Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216502
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116216502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná
6, Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.014,39 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/108/2016-460 zo 14.11.2018
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1.014,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 21,66 eur od 18.3.2015
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 114,89 eur od 12.6.2016
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53,88 eur od 11.6.2016 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 291,30 eur od 7.1.2016 do
zaplatenia,spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%zosumy252,13eurod13.8.2015dozaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 280,53 eur od 27.7.2016 do zaplatenia,
to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom výška bude vyčíslená samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.014,39
eur s príslušenstvom, pričom pohľadávky vo výške žalovanej istiny nadobudol na základe Zmlúv o

postúpení časti pohľadávok uzavretých v období od marca 2016 do júla 2016 od postupcov, ktorí boli v
čase postúpenia pohľadávky poistencami žalovaného a ktorým v dôsledku škodových udalostí, v období
od februára 2015 do júna 2016 vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia od žalovaného.

3.Dňa6.9.2016bolvovecivydanýplatobnýrozkazč.k.32Cb/108/2016-53,protiktorémupodalžalovaný
odpor, v ktorom okrem iného vzniesol námietku miestnej príslušnosti konajúceho súdu z dôvodu, že
poistné udalosti boli žalovaným riešené aj centrálou žalovaného, v sídle žalovaného. Zároveň uviedol,

že pri šetrení poistných udalostí (č. 9561009794, 956289665, 9562789737, 9562181641, 9561414642
a 9562988322) postupoval v súlade so Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO
a účelnosť vynaložených nákladov posudzoval podľa kalkulačného programu. Preto považuje nárok
žalobcu za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť.4. Žalobca s námietkou miestnej príslušnosti nesúhlasil a považoval ju za nedôvodnú. Uviedol, že
spor sa týka nižšej zložky žalovaného (Centrum likvidácie Košice žalovaného), ktorá má oprávnenie

riešiť vybavovanie a riešenie záležitostí klientov žalovaného a teda aj záležitostí spojené s riešením
poistných udalostí poistencov žalovaného. Vo veci samej mal za to, že programové rozdiely nemôžu
byť na škodu poškodeného, poistenca a zakladať zákonný či zmluvný dôvod krátenia. Žalovaný síce
tvrdí, že ku kráteniu poistného plnenia došlo z dôvodov krátenia normohodiny, lakovania z dôvodu
poskytnutia nadštandardnej výbavy, avšak toto tvrdenie nepreukázal. V tejto súvislosti žalobca uviedol,

že v období od roku 2014 do 2016 mal cenu za normohodinu práce od 25,00 eur do 45,00 eur bez DPH
(mechanické, klampiarske, a lakovacie), pričom táto sa odvíjala od kategórie a roku výroby motorového
vozidla. Lakovacia konštanta pre všetky motorové vozidlá podľa kalkulačného programu SilverDAT bola
vo výške 120% a celková cena za opravu sa odvíjala od časových jednotiek odpracovaných na oprave.

5. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku miestnej príslušnosti sa súd prvej inštancie v prvom rade

musel vyporiadať s touto námietkou a s poukazom na ust. § 13 v spojení s ust. § 15 ods. 1, ust. § 19
písm.c/ CSP dospel k záveru že Okresný súd Košice I je príslušný na prejednanie daného sporu.

6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré považoval
za nesporné a ktoré strany sporu výslovne nepopreli - vznik zmluvného vzťahu medzi poškodenými

a žalovaným titulom uzavretých Zmlúv o havarijnom poistení, z ktorých okrem iného vyplýva, či bola/
nebola dohodnutá spoluúčasť poškodených a ak áno v akej výške; existenciu náhody - škodových
udalostí; nahlásenie škodových udalostí poškodenými a ich zaevidovanie s priradením čísla poistnej
udalosti; vykonanie obhliadky poškodených motorových vozidiel osobou poverenou žalovaným s
určením rozsahu opravy a predložením zoznamu odporúčaných autoopravovní; oprava poškodeného

motorového vozidla osobou podnikajúcou ako autoservis, autoopravovňa (žalobcom); uplatnenie si
nároku na poistné plnenie poškodenými u žalovaného prostredníctvom faktúry vystavenej žalobcom za
vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla s doložením dokladov požadovaných žalovaným;
šetrenie poistnej udalosti žalovaným; zaslanie Oznámenia o poistnom plnení poškodeným s vyjadrením
a popisom likvidátora, prečo bolo uplatnené poistné plnenie krátené spolu s výpočtom výšky plnenia;

vyplatenie priznaného poistného plnenia kráteného o dohodnutú spoluúčasť na účet žalobcu a
postúpenie pohľadávky jednotlivými poškodenými na žalobcu na základe písomne uzavretých Zmlúv o
postúpení časti pohľadávky, ktoré bolo oznámené žalovanému.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zameral súd prvej inštancie dokazovanie na odstúpenie

sporných skutočností (krátenie uplatneného poistného plnenia resp. jeho nepriznanie), pričom citoval
čl. VI., čl. IX. a čl. XV. Zmluvných dojednaní a poukazujúc na faktúry za opravu motorových vozidiel
zistil, že opravovanými motorovými vozidlami boli pri poistnej udalosti č. 9561009794 - Y. T. s EČV: F
rok výroby 2013; pri poistnej udalosti č. 9561789665 - C s EČV: F rok výroby 2008; pri poistnej udalosti
č. 9562789737 - C. A6 s EČV: F rok výroby 2008; pri poistnej udalosti č. 9562181641 - R. C. Y. s EČV:

KE XXXEV, rok výroby 2003; pri poistnej udalosti č. 9561414642 - S. B. s EČV: F rok výroby 2005 a pri
poistnej udalosti č. 9562988322 - K. H. s EČV: F rok výroby 2010.
Z oznámení autoservisov súd zistil, že autoservisy si účtovali cenu za normohodinu rôzne od 18,00
EUR/NH až do výšky 24,00 EUR/NH bez DPH a lakovaciu konštantu vo výške 100% až 120% pre rok
2014, pričom z Cenníka servisných prác autoservisov (doloženého žalovaným) vyplýva, že cena za

vykonávané práce mechanické, klampiarske a lakovacie sa odvíja od typu motorového vozidla a od roku
výroby motorového vozidla - cena pri mechanických prácach pri vozidlách vyrobených do roku 2005 bola
vo výške 20,00 EUR/NH a pri type Van, SUV, úžitkové 32,00 EUR/NH; pri vozidlách vyrobených medzi
rokmi 2005-2009 bola vo výške 25,00 eur/NH a pri type Van, SUV, úžitkové 32,00 EUR/NH; pri vozidlách
vyrobených od roku 2010 bola vo výške 27,00 EUR/NH pri type Van, SUV, úžitkové 32,00 EUR/NH.

Z Cenníkov servisných prác doložených žalobcom súd zistil, že cena za normohodinu pre rok 2013
sa pohybovala pre typ vozidla Y. T. od 28,00 EUR/NH do 41,40 EUR pre všetky typy prác, resp. za
lakovnícke práce je cena vyššia cca o 2,00 EUR; pre typ vozidla C. od 55,00 EUR/NH po 61,00 EUR/
NH pre všetky typy prác; pre typ R. C. od 33,00 EUR/NH do 35,00 EUR/NH pre všetky typy prác; pre
strednú triedu od 22,00 EUR/NH do 27,00 EUR/NH bez DPH; pre vyššiu triedu až triedu SUV sa cena

pohybovala od 30,00 EUR do 55,00 EUR bez DPH a lakovnícke práce cca o 5,00 EUR viac.
Z Cenníka služieb autoopravovne určenej žalovaným (ako neautorizovanej zmluvnej opravovne) súd
zistil, že v strednej triede motorových vozidiel je cena za mechanické práce stanovená sumou 30,00
EUR/NH bez DPH, v triede Premium sumou 35,00 EUR/NH bez DPH a lakovnícke, klampiarske prácesumou 33,00 EUR/NH bez DPH. Ostatné vozidlá v triede strednej majú mechanické, klampiarske a
lakovacie práce stanovené sumou 26,00 EUR/NH s DPH, pri vyššej triede sumou 28,00 EUR/NH s DPH.

8. Ďalej súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyjadrením žalobcu a žalovaného; odborným
vyjadrením č. 65/2017 vypracovaným znalcom - A.. Š. F., z odboru Doprava cestná, odvetvie technický
stav vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel; likvidačnými spismi
žalovaného týkajúcich sa jednotlivých poistných udalostí.
Z likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9561009794 (poškodené motorové vozidlo Škoda T. s EČV:

F súd zistil, že škodová udalosť nastala a bola nahlásená 23.2.2015; nárok na poistné plnenie u
žalovaného bol uplatnený faktúrou č. 20150034 z 26.2.2015 na sumu 691,82 eur so zaokrúhlením na
692,00 EUR s DPH; že žalovaný celkové náklady na opravu určil sumou 586,30 eur s DPH (kalkulácia
vypracovaná žalovaným); že bola dohodnutá spoluúčasť poisteného sumou vo výške min. 165,00 EUR;
že Oznámením o poistnom plnení bolo 2.3.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistenému
bolo priznané poistné plnenie v celkovej výške 551,86 eur, ktoré bolo poukázané na účet žalobcu. K

okolnostiam krátenia sa žalovaný písomne nevyjadril a poukázal iba na výpočet plnenia. Z výpočtu výšky
plnenia súd zistil, že poškodenému nebola z faktúry za opravu motorového vozidla č. 20150034 zo sumy
576,32 eur priznaná účtovaná práca nad 16,67 E/nh vo výške 21,66 eur. Naviac súd zistil, že v danom
prípade išlo o poistenie typu B (v zmysle ZD - krádež) a žalovaný aj napriek dohodnutej spoluúčasti
poisteného, poistné plnenie o dohodnutú spoluúčasť nekrátil. Teda žalovaný uplatnené poistné plnenie

krátil o sumu 21,66 eur.
Z likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9562789665 (poškodené motorové vozidlo C. A6 s EČV:
F súd zistil, že škodová udalosť nastala dňa 21.3.2016, bola nahlásená 5.5.2015 (správne má znieť
5.5.2016 - poznámka odvolacieho súdu); nárok na poistné plnenie u žalovaného bol uplatnený faktúrou
č. 20160077 z 18.5.2016 na sumu 618,71 eur so zaokrúhlením na 619,00 eur s DPH; že žalovaný

celkové náklady na opravu určil sumou 419,48 eur s DPH, resp. sumou 397,39 eur s DPH (kalkulácia
vypracovaná žalovaným 25.5.2016); že bola dohodnutá spoluúčasť poisteného; že Oznámením o
poistnom plnení bolo 27.5.2016 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistenému bolo priznané poistné
plnenie v celkovej výške 338,14 eur, ktoré bolo poukázané na účet žalobcu. Z predmetného oznámenia
- časti Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že: „V doloženej faktúre za opravu vozidla

boli neprimerane účtované lakovací materiál a sadzba za 1 NH klampiarenskej a lakovníckej práce.
Hradíme max 20,83 EUR bez DPH za 1 NH.“ Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodenému nebol
z faktúry za opravu motorového vozidla č. 20160077 zo sumy 619,00 eur priznaný rozdiel medzi faktúrou
a kalkuláciou vo výške 114,89 eur. Teda z priznaného poistného plnenia vo výške 504,11 eur žalovaný
odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 165,97 eur a uplatnené poistné plnenie krátil o sumu 114,89

eur. Z kalkulácie opravy k faktúre č. 20160077 vypracovanej žalobcom, súd zistil, že žalobca cenu za
prácu stanovil vo výške 30,00 EUR/NH bez DPH a v časti lakovanie určil podľa vyjadrenia žalobcu
lakovaciu konštantu vo výške 120%, pričom lakovanie celkom stanovil sumou 213,43 eur.
Z likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9562789737 (poškodené motorové vozidlo C. A6 s EČV:
F súd zistil, že škodová udalosť nastala dňa 4.4.2016, bola nahlásená 5.5.2015 (správne má znieť

5.5.2016 - poznámka odvolacieho súdu); nárok na poistné plnenie u žalovaného bol uplatnený faktúrou
č. 20160078 z 18.5.2016 na sumu 618,71 eur so zaokrúhlením na 619,00 eur s DPH; že žalovaný
celkové náklady na opravu určil sumou 240,68 eur s DPH (kalkulácia vypracovaná osobou poverenou
žalovaným - spoločnosťou R. 6.5.2016); že bola dohodnutá spoluúčasť poisteného; že Oznámením o
poistnom plnení bolo 26.5.2016 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistenému bolo priznané poistné

plnenie v celkovej výške 121,15 eur, ktoré bolo poukázané na účet žalobcu. Z predmetného oznámenia
- časti Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že: „V doloženej faktúre za opravu vozidla
boli neprimerane účtované lakovací materiál a sadzba za 1 NH klampiarenskej a lakovníckej práce.
Hradíme max 20,83 EUR bez DPH za 1 NH. Hradíme primerané náklady na opravu v zmysle výpočtu
technika R. pre neautorizovaný servis.“ Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodenému nebol z

faktúry za opravu motorového vozidla č. 20160078 zo sumy 341,00 eur priznaný rozdiel medzi faktúrou
a kalkuláciou vo výške 53,88 eur. Teda z priznaného poistného plnenia vo výške 287,12 eur žalovaný
odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 165,97 eur a uplatnené poistné plnenie krátil o sumu 53,88
eur. Z kalkulácie opravy k faktúre č. 20160078 vypracovanej žalobcom, súd zistil, že žalobca cenu za
prácu stanovil vo výške 30,00 EUR/NH bez DPH a v časti lakovanie určil podľa vyjadrenia žalobcu

lakovaciu konštantu vo výške 120%, pričom lakovanie celkom stanovil sumou 152,34 eur.
Z likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9562988322 (poškodené motorové vozidlo K. H. s EČV:
F súd zistil, že škodová udalosť nastala dňa 20.6.2016, bola nahlásená 21.6.2016; nárok na poistné
plnenie u žalovaného bol uplatnený faktúrou č. 20160107 zo 6.7.2016 na sumu 1.512,79 eur sozaokrúhlením na 1.513,00 eur s DPH; že žalovaný celkové náklady na opravu určil sumou 1.059,65
eur s DPH (kalkulácia vypracovaná žalovaným 27.6.2016); že Oznámením o poistnom plnení bolo
11.7.2016 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistenému bolo priznané poistné plnenie v celkovej

výške 1.232,47eur,ktorébolopoukázanénaúčetžalobcu.Zpredmetnéhooznámenia- častiVyjadrenie
likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že: „Oprava v nezmluvnom neznačkovom servise. Priznaná
normohodina za prácu 20,00 EUR/hod. s DPH, priznaní mat. konštanta pre lakovanie 100%.“ Z výpočtu
výšky plnenia súd zistil, že poškodenému nebol z faktúry za opravu motorového vozidla č. 20160107
zo sumy 1.513,00 eur priznaný rozdiel v normohodine za prácu vo výške 135,97 eur a rozdiel v

lakovacom materiáli vo výške 144,56 eur. Teda priznané poistné plnenie bolo vo výške 1.323,47 eur.
Žalovaný uplatnené poistné plnenie krátil o sumu 280,53 eur. Z kalkulácie opravy k faktúre č. 20160107
vypracovanej žalobcom, súd zistil, že žalobca cenu za prácu stanovil vo výške 30,00 EUR/NH bez DPH
a v časti lakovanie určil podľa vyjadrenia žalobcu lakovaciu konštantu vo výške 120%, pričom lakovanie
celkom stanovil sumou 467,58 eur.
Z likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9562181641 (poškodené motorové vozidlo R. C. s EČV: F

súd zistil, že škodová udalosť nastala a bola nahlásená dňa 7.12.2015; nárok na poistné plnenie u
žalovaného bol uplatnený faktúrou č. 20150212 zo 11.12.2015 na sumu 917,84 eur so zaokrúhlením na
918,00 eur s DPH; že žalovaný celkové náklady na opravu určil sumou 626,70 eur s DPH (kalkulácia
vypracovaná žalovaným 21.12.2015); že bola dohodnutá spoluúčasť poisteného sumou vo výške 10%
min.332,00EUR;žeOznámenímopoistnomplneníbolo22.12.2015ukončenéšetreniepoistnejudalosti

a poistenému bolo priznané poistné plnenie v celkovej výške 294,79 eur, ktoré bolo poukázané na účet
žalobcu. Z predmetného oznámenia - časti Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že:
„Neprimerane účtované množstvo lakovacích prác a lakovacieho materiálu. Priznaná normohodina za
práce 23,00 EUR/hod. s DPH.“ Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodenému nebol z faktúry
za opravu motorového vozidla č. 20150212 zo sumy 918,00 eur priznaný rozdiel medzi faktúrou a

kontrolnou kalkuláciou vo výške 291,30 eur. Teda priznané poistné plnenie bolo vo výške 626,70
eur, od ktorého žalovaný odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 331,94 eur. Žalovaný uplatnené
poistné plnenie krátil o sumu 291,30 eur. Poškodený sa voči vyjadreniu žalovaného odvolal a nesúhlasil
s krátením poistného plnenia žalovaným. Listom z 20.1.2016 žalovaný oznámil poškodenému, že
pri likvidácii poistnej udalosti boli priznané primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis

vypočítané programom Audatex, s normohodinou za prevedenú prácu 23,00 eur s DPH a s koeficientom
za lakovací materiál 100%. Žalobca účtoval vyššiu cenu za lakovací materiál, viac normohodín za
lakovacie práce a vyššiu normohodinu práce, ako bolo vypočítané kalkulačným programom. Z kalkulácie
opravy k faktúre č. 20150212 vypracovanej žalobcom, súd zistil, že žalobca cenu za prácu stanovil vo
výške 30,00 EUR/NH bez DPH a v časti lakovanie určil podľa vyjadrenia žalobcu lakovaciu konštantu

vo výške 120%, pričom lakovanie celkom stanovil sumou 648,773 eur.
Z likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 9561414642 (poškodené motorové vozidlo S. B. s EČV: F
súd zistil, že škodová udalosť nastala dňa 1.6.2015, bola nahlásená 2.6.2015; nárok na poistné plnenie
u žalovaného bol uplatnený faktúrou č. 20150101 z 23.6.2015 na sumu 1.415,82 eur so zaokrúhlením
na 1.416,00 eur s DPH; že žalovaný celkové náklady na opravu určil sumou 780,01 eur s DPH

(kalkulácia vypracovaná žalovaným 4.6.2015 a 1.7.2015); že bola dohodnutá spoluúčasť poisteného;
že Oznámením o poistnom plnení bolo 6.7.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistenému
bolo priznané poistné plnenie v celkovej výške 666,37 eur, ktoré bolo poukázané na účet žalobcu. Z
predmetného oznámenia - časti Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že: „Pôvod
použitých náhradných dielov nepreukázaný. Priznaná normohodina za prácu 20,00 EUR/hod. s DPH.“

Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodenému nebol z faktúry za opravu motorového vozidla č.
20150101 zo sumy 1.416,00 eur priznaný rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo výške 683,24 eur.
Teda z priznaného poistného plnenia vo výške 732,76 eur žalovaný odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo
výške 66,39 eur. Oznámením o poistnom plnení bolo 28.7.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti a
poistenému bolo priznané poistné plnenie v celkovej výške 431,11 eur, ktoré bolo poukázané na účet

žalobcu. Z predmetného oznámenia - časti Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že:
„Dolikvidácia po zdokladovaní pôvodu ND. Priznaná cena normohodiny 20,00 eur/hod. s DPH. Prznaná
konštanta lakovacieho materiálu 100%“. Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodenému neboli
z faktúry za opravu motorového vozidla č. 20150101 zo sumy 1.416,00 eur priznané neprimerane
účtovaná cena práce a lak. materiálu vo výške 252,13 eur. Teda z priznaného poistného plnenia vo výške

1.163,87 eur žalovaný odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 66,39 eur. Teda žalovaný uplatnené
poistné plnenie krátil o sumu 252,13 eur.9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia § 153, § 185 ods. 1, §
187, § 151 ods. 1 CSP, § 261 ods. 1, 8, 9, § 266 ods. 4, § 273 Obchodného zákonníka, § 442 ods. 1, §
788, § 790 písm.a), § 791 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797, § 798, § 799, § 806, § 809 ods. 1, § 559, § 567

ods. 1, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. mal súd za preukázané,
že poistné udalosti nastali a poistencom žalovaného (právni predchodcovia žalobcu) vzniklo právo na
plnenie; že poistenci žalovaného si splnili svoje povinnosti v zmysle zákona, uzavretých zmlúv a ich
príloh (Poistná zmluva a VPP a ZD) a nahlásili poistnú udalosť; že poistenci žalovaného si nárok na
poistné plnenie uplatnili priamo u žalovaného ako poisťovateľa a tento nárok aj preukázali faktúrami,

dokladmipreukazujúcimipoužitienáhradnýchdielov(originálnych)akoaj,žepoistencižalovanéhosplnili
pri uplatnení nároku na poistné plnenie všetky zmluvné a zákonné povinnosti a vedome neporušili
žiadnu povinnosť. Súd konštatoval, že nie je úlohou súdu vykonávať šetrenie za žalovaného, ale
posúdiť okolností, či poškodenému vznikol nárok na poistné plnenie a či žalovaný mal oprávnenie krátiť
uplatnené poistné plnenie. Uviedol, že je na žalovanom, aby počas svojho šetrenia zistil, či poistencovi
patrí plnenie v uplatnenej výške, a preto sa súd zameral na to, či žalovaný hodnoverným spôsobom

preukázal ním uvádzané tvrdenia v Oznámeniach o poistnom plnení, pretože iba na tieto skutočnosti
poškodení mali možnosť reagovať, tak ako to bolo v prípade poistných udalostí č. 9562181641 a č.
956144642. Spornou skutočnosťou bolo krátenie uplatneného poistného plnenia z dôvodu stanovenia
nižšej ceny za NH žalovaným pre mechanické, klampiarenské a lakovnícke práce a lakovacej konštanty,
či použitia lakovacieho materiálu, tak ako to vyplýva z Oznámení likvidátora o ukončení šetrenia poistnej

udalosti a rozdelením servisov na nezmluvné, neautorizované, či krátením ČJ vyúčtovaných faktúrou s
odôvodnením neprimeranej dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla.
Podľa názoru súdu je právom poškodeného (poisteného) vybrať si autoservis, opravovňu, v ktorej bude
vykonaná oprava poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti a žalovaným predkladaný
zoznam partnerských opravovní môže mať iba odporúčací charakter, nie záväzný. Taktiež žalovaný

nemá právo „diskriminovať“ opravovne, ktoré nie sú na danom zozname uvedené a to aj z dôvodu, že
to neznamená neodbornosť nimi vykonanej opravy a len z tohto dôvodu krátiť poistné plnenie najmä
v časti účtovanej ceny za normohodinu práce, či výške lakovacej konštanty. Z odborných vyjadrení
a oznámení autoservisov vyplýva, že lakovacia konštanta (podporný kód 51 - odporúčaný používať
výpočtovými pragramami) sa pohybuje v rozmedzí od 100% do 150%, pričom autoservisy počítajú

s lakovacou konštantou vo výške 120%, metalíza 130%. Preto súd považoval žalobcom účtovanú
lakovaciu konštantu s koeficientom cca 120% za koeficient nepresahujúci primeranosť.
Ak teda žalovaný vychádzal z ceny vo výške 16,67 eur, resp. 19,19 eur/NH bez DPH, podľa názoru súdu
táto cena nepredstavuje žalovaným prezentované a v ZD zakotvenom princípe primeranosti, pretože
súdu bolo preukázané, že žalobcom účtovaná cena vo výške 25,00 eur, resp. 30,00 eur/NH bez DPH je

cenou, ktorá nepresahuje časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ a nepresahuje
hodinové sadzby v danom regióne v roku vykonávania opravy. Teda žalovaný nemal oprávnenie krátiť
žalobcom účtovanú cenu za mechanické, klampiarenske a lakovnícke práce z pohľadu ním dohodnutých
cien za normohodinu v žalovaným určených „zmluvných“ autoopravovniach.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd krátenie poistných plnení v celkovej výške

1.014,39 eur za nedôvodné, a to aj z dôvodu, že poistení pri uplatnení svojho nároku neporušili žiadne
zákonné, zmluvné povinnosti a súd nezistil neprimeranosť v účtovaných hodinových sadzbách v danom
regióne pre príslušný typ a neprimeranosť nákladov použitých na opravu poškodených motorových
vozidiel. Účtovaná cena za normohodinu práce je v zmysle dôkazov predložených oboma stranami
sporu primeraná a aj lakovacia konštanta. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno (nevhodnosť

lakovacieho materiálu nevyplýva z likvidačných spisov), ba práve naopak obe strany poukázali na to,
že kalkulačné programy v danej oblasti vychádzajú z údajov (údaj o type a kvalite použitého laku) od
výrobcu motorového vozidla. Dĺžka opravy, čiže množstvo časových jednotiek potrebných na opravu
závisí od použitých kalkulačných programov, ktoré ale nemajú záväzný charakter a sú iba určitými
odporúčaniami.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba v rozsahu istiny vo výške 1.014,39 eur je dôvodná,
žalovaný sa s plnením poistného plnenia dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok
na zaplatenia príslušenstva tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
V závere súd poznamenal, že žalovaný je podnikateľom podnikajúcim v oblasti poistenia a ako
podnikateľ musí znášať aj určité podnikateľské riziko (vyplácanie poistných plnení), ktoré je do značnej

miery eleminované aj dohodnutou spoluúčasťou poistencov, poškodenými. V dohodnutej spoluúčasti je
zakomponovanýrozdielvodlišnostiachúčtovanýchcienzaprácevykonávanérôznymiautoopravovňami
na opravách poškodených motorových vozidiel po náhodnej škodovej udalosti pohybujúcich sa včasových normách stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla v danom
regióne.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, vo veci sám rozhodol, žalobu žalobcu voči žalovanému

v celom rozsahu zamietol a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolaciehokonania,alternatívne,abyrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.
Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

12. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel,

že krátenie poistných plnení v celkovej sume 1.014,39 eur považuje za nedôvodné aj z dôvodu, že
poistení pri uplatnení svojho nároku neporušili žiadne zákonné, zmluvné povinnosti a teda súd nezistil
neprimeranosť v účtovaných hodinových sadzbách v danom regióne pre príslušný typ a neprimeranosť
nákladov použitých na opravu poškodených motorových vozidiel.

13. Citujúc bod 64. odôvodnenia rozsudku, žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, žeby pri fakturácii využil program SilverDat a nepredložil žiadne kalkulácie na porovnanie.
Súd teda vzal v úvahu len žalobcove tvrdenia bez toho, aby uvedené tvrdenia žalobca preukázal
aj dôkazmi. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na ust. čl. IX bod 4 prvá veta Zmluvných
dojednaní a zdôraznil, že žalobcovi dal na výber z viacerých autoservisov či už autorizovaných alebo

neautorizovaných.Vosvojichpísomnýchvyjadreniachžalovanýpoukázalajnaskutočnosť,žežalobcasi
môže vybrať aj nezmluvný servis (ako to bolo v tomto prípade) a následne je poskytnuté plnenie v zmysle
príslušných ust. čl. IX. Zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie však na uvedené pri rozhodovaní
neprihliadol, len skonštatoval, že žalovaným predkladaný zoznam partnerských opravovní môže mať
iba odporúčací charakter, nie záväzný, bez toho, aby tento záver riadne odôvodnil. Skutočnosť, že súd

prvej inštancie sa nezaoberal námietkami žalovaného, ktoré sa týkali žalobcom nepreukázaných tvrdení
ohľadom programu SilverDAT vyplýva aj z bodu 64, 65, 67 a 69 odôvodnenia rozsudku, a preto uvedený
záver súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávny a založený na nesprávnom posúdení veci.
Pri likvidácii poistných udalostí žalovaný postupoval plne v súlade so zmluvnými dojednaniami podľa
ust. čl. IX. bod 2 písm.a/, b/, čl. IX. bod 3 a v prípadoch poistných udalostí, kde určil opravovňu v súlade

s čl. IX. bod 4. Vo svojich písomných vyjadreniach uviedol metodiku lakovania v kalkulačnom systéme
Audatex, v ktorej sú zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých
pracovných operácií súvisiacich s lakovaním. Pri výpočte hodnôt lakovacích materiálov v rámci systému
Audatex bol pritom zohľadnený aj výrobca lakovacieho materiálu SpiesHecke. Teda lakovacia konštanta
100% zahŕňa všetko, čo žalobca neodôvodnene namieta a je adekvátna a plne odôvodnená. Navyše

zvýšenie lakovacej konštanty je možné len v prípade lakovania perleťovými lakmi, čo v prípade žalobcu
nie je splnené. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že plnenie bolo poskytnuté v súlade s poistnými
zmluvami a ich poistnými podmienkami.

14. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd nevykonal dokazovanie - uložením povinnosti

žalobcovi predložiť do konania svoj cenník opráv z obdobia, kedy vykonal opravu predmetných
poškodených motorových vozidiel. Vykonanie uvedených dôkazov navrhol žalovaný z dôvodu, aby
žalobca reálne preukázal a súd posúdil dôvodnosť nákladov na opravu účtovanej zo strany žalobcu. Aj
keď z prípisu na čl. 224 vyplýva, že súd prvej inštancie sám vyzval žalobcu na doloženie dôkazov resp.
na zaujatie stanoviska (t.j. aby žalobca uviedol, aké ceny mechanických, klampiarenských a lakovacích

prácsiúčtovalvrokoch,kedybolivykonávanéopravy;čicenasaodvíjalaodtypu,modeluopravovaného
motorového vozidla alebo bola jednotná; akú výšku lakovacej konštanty používal a aké vstupné údaje
zadával, resp. aký systém na kalkuláciu opravy používal a používa a to na preukázanie a posúdenia
dôvodnosti nákladov na opravu účtovanej zo strany žalobcu), na pojednávaní 19.11.2018 bolo uvedené
stanovisko žalobcu, žalovanému iba prečítané, keďže bolo žalobcom predložené iba jedenkrát.

Podľa žalovaného takýto dôkaz (teda vyhlásenie žalobcu o cenách), nepreukazuje dôvodnosť a výšku
žalobcom uplatneného nároku a z tohto dôvodu žalovaný naďalej trvá na vykonaní dôkazu predloženia
vlastných cenníkov opráv žalobcu, ktorým by preukázal dôvodnosť a výšku svojho uplatneného nároku.15. Totiž adekvátnosť ceny práce (seba, ako neautorizovaného servisu) vyvodzoval žalobca
poukazovaním na cenu práce iných autoservisov, pričom išlo o cenníky autorizovaných opravovní,
ktoré na rozdiel od žalobcu majú od výrobcu poskytnutú autorizáciu na opravu vozidiel, opravy ktorých

vykonávajú. Žalobca nie je oficiálnym autorizovaným servisom predmetných poškodených vozidiel, a
preto aj cenu jeho práce a práce oficiálneho autorizovaného servisu nie je možné porovnávať.

16. Ďalším dôvodom, prečo žalovaný žiadal o uloženie povinnosti žalobcovi na predloženie cenníkov
opráv z obdobia vykonania opráv predmetných poškodených motorových vozidiel bolo odmietnutie

bez akéhokoľvek relevantného dôvodu žalobcu tieto cenníky do konania predložiť aj napriek tomu,
že bol autoservisom, ktorý sám vykonal opravy predmetných poškodených motorových vozidiel, a ako
podnikateľ pôsobiaci v oblasti služieb (opráv motorových vozidiel), musel mať vo svojej prevádzke
vystavený vlastný cenník služieb. Takúto povinnosť ukladá zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(§ 14) a vyplýva aj zo zák.č. 18/1996 Z.z. o cenách (§ 15 ods. 1, § 13 ods. 1). V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na Nález ÚS SR sp.zn. 332/2009 z 26.1.2010 a má za to, že predmetný cenník opráv

žalobcu nepochybne predstavuje skutočnosť podstatnú pre kompletné a zrejmé ustálenie skutkového
základu sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že takto vysokú cenu práce uplatňuje generálne
pri oprave všetkých motorových vozidiel. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie žiadosti
žalovaného (o uloženie povinnosti žalobcovi predložiť cenník opráv) nevyhovel a zároveň sa s týmto
návrhom dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, a preto je nevykonanie

uvedeného dôkazu arbitrárne.

17. Taktiež podľa žalovaného súd žiadnym spôsobom neposúdil dôkazy predložené žalovaným -
rámcové zmluvy medzi žalovaným a servismi a v nich obsiahnuté ceny práce, ale iba jednostranne
prihliadol na dôkazy predložené zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález ÚS SR

sp.zn. I. ÚS 33/2012 z 3.10.2012 a sp.zn. I. ÚS 114/2008 z 12.6.2008.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný opätovne zdôraznil, že súd nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, keď iba stroho, bez bližšieho vysvetlenia konštatoval, že žalovaným
predložené rámcové zmluvy, ktorými žalovaný preukazoval neadekvátnosť ceny práce v danom regióne

pre daný typ autoservisu, predstavujú neobjektívnu cenu práce a keď sa v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nezaoberal návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania formou uloženia povinnosti žalobcovi
predložiť do konania svoj cenník opráv z obdobia, kedy vykonal opravu predmetných poškodených
motorových vozidiel.

19. V súvislosti s povinnosťou súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie žalovaný dal do pozornosti
viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR - nález III. ÚS 119/03, I. ÚS 226/2003, III. ÚS 209/04, III. ÚS
260/06, III. ÚS 36/2010, I. ÚS 114/08 a v súvislosti s povinnosťou súdu vysporiadať sa s jednotlivými
návrhmi na vykonanie dôkazov v odôvodnení rozhodnutia (nález ÚS SR III. ÚS 36/2010 zo 4.5.2010 a
uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo/77/2010 z 19.5.2011).

20. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že počas konania predložil jednotlivé kalkulácie, ktoré boli podkladom
pre už predložené faktúry za opravu poškodených vozidiel (podanie zo 7.8.2018) a tým preukázal, že
pri fakturácii využil program SilverDat. Programové rozdiely vo fakturácii žalobcu a žalovaného nemôžu
byť na škodu žalobcu, resp. poisteného a zakladať zákonný alebo zmluvný dôvod krátenia. Obe tieto

programy používajú aj poisťovne v celej západnej Európe a v poistných podmienkach žalovaného nie
je špecifikovaný kalkulačný program, ktorý sa má na výpočet nákladov na opravu použiť, čo v zmysle
výkladových pravidiel je v neprospech žalovaného.

21. Ďalej žalobca tvrdí, že ak žalovaný odkázal na svoje poistné podmienky (čl. IX. bod 4 Zmluvných

dojednaní), v zmysle ktorých, poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, toto
svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil. Zoznam odporúčaných servisov, aj v zmysle gramatického
výkladu a použitia jednotného čísla, čím bola mienená jedna konkrétna opravovňa, nemožno považovať
za určenie opravovne. Zároveň určená opravovňa, resp. zoznam odporúčaných servisov, mal byť
poistenému známy už v čase podpisu poistnej zmluvy a nie až následne pri poistnej udalosti. Ak

by bola poistenému vopred známa opravovňa, v ktorej by bol povinný vykonať opravu, poistený by
nemusel s danou opravovňou súhlasiť a poistnú zmluvu by nepodpísal. Zároveň žalovaný nepreukázal,
že určil konkrétnu opravovňu, ani nepreukázal ako dospel k záveru, že došlo k navýšeniu ceny
za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke a vedľajšie práce oproti iným servisom a žecena vyfakturovaná žalobcom bola neprimeraná obchodným zvyklostiam. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na prejudikovanú prax súdov v otázke „určenia opravovne poisťovňou“ - rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/246/2016 z 22.3.2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn.

28Cb/128/2015 zo 14.11.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/28/2016 z 22.6.2016.

22. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným, žalobca uvádza, že predmetom sporu bola
skutočnosť, či žalovaným uplatnené krátenie nároku na poistné plnenie má oporu v zákone, keď
žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu údajne neprimerane účtovanej ceny mechanickej a lakovacej

práce autoservisu. Spornou teda bola iba primeranosť výšky normohodiny účtovanej servisom.
Skutočnosť, že žalobca si účtoval cenu obvyklú pre daný typ vozidla v danom regióne žalobca preukázal
predložením cenníkov opráv iných servisov v regióne, ktoré predložil spolu so žalobou. Z daných
dôkazov vyplynulo, že cena účtovaná žalobcom ako servisom neprevyšovala ceny iných servisov v
danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla. To, že išlo aj o cenníky aj tzv. autorizovaných
servisov nič nemení na tom, že žalobca svoj nárok preukázal ako aj predložil argumentáciu o nemožnosti

rozlišovania servisov na autorizované a neautorizované v súvislosti s nárokom na poistné plnenie a
plnením zo strany poisťovne (viď. napr. podanie zo 7.8.2018).

23. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že oprava poškodených vozidiel bola vykonaná neautorizovaným
servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe

neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu.

24. Dôkazom, ktorý navrhol vykonať žalovaný (predloženie cenníka žalobcu) by sa spor, ktorý vznikol
medzi žalobcom a žalovaným ohľadom primeranosti výšky normohodiny, neodstránil. Uvedeným
dôkazom by sa preukázalo, akú výšku normohodín účtuje autoservis (žalobca), ale nie to či táto výška

normohodín je primeraná, vzhľadom na ceny obvyklé v danom regióne pre príslušný typ a značku
vozidla. Sporná v tomto konaní bola skutočnosť či žalobca si účtoval normohodinu primeranú a obvyklú,
a nie aký má cenník žalobca. Preto vykonanie tohto dôkazu by bolo kontraproduktívne a neprinieslo
by odstránenie rozporov v konaní. Výška normohodiny účtovaná žalobcom je známa súdu z jeho
rozhodovacej činnosti, ako aj žalovanému z jeho poisťovacej činnosti. Zároveň v predmetnom prípade

sa jednalo o viacero škodových udalostí a teda aj z predložených faktúr si žalovaný mohol vyvodiť
cenník normohodín žalobcu. Totiž k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný
každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa účastník subjektívne domnieva, že by mal byť
súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie
účastníkovi konania. Uvedené vyplýva aj judikatúry v otázke dokazovania a vykonania navrhovaných

dôkazov - uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/50/2008 a sp.zn. 6Cdo/153/2011 zo 14.9.2011, nález ÚS SR
sp.zn. I. ÚS 350/08 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/31/2018.

25. Taktiež žalobca nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, ktorý považoval rozhodnutie
prvoinštančného súdu za arbitrárne. Arbitrárne rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je založené na

svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon, založené na ľubovôli súdu. Uvedené však nemožno tvrdiť
o žalovaným napádanom rozsudku, ktorý obsahuje dostatok dôvodov ako aj odkaz na relevantné
ustanovenia zákona. K základným právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý
proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti
s riadnym odôvodnením žalobcu uviedol, že vychádzaj z konštantnej judikatúry európskeho súdu pre

ľudské práva (o.i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96,
R.T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V.D.H. proti H., rozsudok
zo dňa 19.4.1994 týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp.zn. I. ÚS
226/03 z 12.5.2004, III. ÚS 209/04 z 23.6.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 z 15.3.2006) nie je nutné, aby na
každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne

rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti
každého prípadu.

26. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalobca
uvádza, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými

relevantnými námietkami žalovaného. Podľa žalobcu súd sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej
námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným, inak
by mal rozsudok 100 strán, čo by však bolo v rozpore s princípmi civilného sporového konania ako
aj s dobrými mravmi a bolo by to v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Aj z judikatúry Ústavnéhosúdu vyplýva, že iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu
( napr. nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 188/06, III. ÚS 199/09, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, rozhodnutie Ruiz

Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994; rozhodnutie vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, séria
A č. 254-B).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
správnyariadneodôvodnený,apretonavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilažalobcovi

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

29. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/
CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní
rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra
ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej

procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj
možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť
sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

31. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP k tomuto odvolaciemu
dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod
ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod.

Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel)
prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.33. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo

vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu

a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

35. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

36. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného

odvolací súd uvádza:

37. Žalobca v konaní preukázal, že predložil jednotlivé kalkulácie, ktoré boli podkladom pre faktúry na
opravu poškodených častí.

38. Žalobca (resp. jeho právni predchodcovia) nemal povinnosť, ktorá by znamenala odmietnutie plnenia
vozidlá dať opraviť výlučne tomu-ktorému servisu.

39.Vykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,abyúčtovanácenabezdôvodnebolavyššia,nežcena
účtovaná v autorizovaných servisoch.

40. Napokon odvolací súd poznamená, že aj odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá § 220
ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľné.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§

387 ods. 1 CSP).

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto

má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).