile prípojky rodinného domu (ďalej len „RD“). Zotrvali na
námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./. v spore. Ďalej namietali premlčanie
s ohľadom na vznik poruchy na prípojke v období rokov 2009 a 2010, pričom žalobkyňa si svoj nárok
uplatnila žalobou zo dňa 16.04.2015. S odkazom na § 106 ods. 2 Obč. zákonníka žalovaný v I. a II. rade

zotrvávajú na námietke premlčania žalobkyne, ktorú už predtým v konaní vzniesli. Žalovaní zotrvali,
že ku škodovej udalosti došlo podľa znaleckého posudku v období v roku 2009 a 2010, vzhľadom na
uvedené je nárok žalobkyne premlčaný, nakoľko tento si uplatnila po uplynutí obj. 3 ročnej premlčacej
lehoty až v roku 2015. Zároveň žalovaní uviedli, že žalobkyňa , resp. jej PZ na pojednávaní dňa
29.06.2016 uviedol, že škoda vznikla v roku 2011, čo zdokladovali aj fotodokumentáciou, (strana 3

predmetnej zápisnice) s tým, že k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných sa vyjadril
PZ žalobkyne tak, že nedošlo k premlčaniu nároku z dôvodu, že žalobkyňa sa dozvedela o tom kto
zodpovedá za škodu a že jej vznikla škoda v priebehu roka 2014 v rámci odstránenia havarijného
stavu. Aj z uvedeného je zrejmé tak, ako bolo už v konaní namietané, že k premlčaniu nároku došlo
uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. V prejednávanom prípade začala objektívna doba plynúť

v rokoch 2009 a 2010, resp. v roku 2011, ako uviedol PZ žalobkyne, čo je moment kedy došlo ku
škodovej udalosti, a teda uplynula najneskôr v rokoch 2012, 2013, resp. v roku 2014. Vzhľadom na to, že
v prejednávanom prípade začiatok subjektívnej doby nastal až po skončení objektívnej. doby platí,
že právo sa premlčalo uplynutím objekt. preml. doby a sub. doba nemá v tomto prípade význam.
Žalovaný v I. a II. rade tiež zotrvávali na námietke , že stav v akom sa RD nachádza v súčasnosti je

zapríčinený do veľkej miery nekonaním žalobkyne, na túto skut. sme v konaní už poukázali. ZP č.
239/2011 vypracovaného A..J. boložalobkyniodporúčané,abyvykonalaopravu alebosanáciuRD,to
znamená, že keď by už v roku 2011 postupovala podľa odporúčaní znalca, je vysoko pravdepodobné,
žejednakby došlooodhaleniupríčiny vznikuškodyskôr,akoajže škodabynevzniklavtakomrozsahu,
ako si ju uplatňuje žalobkyňa v žalobnom návrhu. K otázke III. znaleckého posudku (ďalej len „ZP“)

kde žalovaní v I a II. rade vzniesli námietku porušenia povinnosti znalca podať ZP nestranne,
ktorá spočíva v tom, že vo výpovedi č. 3 strane 6-8 ZP sa znalec obšírne vyjadruje k argumentácii
žalovaných a ich PZ s tým, že na jednej strane tvrdí , že mu ako znalcovi neprináleží hodnotiť silu
právnych argumentov zo strany odporcu a na druhej strane právnu argument. hodnotí na troch
stranách ZP. Podľa názoru žalovaných je to v rozpore s § 5 ods. 7 spojených s § 16 ods. 2 zákona

č. 382/2004 o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch, podľa ktorého je znalec povinný vykonávať
ZČ osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Žalovaní mali za to, že s
odvolaním sa na § 17 ods. 6 znalec v uvedenom smere prekročil rámec svojej odbornej činnosti keď
právnu argumentáciu žalovaných uvedenú v písomných podania, ktoré sú obsahom spisu vyhodnotiť
za bezpredmetnú. Dôkazy a právnu argumentáciu sporu môže v sporovom konaní hodnotiť iba

súd. Z uvedeného majú žalovaní za to, že vyjadrenia a závery znalca uvedené na stane 6-8 ZP
sú bezpredmetné a súd by na ne nemal prihliadať. K ZP namietali skutočnosť, že znalec uviedol,
že vykonal niekoľko meraní k stavu nehnuteľnosti s uvedením presných dní , avšak sa nikde znalec
neuviedol výsledky jednotlivých meraní, z ktorých by bolo zrejmé, že záver znalca v tomto smere je
pravdivý. Z uvedeného dôvodu v danom smere je ZP nepreskúmateľný s odvolaním sa na § 17 ods.

6, 5 veta Zákona o znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch, nakoľko neumožňuje preskúmať jeho
obsah overiť odôvodnenosť postupov a záverov ZP. Vzhľadom na vznesené námietky premlčania
žiadali žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Súd vo veci uznesením č.k. 18C/184/2015-187 zo dňa 21.02.2017 nariadil znalecké dokazovanie

na návrh žalobkyne, pričom do konania pribral znalca A.. E. K.. Znalec podal na súde dňa 27.10.2017
znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 13.10.2017, v ktorom odpovedal na zadané otázky nasledovne.
a) aká je príčina poruchy stavby rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXX,
zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Hlohovec?Znalecuviedol,žehlavnouajedinoupríčinouporuchynastavberodinnéhodomubolaporuchanaventile
vodovodnejprípojky.Vhĺbkejejosadeniapodzákladovouškárouunikajúcavodazpoškodenejsúčiastky
počas dlhšieho časového obdobia svojou deštruktívnou činnosťou zmenila statické pomery v podloží

na časti ulice a pod časťou rodinného domu natoľko, že prišlo k masívnemu poškodeniu nosných aj
nenosnýchprvkovrodinnéhodomu.Vyplavovanímjemnýchčastisavytvorilakaverna,ktorápovyschnutí
spôsobila postupné sadanie stavby.
b) kedy možno datovať (ak možno) vznik poruchy domu?
Znalec uviedol, že odhaduje vznik poruchy na ventile na roky 2009-2010

c) ak je príčinou poruchy podmytie domu, či ide len o podmytie z poruchy vodovodu, alebo aj podmytie
iného druhu? Ak možno vyjadriť percentuálne rozsah jednotlivých vplyvov je to potrebné uviesť.
Znalec vylúčil ako zdroj sadania spodnú vodu, ako aj kanalizačnú prípojku, pričom jediným činiteľom,
ktorý spôsobil škodu na dome je porucha ventilu vodovodnej prípojky.
Vo vzťahu k trhlinám na fotografiách z roku 2004 znalec uviedol, že tieto tam boli už v roko 2004, a sú
dodnes bezo zmeny, pričom nesúvisia s poruchou ventilu na vodovodnej prípojke.

d) ak je príčinou poruchy podmytie domu v dôsledku úniku vody z mestského vodovodu, či je porucha
stavby v konečnej fáze (porucha sa nezväčšuje), alebo porucha stavby pokračuje, a ak áno dokedy
bude pokračovať?
Znalec uviedol, že súčasný stav je oproti roku 2014 stabilizovaný, pričom sa dotvára menším tempom.
e) či vzniknutá porucha domu mala/má jednorázový, alebo dynamický (trvala po dlhší čas) priebeh?

Znalec uviedol, že porucha má dynamický - dlhodobý charakter, jej vznik je odborným odhadom určený
na obdobie od 2009-2010 do 2017a má tendenciu pokračovať.
f) aké sú odhadované náklady na uvedenie domu do pôvodného stavu pred vznikom poruchy?
Náklady na stabilizáciu a uvedenie časti rodinného domu do stavu pred vznikom poruchy znalec
vypočítal na sumu 46.406,56 eur.

g) ďalšie dôležité zistenia, ktoré môžu mať význam pre konanie z hľadiska technického posúdenia stavu
nehnuteľnosti.
Znalec odporučil okamžitú generálnu opravu poškodených častí rodinného domu. Súčasne určil
technickú hodnotu samotného rodinného domu na 35.036,95 eur.
Znalec na pojednávaní dňa 30.11.2017 uviedol, že na odsledovanie chodu poruchy realizoval terče,

t.j. vtrel dojednotlivých trhlín suspenziu, ktorúsomoznačil dátumomavurčitýchintervaloch sledoval
priebeh. Priebeh poruchy preukázal, že stav je nestabilizovaný a z jeho pohľadu prichádza k
dosadaniu stavby z titulu vysúšania podložia, pričom pomerne dôležitý vplyv má na to aj zmena
ročných období, striedanie teploty a zimy. Najsilnejší priebeh dotvárania prisadnutia stavby bol v roku
2009, 2010. Prvá fáza poruchy nastala po masívnom podmáčaní stavby, ako sa neskôr ukázalo z

titulu vodného ventila a druhá fáza nastala po oprave v roku 2013, keď vadný ventil bol vymenení
za nový a prišlo k postupnému vysúšaniu podlažia.
Na otázku súdu v akom rozsahu by znalec špecifikoval vznik škody na stavbe v jednotlivých
obdobiach?
Znalec uviedol, že je to hypotetická odpoveď ale predpokladám, že prvotný vznik v rozsahu 30 % bol

do roku 2010, v rozsahu 40 % v roku 2013 a následne v rozsahu zvyšnom. Má to klesajúcu tendenciu.
Dom si hľadá umiestnenie, prvé tri roky dosadá technicky.
Znalec na záver uviedol, že jeho vyjadrenia vo vzťahu k podaniam žalovaných smerovali k výslovne k
technickej veci, technickej argumentácie žalovaných a otázkou hodnotenia statického posudku sa
znalec vyjadril, nakoľko mal za to že nie je nutné sa vyjadrovať v ZP k technickým námietkam

k technickému posudku.

12. Na pojednávaní dňa 30.11.2017 súd pripustil zmenu žaloby, navrhnutú žalobkyňou tak, že žalovaný
I a žalovaný II. rade sú titulom náhrady škody povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu
46.406,56 eur vrátane DPH spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 03.09.2014 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchmi
svedkov, znalca, znaleckým posudkom, ako aj obsahom spisového materiálu.

14. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.16. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

17. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

18. Podľa § 139 ods. 3 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb, líniovými stavbami sú na účely tohto zákona

najmä vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály,

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a
prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou
a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí

spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva1) nerozhodne inak.

20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie je živnosťou.4)

21 Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z., prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené
živnostenské oprávnenie4) na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá
prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

22. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí

23. Podľa § 416 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia.

24. Podľa § 416 ods. 2 OZ, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody

25. Podľa § 420 ods. 1 a 2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti

(1).
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (2).

26. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

27. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

28. Podľa § 420a ods. 2 OZ, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

29. Podľa § 420a ods. 2 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.30. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak

bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

32. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to

možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

35. Poľa Článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v
právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

36. Podľa Článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody sa zaručujú
na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a
náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,

zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

37. Podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

38. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 101 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

41. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

42. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

43. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

44. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.44. Súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je občianskoprávny. Súd ďalej konštatuje,
že nesporným v konaní bolo, že na nehnuteľnosti žalobkyne vznikla škoda v podobe prasklín a jej
poškodenia, súčasne bolo nesporným, že vlastníkom vodovodu je žalovaný 1./ a jeho prevádzkovateľom

žalovaný 2./. Ďalšou nespornou skutočnosťou, ktorú počas celého konania nikto nenamietal, a bola
opakovane tvrdená, bola tá skutočnosť, že žalobkyňa nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti.
Spornou bola otázka výšky škody a či žalovaný 1 ./a 2./ za škodu zodpovedajú, ktorí toto namietali
a popierali, ako aj otázka prípadného premlčania nároku žalobkyne. Súd sa v ďalšom bude zaoberať
zodpovednosťou žalovaného 1./ a 2./ samostatne.

45. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1./ je zodpovedný za prípadné škody, a to ako vlastník veci,
resp. stavebník. Súd ďalej konštatuje, že vec, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1./ je líniová stavba
- vodovod. Súd je toho názoru, že žalovaný nezodpovedá za náhradu škody podľa § 420a OZ,
nakoľko nie je prevádzkovateľom verejného vodovodu, a teda nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou. Súd konštatuje, že pojem „prevádzková činnosť“ sa vykladá tak, že ide

o charakteristickú cieľavedomú a organizovanú činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s
výkonom podnikateľskej činnosti alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Súd
uvádza, že prevádzkovou činnosťou je aj prevádzkovanie vodovodu, avšak v špeciálnom režime, kde
zákon č. 442/2002 Z.z. na takéto prevádzkovanie vyžaduje špeciálne živnostenské oprávnenie, ktorým
žalovaný 1./ nedisponuje, a preto ani vodovod prevádzkovať nemôže, a preto nie je prevádzkovateľom

vodovodu a s tým spojenými činnosťami a následkami. Prevádzkovateľom vodovodu je žalovaný 2./,
a preto na neho sa vzťahujú ustanovenia § 420a OZ. Súd konštatuje, že na žalovaného 1./ by sa
inak nahliadalo, ak by prevádzkoval vodovod bez patričného povolenia, prípadne by ho zveril do
prevádzkovania osobe, ktorá na to nie je odborne spôsobilá, alebo by nastali iné okolnosti, ktoré by z
neho prevádzkovateľa v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. spravili, čo však v tomto konaní preukázané

nebolo. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie je možné pri žalovanom 1./ použiť ustanovenia
o objektívnej zodpovednosti podľa § 420a OZ, nakoľko tento nie je a nemôže byť prevádzkovateľom,
a preto nemôže ani zodpovedať v zmysle ustanovení § 420a OZ, pričom však podľa názoru súdu
žalovaný 1./ môže zodpovedať za náhradu škody, z dôvodu, že je vlastníkom veci a teda môže
zodpovedať za škodu podľa § 127 ods. 1 OZ v spojení s § 420 OZ. Tu však musí k zodpovednosti

žalovaného 1./ ako vlastníka nevyhnutne pristúpiť splnenie troch podmienok. Protiprávny úkon (škodná
udalosť), ujma (škoda), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Protiprávny
úkon môže spočívať v konaní alebo opomenutí povinného subjektu. Môže spočívať aj v porušení
preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t. j. fyzickým aj právnickým osobám v ust.
§ 415 OZ. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,

majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto ustanovenia nebude
ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne
a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných,
prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom
na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd. Môže ísť

pritom o porušenie zmluvných alebo iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom uložených
povinností (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť konaním alebo
opomenutím. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody ako ujmy, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom -
peniazmi. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane

jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Zároveň ako posledný predpoklad
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tu musí byť dané zavinenie
ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom
tohto protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Pokiaľ ide o existenciu
protiprávneho úkonu ako základného predpokladu vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, súd

v danom prípade nezistil taký protiprávny úkon žalovaného, ktorý by bol príčinou vzniku škody na strane
žalobcu. Protiprávny úkon môže spočívať v konaní alebo opomenutí povinného subjektu. Môže spočívať
aj v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t. j. fyzickým aj právnickým osobám
v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto

ustanovenia nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie
natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku,
právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať
s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd.Žalovanýtedaneporušilprevenčnúpovinnosťustanovenú§415Občianskehozákonníka,keďuzavretím
zmluvy so špecializovanou vodárenskou spoločnosťou zabezpečil prevádzkovanie vodovodu, ktorého
je vlastníkom, a teda sa mohol dôvodne domnievať, že prevádzkovateľ bude postupovať s odbornou

starostlivosťou tak, aby nedošlo ku škodám na majetku a právach iných. Na základe uvedeného, súd
nezistil na strane žalovaného 1./ naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420
ods. 1 v spojení s § 127 OZ spôsobenú žalobcovi Súd konštatuje, že vyhodnotil konanie žalovaného
ako primerané pomerom s odbornou starostlivosťou vlastníka v záujme predchádzania škodám, kedy
tento po zriadení vodovodu tento, po kolaudácii vodovodu, tento zveril do prevádzky odborne spôsobilej

osobe, ktorá je ho povinná prevádzkovať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči žalovanému 1./
zamietol. Súd ďalej k označenému rozhodnutiu Krajského súdu Trnava 24Co 451/2013 konštatuje, že
ide o rozhodnutie o skutkovo odlišnej veci, kde sa riešilo vlastníctvo a zodpovednosť vlastníka avšak
bytu, na ktorého prevádzku sa aplikujú iné zákonné ustanovenia, ako na prevádzku vodovodu, ktorý je
upravený samostatným právnym predpisom (viď vyššie). Vzhľadom na to, že žalobu voči žalovanému
1./ súd zamietol, z vyššie uvedených dôvodov, nezaoberal sa zvyšnými námietkami žalovaného 1./ vo

vzťahu k veci.

46. Súd konštatuje, že žalovaný 2./ zodpovedá za škodu v súlade s § 420a OZ, nakoľko škoda
vznikla v dôsledku jeho prevádzkovej činnosti pri prevádzkovaní vodovodu, a to v dôsledku poruchy
vodovodnej prípojky. Uvedené mal súd jednoznačne preukázané zo znaleckého posudku A.. E. K. č.

XXX/XXXX ako aj výpovedi znalca na pojednávaní, a jeho záverov uvedených v ods. 11 odôvodnenia.
Záverom znaleckého posudku súčasne podporne svedčí aj znalecký posudok č. XXX/XXXX od A.. K.
J. (hodnotený ako listinný dôkaz), ktorý v rámci str. 5 posudku popisuje praskliny a predpokladá pokles
základových konštrukcii, pričom v súlade s uvedenými závermi dotknutý znalec vypovedal v pozícii
svedka na pojednávaní dňa 12.09.2016, ako aj Statický posudok A.. O. H., ktorý stanovil ako príčinu

poruchy na základových konštrukciách (č.l.99) v dôsledku poruchy vodovodnej prípojky.
Súd k námietke žalovaných k zaujatosti znalca konštatuje, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
znalec sa nevyjadroval k právnej argumentácii, ale k technickej argumentácii žalovaných (ich zástupcu),
ktoré konfrontoval so svojimi zisteniami. Súd má za to, že znalec v rámci znaleckého posudku sa
môže vyjadrovať, k technickým otázkam (na to bol ustanovený), pričom môže sa vyjadriť aj sporným

argumentom - technickým záverom, čo sa stalo aj v tomto prípade. Ak by sa znalec nevyjadril k odbornej
otázke, tak by jeho posudok bol z pohľadu súdu aj účastníkov nepoužiteľný. Súčasne má súd za to, že
keď ktorýkoľvek účastník argumentuje po technickej stránke, môže byť takáto argumentácia podrobená
prieskumu odborníka, ktorý je do konania pribratý, tak ako tomu bolo v tomto prípade, kde znalec musel
sa vysporiadať s argumentáciou žalovaných, aby dospel k záverom znaleckého posudku a účastník

musí byť uzrozumený s tým, že jeho technické argumenty budú podrobené prieskumu. Z pohľadu súdu
je možná technická argumentácia zo strany účastníka (tak ako v tomto prípade), kde napr. žalovaní
namietali existenciu trhlín už v roku 2004, pričom znalec, ako odborník uvedenú otázku zodpovedal po
technickej stránke tak, že áno trhliny boli, v súčasnosti aj sú, avšak počas celého obdobia sa prakticky
nemenia a nemajú vplyv na vzniknutú škodu. Súd v znaleckom posudku nenašiel také závery znalca,

ktorými by riešil právne závery, a ak by tam také boli v tejto časti by na ne neprihliadal.
Súd na základe takto zisteného stavu dospel k záveru, že žalovaný 2./ zodpovedá za vzniknutú
škodu na nehnuteľnosti žalobkyne, pričom následne posudzoval premlčanie nároku žalobkyne a
spoluzodpovednosť žalobkyne za súčasný stav.
Súd konštatuje, že žalovaní opakovane argumentovali tým, že škoda vznikla v roku 2009-2010, čo

má plynúť aj zo ZP. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných a konštatuje, že z vykonaného
dokazovania plynie ten záveru, že škoda (poškodenie) vznikla na ventile vodovodnej prípojky v rokoch
2009-2010 počas bližšie neurčeného času, pričom škoda na nehnuteľnosti samotnej začala vznikať
až neskôr, a to vtedy, keď sa prejavilo prvotné sadanie nehnuteľnosti. Uvedené možno zo znaleckých
posudkov ako aj vyjadrenia znalca na pojednávaní stanoviť na obdobie do roku 2011 - prvá fáza, okolo

roku 2013 ako druhá fázu, a tretie fáza do súčasnosti, pričom deštrukcia, prakticky pokračuje v
minimálnej miere ďalej. Súd súčasne konštatuje, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných
o vzniku celej škody do roku 2010, keď tomu tak reálne do súčasnosti nie je.
Súd ďalej konštatuje, že sa nemožno stotožniť ani s námietkou žalovaných, že žalobkyňa mala najskôr
odstrániť závadný stav, a až potom podať žalobu. Súd má za to, že tento postup je možný a správnejší,

avšak ak žalobkyňa nemá prostriedky na nápravu stavu tak nemožný, a ak by súd pripustil takýto
výklad, fakticky by sofistikovaným spôsobom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom z dôvodu
nedostatku majetku, čo súd s ohľadom na citované články Ústavy Slovenskej republiky považuje za
neprípustné. Súčasne má súd za to, že žalobkyňa v súlade s § 416 OZ má právo sa obrátiť na súd vzáujmeochranysvojichpráv,nakoľkokeďnemáprostriedkynazabránenievznikuďalšejškody,prakticky
inú možnosť nemá. Súd má za to, že finančnú tieseň žalobkyne nemožno takýmto spôsobom obrátiť
proti nej, pričom v súčasnosti už prakticky náprava do pôvodného stavu je neúčelná vzhľadom na to, že

náklady na rekonštrukciu nehnuteľnosti prevyšujú hodnotu samotnej nehnuteľnosti. Súd má ďalej za to,
žeprekážkounaodstránenievádnehnuteľnostisúvzhľadomnaokolnostidanénielenfinančnoutiesňou,
ale aj vekom žalobkyne, ktorá má v súčasnosti už 65 rokov (v roku 2014 mala 62 rokov), čo z pohľadu
súdu je taktiež prekážkou rozsiahlej rekonštrukcie, na ktorú osoba v takomto veku bez patričných
skúseností nemá zväčša dostatok síl. Tieto skutočnosti súd zohľadňoval pri posúdení spoluzavinenia

žalobkyne za vzniknutý stav a priznaní rozsahu náhrady škody. Súd vzhľadom na nespornú finančnú
situáciu žalobkyne, jej vysoký vek, ako aj skutočnosť, že je laik čo sa týka stavebníctva bez patričných
odborných znalostí a skúseností vyhodnotil mieru spoluzavinenia žalobkyne tak, že táto sa nepodieľala
na vzniku škody, nakoľko z obsahu spisového materiálu plynie to, že sa snažila o nápravu veci, pričom
však žalovaný 1./ ani 2./, ktorý o situácii vedeli jej neposkytli žiadnu pomoc ani súčinnosť, pričom má
súd za to, že obaja žalovaní majú také odborné kapacity a možnosti (personálny aparát odborníkov, ako

aj finančné prostriedky), že mohli určiť problém pred podaním žaloby, prípadne aj odstrániť problém (v
zásade postačila v roku 2014 injektáž zakladových špár špeciálnou látkou, ktorá by zastavila sadanie
nehnuteľnosti, prípadne ho aj napravila), pričom však nekonali a čakali na súdny spor. Súd uvádza aj
žalovaného 1./, nakoľko tento bol taktiež v rokovaniach so žalobkyňou. Súd je toho názoru, že žalovaný
1./(tentoniejebežnáosoba,alemesto,ktorémákonaťvzáujmeobčanovaísťpríkladompridodržiavaní

práv a povinností) bez ohľadu na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie mal reálne komunikovať so
žalobkyňou tak, aby sa snažili odstrániť problém v súčinnosti so žalovaným 2./ a nie riešenie problému
odďaľovať a predlžovať. Uvedené okolnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania.

47. Poslednou skutočnosťou rozhodnou pre priznanie nároku sa súd zaoberal vznesenou námietkou

premlčania. Súd konštatuje, že subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a objektívna premlčacia doba
je 3 ročná pri náhrade škody. Žalovaný 2./ namietal, že žalobkyni uplynula premlčacia doba, nakoľko
súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 12.09.2016. Pre posúdenie premlčania okrem procesnej
otázkyjerozhodujúciajmomentvznikuškody.Žalovanínamietali,ževzápisniciz29.06.2016jeuvedené
skutkové tvrdenie žalobkyne, kde uvádza, že škoda vznikla v roku 2011. Súd si prehral nahrávku z

pojednávania, pričom zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dom bol v
určitom stave v roku 2011 (súd nesprávnou protokoláciou uviedol, že škoda vznikla v roku 2011, čo
prítomný právny zástupca ihneď namietal) viď nahrávka 31 minúta a 10 sekunda (ako aj predchádzajúci
prednes právneho zástupcu). Súd má na základe uvedeného za to, že žalobkyňa neuviedla skutkové
tvrdenie, že škoda vznikla v roku 2011, a uvedené bolo nesprávne uvedené. Súd teda tak ako bolo

uvedenévznaleckýchposudkochakoajvovyjadreníznalcanapojednávaní možnovznikškodystanoviť
na tri fázy, na obdobie do roku 2011 - prvá fáza, okolo roku 2013 ako druhá fázu, a tretie fáza do
súčasnosti, pričom deštrukcia, prakticky pokračuje do súčasnosti aj keď v minimálnej miere. Súd uvádza,
že škoda nevznikla momentom úniku vody, ani zaplnením základovej špáry, ale postupne vymytím
podložia, vytvorením kaverny, a následným dosadnutím domu po vyschnutí podložia, pričom celý proces

trvá dodnes. Súd uvádza, že predmetom posudzovania premlčania sú dva nároky žalobcu, za škodu
vzniknutú v roku 2013/2014 (a predtým) a za obdobie po 2014, keď podal žalobu vo veci a zmenu žaloby.
Pričom pri každom samostatne súd posudzoval včasnosť podania žaloby.
Súd konštatuje, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania je časť nároku žalobkyne, ktorá vznikla v
roku2011,apomerneajvroku2013premlčaná,nakoľkokzmenežalobydošlovroku2016.Súdkotázke

vzniku subjektívnej vedomosti žalobkyne o pasívnej legitimácii žalovaného 2./ konštatuje, že táto sa o
tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela najneskôr z podania žalovaného 1./ doručeného súdu v roku
2015, a preto jej subjektívna premlčacia lehota by uplynula v roku 2017, čo do nároku na náhradu škody
za roky 2013/2014, čiže v rámci objektívnej lehoty najneskôr 29.07.2017. Súd má za to, že žalobkyňa
nevedela o zodpovednosti žalovaného 2./, čomu aj svedčí žaloba voči žalovanému 1./, pričom ak by

vedela o zodpovednosti žalovaného 2./, podala by žalobu aj voči nemu. Čo sa následne aj reálne stalo.
Vzhľadom na uvedené súd posúdil nárok žalobkyne vzniknutý pred 12.09.2013 ako premlčaný, nakoľko
objektívnapremlčaciadobauplynuladňa12.09.2016vrozsahunáhradyškodyviažúcejsatrirokyspätne
a uplatnenej podaním žaloby. Súčasne súd posudzoval vznesenú námietku premlčania aj k zmenenej
žalobe, ktorej zmenu súd pripustil na pojednávaní dňa 30.11.2017. Tu súd je toho názoru, že uvedený

nárok sa premlčuje spätne dva roky, nakoľko žalobca vedel od roku 2015 z vyjadrenia protistrany, že za
škodu môže zodpovedať niekto iný, avšak aj po rozšírení okruhu účastníkov zostal nečinný vo vzťahu k
predmetu konania a o rozšírenie žaloby požiadal až v novembri 2017, ktoré súd pripustil na pojednávaní
30.11.2017. V tejto časti ide aj o samostatný nárok za iné obdobie, ako bolo pôvodne žalované, t.j. zaobdobie po roku 2014, na ktoré sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia doba, a preto súd dospel
k záveru, že v tejto časti je nárok žalobkyne premlčaný v rozsahu nároku na náhradu škody za obdobie
pred 30.11.2015, nakoľko žalobkyňa vedela, kto škodu spôsobil, sama skutkovo tvrdila, že škoda sa

zväčšuje, avšak procesný úkon urobila až v novembri 2017.
Súd konštatuje, že nárok žalobcu predstavuje sumu 46.406,56 eur, ako sumu reálnych nákladov, ktoré je
potrebné vynaložiť na odstránenie škôd na nehnuteľnosti. Súčasne však v konaní bolo preukázané, že
škoda (poškodenie nehnuteľnosti vznikalo počas dlhšej doby), a to reálne od roku 2011 do súčasnosti,
nakoľkovznikškodymaldynamickýpriebehaneboltojednorázovýdej.Účastnícinenavrhlianepredložili

žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by exaktne preukázal, kedy presne (dátumovo škoda vznikala a v
akom rozsahu). Súd konštatuje, že znalec sám hovoril v hypotetickej rovine a svoje závery prednesené
na pojednávaní dňa 30.11.2017 uviedol ako odhad s tým, že vyjadril pochybnosť o možnosti určiť
uvedené presne. Súd sa stotožňuje so závermi znalca a má za to, že nemožno exaktne určiť rozsah
vzniku škody presne podľa jednotlivých období, vzhľadom na priebeh vzniku škody na nehnuteľnosti.
Preto súd posudzoval nárok žalobkyne samostatne, jednak v rozsahu pôvodnej žaloby (po 12.09.2016)

a zmenenej žaloby od 30.11.2017.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na
výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí
ju súd podľa svojho odhadu.

49. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP ako aj obsahu znaleckého posudku mal
preukázané aj náklady, ktoré sú nevyhnutné na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, a to vo
výške 46.406,56 eur (č.l.262 súdneho spisu). Súd dospel v konaní do štádia, kde účastníci už nenavrhli
nové dôkazy, pričom zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych názoroch, pričom súd mal

preukázané zo znaleckého posudku, že oprava nehnuteľnosti by v nákladoch stála 46.406,56 eur.
Uvedenú sumu súd následne pomeroval k uplatnenej námietke premlčania a otázke vzniku škody.
Súd stotožňujúc sa so závermi znalca dospel k záveru, že časť škody vznikla v roku 2011, kedy sa
začali objavovať prvé vážnejšie trhliny, pričom tejto fáze súd dal 30%, pričom táto je v celom rozsahu
premlčaná, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

V druhej fáze vznikla rozsiahlejšia škoda v rozsahu 40%, pričom počas nej došlo k odhaleniu poškodenia
prípojky. Súd z tohto nároku priznal hodnotu 7.000,- eur, ktorú považoval za nepremlčanú vo vzťahu
k pôvodne uplatnenej sume 10.246,88 eur za obdobie od 12.09.2013 do 12.09.2016, pričom aj
uvedenú sumu určil podľa úvahy vzhľadom k behu premlčania a nemožnosti exaktne určiť moment
vzniku škody, ktorá vznikala v rámci druhej fázy aj pred 12.09.2013. Súd však konštatuje, že žalobný

návrh rozšírený pripustením zmeny žaloby dňa 30.11.2017 vo zvyšnom rozsahu je premlčaný, nakoľko
je vecou žalobkyne, že uvedenú sumu vo vyššej miere nežalovala skôr, ale až v novembri 2017, a preto
aj rozšírená časť za obdobie rokov 2013/2014 je vo vzťahu k uplatnenej žalobe oneskorená a premlčaná,
preto súd žalobu v tejto časti nad priznanú mieru zamietol.
Posledná fáza po odstránení vady prípojky mala 30% na súčasný stav. Vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody 20% za poslednú fázu, nakoľko žalobný nárok
bol čiastočne uplatnený včas a nebol premlčaný s ohľadom na priebeh vzniku škody, a z tohto titulu
považoval žalobný návrh za dôvodný v rozsahu 9.281,31 eur, podľa úvahy súdu. Súd priznal 20% preto,
lebo žalobca najneskôr od 30.06.2015 vedel, že za škodu zodpovedá žalovaný 2./, pričom však zmenu
žaloby vykonal až pred 30.11.2017, ktorú súd pripustil na pojednávaní, a teda v rozsahu od roku 2014

do 30.11.2017 je nárok žalobkyne premlčaný. Preto súd priznal náhradu v rozsahu 20%.

50. Súd žalobkyni súčasne priznal aj úroky z omeškania, a to v časti sumy 7.000,- eur od momentu
uplatnenia žalovanou t.j. od 02.09.2014 do zaplatenia a vo zvyšku od momentu od 08.11.2017, t.j. na
druhý deň od doručenia znaleckého posudku, tj. od kedy mohol žalovaný 2./ plniť prvý raz v zmysle

novozistených skutočností a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd súčasne zamietol aj úroky
z omeškania v časti premlčanej istiny, nakoľko príslušenstvo sa premlčuje so základom.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

56. Podľa § 258 ods. 1 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

57. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 1./ by prichádzalo rozhodnúť tak, že má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, súd však zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, a

to skutočnosť, že žalobkyňa nemá finančné prostriedky, je osobou vyššieho veku, ktorá v dôsledku
výsledku konania nebude môcť nehnuteľnosť zrekonštruovať, ako aj nerozporovanú skutočnosť, kde v
prvotnej fáze pred podaním žaloby, žalovaný 1./ v rámci rokovaní neuviedol žalobkyni námietky, ktoré
uplatnil až v konaní, ako aj nerozporovanú skutočnosť o uvedení, že po vypracovaní statického posudku
budú vec riešiť cez poisťovňu. Uvedené by bolo dôvodom na celkové nepriznanie trov, avšak vzhľadom

na to, že žalobkyňa nevzala žalobu voči žalovanému 1./ späť po námietkach o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie, musí niesť zodpovednosť aj za trovy žalovaného 1./v primeranom rozsahu.

58. O náhrade trov konania voči žalovanému 2./ súd rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP nasledovne. Na základe pomeru úspechu a neúspechu by

prichádzalo do úvahy rozhodnúť tak, že žalovaný 2./ má právo na náhradu trov konania v rozsahu 30 %,
ktorý súd vypočítal nasledovne. Žalobkyňa sa od ostatnej zmeny domáhala zaplatenia sumy 46.406,56
eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 7.942,45 eur,
tj. nárok celkom 54349,01 eur, pričom bola úspešná len čo do sumy 17.592,82 eur (16.281,31 eur a
1.198,04 eur a 113,47 eur úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. úspech

žalobkyne32,37%,(vypočítanéako17.592,82eur/54349,01eur=32,37%)atedaúspechžalovaného2./
67,63 %, - úspech žalobkyne 32,37 % = 35,26 % čistý úspech žalovaného. Úspešnejším v konaní teda
bol žalovaný 2./, súd však prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa (popísané v predchádzajúcom
odseku), a nárok žalovaného znížil na polovicu, čiže na 17,63 %, ktoré znížil o 7,63% predstavujúce
úvahu súdu, a teda žalobkyňa bude povinná žalovanému 2./ zaplatiť trovy konania v rozsahu 10%.

Súd pri trovách nerozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobkyni v plnom rozsahu aj keď rozhodoval
podľa úvahy, nakoľko má za to, že v danom prípade vzhľadom na rozsah uplatneného nároku a rozsah
jeho priznania, nemožno tento princíp aplikovať v plnej miere, ale len primerane.

59. Súčasne súd rozhodol o povinnosti žalobkyne nahradiť trovy znaleckého dokazovania znalcovi, ktoré

v konaní v súvislosti s ňou navrhnutým dôkazom vznikli v rozsahu 100%.

60. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.