Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/160/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108223746
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7108223746.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: Z. D., T.. X.X.XXXX, H. M.

XX, XXX XX Y., proti žalovaným: X. I.. S. R., T.. X.X.XXXX, H. M. Č.. X, XXX XX Y., zastúpená JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Masarykova 2, 080 01 Prešov, X.
I.. I. H., T.. X.XX.XXXX, H. M. Č.. X, XXX XX Y., X. I.. K. H., T.. XX.X.XXXX, H. M. Č.. X, XXX XX Y.,
obidvaja zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Žižkova 19,
040 01 Košice, X. V.. H. Q., M.. W.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. M. X,XXX XX Y., X. N. U., T.. XX.X.XXXX,
H. Y. XXX/X, XXX XX Y., X. I.. I. Š., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. Č.. X, XXX XX Y., prechodne bytom M.
Č.. X, XXX XX Y., X. I.. F. Š.Á., T.. X.X.XXXX, U. H. D. Č.. X, XXX XX Y., prechodne bytom M. Č.. X,

XXX XX Y., obidvaja zastúpení JUDr. Tomášom Gogom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
Žriedlová č. 3, 040 01 Košice, 8. K.P. KOV, s.r.o., so sídlom Popradská č. 68, 040 01 Košice, IČO: 36
190 128, X. I. C., T.. XX.X.XXXX, H. U. Č.. XX, XXX XX Y., XX. I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. Č.. XX,
XXX XX Y., všetci zastúpení JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
Šoltésovej č. 5, 040 01 Košice, 11. Mesto Košice, IČO: 00 691 135, 12. SPRAVOBYT, s.r.o. Košice, so
sídlom Pražská č. 4, 040 01 Košice, IČO: 36 190 551, zastúpený JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, o náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovaným 1. až 7. a 9. až 11 zamieta.

II. Konanie voči žalovanému 8. zastavuje.

III. Priznáva žalovanej 1. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Priznáva žalovaným 2., 3. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Priznáva žalovaným 6., 7. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Priznáva žalovaným 9., 10. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VII. Priznáva žalovanému 12. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VIII. Žalovaným 4., 5., 8. a 11. náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 12. zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne škodu v sume 273.658,- Sk , t. j. 9.083,78 Eur s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania ročne od 19.5.2007 do zaplatenia s tým, že splnením povinností jedným zo žalovaných
zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia ostatnými žalovanými. Zároveň žiadala, aby súd zaviazalžalovaného 12. k povinnosti vykonať opravu strešného svetlíka, ktorý vyúsťuje nad bytom č. X, na M. O.
Č.. X D. Y., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne a zároveň požadovala náhradu trov konania Uvedeného
sa domáhala z titulu náhrady škody.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, na 1. poschodí bytového
domu súpisného č. 798, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX na M. O. Č.. X D. Y. a že je podielovou
spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele
XXXX/XXXX a podielovou spoluvlastníčkou pozemku zastavaného bytovým domom parc. č. XXXX o

výmere XXX m2, druh - zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXX, pričom tieto nehnuteľnosti
sa nachádzajú v k. ú. Stredné mesto, v okrese Košice I a sú zapísané v LV č. XXXXX. Dodala, že
žalovaní 1. až 11. sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na M. ulici č. X a súčasne
sú podielovými spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu. Uviedla, že žalovaný 12. je správcom bytového domu. Uviedla, že dňa 18.5.2007 zistila, že
došlo k veľkému zatečeniu vody do jej bytu, pričom jej vznikla škoda a túto udalosť si žalobkyňa

zadokumentovala vyhotovením fotografií. Následne po tejto udalosti si žalobkyňa dala na základe
objednávky vyhotoviť odborný posudok na zistenie výšky škody a príčiny zatečenia v danom byte, ktorý
vypracoval znalec V.. M. Y., C.. - M., ktorý po preskúmaní všetkých materiálov a vykonaní obhliadky
v mieste samom dospel k záveru, že došlo k zatečeniu vody do interiéru a poškodeniu stavebných
konštrukcií vplyvom vlhkosti a ako príčinu zatečenia vody do interiéru určil vniknutie atmosferických

zrážok - dažďovej vody vplyvom poškodenia strechy v čase strešného svetlíka, pričom celkové náklady
potrebné na opravu stanovil na základe rozpočtu sumou 273.657,56,- Sk, t.j. 9.083,77 Eur s 19 % DPH.
Dodala, že keďže k zatečeniu do bytu žalobkyne došlo v zmysle vypracovaného odborného posudku
prienikom dažďovej vody vplyvom poškodenia strechy v časti strešného svetlíka, ide v tomto prípade
o zatečenie zo spoločnej časti bytového domu, resp. spoločného zariadenia bytového domu, pričom

poukázala na § 2 ods. 4, 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dodala,
že s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v bytovom dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo
spoločných časti bytového domu, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku. Uviedla, že vzhľadom
na uvedené žalovaní 1. až 11. zodpovedajú ako podieloví spoluvlastníci spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu, medzi ktoré patrí aj svetlík, za škodu spôsobenú strešným svetlíkom

poškodenémuvlastníkovi,tedažalobkyni.Uviedla,žežalovaný12.jesprávcombytovéhodomunaM.O.
Č.. X, ktorý vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorej ho vlastníci bytového
dobu poverili zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a
príslušenstva bytového domu na M. O. Č.. X D. Y. a pozemku prislúchajúcemu k domu. Žalovaný 12.
ako správca je aj bez výslovných príkazov vlastníkom bytov a nebytových priestorov povinný vykonávať

všetky potrebné úkony a činnosti na ochranu a spravovanie majetku vlastníkov. Dodala, že žalovaný
12. však nedodržiaval zákonné povinností a v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov nezvolával schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o čom svedčí to, že nemá
z obdobia do 25.6.2008 žiadne zápisnice z konaní schôdzi a nijakým spôsobom nezabezpečoval
prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu.

Následkom takéto pasívneho prístupu žalovaného 12. ako správcu došlo k zatečeniu vody do bytu
žalobkyne cez strešný svetlík, t. j. spoločnú časť, resp. spoločné zariadenie bytového domu, ktorého
prevádzku, údržbu a opravy mal v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zabezpečiť
a uviedla, že žalovaný 12. ako správca zodpovedá v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky

škody vzniknuté v dôsledku nesplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich
z citovaného zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Dodala, že dňa 19.5.2007 oznámila listom
žalovanému 12. ako správcovi, že v jej byte došlo k zatečeniu vody a žiadala o vykonanie obhliadky a o
okamžité vykonanie potrebnej opravy. Uviedla, že žalovaný 12. na jej oznámenie reagoval listom zo dňa
12.6.2007 a prisľúbil vykonanie obhliadky a odstránene poškodenia strešného svetlíka, a následne jej

žalovaný 12. oznámil listom zo dňa 3.7.2007, že problematickým bodom zatekania do jej bytu je svetlík
a opätovne prisľúbil na vzniknutú závadu, resp. na opravu svetlíka vybrať najvhodnejšiu dodávateľskú
spoločnosť a uzavrieť s ňou zmluvu o dielo. Uviedla, že oprava svetlíka bola zrealizovaná dodávateľskou
spoločnosťou v mesiaci júl 2007. Dodala, že na danú opravu reagovala listom zo dňa 27.8.2007,
ktorým oznámila žalovanému 12., vzhľadom na nekvalitne vykonanú opravu strešného svetlíka, potrebu

opätovného vykonania jeho opravy, avšak žalovaný 12. na toto jej oznámenie nereagoval a svetlík nedal
opätovne opraviť. Dodala, že o pasívnom konaní žalovaného 12. svedčí aj správa o jeho činnosti ako
správcu zo dňa 25.6.2008, v ktorom uvádza, že je potrebné vykonanie murárskych prác na prístrešku
spôsobujúcom zatekanie vody pri dažďoch, t. j. strešnom svetlíku nachádzajúceho sa nad jej bytoma poukázala tiež na pozvánku na schôdzu vlastníkov stanovenej na deň 25.6.2008, kde sa malo o
tejto skutočnosti rokovať. Dodala, že má zato, že žalovaný 12. týmto svojím nedbanlivostným konaním
a neplnením si svojich povinností, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o výkone správy a zo zákona č.

182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ohrozuje a obmedzuje žalobkyňu vo výkone
jej vlastníckeho práva k bytu a týmto jeho konaním môže žalobkyni ale aj ostatným vlastníkom bytu a
nebytových priestorov vzniknúť aj v budúcnosti škoda.

3. Žalovaná 1. písomným podaním zo dňa 30.4.2009 ( č. l. 84 ) uviedla, že má zato, že buď samotnou

žalobkyňou alebo predchádzajúcim vlastníkom bytu došlo k zastavaniu svetlíka, čím sa v rozpore so
zákonom zväčšila podlahová plochy bytu žalobkyne bez zmeny vymedzenia veľkosti spoluvlastníckych
podielov vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome na spoločných častiach domu a
spoločných zariadeniach, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, a
dodala, že veľkosť každého spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo
nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome, tak ako je to uvedené v § 5 ods. písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. Dodala, že tým, že jednostranne
došlo k zastavaniu svetlíka v byte žalobkyne a vykonal sa tak zásah do spoločnej časti 1. poschodia
bytového domu v časti obvodových múrov, resp. priečelia, k čomu nedošlo v tej istej časti svetlíka na
2. poschodí bytového domu v byte žalovaných 6. a 7. nad bytom žalobkyne, zákonite tým došlo k
zatečeniu vody do bytu žalobkyne. Žalovaná 1. poukázala nato, že žalobkyňa si má byť vedomá, že tým,

že neodstránila zastavanú časť svetlíka, svojím zavineným konaním konala v rozpore s § 415, § 417
Občianskeho zákonníka. Uviedla, že skutočnosť, že je spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných
zariadení v bytovom dome, táto skutočnosť nezakladá zodpovednosť podielových spoluvlastníkov za
škodu spôsobenú žalobkyni aj z toho dôvodu, že podľa § 420 Občianskeho zákonníka jedným zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, pričom táto

protiprávnosť môže byť iba výsledkom činností ľudí a zároveň je vylúčený protiprávny úkon vzniknutý
následkom prírodných síl, teda aj zatečenia vody v dôsledku klimatických zrážok akéhokoľvek rozsahu.
Na základe uvedeného má zato, že žalovaná 1. nie je pasívne legitimovanou v tomto konaní, a žiadala,
aby súd žalobu v celom rozsahu voči nej zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania. Zároveň
vo svojom vyjadrení poukázala nato, že ak by žalobkyňa v predmetnom spore preukázala škodu, ktorá

jej vznikla, zodpovedal by za ňu výlučne žalovaný 12. ako správca domu.

4. Žalovaný 4. vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 29.9.2008 ( č. l. 33 ) uviedol, že žiada,
aby súd žalobu zamietol a aby zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania a dodal, že žalobkyňa škodu,
ktorej sa domáha, si spôsobila sama, keď bez akéhokoľvek súhlasu ostatných vlastníkov bytu svojvoľne

vykonala stavebné úpravy na spoločných zariadeniach domu - vo svetlíku.

5. Žalovaní 6. a 7. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2008 ( č. l. 56 ) uviedli, že im nie
je jasné z akého dôvodu bol nárok žalobkyne na náhradu škody uplatnený aj voči ním ako aj voči
ďalším osobám na strane žalovaných ako pasívne vecne legitimovaným účastníkom súdneho konania.

Dodali, že podľa skutočností uvedených v žalobe, žalovaní 6. a 7. ako aj ďalší pasívne legitimovaní
účastníci súdneho konania sú len z toho dôvodu, že sú spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení
bytového domu, v ktorom sa poškodený byt žalobkyne nachádza. Dodali, že majú zato, že žaloba
žalobkyne je voči ním neopodstatnená, nakoľko v predmetnej právnej veci nie sú nositeľmi žiadnej
povinnosti zakladajúcej ich pasívnu vecnú legitimáciu a jej opodstatnenosť prichádza do úvahy jedine

voči žalovanému 12., ktorý podľa zmluvy o výkone správy zo dňa 1.12.2000, doplnenej dodatkom č. 1
zo dňa 2.3.2004 vykonáva správu bytového domu ako aj pozemku, na ktorom je bytový dom postavený.
Dodali, že zo žaloby žalobkyne jednoznačne nevyplýva podľa akého zákonného ustanovenia, resp.
ktorého právneho predpisu si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na náhradu škody voči žalovaných 6. a 7.
Z toho dôvodu sa žalovaní 6. a 7. len domnievajú, že žalobkyňa svoju žalobu opiera o všeobecnú úpravu

zodpovednosti za škodu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Ďalej poukázali na to, že žalobkyňa
vo svojej žalobe výslovne odvodzuje existenciu zodpovednosti okrem iného aj žalovaných 6. a 7.
len od tam citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. Dodali, že zo žaloby je zrejmé, že
žalobkyňa zastáva názor, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 6. a 7. sú podielovými spoluvlastníkmi
spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, teda aj strechy predmetného bytového domu

v časti strešného svetlíka, cez ktorý došlo k zatečeniu atmosferických zrážok - dažďovej vody do bytu
žalobkyne, a preto zodpovedajú žalobkyni za škodu spôsobenú strešným svetlíkom. Poukázali nato,
že s týmto názorom žalobkyne však nie je možné súhlasiť a v tejto súvislosti majú zato, že samotný
fakt existencie ich spoluvlastníckeho podielu k streche bytového domu a tým aj k strešnému svetlíkunemôže zakladať a nezakladá zodpovednosť podielových spoluvlastníkov za škodu vzniknutú žalobkyni
v tomto konkrétnom prípade. Ďalej poukázali na § 420 Občianskeho zákonníka a uviedli, že jedným zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, ktoré spočíva

v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom táto protiprávnosť môže
byť iba výsledkom činnosti ľudí. Dodali, že v tejto súvislosti považujú, s ohľadom na závery žalobkyne
uvedené v žalobe, za potrebné podotknúť, že je vylúčený protiprávny úkon, napr. zvieraťa, protiprávny
úkon vzniknutý následkom prírodných síl, ako aj prípadný protiprávny úkon neživej veci - akým strešný
svetlík dozaista aj je. Uviedli, že majú zato, že v súvislosti so škodou vzniknutou žalobkyni na jej byte

neporušili žiadnu zo svojich právnych povinností a teda sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania,
ani neopomenuli to, čo malo byť v súlade s právom z ich strany vykonané, čo znamená, že samotný
fakt, že neporušili žiadnu zo svojich právnych povinností, automaticky vylučuje možnosť naplnenia
akéhokoľvek ďalšieho základného predpokladu vzniku ich zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobkyni.
Majú zato, že v danom prípade prichádza do úvahy pasívna legitimácia iba žalovaného 12., pričom
poukázali na § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Navrhli, aby súd žalobu voči ním v celom rozsahu

zamietol

6. Žalovaní 8. až 10. vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.10.2008 (č. l. 53) uviedli,
že zo žaloby je zrejmé, že žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy požaduje titulom zodpovednosti
žalovaných za škodu, ktorá jej mala byť spôsobená zatečením dažďovej vody cez strešný svetlík.

Dodali, že celá žaloba je skutkovo postavená na tom, že žalobkyňa rozoberá údajné neplnenie si
svojich povinnosti zo strany žalovaného 12. Dodali, že zo žaloby však nie je zrejmé, že akým konaním
žalovaných 8. až 10. malo dôjsť k vzniku škody, ktorú žalobkyňa od nich požaduje, následne uviedli,
že ktoré predpoklady musia byť splnené na naplnenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a dodali,
že už ani prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie právnej povinností nie je naplnený,

nakoľko porušenie právnej povinnosti má spočívať v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom a žalovaní 8. až 10. túto vedomosť nemajú. Dodali, že pre ich ako vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov nebytových priestorov nevyplýva zo zákona č. 182/1993 Z. z. a ani z iných všeobecne
záväzných právnych predpisov nejaká povinnosť kontroly stavu spoločných častí a spoločných zariadení
bytovéhodomuavtomtosmereoninemajúaniodbornévedomosti,abyvedeliposúdiťichtechnickýstav.

Dodali, že nie sú si vedomí porušenia žiadnej právnej povinnosti, a ak absentuje hneď prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu, nemá právny význam sa zaoberať ďalšími predpokladmi tejto zodpovednosti.
Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu voči ním zamietol a aby im priznal
náhradu trov konania.

7. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 12. rade písomným podaním zo dňa 22.4.2009 ( č l. 73 ), v
ktorom uviedol, že vykonáva správu domu na ulici M. Č.. X v Košiciach na základe Zmluvy o výkone
správy zo dňa 1.12.2000 a jej dodatkoch, pričom poukázal nato, že povinnosti správcu vyplývajú zo
zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj z uzavretej zmluvy, a to z čl. 2. Dodal, že predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti a dodal, že žalobkyňa nekonkretizovala

porušenie právnej povinnosti, ktoré malo za následok vznik škody a uviedol, že žalobkyňa v žalobe len
tvrdí, že žalovaný 12. nejakým spôsobom nezabezpečoval prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí
a spoločných zariadení a príslušenstva domu. Uviedol, že tieto skutočnosti, resp. tvrdenia žalobkyne
sa nezakladajú na pravde, resp. nezodpovedajú skutočnosti. Uviedol, že žalovaný 12. od prevzatia
domu do správy, zabezpečoval riadne a v súlade so Zmluvou o výkone správy údržbu a opravy domu.

Poukázal nato, že bytový dom je kultúrnou pamiatkou, v dôsledku čo je jeho údržba náročnejšia, keďže
musí spĺňať požiadavky kladené na kultúrnu pamiatku. Uviedol, že na údržbu a opravy domu slúži
fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov a spravidla tieto
prostriedky nepostačujú na krytie potrieb, čo je problémom aj tohto bytového domu, preto bolo potrebné
zabezpečiť finančné prostriedky aj z iných zdrojov, pričom poukázal nato, že o použití prostriedkov

fondu rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov, nikdy nie správca svojvoľne. Žalovaný 12. ďalej
uviedol, že potom, čo zo strany žalobkyne bolo mu oznámené, že došlo v jej byte k zatečeniu vody,
ihneď zabezpečil havarijnú službu, ktorá zisťovala príčinu vzniku tohto stavu, zabezpečil monitorovanie
odkvapu, výmenu prístreška na svetlíku, avšak nebolo zistené, čo bolo príčinou zatečenia do bytu
žalobkyne, keďže odkvap bol priechodný a svetlík, ktorý slúži ako odvetrávacia šachta pre všetky byty,

nebol narušený a bol v primeranom technickom stave. Dodal, že pokiaľ žalobkyňa uvádza ako príčinu
vzniku škody - zatečenie vody do interiéru vniknutím atmosferických zrážok - dažďovej vody vplyvom
poškodenia strechy v časti strešného svetlíka, tak takáto príčina zo strany žalovaného 12. zistená
nebola. Poukázal nato, že v bytovom dome sa nachádzajú štyri svetlíky, nad svetlíkmi sa nenachádzastrecha, sú otvorené, takže dážď padá priamo do svetlíkov a nemôže to mať za následok zatečenie
do bytu. Žalovaný 12. uviedol, že nad svetlíkom, do ktorého by mali ústiť okná z kúpeľne žalobkyne, je
umiestnený lexanový prístrešok, ktorý sa tam nachádzal už v čase prevzatia správy žalovaným 12. a

bola zabezpečená jeho výmena. Dodal, že byt žalobkyne bol upravovaný tak, že stavebne zasiahol do
existujúceho svetlíka a za tieto stavebné úpravy zodpovedá vlastník bytu a nie správca. Zastal názor, že
z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti nedošlo. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha, aby
bol žalovaný 12. zaviazaný k povinnosti vykonať opravu strešného svetlíka, ktorý vyúsťuje nad bytom
č. 3 na M. O. Č.. X D. Y. vo vlastníctve žalobkyne, tak aj v tejto časti navrhujú žalobu voči žalovanému

12. ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali nato, že svetlík - odvetrávacia šachta nevyúsťuje nad bytom
žalobkyne, slúži na odvetrávanie všetkých bytov v dome, tento nie je poškodený, preto nevyžaduje
opravu. Dodal, že žalovaný 12. zabezpečil opravu - výmenu prístrešku nad svetlíkom a tento prístrešok
nebol príčinou do zatečenia do bytu žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 12. navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu voči nemu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania.

8. Z výpisu z LV č. 11247 pre k. ú. Stredné Mesto súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X,
nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu na M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX
o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a je podielovou spoluvlastníčkou podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k pozemku v podiele 1108/10000, žalovaná 1.
je vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na M. Č.. X, súpisného

čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a je podielovou
spoluvlastníčkou podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k pozemku v
podiele XXX/XXXXX, žalovaní 2. a 3. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúcom
sa na 1. poschodí bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a sú spoluvlastníkmi podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a majú spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXXX/XXXXX,
žalovaná X. je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu M.
Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a
je spoluvlastníčkou podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a má
spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXX/XXXXX, žalovaná 5. je výlučnou vlastníčkou bytu č.

X, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č.
XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a je spoluvlastníčkou podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a má spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele
XXXX/XXXXX, žalovaný 6. a 7. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúcom sa na
X. poschodí bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 -

zastavané plochy a nádvoria a sú spoluvlastníkmi podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a majú spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXXX/XXXXX, žalovaný 9. je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 nebytového priestoru č. XX - T., nachádzajúcom sa v suteréne
bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané
plochy a nádvoria a podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 nebytového priestoru č. T., nachádzajúcom

sa v suteréne bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX
m2 - zastavané plochy a nádvoria a je spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a má spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX a XXX/XXXXX,
žalovaný 10. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 v podiele nebytového priestoru č. 12 - T.,
nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o

výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 nebytového
priestoru č. T., nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele
č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a je spoluvlastníkom podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a má spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/
XXXXXZ.XXX/XXXXX,žalovaný11.jevýlučnýmvlastníkomnebytovéhopriestoruč.T.,nachádzajúcom

sa na prízemí bytového domu M. Č.. X, súpisného čísla XXX, na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 -
zastavanéplochyanádvoriaajespoluvlastníkompodielupriestorunaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach domu a má spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX.

9. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 1.12.2000, doplnenej jej dodatkom č. 1 zo dňa 2.3.2004 mal súd

za preukázané, že žalovaný 12. je správcom bytového domu na M. Č.. X, D. Y. súpisného čísla XXX, na
parcele č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria.10. Z odborného posudku doloženého žalobkyňou súd zistil, že v mesiaci máj 2007 došlo k vzniku škody
v byte č. X, v bytovom dome na ulici M. Č.. X D. Y., vlastnícky patriacom žalobkyni a ako stanovenie
príčiny poškodenia, resp. zatečenia vody do interiéru bolo stanovené - vniknutie atmosferických zrážok

( dažďovej vody ) vplyvom poškodenia strechy víchricou ( silný nárazový vietor v spojení s dažďom )
v časti strešného svetlíka. Výšku škody V.. M. Y., C.. - M. stanovil na sumu 273.657,56,- Sk, t.j.
9.083,77 Eur s 19 % DPH ako predpokladaný náklad na opravu na základe rozpočtu.

11. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice dňa 9.9.2010, sp. zn.

36C/160/2008-294 tak, že žaloba voči žalovaným 1. až 11. bola zamietnutá, žalobcom 2., 3., 6., 7., 8., 9.,
10.bolapriznanánáhradatrovkonania,žalovanej1.aprávnemupredchodcovižalovanej4.náhradatrov
konania nebola priznaná a súd žalobu vo vzťahu žalobkyne voči žalovanému 12. vylúčil na samostatné
konanie.

12. Voči uvedenému rozsudku bolo zo strany žalobkyne podané odvolanie a proti výroku o trovách

konania podala odvolanie aj žalovaná 1. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 8.2.2012 sp. zn. 1Co/6/20011 - 370 tak, že zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výrokoch o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie; odmietol odvolanie
žalobkyne proti výroku, ktorým súd vylúčil konanie vo vzťahu k žalovanému 12. na samostatné konanie.

13. Krajský súd v Košiciach v citovanom uznesení skonštatoval, že záver súdu 1. stupňa o tom,
že žalovaní 1. až 11 sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania a ani neopomenuli to, čo malo
byť v súlade s právom z ich strany vykonané, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a rozsudok
je tak nepreskúmateľný. Skonštatoval, že v ďalšom konaní bude potrebné jednoznačne určiť príčinu
zatečenia interiéru bytu žalobkyne - teda skutok, na základe ktorého došlo k vzniku škody. Uviedol,

že na preukázanie skutku, na základe ktorého došlo k vzniku škody, žalobkyňa predložila listinný
dôkaz - odborný posudok vypracovaný V.. M. Y., C.., ktorý stanovil príčinu zatečenia vody do interiéru
ako vniknutie atmosférických zrážok (dažďovej vody) vplyvom poškodenia strechy víchricou (silný
nárazový vietor spojený s dažďom) v časti strešného svetlíka. Taktiež predložila aj listinný dôkaz
- list Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 15.2.2008, z ktorého vyplýva, že poisťovňa ako

príčinu zatečenia s vysokou mierou pravdepodobnosti určila unikajúcu vodu z vodovodného zariadenia
v dôsledku netesnosti na potrubí. Podľa jej názoru príčinou vzniku škody v dôsledku prenikania
atmosférických zrážok cez strešný svetlík do vnútorných priestorov stavby považuje za technicky
neprijateľnú a nepravdepodobnú príčinu. Krajský súd v Košiciach uviedol, že hodnotenie týchto dôkazov
v odôvodnení rozsudku chýba a rovnako sa súd nevyporiadal ani s tvrdením žalovaných 1. až 4., ktorí

ako príčinu zatečenia interiéru bytu žalobkyne označili ňou vykonávané stavebné úpravy na spoločných
zariadeniach domu - v časti strešného svetlíka. Preto bude nevyhnutné jednoznačne určiť príčinu
zatečenia interiéru bytu žalobkyne, teda skutok, na základe ktorého došlo k vzniku škody. Krajský
súd v Košiciach uviedol, že ak súd 1. stupňa po vykonanom dokazovaní dospeje k jednoznačnému
určeniu vzniku príčiny zatečenia, následne posúdi, či vo vzťahu k takto určenej príčine porušili žalovaní

prevenčnú alebo inú právnu povinnosť. Záver o tom, že bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle
§ 415 OZ nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaných, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie
spočíva. Ak nebude splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. ak nebude
preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustili žalovaní, nebude daný ani
nárok na náhradu škody. Ďalej uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že vo vzťahu k príčine zatečenia

žalovaní porušili prevenčnú alebo inú právnu povinnosť, následne posúdi, či porušenie prevenčnej alebo
právnej povinnosti je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V tejto súvislosti bude treba posúdiť, či
škodlivý výsledok by nebol nastal i bez porušenia prípadnej prevenčnej povinnosti žalovaných, teda,
či konanie v súlade s prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla, zabrániť. Krajský
súd v Košiciach ďalej uviedol, že ak by však po vykonanom dokazovaní žiadne konkrétne konanie,

či opomenutie žalovaných, ktoré by spôsobilo zatečenie interiéru bytu, v konaní sa nepreukázalo,
nemožno zo samej okolnosti, že k zatečeniu interiéru bytu došlo, vyvodiť, že žalovaní spôsobili škodu, či
zanedbali povinnú starostlivosť. V opačnom prípade by bola daná zodpovednosť žalovaných za škodu.
Ohľadom rozsahu škody Krajský súd v Košiciach uviedol, že ak OZ určuje ohľadom spôsobu a rozsahu
škody v ustanovení § 442 ods. 1, že sa hradí skutočná škoda a ušlý zisk a nie je pochýb o tom, že

takto určené pravidlo platí v prípade, keď škoda vznikla v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti
podľa § 415 OZ. Pri ustanovení prípadnej výšky škody bude potrebné zohľadniť aj poistné plnenie
poskytnuté žalobkyni poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa na základe výpočtu poistného plnenia
zo dňa 14.5.2008. Dôvodil, že porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ sa vzťahuje aj nažalobkyňu, preto môže zakladať jej spoluzavinenie na vzniku škody. Pokiaľ by však bolo v možnostiach a
schopnostiach žalobkyne škodu odvrátiť, ale neurobila to, smerovalo by toto zistenie k záveru o porušení
preventívnej povinnosti zo strany žalobkyne. Krajský súd v Košiciach vo vzťahu k odvolaniu voči výroku,

ktorým súd nárok žalobkyne voči žalovanému 12. vylúčil na samostatné konanie, urobil záver, že bude
vhodné, aby súd 1. stupňa spojil na spoločné konanie nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 1. až
11., lebo tieto nároky skutkovo spolu súvisia.

14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd 1. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konania a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

16. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a uvedené bolo aj preukázané z LV č. XXXXX pre
katastrálne územie Stredné mesto, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúcom sa
na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX na M. Č.. X D. Y. a podielovou
spoluvlastníčkoupriestorovnaspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomuvpodiele1108/10000
a podielovou spoluvlastníčkou k pozemku zastavaného bytovým domom na C.. Č.. XXXX o výmere

XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria v podiele 1108/10000 nehnuteľnosti zapísané v LV č.
XXXXX katastrálne územie Stredné mesto. Žalovaný 1. až 7., 9. - 11. sú tiež vlastníci, spoluvlastníci
alebo bezpodieloví bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome na ulici M. Č.. X a tiež
sú podielovými spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu tak, ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Stredné mesto. Žalovaný 12. je

správcom predmetného bytového domu.

17. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha voči žalovaným zaplatenia istiny s príslušenstvom z titulu
náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť zatečením vody do jej bytu vniknutím atmosférických zrážok
- dažďovej vody vplyvom poškodenia strechy v časti strešného svetlíka a dôvodila, že žalovaní 1. až

11. zodpovedajú za takto jej vzniknutú škodu ako podieloví spoluvlastníci spoločných častí a zariadení
bytového domu, medzi ktoré patrí aj svetlík, mala za to, že prienikom dažďovej vody vplyvom poškodenia
strechy v časti strešného svetlíka išlo v tomto prípade o zatečenie zo spoločnej časti bytového domu,
resp. spoločného zariadenia bytového domu. Poukazovala na to, že žalovaní 1. až 11. majú primárnu
zodpovednosť, sú zodpovední za údržbu celkového bytového domu, k čomu pristupovali laxne a

poukazovala na to, že sú povinní participovať na správe, údržbe bytového domu aj svojou účasťou na
schôdzach, ktorých, či sa už nezúčastňovali, prípadne, ktoré vôbec neboli zvolávané. Voči žalovanému
12. dôvodila, že keďže žalovaný 12. je správcom bytového domu, tento zodpovedá vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody, ktoré vznikli v dôsledku nesplnenia alebo
nedostatočného plnenia povinnosti správcu vyplývajúcich zo zákona o vlastníctve bytov alebo zo Zmluvy

o výkone správy.

18. Žalobkyňa ako príčinu zatečenia interiéru do svojho bytu, teda skutok na základe ktorého došlo k
vzniku škody, špecifikovala s poukazom na odborný posudok vypracovaný V.. M. Y.Á., C.. K listinnému
dôkazu - list Allianz Slovenskej poisťovne a.s. zo dňa 15.2.2008, z ktorého vyplýva, že poisťovňa ako

príčinu zatečenia s vysokou mierou pravdepodobnosti určila unikajúcu vodu z vodovodného zariadenia v
dôsledkunetesnostinapotrubíodmietla,bližšiektomutolistinnémudôkazunezaujalažiadnestanovisko.
Na podporu určenia skutku, na základe ktorého došlo k vzniku škody, navrhla v spore vypočuť svedkov.

19.Zvýpovedi svedkovnavrhnutýchžalobkyňou (V..N.W.,V..N.Z.,W.X.napojednávaníkonanomdňa

1.12.2015) bolo jednoznačne potvrdené, že príčinou zatečenia do interiéru bytu žalobkyne nebol únik
vody z vodovodného zariadenia v dôsledku netesnosti na potrubí. Svedkovia V.. N. Z. Z. W. X. potvrdili,
že v byte žalobkyne problém nebol a tiež uviedli, že ani v byte nachádzajúcom sa nad bytom žalobkyne
problém prípadného zatečenia vody nenastal a svedok W. X., ktorý uviedol, že vykonával prácu statika,
obhliadkou bytu bezprostredne po zatečení interiéru bytu žalobkyne zistil, že neboli porušené žiadne

potrubia a rozvody v byte žalobkyne a ako problém zatečenia vody do bytu žalobkyne diagnostikoval
svetlík, ktorý vedie zo strechy a pokračuje smerom nadol vedľa bytu nachádzajúceho sa nad bytom
žalobkyne vlastnícky patriacom žalovaným 6., 7.a končí nad úrovňou bytu žalobkyne - nad sociálnym
zariadením (WC).20. Žalovaná 1. na svoju obranu tvrdila, že v byte vlastnícky patriacom žalobkyne došlo k stavebným
úpravám svetlíka - k jeho úplnému zakrytiu, čo je v rozpore s vyhláškou č. 532/2002 Z. z. a so zákonom č.

50/1976 Zb., tvrdila, že časť svetlíka sa stala súčasťou bytu vlastnícky patriacom žalobkyne, čo zakladá
jej zodpovednosť a taktiež dôvodila, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia jednotlivých základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaných spoluvlastníkov za
škodu,ktorájejvbytevznikla.Žalovaná1.poukázalanato,žehlavnoupríčinouzatečeniabytužalobkyne
boli stavebné úpravy vykonané právnym predchodcom - D. C., ktorý tieto vykonal neoprávnene, bez

stavebného povolenia (ohlásenia), v rozpore s právnymi predpismi - zákonom č. 50/1976Zb., vyhláškou
č. XXX/XXXX Z. z. vyhláškou č. XXX/XXXX Z.z. a najmä v rozpore s metodickými pokynmi určenými
Pamiatkovým ústavom v Košiciach, regionálne stredisko č. XXXX/XX zo dňa 23.10.1995, z ktorých
jednoznačne plynie, že právny predchodca žalobkyne zväčšoval pôvodnú kúpeľňu so svetlíkom, pričom
bol okrem iného povinný aj zachovať a sfunkčniť svetlík. Poukázala na historicky nákres - pôvodnú
projektovú dokumentáciu bytového domu z 1.5.2012, z ktorej je zrejmé, že pôvodne svetlík v kúpeľni

bytu žalobkyne zamurovaný nebol a dodala, že preto, ak tak právny predchodca žalobkyne pri realizácii
rekonštrukcie bytu urobil bez toho, aby zároveň došlo ku zastavaniu svetlíka v jeho vyšších častiach
alebo uzavretiu na streche bytového domu, došlo k zatečeniu len do bytu žalobkyne. Tiež poukázala
na to a uvedené vyplýva aj z dôkazov predložených žalovanou 1., že právny predchodca žalobkyne
D. C. pri vykonávaní rekonštrukčných prác, resp. stavebných úprav v predmetnom byte rámcovo

špecifikoval navrhované úpravy bytu bez predloženia projektovej, či aspoň grafickej dokumentácie,
aj keď je pravdou to, že v tom čase príslušný štátny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu
vydal súhlasné záväzné stanovisko zo dňa 27.11.1995 a uvedené vyplýva aj z listinného dôkazu, že
právny predchodca žalobkyne pôvodne žiadal vyjadrenie Pamiatkového úradu Košice, len ku výmaľbe
bytu a pri miestnej obhliadke dňa 16.10.1995 bolo zamestnancom úradu zistené, že stavebné úpravy

bytu sú už realizované a ich rozsah značne presahuje uvedenú požiadavku a došlo aj k dispozičným
zásahom do bytu. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj list Krajského pamiatkového úradu Košice zn.
KE-10-503-02/1857/LB zo dňa 7.4.2010 (čl. 254 až 263). Žalovaná 1. poukázala na to, že nevykonaním
úpravy svetlíka v byte nad bytom žalobkyne alebo jeho uzavretím na streche, vznikla disproporcia, ktorá
ako hlavná príčina umožnila zatečenie do bytu žalobkyne a že dôvodom vzniku škody nie je len strecha

a jej stav ako taký, ale najmä dispozičná zmena svetlíka v byte žalobkyne realizovaná nesprávne a
neodborne (stavebné úpravy realizované jej právnym predchodcom - pozn. súdu). V tejto súvislosti
uviedla, že inak by predsa k zatečeniu došlo aj do bytu nad bytom žalobkyne, ak by príčinou bola len
poškodená strecha, čo sa nestalo. Žalovaná 1. uzavrela, že v konaním jej právneho predchodcu došlo
k porušeniu § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., teda zo strany žalovaných vlastníkov nemohla byť

porušená žiadna povinnosť, ktorá by bola, čo i len hypoteticky príčinou jej vzniknutej škody. Dôvodila,
že žalobkyňa prispela aj k vzniku a zväčšeniu rozsahu škody aj tým, že jej byt v čase vzniku škody nebol
v danom čase nikým využívaný, ktorí by nepochybne okamžite zakročili pri zistení prvotného zatečenia
bytu. Uviedla, že ak by aj príčinou zatečenia bolo poškodenie svetlíka v jeho hornej časti na streche
bytového domu v dôsledku silnej víchrice s poukazom na odborný posudok V.. M.. Y., C.., ide o udalosť

vis maior, ktorú nemohli žalovaní ani len predpokladať a žalovaným tak nemožno pričítať žiadne konania
ani skutky, ktoré by viedli ku vzniku škody, resp. mohli takejto škode akokoľvek zabrániť, dokonca aj
pokiaľ by sa ukázali ako pravdivé tvrdenia žalobkyne o nedostatočnej správe bytového domu, ktorú mal
ale zabezpečovať zazmluvnený správca bytového domu - žalovaný 12.

21. Aj žalovaná 4. (právna nástupkyňa pôvodného žalovaného 4.) tvrdila vykonanie stavebných úprav
v časti svetlíka. Ostatní žalovaní sa ku skutku, na základe ktorého došlo k vzniku škody vyjadriť
nevedeli, poukazovali na to, že nenesú žiadnu zodpovednosť za vznik škody z dôvodu absencie prvého
predpokladu zodpovednosti - protiprávneho úkonu. Žalovaný 12. tiež tvrdil, že byt žalobkyne bol jej
predchádzajúcim vlastníkom stavebne upravovaný tak, že tento zasiahol do existujúceho svetlíka a tým

je daná zodpovednosť vlastníka bytu a tvrdil, že príčinou zatečenia však nebol svetlík.

22. Súd na návrh strán sporu, najmä žalovaného 12. vykonal obhliadku na mieste samom, z ktorej bolo
súdom zistené, že bytový dom má 4 svetlíky, z toho 3 svetlíky nie sú zakryté a tieto pokračujú zo strechy
bytového domu smerom až dole do pivničných priestorov. Svetlík, na ktorý poukazuje žalobkyňa, je toho

času zakrytý lexanom, ku ktorému došlo k zakrytiu správcom bytového domu po škodovej udalosti. Z
miestnej obhliadky vyplynulo, že tento svetlík zo strechy bytového domu pokračuje smerom dole cez
byt žalovaných 5., 6., a ktorý susedí s kúpeľňou, kde sa nachádza okno a po otvorení tohto okna tento
svetlík pokračuje smerom dole a tento je zakončený nad bytom vlastnícky patriacom žalobkyne, a tonad WC pevnou časťou. V byte žalobkyne obhliadkou bolo zistené, že inkriminovaný svetlík končí nad
úrovňou WC.

23. Žalobkyňa na podporu svojich skutkových tvrdení súdu predložila stanovisko Krajského
pamiatkového úradu Košice k historickému stavu svetlíkov s poukazom na pôdorys bytového domu
M. Č.. X Y. z roku 1912, z ktorého vyplýva, že sada plánov - návrh domu na M. X D. Y., ktorý je
zapísaný ako národná kultúrna pamiatka a evidovaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu ako
dom bytový pod č. 3517/1 je signovaná autorom domu budapeštianskym architektom W. Y. v roku 1912

a zachytáva suterén domu, prízemie domu, poschodie domu (pravdepodobne ide o 1. poschodie, chýba
výkres 2. poschodia) a strechu. Dom má na úrovni strechy projektované 4 svetlíky, čo sú vetracie a
presvetľovacie šachty - teda voľné a nezastavané priestory, ktoré slúžili na odvetrávanie a presvetlenie
podružných priestoroch dispozície jednotlivých bytov domu (najmä toaliet, komôr) a prechádzali zvislo
jednotlivými podlažiami. Svetlíky sa nachádzali na juhovýchodnom nároží domu, juhozápadnom nároží
domu a vykrojené boli aj do západného štítu domu a východného štítu domu - t.j. svetlík priliehajúci k

bytu č. X a svetlíky prechádzali od úrovne suterénu, okrem svetlíka vo východnom štítovom múre (pri
dnešnom byte č. X), ktorý sa neprejavuje v suteréne ani na prízemí, prejavuje sa až od 1. poschodia.
Tu je tento svetlík vyznačený a priliehal ku kúpeľni (kde bola vaňa a záchod), bol od nej oddelený
stenou s oknom, svetlík bol nezastavaný, voľný, mohol mať vlastné odkanalizovanie (to však vyznačené
v projekte nie je), podľa podobných a analogicky riešení svetlíkov. Krajský pamiatkový úrad uviedol

a tiež poukázal na to, že dnešný pôdorys bytu predložený žalobkyňou - vlastníčkou bytu zobrazuje
vstavané WC, ktoré tu bolo pravdepodobne vložené sekundárne v bližšie nezistenom čase. Príslušný
úrad skonštatoval, že svetlík plnil funkciu odvetrávacej šachty priliehajúcej podľa projektu ku kúpeľni,
kde bolo WC, bidet ? a vaňa, prechádzal cez vyššie podlažie a ústil v úrovni strechy, kde je tiež v projekte
vyznačený. Uviedol, že projekt nezobrazuje, či bol svetlík pôvodne zastrešený, no podľa obvyklých

miestnych stavebných zvyklostí, analogických k predmetnému riešeniu, mohol byť aj celkom otvorený
alebo len ľahko prestrešený tak, aby sa mohol odvetrávať.

24. Predmetom sporu je náhrada škody.

25. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

27. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

28. Z citovaného § 415 Občianskeho zákonníka, vyplýva, resp. toto ustanovenie zakladá všeobecne

prevenčnú povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen
o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať
tak, aby nedochádzalo ku škodám (tzv. priorita prevencie). Z citovaného ustanovenia so zreteľom
na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám treba vyvodiť povinnosť počínať si podľa
konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Porušenie tejto povinnosti môže

mať za následok vznik povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Ak si niekto takto nepočína, pri splnení
ďalších predpokladov je postihnutý občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu (§ 420 Občianskeho
zákonníka).

29. Z citovaného § 420 od. 1 Občianskeho zákonníka vyplývajú všeobecné podmienky zodpovednosti za

škodu fyzickej a právnickej osoby. Zákon upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú buď inej fyzickej
osobealeboprávnickejosobe.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúporušenímprávnejpovinnostimožno
uplatňovať ak: a) došlo k porušeniu právnej povinnosti ( protiprávnemu úkonu ), b) v dôsledku konania
škodcu vznikla škoda, c) existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, d)
škoda bola spôsobená zavineným konaním škodcu, išlo o úmysel alebo nedbanlivosť na strane toho, kto

škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym
právom, teda právnym poriadkom, ktorý je jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť iba výsledkom
činnosti ľudí. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnejpovinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo
z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.

30. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými
časťami domu sa na účely toho zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť
a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé

nosné konštrukcie.

31. Podľa § 8 ods. 1, ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (1)
Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania
alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí
spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto

zákona. (5) Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody
vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto
zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

32. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci

bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva
o výkone správy, jej zmena alebo zánik schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť
úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy

vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť každému
vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje
najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri

zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,

d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

33. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, práva a

povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na
právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.

34. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je
povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v

dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení
domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných
skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

35. Podľa § 8a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, komunikáciu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupcom vlastníkov môže byť len vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome. Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach týkajúcich sa správy domu. Zástupca vlastníkov je

povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade
so zmluvou o výkone správy a prijatými rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14 až 14b.36. Podľa § 8a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Zmluva
o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14b ods.
1 písm. e). Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú
inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede.

37. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s prevodom
alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na
základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo
prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník

bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy
zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v
dome.

38. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe
domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,

b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome predložiť

plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu
na kalendárny rok,
h)podaťnávrhnavykonaniedobrovoľnejdražbybytualebonebytovéhopriestoruvdomenauspokojenie
pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o),

i) podať návrh na exekučné konanie,
j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom,
k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom
sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania

prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so
správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.

39. Podľa § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri
obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali

dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť
sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, ak nejde
o zabezpečenie odborných prehliadok a skúšok technického zariadenia, ktoré je správca povinný
vykonávať pri správe domu.

40. Podľa § 11 ods. 1, 4, 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (1)
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v
dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je
povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoruv dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a
neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. (4) Vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v

dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu
bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú
tým dotknuté. (8) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý stavebne upravuje byt alebo
nebytový priestor, je povinný na výzvu umožniť prístup do bytu alebo nebytového priestoru správcovi
alebo predsedovi z dôvodu kontroly, či stavebné úpravy neohrozujú, nepoškodzujú alebo nemenia

spoločné časti domu alebo spoločné zariadenia domu. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome neumožní vstup do bytu alebo nebytového priestoru, správca alebo predseda je povinný oznámiť
vykonávanie stavebných úprav bytu alebo nebytového priestoru príslušnému stavebnému úradu.

41. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo

nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok,
ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

42.Podľa§13ods.1zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,svlastníctvom

bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

43. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním
rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného
domom alebo priľahlého pozemku.

44. Podľa § 20 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu a
nebytovéhopriestoruvdomemáprávopreviesťsvojevlastníctvonainúosobu.Naprechodaleboprevod
vlastníctva sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s

vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo
iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník
domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

46. Žalobkyňa na preukázanie skutku, na základe ktorého došlo k vzniku škody predložila odborný
posudok vypracovaný V.. M. Y. C.., ktorý stanovil príčinu zatečenia vody do interiéru ako vniknutie
atmosférických zrážok (dažďovej vody) vplyvom poškodenia strechy víchricou - silný nárazový vietor
spojený s dažďom - v časti strešného svetlíka. Na tejto príčine zatečenia interiéru bytu žalobkyňa
zotrvala. Žalovaní na svoju obranu poukázali na vykonávanie stavebných úprav zo strany právneho

predchodcu žalobkyne - D. C.. Táto žalovanými tvrdená skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu, a to z informácie Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 7.4.2010 (čl.
254) a z metodických pokynov k úprave bytu na 1. poschodí zo dňa 23.10.1995 ( čl. 262 ), na základe
ktorých dôkazov možno uzavrieť, že právny predchodca žalobkyne - D. C. vykonával v byte, v súčasnosti
vo vlastníctve žalobkyne, stavebné úpravy, ktoré značne presiahli rozsah prác, ktoré boli pôvodne

vyšpecifikované právnym predchodcom žalobkyne, došlo k dispozičným zásahom do predmetného
bytu a povinnosťou právneho predchodcu žalobkyne bolo zachovať pôvodnú dispozíciu bytu, zmena
bola pripustená len pri zväčšení pôvodnej kúpeľne so svetlíkom a povinnosťou právneho predchodcu
žalobkyne bolo zachovať a sfunkčniť svetlík. Z metodických pokynov Regionálneho strediska Košice k
úprave bytu na 1. poschodí zo dňa 23.10.1995 - byt č. X, v súčasnosti vlastnícky patriaci žalobkyne,

nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobkyne požiadal predmetnú inštitúciu o vyjadrenie
k výmaľbe bytu a nie k zastavaniu svetlíka a ktorá inštitúcia striktne trvala na zachovaní pôvodnej
dispozície, zmenu pripustila len pri zväčšení pôvodnej kúpeľne so svetlíkom, pričom priečku bolo
možné posunúť na začiatok pôvodnej niky so segmentovým záklenkom a povinnosťou stavebníkabolo zachovať a sfunkčniť svetlík. Tiež z týchto listinných dôkazov je možné vyvodiť záver, že právny
predchodca žalobkyne nepredložil k vykonávaným stavebným úpravám žiadnu grafickú dokumentáciu,
nepredložil stavebné povolenie, prípadne ohlásenie predmetnej stavby od stavebného úradu. Aj z

dôkazu predloženého žalobkyňou - informácie Krajského pamiatkového úradu zo dňa 1.3.2016 (čl. 667)
vyplýva s poukazom na pôvodnú projektovú dokumentáciu - sadu plánov - návrh domu na M. X D. Y.
z roku 1912, že inkriminovaný svetlík (na ktorý poukazuje žalobkyňa, a cez ktorý malo byť zatečené
do interiéru jej bytu) sa nachádza na východnom štíte domu a ktorý sa aj v minulosti neprejavoval v
suteréne ani na prízemí, prejavoval sa až od 1. poschodia a tento priliehal ku kúpeľni, kde bola vaňa

a záchod a bol od nej oddelený stenou a s oknom, tento bol nezastavaný a voľný. Je nepochybné a
uvedené vyplynulo aj z obhliadky a vyplýva to aj z informácie Krajského pamiatkového úradu zo dňa
1.3.2019 s poukazom na súčasný pôdorys bytu č. 3, že v súčasnosti sa na rozdiel od pôvodnej sady
plánov tu zobrazuje vstavané WC, ktoré bolo vložené sekundárne a tak ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania-stalosatakpovykonávanýchstavebnýchúpravprávnympredchodcomžalobkyne.Svetlík
má plniť a aj plnil funkciu odvetrávacej šachty priliehajúcej podľa projektu ku kúpeľni, prechádzal cez

vyššie podlažie a ústil v úrovni strechy, čo vyplýva z pôvodného projektu, avšak projekt nezobrazuje,
či bol svetlík pôvodne zastrešený, a tak ako uviedol Krajský pamiatkový úrad Košice, podľa obvyklých
miestností, stavebných zvyklostí, analogických k predmetnému riešeniu mohol byť aj celkom otvorený
alebo len ľahko prestrešený tak, aby sa mohol odvetrávať.
47. Z vyššie uvedeného možno urobiť záver, že hlavnou príčinou zatečenia bytu žalobkyne boli stavebné

úpravy vykonané jej právnym predchodcom - D. C., ktorý možno povedať tieto vykonal neoprávnene,
bez stavebného povolenia (ohlásenia) v rozpore s právnymi predpismi a najmä v rozpore s metodickými
pokynmi určenými Pamiatkovým úradom v Košiciach, regionálne stredisko Košice č. 2034/95 zo dňa
23.10.1995, z ktorých jednoznačne plynie, že právny predchodca žalobkyne zväčšoval pôvodnú kúpeľňu
so svetlíkom, pričom bol okrem iného povinný zachovať a sfunkčniť svetlík. Z historického nákresu -

pôvodnej projektovej dokumentácie domu zo dňa 1.5.1912 je zrejmé, že pôvodne svetlík v kúpeľni bytu
žalobkyne zamurovaný nebol, preto, ak tak právny predchodca žalobkyne pri realizácii rekonštrukcie
bytu urobil bez toho, aby zároveň došlo ku zastavaniu svetlíka v jeho vyšších častiach alebo k uzavretiu
na streche bytového domu, došlo k zatečeniu len do bytu žalobkyne. Je pravdou, že na vykonávanie
stavebných úprav, a súd podotýka, že tieto boli právnym predchodcom žalobkyne vykonávané nad

rozsah úprav ním žiadaných, bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko zo dňa 27.11.1995, avšak
právny predchodca žalobkyne len rámcovo špecifikoval navrhované úpravy bytu bez predloženia
projektovej, či grafickej dokumentácie, v čase vyjadrenia Pamiatkového úradu, a to len ku výmaľbe bytu,
pri miestnej obhliadke dňa 16.10.1995 bolo zamestnancami úradu zistené, že stavebné úpravy už boli
realizované a ich rozsah značne presahoval ním uvedenú požiadavku a právny predchodca žalobkyne

dispozične zasiahol do bytu, čo potvrdzuje aj list Krajského pamiatkového úradu Košice, zn. KE-10/503
- 02/1857/LB zo dňa 7.4.2010. Stavebné rekonštrukčné práce, resp. úprava svetlíka v byte žalobkyne
bola potvrdená aj žalovaným 2. Tým, že právny predchodca žalobkyne vykonal úpravu svetlíka a tým,
že nevykonaním úpravy svetlíka v byte nad bytom žalobkyne, alebo jej uzavretím na streche vznikla
disproporcia, ktorá podľa názoru súdu je hlavnou príčinou zatečenia do bytu žalobkyne, ktorá dispozičná

zmena svetlíka bola vykonávaná, realizovaná nesprávne a neodborne. Inak by logicky došlo k zatečeniu
aj do bytu žalovaných 6., 7., ak by bola príčinou zatečenia žalobkyňou tvrdená skutočnosť - poškodenie
strechy, čo sa však v konaní nepreukázalo a uvedené bolo potvrdené aj výsluchom svedka X., taktiež
právnym predchodcom žalovanej 5., ako aj listom žalovaného zo dňa 12.6.2007, z ktorého vyplýva, že
v byte nachádzajúcom sa nad bytom žalobkyne - vlastníkov - žalovaných 6., 7., nebola zistená žiadna

závada, ktorá by spôsobila zatečenie do bytu žalobkyne a je pravdou, že správca - žalovaný 12. uviedol,
že s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou, dôvodom zatečenia je strecha, avšak uvedené bolo v
štádiu zisťovania a riešenia.

48. S poukazom na § 5 ods. 6, § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., súd je toho názoru, že konaním

právneho predchodcu žalobkyne došlo k porušeniu § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., a teda zo
strany žalovaných nemohla byť porušená žiadna povinnosť, ktorá by bola, čo i len hypoteticky príčinou
jej vzniknutej škody.

49. Žalobkyňa v rozpore s vykonaným dokazovaním aj naďalej tvrdila, že stavba toalety nemá žiaden

vplyv na zastrešenie svetlíka, tvrdila, že svetlík vzhľadom na odlišné architektonické riešenie bol a mal
byť zastrešený a stále zotrvala na tom, že primárne miesto zatečenia bola strecha svetlíka, nie strecha
toalety. Uvedené tvrdenie žalobkyne je však v rozpore so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim
z vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že vykonanými zjavne neodbornými a protiprávnymistavebnými úpravami právny predchodca žalobkyne zmenil charakter bytu a svetlíka v kúpeľni, čím sa
tentozamurovanímstalsúčasťoutohtobytu.Jepotrebnéprisvedčiťobranežalovaných,najmäžalovanej
1., že žalobkyňou predložený odborný posudok V.. M.. Y., C.. nijako nezohľadňuje, v súvislosti s určenou

príčinou zatečenia, úpravu svetlíka vykonanú právnym predchodcom žalobkyne v byte č. 3.

50. Súd uzatvára, že nebolo sporné medzi stranami sporu, aby nedošlo k škodnej udalosti v byte
vlastnícky patriacom žalobkyni, k vzniku škody, sporným bolo určenie príčiny zatečenia do predmetného
bytu, teda skutok, na základe ktorého došlo k vzniku škody.

51. Súd s poukazom na určenú príčinu zatečenia do interiéru - bytu č. 3 vlastnícky patriacom žalobkyne,
s poukazom na odborný posudok vypracovaný V.. M.. Y., C..- M. uvádza, že išlo o udalosť vis maior,
ktorú žalovaní nemohli ani len predpokladať, a preto žalovaným nemožno pričítať žiadne konanie ani
skutky, ktoré by viedli ku vzniku škody, resp. mohli takejto škode akokoľvek zabrániť, dokonca aj pokiaľ
by sa ukázali ako pravdivé tvrdenia žalobkyne o nedostatočnej správe bytového domu, ktorú mal

zmluvne zabezpečovať žalovaný 12. Škodlivý následok, ktorý nastal, čo je nepochybné, by v takomto
prípade, tak ako to vyplýva zo záverov odborného posudku V.. M. Y., C.., - poškodenie strechy víchricou
v časti strešného svetlíka, nastal i bez porušenia prípadnej prevenčnej povinnosti žalovaných a súd
má zato, že keďže v čase škodnej udalosti byt vlastnícky patriaci žalobkyni nebol v máji 2007 nikým
užívaný, samotná žalobkyňa prispela k zväčšeniu rozsahu škody tým, že okamžite nezakročila pri zistení

prvotného zatečenia do jej bytu. Žalovaní o zatečení do interiéru do bytu žalobkyne v tom čase vedomosť
vôbec nemali, dozvedeli sa to až následne.

52. Základná úprava prevencie pred vznikom škôd je ustanovená v Občianskom zákonníku a možno ju
charakterizovať ako spôsob predchádzania ohrozeniu, resp. porušeniu práv a povinnosti vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov. Výraznejšie sa princíp prevencie v Občianskom zákonníku prejavuje
pri úprave zodpovednosti za škodu, keďže OZ ustanovuje jednak všeobecnú (generálnu) preventívnu
povinnosť (§ 415 OZ) a jednak osobitné (konkrétne, špeciálne) preventívne povinnosti uložené v §
417 až § 419 OZ. V ustanovení § 415 OZ je ustanovená povinnosť každého počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie

sa považuje za generálnu normu občianskoprávnej prevencie a každý je povinný pri akomkoľvek
svojom počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno vzhľadom na konkrétnu
časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto ustanovenie však neukladá povinnosť
predvídať každý v budúcnosti možný, t.j. čo i len potencionálny vznik škody. Každé konanie, ktoré
má za následok vznik škody, sa považuje za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 415 OZ a je

teda protiprávnym úkonom. Prevenčná povinnosť všeobecne definovaná § 415 OZ však musí mať
v jednotlivých prípadov vyvodzovania zodpovednosti za škody konkrétny obsah, teda v každom
jednotlivom prípade vyvodzovania zodpovednosti za škodu je nevyhnutné argumentačne pomenovať a
aj dôkazne preukázať, na akú aktivitu bol zodpovedný subjekt povinný - t. j. niečo dať, konať, opomenúť
alebo strpieť, aby sa predišlo vzniku škody. Pri vyvodzovaní zodpovednosti spôsobnej porušením

všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ je potrebné v každom konkrétnom prípade zohľadniť
nastolený skutkový stav. Okrem všeobecného ustanovenia predchádzania škodám upraveného § 415
OZ má OZ aj osobitné preventívne ustanovenia. Podľa § 417 OZ je každý, komu škoda hrozí, povinný
zakročiť na jej odvrátenie spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (tzv. preventívna zakročovacia
alebo zasahovacia povinnosť). Ustanovenie § 415 OZ zakladá všeobecnú povinnosť, tzv. generálnu

prevenciu, ktorá ukladá povinnosť každého postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby
nedal príčinu vzniku škody, jeho použitie prichádza do úvahy, ak nie je iná konkrétna právna úprava
vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Inými slovami povedané, každý je
podľa § 415 OZ povinný zachovávať vždy taký stupeň ostražitosti (pozornosti), ktorým možno od neho
vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý, objektívne posudzované,

je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň, čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví alebo
majetku. Uvedené ustanovenie však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik
škody. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa
sa protiprávne a za splnenia ďalších predpokladov ho zato postihuje občianskoprávna zodpovednosť
za škodu - § 420, § 421 OZ. Všeobecná občianskoprávna prevencia je právnou povinnosťou, ktorej

porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok (pri splnení ďalších podmienok) vznik
všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ.53. Zhrnúc vyššie uvedený zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania má súd zato,
že škoda v hmotnoprávnom zmysle, ktorá sa nahrádza v zodpovednostných vzťahov, môže vzniknúť
len ľudskou činnosťou. Atmosférické zrážky a silná víchrica, ak by aj boli spolupríčinou vzniku škody, sú

prírodnou udalosťou, nie však protiprávnym úkonom, preto žalobkyňa z tohto titulu nemôže mať nároky
voči žalovaným. Súd má zato, že ak by hlavnou príčinou zatečenia bytu žalobkyne boli stavebné úpravy,
ktoré boli nepochybne vykonávané jej právnym predchodcom, čo vyplýva z vykonaného dokazovania,
ktorý vykonávaním stavebných úprav vykonal dispozičnú zmenu svetlíka v byte žalobkyne, konaním
právneho predchodcu žalobkyne došlo k porušeniu § 11 ods. 4 zákona č. 182/93 Z. z., a teda zo strany

žalovaných nemohla byť porušená žiadna povinnosť, ktorá by bola príčinou vzniknutej škody žalobkyne.
Z vykonaného dokazovania sa však nepreukázalo žiadne konkrétne konanie, či opomenutie žalovaných,
ktoré by spôsobilo zatečenie interiéru bytu žalobkyne a nepreukázalo sa zanedbanie ich povinnosti, čím
je vylúčená zodpovednosť žalovaných za vznik škody.

54. Vo vzťahu k žalovanému 12., súd uvádza nasledovné: zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady
zodpovednosti za škodu, a to 1. porušenie povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody
ako majetkovej ujmy, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť
za predpokladané zavinenie). Ak by boli predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, t. j.

poškodený preukazuje a nesie dôkazné bremeno týkajúce sa porušenia povinnosti škodcu, kauzálneho
nexusu a škody, potom je možné zavinenie škodcu predpokladať, ak škodca vyvrátiteľnou právnou
domnienkou zavinenie nevyvráti. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Zavinenie možno
charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu,

ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Ak nie je daný protiprávny úkon a škoda
ako následok tohto protiprávneho úkonu, nemôže existovať ani psychický vzťah k niečomu, čo nebolo
preukázané a tým pádom sa ani nestalo. Protiprávny úkon škodcu by v konkrétnej prejednávanej
veci škodcu - žalovaného 12. prichádzal do úvahy, ak by žalobkyňa ako poškodená preukázala, že
žalovaný 12. ako škodca porušil právny predpis, t.j. v tomto prípade § 8b ods. 1 zákona č. 182/93 Z.

z. alebo, ak by porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ.. Je dôležité ale poukázať na
skutočnosť, že generálna prevencia prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna
úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Má za to, že vo vzťahu k
žalovanému 12., vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti správcu (§ 8 ods. 5 zákona
182/93 Z. z.) sa generálna klauzula v prejednávanom prípade nepoužije. Je nepochybné, že žalovaný

12. je zmluvným správcom bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.12.2000 na
Rooseveltovejulici 3 vKošiciachavčasevzniknutejškodovejudalosti-máj2007bolpovinnýprivýkone
správy postupovať s odbornou starostlivosťou a okrem iného aj zabezpečovať a starať sa o údržbu a
opravu spoločných častí a spoločných zariadení domu. Žalobkyňa dôvodila vo vzťahu k žalovanému
12., že žalovaný 12. nezvolával schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov a všeobecne tvrdila,

že nezabezpečoval prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí a spoločných zariadení bytového
domu. Súd uvádza, že ak žalovaný 12. ako správca nezvolával schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, uvedené tvrdenie žalobkyne nebolo by v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd má za to,
že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 12. neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala v čom všeobecné,
prípadne konkrétne konanie, resp. opomenutie žalovaného 12. pred vznikom udalosti naznačovalo, že

by žalovaný 12. nezabezpečoval prevádzku, údržbu bytového domu a súd v tejto súvislosti vo vzťahu
k žalovanému 12. poukazuje aj na závery súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovanie vo vzťahu k
zisťovaniu príčiny zatečenia do bytu žalobkyne (body 47, 48,49,50), čím je tiež vylúčená zodpovednosť
žalovaného 12. ako správcu bytového domu.

55. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP, ( 1 ) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. ( 2 ) na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

56. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a

to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenie (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech
sporu. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda
kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiťskutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má
tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany

poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia
tvrdení protistrany. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia
žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia
pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti zaťažuje toho, kto má procesnú
povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom

o povinnosti substancovane poprieť tvrdenia protistrany. Súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie
skutkových tvrdení. Toto oprávnenie umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní
povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie
súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív,
ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady. Zo strany súdu je prejavom materiálneho
vedenia sporu. Súd má oprávnenie vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení bez ohľadu na

to, či má strana sporu bremeno tvrdenia k predmetnej skutočnosti, alebo či má toto bremeno protistrana.
Ustanovenie § 150 ods. 2 CSP slúži na zmiernenie následkov situácie, keď strana sporu povinnosť tvrdiť
(výnimočne) z objektívnych dôvodov splniť nevie, pretože určitú relevantnú skutočnosť nepozná, hoci
ju pozná protistrana.

57. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava
pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd je subjektom,
ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať
za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Významné povinnosti patria v rámci dokazovania aj stranám
sporu. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok

zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj
vykonávaní dôkazov. S dokazovaním však súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým,
ako súd začne dokazovať a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. CSP dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za
účelomzisteniatýchtoinformácií.Tietoprávaapovinnostistránasúdusledujújedinýcieľ-zistiťskutkový

stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Procesné povinnosti a
procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením
súdu požadovať ďalšie vysvetlenie, čo súdu umožňuje viesť konanie materiálne, t.j. priblížiť sa realite v
medziach zákona. Právo, resp. povinnosť súdu požadovať vysvetlenie je upravené v § 150 ods. 2 CSP.
Uvedené ustanovenie obmedzuje panstvo strán nad skutkovým stavom a v prípade, že súdu chýbajú

podstatné a rozhodujúce skutočnosti môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

58. Žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, či bolo nutné uskutočniť nejaké konkrétne opatrenia vo
vzťahu k svetlíku a vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané porušenie všeobecného právneho predpisu
ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, nebol naplnený zodpovednostný znak - príčinná

súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, keďže žiadna povinnosť porušená nebola, závery o
vylúčení zodpovednosti za škodu je možné v prejednávanom prípade použiť aj vo vzťahu k žalovanému
12.

59. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobu žalobkyne voči žalovaným zamietol.

60. Žalobkyňa sa žalobou tiež domáhala zaviazať žalovaného 12. k povinnosti vykonať opravu
strešného svetlíka, ktorý vyúsťuje nad bytom č. X na M. O. Č.. X v Y. vo vlastníctve žalobkyne. Z
tvrdení žalobkyne vyplynulo, že v priebehu konania došlo k oprave presvetlenej časti strechy a svetlíka
v potrebnom rozsahu a spoločnosťou TOBAU s.r.o. so sídlom Strážna 373/2A, Košice, IČO: 47 323 655.

Tieto skutkové tvrdenia žalovanými popreté neboli, preto je potrebné ich považovať za nesporné ( § 151
ods. 1 CSP ). Z tohto dôvodu je nárok žalobkyne v tejto časti už neaktuálny, resp. nedôvodný a preto
súd žalobu v tejto časti smerujúcu voči žalovanému 12. zamietol.

61. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

62. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.63. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

64. Žalobkyňa učinila nepochybný dispozičný úkon, ktorým vzala žalobu v celom rozsahu voči
žalovanému 8. späť a týmto prejavila vôľu, aby súd vo veci voči žalovanému 8. nekonal a o veci voči
žalovanému 8. meritórne nerozhodol.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, po
predchádzajúcom súhlase žalovaných, zastavil.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

69. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. V spore boli v celom rozsahu úspešní žalovaní. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne voči
žalovaným 1., 2., 3, 6.,7., 9.,10., 12. súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal im náhradu

trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 CSP).

71. Žalovaným 4., 5., 11. žiadne trovy konania nevznikli, preto súd im náhradu trov konania nepriznal.

72. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 8. súd rozhodol v súlade s 257 CSP.

73. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Žalobkyňa vzala žalobu
späť a z procesného hľadiska je jej zavinením zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Úvahy o
tom, či si žalobkyňa bola alebo mohla byť vedomá bezdôvodnosti svojej žaloby sú z hľadiska použitia
citovaného ustanovenia CSP bezpredmetné. Vnútorná pohnútka žalobkyne vedúca k späťvzatiu žaloby
ju nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Keďže nárok na náhradu trov konania

je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania
žalovaného k požiadavkám žalobkyne. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla k uplatnenému nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žalobkyňa v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Zavinenie
zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania, t. j. strana sporu,

ktorá podala žalobu a bez vecného rozhodnutia súdom zobrala žalobu späť.

74. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

75. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Je pravdou, že
použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanúvoľnú úvahu súdu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z

aspektov sociálnych, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Medzi dôvody hodné osobitného
zreteľa možno zahrnúť aj neprimeranú tvrdosť, povahu a okolnosti sporu, osobné pomery strany sporu
a pod. Inak povedané v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP), pričom aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov konania neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak okolnostiach danej veci ako aj okolnostiach na
strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,

majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Zo slovného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu

umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný
prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti
konkrétnej veci.

76. Žalobkyňa tým, že vzala žalobu voči žalovanému 8. späť, z procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania voči žalovanému 8. Z obsahu spisu vyplýva a uvedené je nepochybné, že žalovaný 8. bol dňa
16.8.2017 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra; spoločnosť bola zrušená k 12.5.2017 z dôvodu
zlúčenia a právnym nástupcom je TRANSLPG s.r.o., M. Benku 1449, 093 01 Vranov nad Topľou (výpis z
obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 10862/V). Z aktuálneho výpisu

o LV č. č. XXXXX pre katastrálne územie Stredné mesto vyplýva, že právny nástupca žalovaného 8. nie
je ( spolu) vlastníkom žiadnej nehnuteľností (v citovanom LV uvedených) a spoluvlastníkmi podielu
žalovaného 8. - 1/1 - priestoru č. 12- T., suterén sú v súčasnosti žalovaní 9. a 10., každý v podiele 1.

77. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za spravodlivé aplikovať ust. § 257 CSP pri rozhodovaní

o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 8. Súd vzhliadol výnimočnosť spočívajúcu v
okolnostiach, ktoré nastali v priebehu konania, a to, že došlo k takej procesnej situácii, ktoré žalobkyňa
ovplyvniť nemohla a nepriznanie trov konania žalovanému 8. (ako procesne úspešnej strane sporu)
neodporuje dobrým mravom a nejaví sa voči nemu ani ako neprimeraná tvrdosť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).