Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. december 2010

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/159/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310207717
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2010:5310207717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa V. T., nar.
X.XX.XXXX,. bytom K. č. XXX,. právne zast. JUDr. A. K., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
M. č. XXXX,. Č., proti odporcom: 1/ V. B., nar. X.X.XXXX,. bytom K. č. XXX,. 2/ J. Š.,, nar. XX.X.XXXX,.
bytom K. č. XXX,. 3/ A. B., nar. X.XX.XXXX,. bytom K. č. XXX,. 4/ J. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. č.
XXX,. K. N. K., 5/ D. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom Z. N. B. č. XXX,. 6/ O. K., zast. starostkou obce B. P.,

7/ - 11/ K. M., S. M., S. P., L. L., L. M., rod. M., odporcovia v 7. až 11. rade zastúpení S. P. F., B. č. XX,.
XXX. XX. B., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vlastníkom tej časti parcele E-KN 2176 o výmere 422 m2 parcele E-KN 2177 o
výmere 443 m2, časti parcele E.KN 2181/1 o výmere 132 m2, časti parcele 2182/1 o výmere 40 m2,
ktoré sú totožné s parcelou C-KN 935 o výmere 1037 m2 - orná pôda podľa geometrického plánu Š.
K., G., Z. N. B. č. XXX. pod č. 38/2010 zo dňa 28.7.2010, overeného Správou katastra Č. pod č.
840/2010 zo dňa 4.8.2010 j e navrhovateľ V. T., nar. X.XX.XXXX.

Súd u r č u j e , že vlastníkom tej časti parcele 2180/1 o výmere 238 m2 a parcela 2181/1 o výmere
87 m2, ktoré sú totožné s parcelou CKN 932/2 o výmere 325 m2 - orná pôda a tá časť parcele E-KN
2180/1 o výmere 22 m2 a E-KN 2181/1 o výmere 6 m2, ktoré sú totožné s parcelou C-KN 933 o výmere
28 m2 - zastavaná plocha podľa geometrického plánu Š. K., G., Z. N. B. č. XXX. pod č. 38/2010 zo dňa
28.7.2010, overeného Správou katastra Č. pod č. 840/2010 zo dňa 4.8.2010 j e navrhovateľ V. T.,

nar. X.XX.XXXX.

Súd u r č u j e , že vlastníkom tej časti parcele E-KN 2180/1 o výmere 8 m2, totožnej s parcelou C-
KN 931/7 o výmere 8 m2 - zastavaná plocha podľa geometrického plánu Š. K., G. Z. N. B. č. XXX. pod
č. 38/2010 zo dňa 28.7.2010, overeného Správou katastra v Č. pod č. 840/2010 zo dňa 4.8.2010 j e
navrhovateľ V. T., nar. X.XX.XXXX.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i s u d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.10.2010 domáhal určenia výlučného vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a to parcelám EKN č. 2176 o výmere 430 m2 - orná pôda, EKN 2181/1 o výmere
403 m2 - orná pôda pre kat. úz. K., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1078. Parcela EKN 2177 o
výmere 433 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. 874, EKN 2182/1 o výmere 481 m2 - orná pôda kat. úz.
K., zapísaná na LV č. 721 a EKN 2180/1 o výmere 400 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. 718.

Na vyčlenenie uvedených parciel navrhovateľ si nechal vyhotoviť geometrický plán č. 38/2010
Š. K., G., Z. N. B. a podľa uvedeného geometrického plánu časť parcele EKN 2176 o výmere 422 m2.Parcela EKN 2177 o výmere 433 m2, časť parcele EKN 2181/1 o výmere 132 m2 a časť parcele 2182/1
o výmere 40 m2, sú totožné s novovytvorenou parcelou CKN 935 o výmere 1037 m2 - orná pôda podľa
geometrického plánu č. 38/2010.

Časť parcele EKN 2180/1 o výmere 238 m2 a časť parcele EKN 2181/1 o výmere 87 m2 sú totožné
podľa vyššie uvedeného geometrického plánu s parcelou CKN 932/2 o výmere 325 m2 - orná pôda a
časť parcele EKN 2180/1 o výmere 22 m2 a časť parcele EKN 2181/1 o výmere 6 m2, sú podľa vyššie
uvedeného geometrického plánu totožné s parcelou CKN 933 o výmere 28 m2 - zastavaná plocha.

Časť parcele EKN 2180/1 o výmere 8 m2 je podľa geometrického plánu totožná s parcelou CKN 931/7
o výmere 8 m2 - zastavané plochy.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti od roku 1994 užíva v takom rozsahu, ako tieto užívali
jeho rodičia A. a C. T. a rovnako ako jeho rodičia bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícky patria. Boli

mu darované a časť z týchto nehnuteľností zdedil. Všetky parcele pokojne a nerušene užíval, má ich aj
oplotené a doposiaľ si nikto do týchto nehnuteľností nerobil žiadne nároky.
Odporcovia v 1. až 5. rade boli osobne vypočutí, za odporcu v 6. rade starostka O. K. pani P., zástupca
S. P. F. sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil aj napriek doručeniu predvolania v zákonnej
lehote.

Odporcovia v 1. až 5. rade uznávali vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam a
žiadne nároky si do nehnuteľností nerobili.

Štatutárna zástupkyňa O. K. uvádzala, že ponecháva na rozhodnutie súdu, či bude akceptovať tvrdenie

navrhovateľa a uznávala, že O. K. predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívala. V evidencii nehnuteľností
pod B5 v podiele 11//72 je obec zapísaná ako spoluvlastník uvedených nehnuteľností a aj to je pravda,
že pán navrhovateľ požiadal o prevod vlastníctva O. K., či už kúpu alebo iným spôsobom na svoju osobu,
ale v tom období bola dcéra pána navrhovateľa poslankyňou obecného zastupiteľstva a Zákon o majetku
miest a obcí vylučoval takýto postup, preto sa prevod nemohol uskutočniť.

Navrhovateľ predložil dohodu o osobnom užívaní pozemku, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym
notárstvom v Č. pod č. RII 219/73 zo dňa 6.8.1973, ktorou sa zriadilo právo osobného užívania V. T. a
manželke M. T. k nehnuteľnosti vedenej ako parcela č. 986 o výmere 898 m2 kat. úz. K. pod stavbu ich
rodinného domu na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru finančného v Č. zo dňa

30.7.1973 pod č. 486/73-máj. V bode II. uvedenej dohody ej uvedená aj suma, ktorú V. T. s manželkou
zaplatili za uvedený pozemok a predstavovala 3.592,- Kčs.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že pôvodne pkn. parcele 2177 a 2182 boli zapísané v
pkn. vl. 35 kat. úz. K.. V uvedenej vl. bolo zapísaných 33 parciel a rodičia navrhovateľa kúpili podiel od

pozemnoknižných spoluvlastníkov K. a G. K. v roku 1935 a sú zapísaní v pkn. vl. 35 pod B17a, b.

Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi všetkých parciel boli A. B. a manželka F., ktorí kúpili podiely v
roku 1929 od A. K. a sú zapísaní v pkn. vl. 35 pod B15a, b. Ako spoluvlastníci pod B13a, b boli
zapísaní manželia S. na základe kúpnej zmluvy z roku 1926. Títo podieloví spoluvlastníci v roku 1936

si podelili parcele medzi sebou, pretože užívanie 33 parciel podľa jednotlivých podielov bolo pre nich
nevyhovujúce. V rámci tejto deľby potom parcele pkn. 2177 a 2182 pripadli rodičom navrhovateľa, od
ktorej doby parcele právni predchodcovia navrhovateľa užívali výlučne sami, v prírode si tieto oplotili a
okrem rodičov navrhovateľa nikto iný tieto parcele neužíval, žiadne nároky do týchto nehnuteľností si
nerobil, čím získal vlastnícke právo vydržaním v zmysle §-u 116 a nasl. Občianskeho zákonníka 141

z roku 1950 Zb. z.

Parcele pkn. 2176 a 2181 zapísané v pozemnoknižnej zápisnici 29 boli vo výlučnom vlastníctve
otca navrhovateľa C. T., ktorému ešte jeho otec A. T. daroval svoje podiely vo všetkých parcelách
zapísaných v pkn. hárku 29 a to ešte v roku 1933. V tejto zápisnici je zapísaných 29 parciel a užívanie v

spoluvlastníctve podľa výšky svojich podielov spoluvlastníci nepovažovali za vhodné a preto si ich tiež
v roku 1936 podelili, v rámci ktorej deľby pripadli právnemu predchodcovi navrhovateľa C. T. parcele
2176 a 2181. Teda od roku 1936 parcele 2176 a 2186 užíval výlučne C. T. a takto získal vlastnícke právo
k uvedeným parcelám vydržaním v zmysle §-u 116 a nasl. Stredného občianskeho zákonníka.Parcela pkn. 2180 bola vo vlastníctve A. B. a jeho manželky F. a v roku 1963 A. B. s manželkou a C.
T. otec navrhovateľa z dôvodu vhodnosti si ústne zamenili uvedené parcele tak, že B. dali C. T. parcelu
2180 a C. T. dal B. parcelu CKN 836, na ktorej má v súčasnej dobe postavený rodinný dom odporca

v 1. rade V. B., ktorý vlastne právo navrhovateľa uznáva. Od tohto roku parcelu 2180 užíval výlučne
C. T., ktorý si parcelu oplotil, postavil si v roku 1973 na nej včelín, ktorý sa nachádza na nej doposiaľ
a stal sa oprávneným držiteľom tejto nehnuteľnosti na základe zámeny podľa Občianskeho zákonníka
ku dňu 1.1.1992. Navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíva v takom rozsahu, ako ich užívali
jeho rodičia, bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícky patria, keďže parcele mu darovali rodičia, aj

uznesením Okresného súdu v Čadci 16D 1557/94, Dnot 11/1195 sa stal preberateľom celého dedičstva
po svojom otcovi C. T..

Podľa §-u 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Takýmto iným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je aj inštitút vydržania, keď vydržanie

vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a
umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo užíva v dobrej viere, že je jej vlastníkom,
pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

Vzhľadom nato, že navrhovateľ tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli ešte jeho právni
predchodcovia v časti, pokiaľ ide o pkn. parcele 2177, 2182 jeho rodičia na základe reálnej deľby z
roku 1935, parcele 2176 a 2181 jeho otec C. T., ktoré takisto z pozemnoknižnými spoluvlastníkmi si
podelili v roku 1936 a parcelu 2180 nadobudol na základe zámeny právny predchodca navrhovateľa s
manželmi B..

Podmienkou vydržania je oprávnená držba. Vydržacia lehota, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, je desaťročná.
Zo zákona aj z povahy veci vyplýva, že držba musí byť nepretržitá a držiteľ nesmie držbu stratiť.
Je samozrejmé, že držiteľ musí po celú dobu vec fyzicky držať - užívať. Na území Slovenskej
republiky pre nadobudnutie vlastníckeho práva do účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 bolo

aplikované Rakúsko-uhorské právo, ktoré podľa rozhodnutia č. 911 bývalého Najvyššieho súdu z
roku 1932, v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na
mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto
nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe nielen čo do
držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Teda pokiaľ v roku 1936 právny predchodca navrhovateľa,

resp. právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli predmetné nehnuteľnosti reálnou deľbou, je možné
aplikovať uvedené stanovisko bývalého Najvyššieho súdu a Rakúsko-uhorské právo, podľa ktorého
však okrem takejto reálnej deľby dlhotrvajúceho nikým nerušeného užívania rozdelených nehnuteľností
sa požadovala 32-ročná pokojná a nerušená doba užívania. Teda je zjavné, že právni predchodcovia
navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti nevydržali za účinnosti Rakúsko-uhorského práva, ale až za

účinnosti Stredného občianskeho zákonníka č. 141 z roku 1950 zo dňa 25.10.1950, ktorý nadobudol
účinnosť od 1.1.1951. Aj Stredný občiansky zákonník poznal v §-e 116 a nasledujúcich inštitút vydržania,
keď okrem nadobúdacieho titulu dobromyseľnosti, pokojnej a nerušenej držby sa vyžadovalo splnenie
aj podmienky užívania nehnuteľností najmenej po dobu desiatich rokov. Teda právni predchodcovia
navrhovateľa nadobudli vydržaním vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za účinnosti

Stredného občianskeho zákonníka k 1.1.1961 a vzhľadom na to, že uvedený užívací stav si nedali za
svojho života do súladu so stanom právnym na základe dedenia o nebohom otcovi, navrhovateľ časť
nehnuteľnosti zdedil aj na základe rozhodnutia 16D 1557/94, Dnot 11/1995 na základe darovania jednej
z predmetných nehnuteľností, kedy samotný navrhovateľ splnil vydržaciu dobu dňom 30.9.2004.

Pokiaľ k jednej z nehnuteľností bolo zriadené právo osobného užívania na základe dohody o zriadení
osobného užívania pozemku z 31.7.1973, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v
Č. pod RII 219/73, stalo sa tak v čase účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40 z roku 1964, ktorý
neupravoval inštitút vydržania, avšak na základe zriadenia osobného užívania pozemku, konkrétne
parcele EN 986 o výmere 898 m2, pokiaľ aj na uvedené nehnuteľnosti ako užívateľ je v evidencii

zapísaná O. K., na základe prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.1992 Občianskym
zákonníkom novelizovaným pod č. 509/1991, právo osobného užívania pozemku podľa dovtedajších
predpisov, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona, sa mení dňom účinnosti
Občianskeho zákonníka č. 509 z roku 1991 na vlastnícke právo alebo vlastníctvo fyzickej osoby, kýmustanovenie §-u 8 ods. 1 zák. č. 229 z roku 1991 Zb. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku nebolo dotknuté. Teda zo zákona navrhovateľ s manželkou nadobudli k
predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo.

Vzhľadom na takto zistení skutočný stav veci a právne posúdenie veci, pokiaľ aj v pozemnoknižných
zápisniciach k predmetným pozemnoknižným parcelám sú vedení odporcovia pod 7 až 11 zastúpení S.
pozemkovým fondom, ide iba o formálne zastúpenie, pretože je zjavné, že uvedené osoby sú neznáme
a od roku 1935 žiadna z týchto osôb si nenárokovala do predmetných nehnuteľností žiaden podiel a

na základe skutočností uvádzaných v skutkovom stave právne navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníckeho práva vydržal. Súd preto žalobnému návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel a vzhľadom na stanovisko navrhovateľa, že proti odporcom, ktorí budú uznávať jeho
vlastnícke právo, nebude žiadať náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania neprisúdil, pretože vysporiadanie vlastníckeho práva je jednak v záujme
samotného navrhovateľa a aj pri inom spôsobe vysporiadania vlastníctva by navrhovateľovi vznikli trovy

a okrem toho odporcovia si nerobili žiadne nároky, uznávali vlastnícke právo navrhovateľa a keď nebolo
možné vysporiadať vlastníctvo inou formou, boli formálne žalovaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.