Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/148/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217218828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217218828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej o veci starostlivosti súdu o
maloletú M. Z.Ú. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov L. A. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Z. na Č.J. č.
XX zastúpenej advokátkou JUDr. Adriánou Kmecovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Moldavskej č. 6 a R. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho na Q. č. X v V. v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21. januára
2019 č.k. 43P/72/2017-118 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 5. marca 2019 č.k. 43P/72/2017-134

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom výživnom pre mal. M.L.R. Z.
nar. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 21. januára 2019 č.k. 43P/72/2017-118 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom z 5. marca 2019 č.k. 43P/72/2017-134 zveril mal. M. Z. nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matke. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej M. 150,- € mesačne vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca dopredu matke dieťaťa od 1.7.2017 do budúcna. Dlžné výživné 1.230,- € za
obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2019 zaviazal otca zaplatiť matke dieťaťa do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s návrhom na prehodnotenie
výšky výživného na 30,- € mesačne. Uviedol, že 5.11.2018 ukončil pracovný pomer dohodou, nakoľko
býva u svojich rodičov, ktorí ho finančne podporovali a jeho finančné príjmy mu nestačili na všetky dlhy,
ktoré mu ešte zostali, keď začínal žiť v spoločnej domácnosti s družkou. V čase pridelenia mestského

bytu na adrese Č. XX v Z. si musel požičať od Slovenskej sporiteľne úver 4.000,- € na zariadenie
domácnosti, ktorú splácal po 94,- € mesačne. Za pomoci svojich rodičov zariadili domácnosť ako slušná
rodina. Pre existenčné problémy musel odísť zo Slovenska, nechcel zaťažovať svojich rodičov a chce
riadne platiť výživné na maloletú M., ale v súčasnosti musí platiť za ubytovanie v zahraničí, stravovať
sa sám a vzhľadom na situáciu v Anglicku má zatiaľ len príležitostnú prácu. O celej situácii informoval a
navrhoval dohodu o zníženie výživného matke maloletej, ktorá ju bez vysvetlenia neprijala. Poukázal na
to, že matka maloletej býva v mestskom dvojizbovom byte a z jeho pohľadu by im stačil jednoizbový byt,

kde by matka mala podstatne menšie výdavky na bývanie ako doteraz. Matka maloletej má zamestnanie
a momentálne pracuje u nového zamestnávateľa ako zubný asistent, takže predpokladá, že sa zvýšil
jej príjem a momentálne je viac schopná sa finančne podieľať na výžive mal. M.. Okrem príjmu z práce
poberá rodičovský príspevok, nakoľko si rodičovskú dovolenku predĺžila.3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na § 363 až § 365 navrhla odvolanie odmietnuť
podľa § 386 písm. d) CSP. Z opatrnosti vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje

za zákonné, spravodlivé a zohľadňujúce v plnej miere záujem maloletého dieťaťa. Otec v odvolaní
neuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébymohlimaťvplyvnaurčeniejehovyživovacejpovinnosti
súdom. Skutočnosť, že otec si vzal pôžičku 4.000,- €, nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou
voči maloletému dieťaťu a prevažná časť tejto sumy nebola určená na nákup vybavenia domácnosti,
ako tvrdí otec, ale na úhradu jeho dlhov. Otec ukončil pracovný pomer dohodou, teda dobrovoľne sa

vzdal príjmov, z ktorých mohol a mal na maloletú uhrádzať výživné a urobil tak až po pojednávaní, na
ktorom bol osobne vypočutý, pričom mu bolo vysvetlené aj zo strany konajúceho súdu, že plnenie si
vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu je jeho zákonná povinnosť a táto povinnosť trvá až do
doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Konanie otca je účelové s cieľom vyhnúť sa vyživovacej
povinnosti na maloletú dcéru. Spochybnila existenčné problémy otca, ku ktorým ho mohli viesť skôr
problémy s exekútormi, nakoľko ako zamestnanca ho mohli postihovať zrážkami zo mzdy. Odchod otca

do Veľkej Británie považuje za výslovne tendenčný a pokiaľ je otec schopný pracovať a uspokojovať
svoje životné potreby v zahraničí, kde život je nepochybne nákladnejší ako na Slovensku, je zrejmé, že
musíbyťschopnýuhrádzaťajsúdomučenévýživné150,-€mesačne.Otomsvedčíajtáskutočnosť,žez
Veľkej Británie už niekoľkokrát od svojho odchodu vycestoval na Slovensko, pričom navštívil aj maloletú.
Otcom navrhované výživné 30,- € je neprimerane nízke vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej a

majetkové pomery otca, ktorý v súčasnosti si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú ani v sume,
ktorú sám navrhuje. Otec neodôvodnene napáda jej majetkové pomery, keďže ako slobodná matka -
samoživiteľka má nepochybne vyššie výdavky na maloletú ako otec, ktoré uspokojuje na rozdiel od otca
riadne a včas. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výrokuovýživnom,akoajkonanie,ktorémupredchádzalopodľa§65CMPbeznariadeniapojednávania
podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú M.. Súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania

najavo a zistený skutočný stav správne právne posúdil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec
ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie
o jeho vyživovacej povinnosti k maloletej M..

8. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom odvolací
súd dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp
ochrany záujmu maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach
dieťaťa zverejnený v zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod číslom 104/1991, z ktorého vyplýva,
že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný

a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre
jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pre prípravu
na budúce povolanie, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca z hľadiska princípu

potencionality (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine) a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec
v aktívnom veku (26 rokov) si nezabezpečil adekvátny zdroj príjmu tak, aby si mohol riadne plniť
vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére odkázanou svojou výživou na svojich rodičov. Odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru otca v Y..V..V. Z.s.r.o. bez toho, aby si zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu, je v príkrom rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa, nota bene maloleté dieťa ohrozuje. V tomto prejednávanom prípade sa otec skončením
pracovného pomeru vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania, resp. príjmu 870,- € mesačne, preto

je postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z tohto príjmu, zákonný a
spravodlivý.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych možnostiach a
schopnostiach otca a dodáva, že skončenie pracovného pomeru bez vážneho dôvodu nemôže mať za

následok rozhodnutie o výživnom v neprospech maloletého dieťaťa. Rozhodnúť v súlade s návrhom
otca (30,- € mesačne) o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu by rozhodne bolo v rozpore s
príslušnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj spravodlivosťou vychádzajúc z faktu, že
otec si vlastné potreby vie zabezpečiť aj v súčasnosti, a to aj v prípade, že pracuje len príležitostne,
ako to sám uviedol. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací súd poznamenáva, že každý
rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa v primeranom rozsahu a až

následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine
smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére M. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že
subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených
potrieb maloletej dcéry preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.

10. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej
M., ako aj o dlžnom výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).