Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316210120
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316210120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: R. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XXX/X G., zastúpená Mgr. Henrietou Slavkovskou, advokátkou, so sídlom Štúrova 19, Levice,
proti manželovi: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. č. XXX, zastúpený ČIBRIK&BLAŽEK advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o určenie výživného na manželku, o odvolaní manžela
proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 18. apríla 2018 č.k.
6C/217/2016-118 (ďalej len „napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti

p o t v r d z u j e s tým, že manžel je povinný prispievať na výživu manželky do 21. 06. 2018.

II. V časti zaostalého výživného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že manžel je povinný
zaplatiť manželke zaostalé výživné za obdobie od 09. 06. 2016 do 21. 06. 2018 v celkovej výške 2101,40
eur v mesačných splátkach po 50 eur až do úplného splatenia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, pod
stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 80 eur mesačne, od 09. 06. 2016. Zaostalé výživné za obdobie od 09. 06. 2016
do 18. 04. 2018 vo výške 1080 eur uložil manželovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur popri
bežnom výživnom. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že účastníci konania boli manželia. Manželstvo

uzavreli dňa XX. XX. XXXX. V roku 2009 sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval, do istého času
prispieval manželke sumou 200 eur. Navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 112,60 eura a
manžel vo výške 700,30 eura. Navrhovateľka žiada výživné vo výške 260 eur. Manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 20. 04. 2017 č.k. 11C/205/2016-56,
ktorý rozsudok v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatný nebol v dôsledku odvolania
podaného navrhovateľkou.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 71 ods. 1, ods. 2, § 75 ods.

2 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 52, § 55 Civilného mimosporového
poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“).1.3.Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že manželia síce spolu nežijú od roku 2009,
ale naďalej majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Manžel s podaným návrhom nesúhlasil jednak z
dôvodu, že na výživné nemá financie, do istého času manželke prispieval sumou 200 eur a jednak

poukazoval na dobré mravy, ktoré navrhovateľka porušila tým, že mu neposkytla potrebnú pomoc a
podporu v chorobe, nenavštívila ho v nemocnici. Na druhej strane však práve manžel bol ten, ktorý
porušil manželskú vernosť, navrhovateľke bol neverný nie raz, čo sám doznal, rovnako tak doznal, že
neverný jej bol aj v čase predtým, ako ho hospitalizovali a zistili vážne ochorenie. Manžel bol ten, ktorý sa
zachoval v rozpore s dobrými mravmi. V súčasnosti obaja manželia poberajú dôchodok, navrhovateľka

vo výške 112,60 eura a manžel vo výške 700,30 eura, z čoho je zrejmé, že životná úroveň manžela
je nepochybne oveľa vyššia, ako životná úroveň navrhovateľky. Navrhovateľka sa počas manželstva
starala o domácnosť a značné hospodárstvo, preto jej nemožno zazlievať, že v tej dobe nepracovala,
keď to manželom tak vyhovovalo. Neskôr sa síce zamestnať mohla, čím by si zvýšila šance na vyšší
dôchodok, ale ten by zrejme výšku dôchodku manžela za odpracované roky nedosiahla. Súd prvej
inštancie určil manželovi povinnosť prispievať manželke sumou 80 eur mesačne, ktorú považuje za

primeranú s prihliadnutím aj na jeho vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje neustále návštevy lekárov
a zvýšené náklady na lieky. Výživné súd priznal od podania návrhu, čo predstavuje zaostalosť za 13,5
mesiaca v sume 1080 eur, ktoré súd manželovi umožnil uhrádzať v mesačných splátkach. Vyživovacia
povinnosť manžela trvá do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok,

keďže nezistil dôvody na postup podľa § 55 CMP, pretože obaja účastníci boli úspešní čiastočne.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním manžel. S rozhodnutím sa nestotožnil a považuje
ho za nesprávny z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, nakoľko súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

2.1. Je toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní prihliadať aj na dobré mravy spočívajúce
v tom, že účastníci nemajú spoločnú domácnosť od roku 2004, od tejto doby sa navrhovateľka žiadnym
spôsobom nestará o spoločnú domácnosť, o odporcu sa nezaujíma, ani o jeho zdravie, spôsob života
a uvedené sa nesnažila zmeniť ani na začiatku problémov v ich manželstve. Dôvod, pre ktorý
navrhovateľka nepracovala nespočíval v tom, že to manželom vyhovovalo, ale v tom, že jej sa pracovať

nikdy veľmi nechcelo. Starostlivosť o domácnosť a hospodárstvo by bolo možné zabezpečiť a zvládnuť
aj v prípade, ak by bola zamestnaná, nakoľko v tej dobe bolo bežné, že ľudia popri svojej práci aj
hospodárili. Manžel nežije v spoločnej domácnosti 14 rokov, je invalidný a poberá invalidný dôchodok,
pričom práve v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu má značne zvýšené náklady na lieky a návštevy
lekárov. Všetky náklady na pokrývanie životných potrieb si manžel uhrádza sám so svojou partnerkou,

pričom na náklady na chod domácnosti a ostatné výdavky sú u navrhovateľky pokrývané aj ďalšími
dospelými osobami žijúcimi v tej domácnosti.
2.2. Priznanie výživného považuje v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a preto ho
súd navrhovateľke priznať nemal, pričom aj manželstvo účastníkov už bolo rozvedené, i keď ešte
neprávoplatne.

2.3. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti zaostalého
výživného zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť.

3. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka poukazujúc na správnosť napadnutého rozsudku.
Nesúhlasí s jeho tvrdením, že priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Manželia majú

vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorú skutočnosť si zrejme aj manžel uvedomoval, keď po odchode zo
spoločnej domácnosti dobrovoľne jej platil výživné, ktoré v súčasnej dobe už neplatí. Z tohto dôvodu je
odkázaná na výživné od svojich plnoletých detí, avšak podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia
povinnosť manžela predchádza vyživovacej povinnosti detí. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil iba s upresnenímdoby, po ktorú je manžel povinný prispievať navrhovateľke na jej výživu a následne aj s upresnením
výšky zaostalého výživného.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Predmetom konania v danej veci je návrh navrhovateľky, aby súd zaviazal manžela na platenie
výživného vo výške 260 eur mesačne. Dôvodila tým, že sú manželia, manžel sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti a žiadnym spôsobom jej neprispieva na domácnosť. Sama poberá starobný dôchodok vo
výške 112 eur, kým manžel poberá dôchodok vo výške 700 eur mesačne.
7.1. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky sčasti vyhovel a zaviazal manžela na platenie výživného
vo výške 80 eur mesačne od 09. 06. 2016, zaostalé výživné od 09. 06. 2016 do 18. 04. 2018 vo

výške 1080 eur povolil manželovi splácať po 50 eur popri bežnom výživnom a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky zamietol.
7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil manžel namietajúc, že súd prvej inštancie nevzal
do úvahy jeho zlý zdravotný stav, rozhodnutie je v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľka nikdy
nepracovala a on jej nemieni prispievať na výživu žiadnou sumou.

7.3. V priebehu odvolacieho konania nadobudol rozsudok Okresného súdu v Leviciach zo dňa 20. apríla
2017č.k.11C/205/2016-56,ktorýmsúdmanželstvoúčastníkovkonaniarozviedol,vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 sp.z. 7Co/76/2018-98, dňa 16. 08. 2018.
8.Odvolacísúd,rozhodujúcoodvolanípodanomžalovanou,súcviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
žalovanej podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.
Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým

odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods.
2 CSP, iba poukazuje.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9.1.Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9.2.Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá z dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Citované zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť medzi
manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia
spolu žijú, alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že
manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza

do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v
dôsledkučohovznikározdielvživotnejúrovnimanželov.Inštitútmanželstvaokremsvojejprávnejstránky
je založený aj na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci
majetkových vzťahoch súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými
mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v

ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa
spoločne o deti a podľa schopností a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb
rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká
vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne,vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká právoplatnosťou
rozsudku súdu o rozvode manželstva.

14. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka
sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru
potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.

Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o
spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je
potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného
plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov.
Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver
o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní

prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod.,
ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, ktorej by
malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp.
návrh zamietne.

15. Právo oprávneného na výživné od povinného, musí byť v súlade s dobrými mravmi. To znamená,
že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o

etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálkydemokratickejspoločnosti.Pokiaľideoúvahusúduotom,čivýkonprávapovinnostíjevrozpore
s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.

16. V predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
boli účastníci konania manželmi. Ako manželia podľa § 71 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, pričom ich životná úroveň by mala byť v zásade rovnaká. V prípade, ak jeden z manželov si
túto vyživovaciu povinnosť neplní, na návrh ju určí súd. Súd v konaní o určení vyživovacej povinnosti je
povinný skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci tak, aby súdom

určený rozsah vyživovacej povinnosti zohľadňoval skutočnosť, že životná úroveň oboch manželov je v
zásade rovnaká a aby určenie vyživovacej povinnosti nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 Zákona
o rodine).

16.1. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutočnosti a dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci a

určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Vykonaným dokazovaním zistil, že príjem povinného manžela,
spočívajúci v poberaní starobného dôchodku, je od 01. 01. 2018 vo výške 714,60 eura, žije s partnerkou
v rodinnom dome, jeho partnerka má dôchodok vo výške 362,10 eura, pričom v plnom rozsahu prihliadol
na zlý zdravotný stav povinného manžela. Na druhej strane oprávnená navrhovateľka má príjem vo
forme starobného dôchodku vo výške 112,60 eura, ktorý jej bol priznaný 25. 10. 2015 a žije spolu s

ďalšími, najmenej štyrmi dospelými osobami v rodinnom dome. Z uvedeného príjmu vyplýva, že životná
úroveň navrhovateľky je podstatne nižšia, ako životná úroveň žalovaného manžela.

16.2.Súdprvejinštanciesazaoberalajposúdením,čisamotnýnávrhnaurčenievýživnéhonamanželku,
resp. jeho výška, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Určenie výživného v rozpore s dobrými mravmi v

priebehu konania nebolo preukázané, súd prvej inštancie konštatoval starostlivosť navrhovateľky počas
ich manželstva o domácnosť a hospodárstvo. Odvolací súd v konaní o rozvod manželstva konštatoval,
že obe strany uvádzali zhodné dôvody rozvratu manželstva, a to neveru navrhovateľa, finančné
problémy, či neposkytnutie pomoci manželkou počas choroby manžela, pričom zvýšená konzumácia
alkoholických nápojov manželkou a jej nevera sa v rámci konania nepreukázali. Súd prvej inštancie

preto rozhodol, že určenie výživného na manželku nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd
sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a dospel k záveru, že určenie výživného v sume 80
eur je v možnostiach a schopnostiach povinného manžela prispievať na výživu navrhovateľky. Zároveň
tiež konštatuje, že určenie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko na strane oprávnenejnavrhovateľky nebola zistená existencia takých dôvodov a skutočností, ktoré by boli v rozpore so
všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, morálky a etického správania.

16.3. Odvolací súd, preskúmavajúc i výšku určeného výživného dospel k záveru o jej správnosti. Súd pri
určení výšky vyživovacej povinnosti musí prihliadať nielen na oprávnené potreby oprávnenej osoby, ale
aj možnosti a schopnosti povinnej osoby. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka odvolanie vo vyhovujúcej
časti, t.j. v časti určenia výšky výživného v sume 80 eur nepodala, odvolanie podal iba povinný manžel,
odvolací súd skúmal, či rozsah výživného v sume 80 eur, je v jeho možnostiach a schopnostiach. Po

preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že táto suma žiadnym spôsobom neohrozí životnú
úroveň povinného manžela, je primeraná s poukazom na jeho príjem (dôchodok vo výške 714,60
eura), avšak za prihliadnutia a brania do úvahy jeho nepriaznivého zdravotného stavu, vyžadujúceho si
zvýšené náklady. Je teda v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať navrhovateľke touto sumou
na jej výživu, samozrejme iba do právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva.

16.4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá do doby zániku manželstva. V danom konaní, v čase
rozhodovaniasúduprvejinštancie(dňa18.apríla2018),účastnícikonaniabolimanželmi,ichmanželstvo
Okresný súd v Leviciach síce dňa 20. apríla 2017 rozviedol, avšak manželka podala proti rozsudku
odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Nitre. Z rozhodovacej činnosti odvolací súd zistil, že
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 21. 06. 2018 č.k. 7Co/76/2018-98 rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16. 08. 2018.
Za obdobie po zániku manželstva, vyživovacia povinnosť medzi manželmi neexistuje, táto zanikla dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

16.4. Za situácie, že v priebehu odvolacieho konania došlo k správoplatneniu rozsudku o rozvode

manželstva účastníkov konania, t.j. k zániku ich manželstva, bolo potrebné spresniť výrok napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie o obdobie, počas ktorého je povinný manžel prispievať manželke na jej
výživu. Toto obdobie je ohraničené dátumom podania návrhu súdu na určenie vyživovacej povinnosti,
t.j. dňa 09. 06. 2016 a dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do 16. 08. 2018. Za toto
obdobie, pri určenej výške výživného 80 eur mesačne, je výška zaostalého výživného celkom v sume

2101,40 eura (od 09. 06. 2016 do 31. 12. 2016 v sume 538,70 eura, za 12 mesiacov roku 2017 v sume
960 eur, od 01. 01. 2018 do 16. 08. 2018 v sume 602,70 eura). Keďže odvolací súd nemal zistené iné
podmienky pre splatnosť tohto zročného výživného ako súd prvej inštancie, ponechal jeho splatenie tak,
ako to určil súd prvej inštancie, v mesačných splátkach po 50 eur až do úplného zaplatenia zaostalého
výživného. Tak, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd aj pri určení splatnosti zaostalého výživného

prihliadol jednak na zdravotný stav povinnej osoby, manžela, ako aj na skutočnosť, že tiež iba poberá
starobný dôchodok a na druhej strane navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s viacerými plnoletými
osobami, ktoré sa taktiež majú podieľať na úhrade nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

18. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, či určenie výživného
nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie tohto rozsudku, kde sa týmto dôvodom odvolateľa podrobne zaoberal. Iba dodáva, že

výživné na manželku by bolo v rozpore s dobrými mravmi iba vtedy, ak by na strane oprávnenej
manželky boli preukázané také skutočnosti, situácie, resp. jej správanie, ktoré by bolo v rozpore s
pravidlami slušného správania, etiky a morálky. Skutočnosť, že navrhovateľka nikde nepracovala, nie
je takouto situáciou a dôvodom na konštatovanie jej správania v rozpore s dobrými mravmi. V konaní
bolo preukázané, potvrdil to aj sám manžel, že navrhovateľka sa starala o hospodárstvo, zabezpečovala

starostlivosť aj jeho otcovi, sám tiež potvrdil svoju neveru manželke. Za rozvratom manželstva zrejme
bolo vzájomné odcudzenie, ktoré bolo na strane každého z účastníkov a preto nie je možné povedať,
že to bolo iba z viny navrhovateľky, či manžela. Odvolací súd preto túto námietku odvolateľa vyhodnotil
ako účelovú a neopodstatnenú.

18.1. Odvolateľ ďalej namietal, že v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu má značne zvýšené náklady
na lieky a návštevy lekárov, ktoré si uhrádza sám so svojou partnerkou, pričom na náklady na chod
domácnosti a ostatné výdavky sú u navrhovateľky pokrývané aj ďalšími dospelými osobami žijúcimi v
tej domácnosti. K tejto námietke odvolací súd iba poznamenáva, že určenie výživného za ohraničenéobdobie, do rozvodu manželstva, vo výške 80 eur mesačne zohľadňuje práve jeho nepriaznivý zdravotný
stav a skutočnosť, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s ďalšími dospelými osobami, ktorý
sa na nákladoch tejto spoločnosti majú podieľať. Z uvedeného dôvodu preto aj túto námietku odvolací

súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Iba dodáva, že suma 80 eur mesačne nemôže výrazným
spôsobom znížiť životnú úroveň povinnej osoby.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody uvádzané odvolateľom v podanom
odvolaní, vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dodáva, že v odvolacom konaní úspešná
navrhovateľka si náhradu trov konania v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela neuplatnila,
preto neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 57 CMP, podľa ktorého súd o povinnosti
nahradiť trovy konania, rozhoduje iba na návrh.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).