Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Mihóková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6P/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205599
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8819205599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželov: W. N., D..
XX.XX.XXXX, H. N. G. A. XX, A. N. Z. XXX, S. D. H. a O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. A. XX, za účasti
maloletého dieťaťa: O.. Z. N., D.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo W. N., F.. N., D.. XX.XX.XXXX V. O. N., D.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo S. D. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Z v e r u j e na čas po rozvode mal. Z. N., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. dieťa na čas po rozvode vo výške 250,- EUR mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o
rozvode.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu jej manželstva a úpravy práv a povinnosti rodičov
k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Žiadala, aby súd zveril mal. M. do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal platením výživného na maloletú vo výške 300,- EUR mesačne, vždy do 10. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Vo svojom návrhu uviedla, že okrem nedorozumení bolo ich manželstvo
harmonické až do roku 2012. K vážnemu narušeniu manželstva došlo, keď manžel
po príchode z pracovného turnusu prestal o nich javiť záujem. Bol agresívny a opakovane ju fyzicky

napádal. V roku 2012 odišla s dcérou bývať k svojim rodičom, kde žijú doteraz. Manžel od odchodu zo
spoločnej domácnosti nejavil o ňu a mal. dcéru vôbec žiaden záujem a svoju dcéru už 7 rokov nevidel.
So zreteľom na ich maloletú dcéru mala záujem udržať manželstvo za predpokladu, že sa manžel zmení.
Keďže manžel naďalej o nich nejaví záujem, jej city k nemu ochladli.

2. Manžel sa písomne vo veci nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. V telefonickom rozhovore s

kolíznym opatrovníkom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Súhlasí tiež so zverením maloletej
do osobnej starostlivosti matky. O úpravu styku s maloletou neprejavil záujem. Pokiaľ ide o vyživovaciu
povinnosť tvrdil, že túto si plní vo výške 200 - 250,- EUR mesačne.3. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva odporúčal zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho možností a schopností. Úpravu styku ponechávajú

na rozhodnutí súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sobášneho listu, rodného listu mal.
dieťaťa, dokladom o poslednom spoločnom bydlisku, správy Sociálnej poisťovne o príjme manželky,
opisu mzdového listu od zamestnávateľa manželky, správy z referátu poradensko-psychologických

služieb, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine, správy z Daňového úradu S. D.
H., výpisu zo živnostenského registra, správy z Okresného dopravného inšpektorátu S. D. H., správy z
katastra nehnuteľností a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:

5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Z
manželstva sa narodila dňa XX.XX.XXXX mal. Z. N.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci

G. A..

6. Podľa výpovede manželky s manželom sa zosobášili po trojročnej známosti. Spočiatku bolo
manželstvo dobré. Manžel bol však od začiatku nezodpovedný. Menil často zamestnávateľov. Oddelene
žijú od času, keď ju po hádke fyzicky napadol. Odišla k svojim rodičom, a to v roku 2012. Manžel situáciu

žiadnym spôsobom neriešil. V kontakte je s ním iba ohľadom platenia výživného. V januári, februári a v
marci 2019 jej neuhradil žiadne výživné. S manželom sa dohodli na sume výživného 300,- EUR, výživné
jej však uhrádza v sume 200,- EUR. Výživné si od neho musí neustále žiadať. Jej príjem je cca 700,-
EUR, poberá tiež rodinné prídavky na jedno dieťa. Vedľajší príjem nemá žiadny. V súvislosti s dcérou má
výdavkynastravu,ošatenie,učebnépomôcky,hygienicképotreby.DcéraježiačkouX.ročníkazákladnej

školy, prejavila záujem študovať na B. S. S. D. H.. Nosí okuliare, v súvislosti s tým má zvýšené výdavky, v
mesiaciapríljejuhradila130,-EUR.Zvýšenévýdavkymánazabezpečenieštudijnejliteratúryvsúvislosti
s prípravou dcéry na olympiádu z nemeckého jazyka. Dcéra je v období intenzívneho fyzického rastu.
S mal. dieťaťom býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť 150,- EUR. Úver nespláca žiadny, má
výdavky na telefón pre seba vo výške 30,- EUR, pre dcéru vo výške 10,- EUR, v septembri uhradila

za obedy sumu 42,- EUR, školné 15,- EUR, za triedne fotky 12,- EUR, knihu do školy 10,- EUR. Stále
potrebuje nejakú literatúru na doplnenie štúdia, keďže sa pripravuje aj na prijímacie pohovory. Dcéra
je očkovaná proti rakovine krčka maternice. Za dve očkovacie látky uhradila 280,- EUR. Pokiaľ ide o
jej manžela tak nemá vedomosť o tom, či manžel by mal nejaké iné deti. Vie, že má osobné motorové
vozidlo značky N. a tiež je výlučným vlastníkom rodinného domu v G. A.. Nevie sa ani vyjadriť, aký

príjem manžel dosahuje. V priebehu rozvodového konania sa s manželom nestretli. Žiadnym spôsobom
ju nekontaktoval, na dcéru od septembra nezaslal žiadnu sumu. V septembri zaslal ešte za august
výživné vo výške 160,- EUR a od uvedenej doby na výživu dcéry neprispel. Žiadnym spôsobom sa s
dcérou nekontaktuje, ani osobne, ani cez sociálne siete. Dcéra mala v auguste narodeniny, otec ju ničím
neobdaroval.

7. Podľa správy Referátu poradensko-psychologických služieb vo S. D. H. sa na pozvanie
na dohodnutý termín osobne dostavila manželka, manžel sa do poradne nedostavil
ani ich telefonicky nekontaktoval. Manželstvo manželia uzatvorili v roku 2003, po 3-
ročnej známosti. Manželstvo podľa slov manželky uzatvorili z lásky. Žili 9 rokov v spoločnej domácnosti.

Manželka hodnotí manželský vzťah v začiatkoch ako dobrý, časom však vo vyššej miere vnímala
nezodpovednosť manžela, v partnerskom vzťahu dochádzalo k nedorozumeniam. Vzájomne spolužitie
ukončilo fyzické napadnutie navrhovateľky manželom. Po odchode z domácnosti sa o manželku a dcéru
otec už nezaujímal. Navrhovateľka trvá na rozvode. Od roku 2012, kedy opustila spoločnú domácnosť,
došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu, manžel neprejavil žiadny záujem o

obnovu spolužitia, nezaujíma sa ani o dcéru Z.. Vzhľadom k priebehu stretnutia v poradni s manželkou
je zrejmé, že medzi manželmi došlo k citovému odcudzeniu a narušeniu dôvery. Názor manžela na
zachovanie manželstva nebolo možné zistiť. Psychológ RPPS sa preto nemôže vyjadriť či je možné
ovplyvniť narušený manželský vzťah manželov poradensko-psychologickými prostriedkami.

8. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 21.08.2019 uviedol, že podľa vyjadrenia matky, manželstvo bolo
harmonické okrem bežných nedorozumení. Otec mal. dieťaťa vykonával pracovnú činnosť v zahraničí.
K vážnemu narušeniu manželstva došlo po jeho príchode z pracovného turnusu v roku 2012, kedy o
rodinu prestal prejavovať záujem. Jeho správanie bolo voči matke mal. dieťaťa agresívne a opakovaneju fyzicky napádal. Danú situáciu riešila matka spolu s mal. Z. odchodom zo spoločnej domácnosti. Od
uvedeného obdobia žijú v domácnosti matkiných rodičov. Matka v záujme mal. dcéry chcela zotrvať
vmanželstve,avšakkonanieotcamal.dieťaťaneviedlokpožadovanejnáprave.Matkaspolusmaloletou

Z. a svojimi rodičmi býva v dvojpodlažnom, rodinnom dome. Maloletá Z. má k dispozícií vlastnú izbu, v
ktorej má vytvorené vhodné podmienky prispôsobené jej potrebám. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná
vo firme G., S. D. H.. Dosahuje mesačný príjem vo výške 700,- EUR. Mesačné výdavky sú spojené s
úhradou za bývanie 150,- EUR mesačne, výdavky spojené s návštevou školy, pohonné
hmoty, ošatenie, strava, mobilné zariadenia a iné bežné výdavky. Vyživovaciu povinnosť si otec voči

maloletej spočiatku plnil vo výške 300,- EUR, neskôr prispieval sumou 200,- EUR. V období január 2019,
február 2019 a marec 2019 sa nepodieľal na vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom. Od apríla 2019
prispieva sumou 200,- EUR. Maloletá Z. je žiačkou X. ročníka R. Š. Z. L. S. D. H.. Matka trvá na podanom
návrhu, nevidí už žiadne možnosti obnovenia manželského spolužitia, vzhľadom k tomu, že otec už
sedem rokov neprejavuje záujem nielen o jej osobu, ale ani o mal. Z.. Má vedomosť, že otec maloletej
je zamestnaný vo Š., kde by mal vykonávať pracovnú činnosť ako zvárač. Názov a sídlo firmy jej nie

sú známe. Bol vykonaný rozhovor s mal. Z., ktorá uviedla, že s otcom sa osobne nestretla už sedem
rokov. Uvedomuje si nezáujem z jeho strany. Nie je s ním ani v telefonickom kontakte. Otec
ju nekontaktuje ani v čase, keď má narodeniny alebo meniny, čo ju aj dosť trápi. Podľa jej názoru bude
lepšie, ak sa rodičia rozvedú, nakoľko aj tak dlhé obdobie žijú s matkou samé. Prešetrením podmienok
na strane otca mal. dieťaťa, na adrese bytom G. A. XX, bol v domácnosti zastihnutý jeho

brat, A. N.. Otec mal. dieťaťa sa pracovne zdržiava vo Š..

9. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.11.2019 otec bol telefonicky kontaktovaný vo veci
rozvodu manželstva dňa 21.11.2019. Bol oboznámený s termínom súdneho pojednávania vytýčeného
na deň 17.12.2019, o ktorom ešte nevedel. Potvrdil však, že sa k danému súdnemu konaniu ešte

nevyjadroval. Na ich otázky odpovedal stroho, snažil sa telefonicky rozhovor čo najskôr ukončiť. Potvrdil
však, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť si plní k maloletému dieťaťu vo výške 200 - 250,- EUR
mesačne už viac ako sedem rokov. Výživné platí do rúk matky alebo prevodom na bankový účet.
S maloletým dieťaťom sa nestretáva. O úpravu styku s dieťaťom nemal záujem. Ak by sa však dieťa

chcelo s ním stretnúť, nemal by s tým problém. Rodičia medzi sebou nekomunikujú. Iné vyživovacie
povinnosti rodičia nemajú. Otec nejaví žiadny záujem o dieťa. Na sviatky a Vianoce
dieťa nijako neobdarováva. Matka naďalej trvá na rozvode manželstva. Žiada zveriť dieťa do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazať platením výživného vo výške 300,- EUR mesačne. Netrvá na úprave styku
otca s maloletým dieťaťom.

10. Zo správy obce G. A. vyplýva, že manželia už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti.

11. Podľa vykonaných lustrácii v Sociálnej poisťovni je manželka zamestnaná od 01.11.2016
doposiaľ v spoločnosti G. A. Z..F..P.. Otec nie je evidovaný ako zamestnanec a nie sú mu vyplávané ani

žiadne dávky z dôchodkového, nemocenského, či úrazového poistenia.

12. Z odpisu mzdového listu manželky za rok 2019 je zrejmé, že manželka v období marec až jún 2019
dosiahla priemernú čistú mzdu vo výške 736,72,- EUR.

13. Zo správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava vyplýva, že manžel je výlučným
vlastníkom rodinného domu v obci G. A., tiež je podielovým spoluvlastníkov viacerých nehnuteľností -
pozemkov (orná pôda) v katastrálnom území Z. V. S..

14. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo S. D. H., Okresného dopravného inšpektorátu je zrejmé, že

manžel je držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla značky S. N. a osobného motorového
vozidla značky N. XXXD.

15. Podľa výpisu zo živnostenského registra manžel ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 04.03.2017.

16. Zo správy Daňového úradu Prešov, pobočka S. D. H. vyplýva, že manžel nepodal daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018.17. Súd vec takto právne posúdil.

18. Podľa ustanovenia § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

19. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

20. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre
spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú

spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.

21. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov.
Manželstvo neplní svoje funkcie a manželka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel sa
k rozvodu manželstva písomne nevyjadril a nezúčastnil sa ani súdneho pojednávania, z čoho je zrejmé,

že nemá záujem vec aktívne riešiť. Manžel len v telefonickom rozhovore s kolíznym opatrovníkom
uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Manželia už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti.
Zásadným dôvodom rozvratu manželstva bol nezáujem manžela o rodinu, medzi manželmi dochádzalo
k nedorozumeniam. Po fyzickom napadnutí manželom opustila manželka spolu s mal. dcérou spoločnú
domácnosť, a to v roku 2012 a od toho času manžel o manželku a mal. dcéru neprejavuje žiadny záujem,

Manželia spolu nekomunikujú. Manželka obnovenie manželského spolužitia vylučuje. Nakoľko manželia
už dlhodobo žijú oddelene, manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií. Manželia sa navzájom
citovo odcudzili.

22. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo

rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

26.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.29.Vzhľadomnadoterajšiustarostlivosť,vekacitovývzťahsúdmal.dieťazverildoosobnejstarostlivosti
matky. Otec o maloletú dcéru neprejavuje žiadny záujem, nestretáva sa s ňou a ani ju nekontaktuje už
viac ako 7 rokov.

30. Súd otca zaviazal platením výživného na mal. Z. vo výške 250,- EUR mesačne. Pri určení
výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti
a možnosti povinného. Presnú výšku príjmu otca sa v konaní nepodarilo preukázať, nakoľko otec na
výzvy súdu nereagoval a nezúčastnil sa ani pojednávania. Matka tiež nemá vedomosť o výške príjmu

otca. Súd len zistil, že otec pracuje vo Š., kde by mal vykonávať pracovnú činnosť ako zvárač. Je
vlastníkom výlučným vlastníkom rodinného domu v obci G. A. a podielovým spoluvlastníkom viacerých
nehnuteľností (pozemkov). Tiež vlastní dve motorové vozidla. Otec si doposiaľ (aj keď v poslednom
období nepravidelne) podľa slov matky plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo výške 200,- EUR
mesačne. V rozhovore s kolíznym opatrovníkom otec uviedol, že už si 7 rokov plní vyživovaciu povinnosť
vo výške 200 - 250,- EUR mesačne. Matka je zamestnaná s priemernou mesačnou čistou mzdou cca

vo výške 700,- EUR. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd považuje výživné vo výške 250,- EUR za
primerané a podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam otca, tak aj odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa.

31. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd tento neupravoval, nakoľko matka styk otca s mal. dieťaťom nežiadala

upraviť a otec neprejavil záujem o stretávanie sa s mal. dcérou. Ako už súd vyššie uviedol, otec o
maloletú neprejavuje žiadny záujem niekoľko rokov.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej

splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri
uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov

po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť
svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal
priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé

priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.