Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010097
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215010097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu

JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému P. U., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona a podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry v
Komárne (ďalej len „okresný prokurátor") a o odvolaní obžalovaného P. U. proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 22.05.2019, sp.zn. 11T/26/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
09.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

P. U., narodený XX.X.XXXX v W., trvale bytom W.,
Z. XXX/X,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37

Trestného zákona) na trest odňatia slobody 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona s a u k l a d á ochranný
dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona obžalovaný v rámci ochranného dohľadu je p o v i n n ý

a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojov svojej obživy a tie aj
preukazovať,
b/ osobne sa hlásiť v určených lehotách,
c/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí ak ide

o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný
úradník vopred informovaný.II.

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného P. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. U. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona a podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

dňa 07.septembra 2014 v bližšie nezistenom čase medzi 02:00 hod. a 03:30 hod. odsúdený O. U.
v spoločnosti obžalovaného P. U. na C. ulici v W., v priestoroch diskotéky „S.“, pristúpil k J. U. nar.
X.X.XXXX, neďaleko od ktorého stál O. U. nar. XX.X.XXXX, následne sa J. U. opýtal, či „nič nechce“,
čo J. U. pochopil tak, že tým myslel zrejme drogy, taktiež mu navrhol nech s ním ide von do auta, po

čom všetci štyria vyšli z priestorov diskotéky von a nastúpili do osobného motorového vozidla značky X.
XXX D, tmavo-modrej metalízy, EČV: KN XXX DV, kde obžalovaný P. U. sediac na sedadle vodiča, dal
dole slnečnú clonu nachádzajúcu sa nad volantom, odkiaľ vybral jednu injekčnú striekačku s obsahom
bielej kryštalickej látky, ktorú u seba neoprávnene prechovával od presne nezisteného času a dňa
a tvrdiac, že je v nej pervitín, túto podal J. U., ktorý si trochu z látky v injekčnej striekačke nabral

na malíček a ochutnal, aby zistil, či sa jedná o pervitín, následne injekčnú striekačku podal O. U.,
ktorý si taktiež natrel biely prášok na prst a ochutnal ho, avšak po tom, čo videl prechádzať policajnú
hliadku na aute okolo vozidla, v ktorom sedeli, otvoril dvere a vyhodil injekčnú striekačku von z auta,
a túto potom na výzvu člena policajnej hliadky vydal, pričom v zaistenej injekčnej striekačke sa podľa
vykonanejkriminalistickejexpertízynachádzalbielykryštalickýmateriálshmotnosťou83mg,obsahujúci

účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, ktoré množstvo zodpovedá najmenej jednej
jednorazovej dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa
zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov, a obžalovaný P. U. takto konal aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo
dňa 29.júla 2009, sp. zn. 1T 90/2009, právoplatným dňa 29.júla 2009, odsúdený za obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a) písmeno c),písmeno d), odsek 2 písmeno c),
písmeno e) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
šesť rokov a osem mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie a ochranný dohľad v

trvaní dva roky.

Zatomubolpodľa§172odsek2Trestnéhozákona,§38odsek2Trestnéhozákona,§39odsek1,odsek
3 písmeno c/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 8 rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného
zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený
ochranný dohľad 2 roky s uložením povinností uvedených vo výroku rozsudku v súlade s § 77 odsek
1 Trestného zákona.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a v zákonnej lehote aj

okresný prokurátor.
Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a prokurátor podal odvolanie
v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.
Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu poukázaním na skutočnosť,
že dokazovaním nebola vylúčená alternatíva priebehu skutkového deja, ktorú popísal a poukázal na

uznesenie NSSR z 02.06.2010, sp. zn. 3To/4/2010, z ktorého citoval úvahu, že kde nie je možné
bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní
všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. V jeho prospech je
potrebné vyhodnotiť výpoveď obžalovaného O. U. z 08.09.2014 a vytkol postup orgánov činných v
trestnom konaní, keď títo postupovali pri vykonávaní dokazovania v rozpore so základnými zásadami

trestného konania, keď opakovane nútili obžalovaného O. U. k výpovedi, hoci na takýto postup neboldôvod a poukázal na výpoveď tohto obžalovaného zo 16.12.2014, v ktorej sa k jeho zavineniu vyjadruje
vyhýbavo a sústreďuje sa len na opakovanie svojej viny a vyjadrenie ľútosti. K jeho usvedčeniu
tohto obžalovaného doviedol neprípustnými kapcióznymi otázkami a v tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 617/2000. Pravdivosť výpovedí svedkov a
obžalovaných bolo v tom čase možné pomerne jednoducho overiť zabezpečením údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke O. U., vrátane lokalizácie jeho telefónu v kritických dňoch. V neprospech
obžalovaného nie je možné vyhodnotiť ani výpoveď svedka O. U., pretože z jeho výpovede vyplývajúce
skutočnosti, svedčiace skôr proti obžalovanému O. U.. Výpovede svedkov O. U. a J. U. je potrebné

vyhodnocovaťajzpohľadunato,žeanijedenztýchtosvedkovnemalprisebepeniazenakúpupervitínu,
čo vyplýva z ich následných prehliadok vykonaných v rámci trestného konania. Citoval rozhodnutia R
6/1970 a spochybnil vierohodnosť výpovedí týchto svedkov. Vytýka súdu I. stupňa, že svoje závery
v otázke vierohodnosti týchto svedkov oprel o výpovede svedkov I. a K., ktorí uviedli, že svedkov
sa viackrát pýtali a odpovedali im, že drogy pochádzajú od neho. Na takýto dôkaz však súd nesmie
prihliadať a nesmie vychádzať pri hodnotení dôkazov, pretože ide o súdnou praxou viackrát deklarovaný

zakázaný postup. V tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí NS SR. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku a vrátiť vec súdu I. stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania poukazuje na kritériá aplikácie ustanovenia § 39
odsek 1 Trestného zákona a to konkrétne rozvádza okolnosti a pomery páchateľa s tým, že súd musí

vo svojom rozhodnutí uviesť konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré rozhodnutie o
použitíustanovenia§39odsek1Trestnéhozákonazdôvodňujúavyžadujústarostlivézváženiestým,že
musí zdôvodniť aj prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Vytýka súdu
I. stupňa, že neuviedol, aké konkrétne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa použitie ustanovenia
§ 39 odsek 1 Trestného zákona odôvodňujú. Charakter obžalovaným spáchaného trestného činu je

pritom mimoriadne závažný, k hodnoteniu osoby obžalovaného uviedol, že z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva skutočnosť, že obžalovaný je naďalej konzumentom omamných a psychotropných
látok, predchádzajúce odsúdenie za totožnú trestnú činnosť nemalo ani preventívny ani výchovný
účinok, skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Súčasne poukázal na postoj
samotnéhoobžalovaného,ktorýpopieralspáchanieskutku.Ustanovenie§39odsek1Trestnéhozákona

bolo súdom I. stupňa použité bez splnenia zákonných podmienok a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste s tým, aby krajský súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol o
uložení trestu obžalovanému v zákonnej trestnej sadzbe 10 - 15 rokov.

Obžalovaný P. U. sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, na termín verejného zasadnutia

bol riadne a včas predvolaný, prostredníctvom obhajcu predložil žiadosť z 08.01.2020 o vykonanie
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293
odsek 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania

prokurátora, nad rámec dôvodov v ňom uvedených nič neuviedla a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku s tým, aby krajský súd
postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného
zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v sadzbe 10 až 15 rokov.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania
obžalovaného a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ až e/ Trestného
poriadku a vec podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.
Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku súdu I. stupňa, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoréimpredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanieprokurátorajedôvodnéaodvolanieobžalovaného
nie je dôvodné.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestnéhoporiadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil

žalovaného skutku, pretože trestná činnosť je mu preukázaná predovšetkým výpoveďou svedkov J. U.
a O. U., výpovede ktorých tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a vykonané riadnym
kontradiktórnym spôsobom, jednoznačne usvedčili obžalovaného ako osobu, ktorá im v spoločnosti
už odsúdeného O. U. ponúkla na predaj omamnú látku - pervitín, spôsobom popísaným v skutkovej
vete napadnutého rozsudku. S výpoveďou týchto svedkov korešpondujú aj ďalšie listinné dôkazy a
to zápisnica o ohliadke miesta činu, zápisnica o vykonaní prehliadky osobného motorového vozidla,

výpovede svedkov W. K. a N. I.. Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania poukazuje na
nevierohodnosť týchto svedkov odvolávajúc sa na výpoveď už odsúdeného O. U., krajský súd poukazuje
na jeho výpovede v procesnom postavení obvineného, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní,
pričom zdôrazňuje predovšetkým výpoveď už odsúdeného O. U. v procesnom postavení obvineného
zo dňa 08.09.2014, kde síce popísal okolnosti spáchania skutku v rozpore s výpoveďami svedkov J. U.

a O. U., keď uviedol, že omamnú látku ponúkol na predaj nie obžalovaný P. U., ale naopak omamná
látka bola ponúknutá zo strany týchto svedkov obžalovanému, avšak predovšetkým popísal okolnosti
spáchaniaskutkuajvrozporesvýpoveďouobžalovanéhoP.U..Vosvojejvýpovediz08.09.2014uviedol,
že odvoz týmto svedkom ponúkol obžalovaný prostredníctvom jeho osoby, čo je v rozpore s výpoveďou
obžalovaného P. U., ďalej uviedol, že ponuka na predaj omamnej látky - pervitínu zo strany svedkov

prebiehala tak, že jeden zo svedkov vysypal obsah injekčnej striekačky na tzv. CD kryt, ktorý mu dal
obžalovaný P. U. a tento pervitín „vyšňupali“ on a obžalovaný. Aj táto časť výpovede odsúdeného v
procesnom postavení obvineného je v rozpore s výpoveďou obžalovaného P. U., ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že to bol práve odsúdený O. U., ktorý so svedkom J. U. dohodol odvoz do mesta a to za dva
dieliky pervitínu a 3 eurá a on s tým nesúhlasil a o vysypaní pervitínu na CD kryt vo svojej výpovedi

nič neuvádzal. Výpoveď už odsúdeného O. U. nezodpovedá ani zápisnici o prehliadke osobného
motorového vozidla, v ktorom sa v čase spáchania skutku nachádzali tak obžalovaný, odsúdený ako aj
dvaja svedkovia, pretože zo zápisnice o prehliadke tohto motorového vozidla vyplýva, že v motorovom
vozidle sa nenachádzal tzv. CD kryt, na ktorom mal byť, podľa výpovede odsúdeného O. U., vysypaný
obsah nájdenej injekčnej striekačky. Z týchto dôvodov preto krajský súd, vzhľadom na rozpory vo

výpovediach obžalovaného P. U. a už odsúdeného O. U., považoval tieto za nevierohodné a naopak
nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovedí svedkov J. U. a O. U., ktorých výpovede korešpondujú s
vyššie popísanými dôkazmi.
K námietkam obžalovaného o nezákonnosti výpovede už odsúdeného O. U. v procesnom postavení
obvineného zo dňa 16.12.2014, krajský súd udáva, že postup orgánu činného v trestnom konaní pri

vykonávaní tohto procesného úkonu bol v rozpore s ustanovením § 122 odsek 3 Trestného poriadku,
podľa ktorého pri výsluchu obvineného sa postupuje tak, že tomuto sa môžu klásť otázky na doplnenie
výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov, otázky sa musia klásť ohľaduplne
a zrozumiteľne a nesmú sa však klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté ako na otázku odpovedať -
sugestívne otázky a ani otázky klamlivé, ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť

až z jeho výpovede - kapciózne otázky. Spôsob výsluchu vedený orgánom činným v trestnom konaní
pri kladení otázok obvinenému však ustanoveniu § 122 odsek 3 Trestného poriadku nezodpovedá, keď
otázka pod bodom 4 je jednoznačne otázkou kapcióznou a otázka pod bodom 5 je jednoznačne otázkou
sugestívnou. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že na predmete nájdenom pri motorovom vozidle a
odhodenom jedným zo svedkov z motorového vozidla, v ktorom sa nachádzali, nebola zistená jeho DNA,

a naopak bola zistená DNA jedného zo svedkov, krajský súd udáva, že táto skutočnosť ho nevyviňuje
zo spáchania skutku, pričom poukazuje na závery znaleckého posudku znalca KEÚ PZ Bratislava, ktorý
uviedol,akéfaktoryovplyvňujúskutočnosť,ženapovrchupredmetusanachádzaDNAkonkrétnejosoby.
Vzhľadom na vyššie uvedené, aj krajský súd mal zavinenie obžalovaného za dostatočne preukázané a
preto neakceptoval jeho odvolacie námietky.

Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno a/ Trestnéhozákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete
napadnutého rozsudku.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá
rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 34
odsek 1 až 4 Trestného zákona a stotožňuje sa s úvahami odvolateľa, že predchádzajúce odsúdenie
a najmä uložený trest, nesplnili v prípade obžalovaného svoj účel, najmä z hľadiska individuálnej
prevencie. Pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, jedným z kritérií

rozhodným pre určenie druhu a výmery trestu je vyhodnotenie osoby páchateľa, jeho pomerov a
možnosti jeho nápravy. Práve toto kritérium súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne
nevyhodnotil, keď opomenul, že v prípade obžalovaného ide o osobu opakovane páchajúcu trestnú
činnosť totožného charakteru, v danom prípade ide o skutok spáchaný navyše v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, pričom túto skutočnosť krajský súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného,
aj keď vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenie je kvalifikačným znakom v prípade

právnej kvalifikácie obžalovaného, túto skutočnosť nevyhodnocoval ako priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písmeno m/ Trestného zákona a na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní
trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona teda neboli splnené zákonné podmienky, pretože použitie
daného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené, neodôvodňujú ani okolnosti prípadu a už vôbec nie
pomery páchateľa.

Krajský súd z dôvodov vyššie uvedených, za zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste
uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej ani
priťažujúcej okolnosti podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody
10 rokov, t.j. na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby bez použitia mimoriadneho zmierňovacieho

ustanovenia, na výkon tohto trestu odňatia slobody ho podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a postupom podľa § 76 odsek 1 Trestného
zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad 2 roky s uložením
povinností uvedených v ustanovení § 77 odsek 1 Trestného zákona a odvolanie obžalovaného podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol.

Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.