Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/352/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118217806
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118217806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu SETCAR s.r.o. IČO: 278 50 994
Rychvald č. 816, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom SETCAR
s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790
857, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava - Staré mesto, o
zaplatenie 938,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 6.9.2018, č.k. 8C/16/2018-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 6.9.2018 č.k. 8C/16/2018-122 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 938,85 eur,
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 938,85 eur od 24. 9.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Na základe vykonaného dokazovania a nesporného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je skutkovo aj právne dôvodná. V konaní nebolo sporné, že dňa 1.7.2016 došlo k dopravnej
nehode, ktorú spôsobila W. S. motorovým vozidlom B. X., EVČ: G. XXX X., pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla G. D., EVČ: G. XXXCN V.. D. Y.. V čase nehody motorové vozidlo prevádzkou
ktorého došlo k poškodeniu motorového vozidla V.. D. Y., bolo u žalovaného povinne zmluvne poistené
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytol poistné plnenie za opravu
motorového vozidla poškodenému. Nebola sporná ani potreba používania náhradného motorového
vozidla poškodeným V.. D. Y. počas opravy jeho motorového vozidla.

4. Po citácii § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 443 OZ, § 1 ods. 1 ods. 1,2 zákona

č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.,
§ 524 ods. 1,2 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ súd konštatoval, že sporná v konaní bola aktívna vecná legitimácia
žalobcu, výška žalobcom uplatnenej škody, doba prenájmu náhradného vozidla a sadzba nájomného.5. Súd sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu a zistil, že poškodený Ing. D. Y. postúpil
svoju pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016. V ten istý deň
splnomocnil žalobcu k prevzatiu poistného plnenia za náhradné vozidlo na účet žalobcu v sume 1.461,60

eur. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 21.7.2016 postupca V.. D. Y. žalovanému
oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. Oznámenie postupcu žalovanému ako dlžníkovi
o tom, že došlo k postúpeniu, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť
postupníkovi.Relevantnéoznámeniepostupcu-V..D.Y.žalovanémuopostúpenípohľadávkyžalobcovi,
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, tobôž ak

samotný žalovaný nepovažoval za spornú skutočnosť, že by sa oznámenie o postúpení pohľadávky
nedostalo do jeho dispozičnej sféry. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu považoval súd za neodôvodnenú.

6. Hmotnoprávnym základom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy je nárok žalobcu
na náhradu škody (voči žalovanému ako poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upraveného zákonom č. 381/2001
Z.z.,) ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla značky G. D., EVČ: G. XXX
X., dňa 1.7.2016 v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla B. X., EVČ: G. XXX X., Y. bolo v čase dopravnej nehody u žalovaného povinne zmluvne poistené.

7. Súčasťou nároku na náhradu škody je aj nárok na náhradu nákladov, ktoré poškodený V.. D. Y.
vynaložil na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti
nemohol používať svoje (poškodené) motorové vozidlo. Škoda v tomto prípade sa odvodzuje od
dočasnej nemožnosti poškodeného používať havarované vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení
majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla v

porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol
používať po určitú dobu v dôsledku poškodenia.

8. Poškodený na základe záväzkovo-právneho vzťahu so žalobcom založeného Zmluvou o nájme č.
320 zo dňa 1.7.2016 v znení Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve, a na základe faktúry vystavenej žalobcom

č. XXXXXXX vynaložil na prenájom náhradného vozidla v období od 1.7.2016 do 21.7.2016 celkom
sumu 1.461,60 eur s DPH. Výška nároku predstavuje náklady vynaložené za prenájom náhradného
motorového vozidla za 21 dní od 1.7.2016 do 21.7.2016 pri dojednanej cene prenájmu motorového
vozidla 58 eur za deň, pričom náhradné vozidlo využíval denne na dochádzanie do zamestnania po
trase Spišská Nová Ves - Žilina a späť, a na vopred objednanú dovolenku v Chorvátsku od 9.7.2016

do 21.7.2016.

9. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na prenájom náhradného
motorového vozidla poškodeným ale len v rozsahu 16 dní pri cene 40 eur na deň, t.j. spolu 640 eur.
Žalobcom uplatnený nárok v sume 1.461,60 eur ostal žalovaným neuspokojený v rozsahu sumy 938,85

eur. Žalovaný pri výpočte plnenia vychádzal aj zo zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla resp.
z jej predpokladaného zníženia v prípade jeho používania po dobu priznanú na zapožičanie náhradného
vozidla. Rozsah náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov na používanie
náhradného motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho
opravy je daný nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na vypožičanie náhradnej veci.

Kritériá pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, a teda rozsahu náhrady škody,
ktorú je poisťovateľ povinný v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. poškodenému poskytnúť, sú dané
prenájmom porovnateľného vozidla rovnakého typu, resp. triedy bez toho, aby rozhodujúcim kritériom
bol vek vozidla, ďalej obvyklosťou ceny za prenájom obdobných motorových vozidiel v relevantnom
čase a mieste, pričom sa nezohľadňuje cena najlacnejšej požičovne, pretože nie je povinnosťou

poškodeného realizovať vykonávanie rozsiahleho šetrenia s cieľom vybrať najlacnejšiu požičovňu
náhradných motorových vozidiel, tak aby vyhovel žalovanému. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti
bol nútený z dôvodu dochádzania do zamestnania, ako aj odvozu a dovozu na vopred naplánovanú
dovolenku, požičať si iné (náhradné) motorové vozidlo. Z uvedeného je zrejmé, že ak by k poistnej
udalosti nedošlo, poškodený by k tomuto postupu pristúpiť nemusel.

10. Súd túto skutkovú okolnosť vnímal ako určujúcu pri hodnotení procesnej obrany žalovaného, ktorý
namietal nepreukázanie nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla a neopodstatnenosť
ním vymáhanej pohľadávky. Žalovaný totiž v konaní nepreukázal, že by bolo na mieste od poškodenéhopožadovať riešenie situácie iným spôsobom ako prenajatím náhradného motorového vozidla. Neuniesol
dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o neprimeranosť doby trvania nájomného. K dopravnej nehode došlo
dňa 1.7.2016, takže od tohto dňa poškodený náhradné vozidlo skutočne potreboval a užíval ho až do

21.7.2016 napriek tomu, že oprava jeho poškodeného vozidla bola ukončená neskôr t. j. dňa 28.7.2016
( čo je zrejmé z faktúry autoservisu č. XXXXXXXX). Obrana žalovaného tak zostala len v rovine
nepreukázaného tvrdenia.

11. Z dôkazov, ktoré žalovaný predložil súdu, spolu aj s internetovou rešeršou nevyplýva jednoznačný, a

spoľahlivýzáverodôvodnostipostupužalovanéhopriustálenírozsahunákladovnapoužitienáhradného
vozidla práve, len za 16 dní pri sadzbe 40 eur za deň, teda celkom vo výške 640 eur. Pokiaľ žalovaný
namietal, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť v plnení servisu z hľadiska trvania opravy s poistnou
udalosťou, tak bolo povinnosťou žalovaného toto tvrdenie preukázať, pričom žalovaný v tomto smere
žiadne dôkazy neoznačil na rozdiel od žalobcu, ktorý dôvodnosť svojho nároku preukázal predloženou
nájomnou zmluvou na prenájom náhradného motorového vozidla, fakturáciou nájomného s presnou

špecifikáciou sadzby, ako aj doby nevyhnutne potrebnej na prenájom, ktoré dôkazy po ich vyhodnotení
podľa § 191 ods. 1 CSP v spojení s Článkom 15 CSP viedli k záveru súdu o dôvodnosti žalovanej
pohľadávky.

12. Vo vzťahu k zmene technickej hodnoty vozidla odpočítanej od nákladov na použitie náhradného

vozidla pri likvidácii poistnej udalosti súd zistil, že žalovaný v prípade posudzovania odpočtu zmenenej
THV - amortizácie (poukazujúc na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa
28.3.2013) nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na použitie
náhradného vozidla i zmenenú technickú hodnotu vozidla. Je zrejmé, že poškodený poistnou udalosťou
a tým, že na jeho vozidle bola spôsobená škoda nič neušetril, bezdôvodne sa neobohatil, práve naopak

oprava vozidla mala vplyv na koeficient jeho predajnosti, čím jeho hodnota poklesla. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný poistné plnenie krátil neodôvodnene.

13. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný sa so záväzkom zaplatiť žalobcovi sumu
938,85 € dostal do omeškania, a tak bol dôvodne zo strany žalobcu uplatnený aj úrok z omeškania. Úrok

z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania 5 % ročne.
V danom prípade bolo zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa
8.9.2016, a preto v lehote 15 dní bol povinný poskytnúť žalobcovi náhradu škody (poistné plnenie) riadne
a včas. Žalovaný neoprávnene znížil náhradu škody (poistné plnenie) o žalovanú istinu, a uplynutím

zákonnej lehoty (počnúc) od 24.9.2016 sa dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti poskytnúť
náhradu škody (poistné plnenie) riadne a včas.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval súd ust. § 255 ods. 1 CSP, a § 262 ods.
1,2 CSP. Súd žalobe vyhovel a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Žalovaný považuje rozsudok súdu

prvej inštancie za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Medzi procesné záruky spravodlivého
súdneho konania patrí aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je
zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že ako
zmluvné strany sú v písomnej Zmluve o nájme zo dňa 1.7.2016 uvedení poškodený na strane nájomcu,
a SETCAR s.r.o. organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, na strane prenajímateľa. Z uvedeného

vyplýva, že písomnú Zmluvu o nájme neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka, čo vyplýva z
obsahu zmluvy (bez odkazu na žalobcu). Poznamenal, že organizačnej zložke zahraničného podniku
zákon nepriznáva žiadnu právnu subjektivitu, t.j. organizačná zložka ako taká nemá spôsobilosť brať
na seba práva a povinnosti, a tak Zmluva o nájme zo dňa 1.7.2016, ktorú uzavrel subjekt bez právnej
subjektivity je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 38 ods. 1 OZ. Uviedol, že Dodatkom č. 1

zo dňa 21.7.2016 k Zmluve o nájme zo dňa 1.7.2016, ktorú uzatvoril žalobca s poškodeným, sa snažil
odstrániť zjavné pochybenie pri uzatvorení zmluvy o nájme. Nedostatok právnej subjektivity zmluvnej
strany, ktorým trpí Zmluva o nájme postihuje aj ďalšie právne úkony, o ktoré žalobca oprel svoj žalobný
návrh. Jedným z dokladov je aj faktúra na ktorej je ako dodávateľ označená organizačná zložka anie žalobca. Z rovnakého dôvodu je neplatné aj splnomocnenie zo dňa 10.decembra 2017, ktorým
žalobca najskôr splnomocnil svoju organizačnú zložku (bez právnej subjektivity), a potom organizačná
zložka splnomocnila JUDr. Tomáša Zboja na zastupovanie. Aj zmluvu o postúpení pohľadávky mal

údajne uzavrieť žalobca s poškodeným, a podľa obsahu vyplýva, že túto uzavrela organizačná zložka
bez právnej subjektivity. V záhlaví zmluvy o postúpenie je síce uvedený žalobca, avšak na jej konci,
je miesto podpisu opatrené odtlačkom (zjavne) „firemnej pečiatky“. Navyše nie je zrejmé aká osoba
mala za organizačnú zložku (zmluvou o postúpení) podpísať, pretože k podpisu nie je pripojené žiadne
označenie konajúcej osoby, či už menom alebo priezviskom alebo aspoň funkciou. Vychádzajúc z vyššie

uvedeného žalovaný má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 38 ods. 1 OZ, a už len z tohto dôvodu nemá žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

16. Uvedenej skutočnosti si bol vedomý aj súd prvej inštancie, keď nad rámec zákonnej povinnosti
tvrdenia žalobcu odhliadol od absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení a začal preferovať oznámenie
poškodeného ako postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky žalobcovi, tvrdením, že toto

oznámenie bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Možno sa len domnievať, že prvoinštančný súd pri formulovaní tohto záveru pravdepodobne vychádzal
z právnej koncepcie ochrany dobrej viery dlžníka, na základe ktorej, ak postupca oznámil dlžníkovi
postúpenie pohľadávky na tretiu osobu (postupníka) a dlžník následne plní tretej osobe (postupníkovi)
v dobrej viere, že plní len svojmu veriteľovi, dochádza k zániku záväzku dlžníka, aj keď je zmluva o

postúpení pohľadávky absolútne neplatná alebo neexistuje, t.j. dochádza k zániku záväzku dlžníka jeho
plnením tretej osobe (postupníkovi), ktorá nie je majiteľom pohľadávky voči dlžníkovi - nie je veriteľom
dlžníka. O dobrej viere dlžníka však zjavne nemožno hovoriť v prípade, ak dlžníkovi okrem notifikácie
postupcu bola predložená aj samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je nepochybne absolútne
neplatná. Dlžník v takomto prípade nemôže byť v dobrej viere, že plní dlh svojmu novému veriteľovi,

aj keď mu popritom, bolo zo strany postupcu postúpenie pohľadávky oznámené. Žalovaný uviedol,
že vo všetkých uvedených prípadoch sa nepochybne nejedná o nesprávnosť v označení strany, ale
ide o prípad, keď právne úkony uskutočnila osoba bez právnej subjektivity. Poznamenal, že žalobca
by nebol v predmetnom konaní aktívne legitimovaný aj z ďalšieho dôvodu, lebo ako bolo zistené,
poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného teda vyplýva,

že poškodený bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, podľa ktorej subjektom zaviazaným
na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, a nemohol
so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení. Inými slovami povedané uvedeným postúpením došlo
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo
je v rozpore s § 524 OZ. Z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení mala byť postúpená pohľadávka

zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, je takýto
právny úkon podľa § 39 OZ absolútne neplatný.

17. Poznamenal, že záver súdu prvej inštancie, že od sumy za prenájom náhradného vozidla nemožno
odrátať zmenu technickej hodnoty vozidla, je v rozpore s konštantnou judikatúrou pod R7/1992.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie mal s prihliadnutím
na vykonané dokazovanie preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z predloženej Zmluvy
o postúpení pohľadávky, a oznámenia o postúpení pohľadávky, na základe čoho došlo k postúpeniu

predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Preukázané bolo, že účastníci zmluvy si boli
vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území Slovenskej republiky podnikal
prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach tak Nájomnej
zmluvy, ako aj Zmluvy o postúpení pohľadávky a súd ich vyhodnotil ako platne uzavreté.

19. Odôvodnenie rozsudku ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu považuje žalobca za dostatočné a
správne. Tvrdenie žalovaného ohľadom neplatnosti Zmluvy o nájme a (ďalších právnych úkonov) nie
je možné akceptovať, lebo vada v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, nespôsobuje
sama o sebe neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto
bol jeho účastníkom (R-NS ČR - 2Cdon 386/1996, R-NS SR - 7 MObdo 2/2000). Z uvedených

rozhodnutí vyplýva, že nepresnosť v označení účastníka zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak je
nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Práve za tým účelom - odstránenia prípadných výkladových nejasností
alebo spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa, bol
medzi žalobcom a poškodeným uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme, z ktorého nepochybnevyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť
poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka
vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorá je zapísaná do

obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa, robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto
organizačnej zložky obchodného podniku. Ten fakt, že v Zmluve o nájme pri podpise chýba označenie
konajúcej osoby, ešte nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Podstatné je, že za organizačnú zložku konal
samostatne vedúci organizačnej zložky, a predmetné dokumenty podpísal vlastnoručným podpisom pod
názvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

20. Pokiaľ ide o splnomocnenia právneho zástupcu žalobcu v danom smere je zrejmé, že organizačná
zložka podniku nemá právnu subjektivitu, nakoľko koná v mene a na účet zahraničnej spoločnosti na
základe zákonného zastúpenia, ktoré je zapísané v obchodnom registri.

21. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé z toho, že čiastočné poistné plnenie

poukázal priamo na účet žalobcu ako postupníka.

22. Uvedené potvrdzuje aj predložené oznámenie o poistnom plnení zo dňa 8.9.2016 z ktorého
nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v
rámci likvidácie poistnej udalosti.

23. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za
majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca
poznamenal, že poškodený má podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného, a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla).

Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, a nie poškodený. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení
pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom,
čím došlo k vzniku škody, a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

24. Keďže žalovaný neposkytol poistné plnenie v uplatnenom rozsahu, žalobca sa (namiesto
poškodeného) v tomto konaní domáha preplatenia plnej výšky nákladov účelne vynaložených za
prenájom náhradného vozidla (t.j. skutočnej škody).

25. Tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, či o rozpore s § 524 OZ, či o

neplatnostizmluvyopostúpenípohľadávky,považuježalobcazaúčelovéaneopodstatnené.Spomínané
postúpenie pohľadávky v obdobných prípadoch je považované za platné. Poukázal na rozhodnutie
OkresnéhosúduMartinsp.zn.18Cb32/2018,podľaktoréhoškodavuplatnenomrozsahupoškodenému
reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní (podľa článku 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky).
Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka

poškodeného voči žalobcovi podľa článku 4 Zmluvy o postúpení pohľadávok, a pohľadávka žalobcu voči
poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme.

26. Uvedené vyjadrenie bolo doručené žalovanému dňa 23.11.2018.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

28. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

29. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. novembra 2019 o 10.00 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 20. novembra 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1,3 CSP.30. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, že neboli splnené procesné
podmienky, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho postúpenia veci.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (že neboli splnené procesné podmienky) je
naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za
ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia

konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu
(právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka
začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou
povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej
miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúma len na námietku

žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie
k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd
vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku

príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v
konanínebolidodržanéustanoveniaovecnejpríslušnosti,osobitnejivýlučnejmiestnejpríslušnostialebo
o kauzálnej príslušnosti.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

36. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené porušenie
procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,

s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

38. Žalovaný v odvolaní argumentuje okolnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a neumožňujú prijať iné závery.

39. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné:

40. Súd prvej inštancie sa nielen zaoberal, ale aj náležite vyporiadal s otázkou aktívnej legitimácie
žalobcu, o čom svedčí bod 32. v odôvodnení rozsudku.

41. Neobstojí argumentácia žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, lebo
nepresnosť v označení žalobcu bola nepochybne odstránená už v Zmluve o nájme č. 320 zo dňa 1. júla
2016, a to osobitne Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 21.7.2016, ktorý sa nachádza na č. l. 7 spisu. V
tomto Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme č. 320 zo dňa 1. júla 2016 vyplýva presné označenie prenajímateľa
- SETCAR s.r.o. so sídlom 816 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 991, podnikajúci na území

Slovenskej republiky prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby
so sídlom Černík, Turany, IČO: 47 790 857. Ako nájomca je označený D. Y., nar. XX.X.XXXX, Y. XXXX/
XX, G. T. D.. (V tomto dodatku je prenajímateľ označený ako SETCAR s.r.o. so sídlom č. p. 816, 735
32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 991, zapísaný v Obchodnom registri Krajského súdu v
Ostrave oddiel: C, vl. č.: 31619 podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom SETCAR

s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby so sídlom Černík 386/4, Turany, IČO: 47 790 857,
zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd.: Po, vl. č.: 10409/L). Podľa čl. II. Dodatku
č. 1, ktorý je označený ako „Predmet dodatku“, v bode 2.1 „Zmluvné strany uzatvárajú tento Dodatok
za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností alebo iného spochybňovania vôle zmluvných
strán spojených s nepresným označením prenajímateľa v Zmluve o nájme č. 320 zo dňa 1. júla 2016, (v

ktorej bol prenajímateľ nepresne označený)“. V bode 2.2 Prenajímateľ vyhlasuje, že Zmluvu o nájme č.
320 zo dňa 1. júla 2016 uzatvorila v jeho mene organizačná zložka (SETCAR s.r.o. - organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby), prostredníctvom ktorej vykonáva prenajímateľ svoju podnikateľskú činnosť
na území Slovenskej republiky, v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, pričom túto
skutočnosťpotvrdzujepodpisomtohtoDodatkukonateľkaprenajímateľaasúčasnevedúcaorganizačnej

zložky pani N. Č.. V bode 2.3 Nájomca vyhlasuje, že nepresnosť označenia prenajímateľa v Zmluve o
nájme č. 320 zo dňa 1. júla 2016 nemala vplyv na rozhodnutie uzatvoriť Zmluvu o nájme č. 320 zo dňa 1.
júla 2016. Zmluvu o nájme č. 320 zo dňa 1.7.2016 uzatvoril slobodne a vážne a obsah Zmluvy o nájme
č. 320 zo dňa 1.7.2016 považuje za určitý a zrozumiteľný. V bode 2.4 vzhľadom na uvedené sa zmluvné
strany dohodli, že označenie zmluvnej strany prenajímateľa v Zmluve o nájme č. 320 zo dňa 1.7.2016 sa

upresňuje, ako už bolo vyššie uvedené SETCAR s.r.o. so sídlom 816, 735 32 Rychvald, Česká republika.

42. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že Nájomná zmluva č. 320 zo dňa 1.7.2016
je platná v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme. Rovnako sú platné aj ďalšie právne úkony, ako aj
Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi Vladimírom Kovárom ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom.

43.Zmluvaopostúpenípohľadávkybolauzatvorenádňa21.júla2016medzižalobcomakopostupníkom
a D. Y. ako postupcom. Týkala sa pohľadávky, ktorú mal postupca voči KOOPERATIVE poisťovni
podľa § 4 zák. č. 381/2001 vo výške 1.461,60 €. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že

postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.461,60
€, ktorá zodpovedá neuhradenej faktúre č. XXXXXX vystavenej SETCAR s.r.o.. V bode 5 sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu za odplatu za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR s.r.o. si bude
pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

44. Postúpenie pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe
zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ
svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.

45. Pri postúpení pohľadávky dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne
zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu.46. Ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, dochádza k zmene osoby veriteľa už
samotným uzatvorením zmluvy, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil.

47. Dlžník je povinný splniť aj po postúpení ten istý dlh (tzv. teória identity). Pokiaľ ide o procesnoprávne
dôsledky postúpenia pohľadávky, postupník je aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v
momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu na neho.

48. Postúpenie pohľadávky je neodvolateľné.

49. Odvolací súd poznamenáva, že k zmene v osobe veriteľa v dôsledku postúpenia pohľadávky
môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností. Zmena záväzku v osobe veriteľa v postúpení
pohľadávky môže nastať na základe
a)právneho úkonu,
b)zákona,

c) súdneho rozhodnutia.
K zmene osoby veriteľa môže dôjsť predovšetkým na základe zmluvy uzavretej medzi pôvodným
veriteľom a novým veriteľom (postupníkom).

50. Okrem toho je možné postúpenie pohľadávky i bez výslovnej dohody medzi postupcom a

postupníkom (na základe jednostranného právneho úkonu postupcu).

51. Na vznik zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje žiaden právny úkon ani súhlas dlžníka.

52. Právny poriadok pozná postúpenie práva (pohľadávky) aj na základe zákona. Prechod práva

poškodeného (poisteného) na náhradu škody na poisťovateľa podľa § 813, § 827 OZ.
53. Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa vzťahujú všetky požiadavky Občianskeho zákonníka na
platný právny úkon. Pokiaľ ide o osobu postupcu, vyžaduje sa od neho predovšetkým prejav vôle a jeho
spôsobilosť na právne úkony. Predmet plnenia musí byť možný a dovolený. Na platnosť postúpenia sa
vyžaduje oprávnenosť postupcu disponovať s pohľadávkou.

54. Ako už bolo vyššie konštatované, zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene účastníkov
právneho vzťahu, a to k zmene v osobe veriteľa.

55. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť ako bolo vyššie uvedené na základe platnej zmluvy o postúpení

pohľadávky, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nie len postupovanú pohľadávky, ale spolu s ňou
taktiež aktívnu legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie.

56. V konaní bolo preukázané, že Zmluva o nájme zo dňa 1.7.2016 v znení Doplnku č. 1 je platnou
zmluvou, podobne ako aj Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016.

57. Námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sú právne irelevantné.

58. Nepatričná je výčitka žalovaného, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nesprávne
postupoval, keď pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov za použitie náhradného vozidla i

zmenenú technickú hodnotu vozidla, je nesprávny, lebo je v rozpore s judikatúrou R/7/1992.

59. Odvolací súd sa prikláňa k právnemu záveru súdu prvej inštancie, že pri likvidácii poistnej udalosti
sa nemá odpočítavať zmenená technická hodnota vozidla, o čom svedčí nielen judikatúra NS SR
2Obdo/48/2012, ale aj v súčasnosti platná judikatúra NS SR, Ústavného súdu SR a osobitne rozhodnutia

NS ČR z 16.10.2008, sp. zn. 25Cdo/2703/2006, z 25.8.2009 sp. zn. 25Cdo/2652/2007, a ÚS ČR II. ÚS
2221/07 z 19.3.2008, a I. ÚS 1902/13 zo 14.6.2014, etc..

60. Je notoricky známou skutočnosťou, že opravené havarované motorové vozidlo má vplyv na
koeficient predajnosti, t. j. hodnota takéhoto vozidla je nižšia.

61. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, odvolací súd uvádza nasledovné:62. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za inú
procesnú vadu než je zmätočnosť.

63. K uvedenej námietke nepreskúmateľnosti a nedostatku v odôvodnení rozhodnutí súdov prvej
inštancie, odvolací súd odkazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z
3.12.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R/2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania. Výnimočne, keď písomné vyhotovené rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“

64. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať
vadu, a to vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie nepadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky,

ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blíži k „justičnému omylu“.

65. Po preskúmaní spisu odvolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad
vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako výnimky
druhej vety stanoviska R/2/2016.

66. Je potrebné prisvedčiť základnej argumentácii odvolateľa, že právo na určitú kvalitu súdneho
konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces.

67. O porušenie tohto práva žalovaného ale v preskúmavanej veci nejde.

68. Odvolaním napadnutý rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za
rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, i právne
predpisy, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení takým

spôsobom, že s nimi v celosti súhlasil a úplne sa stotožnil aj odvolací súd.

69. Treba poznamenať, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok, a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú
kompletizujúcu jednotu.

70. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

71. Neodôvodnená je preto argumentácia žalovaného, podľa ktorej je rozsudok súdu prvej inštancie

nepreskúmateľný.

72. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004, sp. zn. III.ÚS/209/04, v
ktorom ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

73. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam.

74. Súdna judikatúra je zjednotená v názore, že nie je nutné, aby na každú námietku bola daná súdom
podrobná odpoveď.

75. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú

stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV.ÚS/252/04, II.ÚS/3/97 a
II.ÚS/251/03.

76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o
nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému
žalovanému. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

78. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).