Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8T/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010764
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116010764.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Anny Kalivodovej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej P.. P. U. pre zločin
podvodupodľa§221odsek1,odsek3písmenoa/Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaníkonanom
dňa 13.06.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná
P.. P. U. T. F. T. Z. H. V. Á. , nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., E. XXXX/XX,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

dňa 07.06.2013 v podniku RED café v Bratislave na Námestí Hraničiarov v rozpore so skutočnosťou
tvrdila F. G., že Magistrát Hlavného mesta Bratislava vlastní a predáva v roku 2013 byty na Rezedovej
ulici v Bratislave, pričom mu sľúbila, že mu zabezpečí prostredníctvom dražby po neplatičoch nájomného
tri z týchto bytov, hneď po tom, čo jej budú k rukám zložené zálohy, ktoré prevzala od D. Q., ktorá
prostredníctvom F. G. zložila na notárskom úrade JUDr. Miroslava Kováča so sídlom na Zámockej
ulici č. 6 v Bratislave dňa 12.06.2013 sumu vo výške 10.000,-Eur a dňa 26.08.2013 sumu vo výške

10.000,-Eur na pridelenie dvoch jednoizbových bytov a od J. E., ktorý ako pôžičku pre poškodenú D.
Q. zložil na notárskom úrade P.. F. A. so sídlom na Zámockej ulici č. 6 v Bratislave dňa 01.07.2013
sumu vo výške 10.000-Eur na pridelenie jednoizbového bytu, pričom Magistrát Hlavného mesta
Bratislava v roku 2013 uvedené byty nepredával, čím svojím konaním v konečnom dôsledku spôsobila
poškodenejXX.XX.XXXXQ., nar. 25.12.1976 v Bratislave, bytom Romanova 1671/40, Bratislava celkovú
škodu vo výške 30.000,-Eur,
t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila
tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l a :

- zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd v rámci povoleného podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatiaslobodyukladáobžalovanejpovinnosť,abyvskúšobnejdobepodľasvojichschopnostínahradila
škodu spôsobenú poškodenej Ivete Smetákovej, nar. 25.12.1976 v Bratislave, bytom Galbavého 2,
Bratislava, a to škodu vo výške 20.000,-Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej U.,
nar. XX.XXX,-Eur., bytomX., škodu vo výške 20.000,-Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú D. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B.,
so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného Miloša Fiľa, nar. 05.04.1983 v Bratislave,
bytom Romanova 40, Bratislava, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 23.12.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 20.12.2017, č. k. 3Pv 97/15/1101-20, na obvinenú K.pre skutok právne kvalifikovaný

akozločinpodvodupodľa§221odsek1odsek3písmenoa/Trestnéhozákona,ktoréhosamaladopustiť
na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaná urobila
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinná zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe, pričom po zmene v zložení senátu v osobe predsedu senátu súd vykonal hlavné
pojednávanie odznova v súlade s § 277 odsek 5 veta tretia pred bodkočiarkou Trestného poriadku
a v neprítomnosti obžalovanej za podmienok upravených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku. K
tomu súd uvádza, že obžalovaná prostredníctvom elektronickej pošty (bez akéhokoľvek relevantného
textu, ktorý by bolo možné považovať sa ospravedlnenie) zaslala súdu vyjadrenie psychiatra F.. P.

G., v zmysle ktorého tento neodporúča účasť obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ktoré sa má
konať dňa 13.06.2019, a to z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu pod vplyvom stresu alebo
záťaže. Takýto postup obžalovanej však nemohol súd akceptovať z hľadiska Trestným poriadkom
upravených požiadaviek na riadne ospravedlnenie obžalovaného z neúčasti na úkone trestného
konania. V predmetnom vyjadrení lekára sa totiž v nijakom smere neuvádza, v čom konkrétne spočíva

závažnosť zdravotného stavu obžalovanej a či by pri jej účasti na hlavnom pojednávaní mohlo dôjsť
k závažnému zhoršeniu jej zdravotného stavu (teda nie len k zhoršeniu) tak, ako to predpokladá §
120 odsek 2 Trestného poriadku. Ako už bolo naznačené, sama obžalovaná sa v podstate ani z
neúčasti na hlavnom pojednávaní neospravedlnila, nakoľko súdu zaslala iba predmetné vyjadrenie
lekára bez ďalšieho, t. j. bez toho, aby sama súdu akýmkoľvek spôsobom uviedla, že sa na hlavné

pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu nedostaví, resp. nemôže dostaviť. Ak bola obžalovaná
schopná prostredníctvom elektronickej pošty zaslať súdu vyjadrenie lekára, nepochybne bola schopná
a spôsobilá sa aspoň stručne z neúčasti na hlavnom pojednávaní ospravedlniť (vlastnými slovami v
podobe písaného textu). Obžalovaná tak neurobila a takýto postup nie je možné akceptovať, obzvlášť
za situácie, že celkové správanie obžalovanej je evidentne obštrukčnej povahy, čomu nasvedčujú

aj jej predchádzajúce neúčasti na hlavnom pojednávaní a jej odvolávanie sa na zdravotný stav je
len zámienkou pre odročovanie hlavného pojednávania. Za účelom posúdenia zdravotného stavu
obžalovanej JUDr. P. U. totiž súd uznesením zo dňa 20.09.2017, č. k. 8T/52/2016-373 podľa § 148
odsek 2 Trestného poriadku prikázal vyšetriť jej duševný stav a do konania pribral znalkyňu z odboru:
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria).

Okrem iného súd znalkyni uložil posúdiť a zodpovedať otázky, či je obžalovaná P.. P. U. schopná v
súčasnosti chápať zmysel trestného konania a či je po zdravotnej stránke schopná účasti na úkonoch
súdu. V znaleckom posudku č. 8/2018 zo dňa 14.07.2018 znalkyňa uviedla, že z hľadiska chápania
zmyslu trestného konania sú rozpoznávacie schopnosti obžalovanej zachované v dostatočne potrebnej
miere a z psychiatrického hľadiska je jej účasť na úkonoch súdu možná, resp. nie sú prítomné dôvody

na jej neprítomnosť na pojednávaní. K prognóze duševného stavu obžalovanej znalkyňa uviedla, žetáto je uspokojivá aj vzhľadom k veku a rodinnému zázemiu, pričom zlepšenie prognózy je možné
očakávať najmä v prípade, že obžalovaná bude podľa ordinácie preukázateľne užívať lieky, dodržiavať
liečebné opatrenia, spolupracovať adekvátne pri liečbe a podrobovať sa psychoterapeutickej intervencii.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ďalšie konštatovanie v predmetnom znaleckom posudku, z
ktorého vyplýva účelová manipulácia s liečbou zo strany obžalovanej, ako aj podozrenie, či jej liečba
bola predpisovaná a teda či ju obžalovaná užívala. Znalkyňa poukázala na vyjadrenie ošetrujúceho
psychiatra, ktorý sa v lekárskej správe vyjadril, že lieky sú predpisované cestou praktického lekára, čo
však nie je vzhľadom na preskripčné obmedzenia možné u Mirzatenu (môže predpisovať len neurológ

a psychiater) a Lamotrigínu (taktiež možnosť predpisovania len zo strany neurológa a psychiatra).

Predmetný znalecký posudok bol pritom obžalovanej doručený dňa 17.05.2019 aj s prípisom súdu
spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie, pričom obžalovaná až pár dní pred konaním hlavného
pojednávania navštívila ošetrujúceho psychiatra s následným zaslaním jeho vyjadrenia súdu bez toho,
aby sa akýmkoľvek spôsobom „dotkli“ (či už obžalovaná alebo ošetrujúci psychiater) predmetných

záverov znaleckého posudku z hľadiska nemožnosti obžalovanej zúčastniť sa hlavného pojednávania.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že obžalovaná postupuje účelovo a
obštrukčne v snahe mariť hlavné pojednávanie a odďaľovať rozhodnutie v merite veci, čo súd v nijakom
smere nemôže akceptovať a nakoľko vyššie popísaný postup obžalovanej nebolo možné považovať za

riadne ospravedlnenie, súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovanej v súlade s § 252
odsek 2 Trestného poriadku.

Na základe uvedeného súd na hlavnom pojednávania v neprítomnosti obžalovanej vykonal dokazovanie
prečítaním zápisníc o výsluchu obžalovanej P.. P. U. postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku,

prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov - poškodených X Q. a F. G., svedkov D.. J. E., F. V., J. B., F.
U., Q. Bezdeka, D.. D. F., F. F., D.. D. P. a D. A., a to v súlade s § 263 odsek 2 Trestného poriadku,
prečítaním znaleckého posudku č. 8/2018 zo dňa 14.07.2018 vyhotoveného F.. Denisou Mészárosovou,
znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria), prečítaním listinných dôkazov, a to plnej moci (č. l. 8 a 10), plnomocenstva (č. 11),

oznámenia o zániku záväzku (č. l. 12), potvrdení s osvedčením (č. l. 13 - 15), informácie o prevode
vlastníctva bytov (č. l. 29 - 31), zápisnice Mestského zastupiteľstva Hl. m. SR Bratislavy (č. l. 32),
výtlačkov z internetu - Notárskej komory (č. l. 33 - 36), lustrácie v systéme ISP - Poldat (č. l. 48 - 50,
č. l. 244 - 246), vkladu hotovosti (č. l. 63), plnomocenstva (č. l. 64), výpisu z banky (č. l. 65), žiadosti o
pridelenie bytovej jednotky (č. l. 66), čestného prihlásenia (č. l. 67), potvrdenia (č. l. 68), kópie zmluvy o

investovaní (č. l. 69 - 71), dohody o zániku pohľadávky (č. l. 72 - 74), potvrdenia na (č. l. 75 - 76), zmluvy
o spolupráci (č. l. 77 - 80), vyhlásenia na (č. l. 81 - 83), stanoviska Magistrátu Hl. m. SR Bratislavy (č.
l. 84 a č. l. 117), potvrdenia (č. l. 85 - 88), štatútu domu pre starších občanov (č. l. 118 - 120), zmluvy
o investovaní (č. l. 128 - 131 a č. l. 132 - 135), zmluvy o spolupráci (č. l. 148 - 151), vyhlásenia (č. l.
152 - 153), znaleckého posudku č. 4/2014 (čítaného ako listinný dôkaz) a lekárskych správ (č. l. 187

- 229), uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I (č. l. 231 - 232), odpovede Magistrátu Hl. m. SR
Bratislavy (č. l. 242 - 243), správy o priestupkoch - správa z MAKOP (č. l. 248), odpovedí na lustrácie v
Registri obyvateľov (č. l. 289), v ZVJS (č. l. 269), v STA (č. l. 270), žiadosti o pridelenie bytovej jednotky
a čestného prehlásenia (č. l. 309 - 341), ako aj odpisu registra trestov obžalovanej.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno

a/ Trestného zákona, a že tento skutok spáchala práve obžalovaná JUDr. P. U..

K výroku o vine

Obžalovaná P.. P. U. vinu za spáchaný skutok od začiatku svojho trestného stíhania popierala. V rámci
svojejvýpovedeargumentovalatým,žeonasamabolauvedenádoomyluosobamiQ.B.aD.A.,nakoľko
prvý z menovaných jej na základe vyjadrenia D. A. odprezentoval bytovú jednotku na Rezedovej ulici s
tým, že je možnosť odkúpiť viaceré bytové jednotky v predmetnom komplexe. Po obhliadke jedného zbytovbolojejúlohounájsťzáujemcovouvedenébytovéjednotkyvpočteokolo5bytov.Podmienkoubolo
zloženie, resp. osobné odovzdanie finančnej hotovosti v dvoch častiach, pričom záloha činila 5.000,-
Eur a doúčtovanie 5.000,-Eur. Termín pridelenia bytu mal byť podľa vyjadrenia vyššie uvedených osôb

v mesiacoch september až október 2013. Následne sa odohralo stretnutie, kde sa jej pán H. predstavil
ako záujemca o uvedené bytové jednotky. Obžalovaná ďalej uviedla, že osoba pána Bezdeka mala
byť osobou, ktorá zabezpečovala styk s pracovníčkou Magistrátu Hlavného mesta Bratislavy a on aj
obdržal finančné prostriedky, ktoré odovzdala pánovi A.. Žiadosti o pridelenie bytu, čestné prehlásenia
o bytových pomeroch spolu s prevzatými finančnými prostriedkami boli spísané na notárskom úrade,

pričom žiadateľom o uvedené byty mohli byť len osoby, ktoré nevlastnia nehnuteľnosti. Asi v jeseni
2013 sa viackrát dotazovala pána A. na stav žiadostí o pridelenie bytu, nakoľko si bola vedomá, že
potvrdila prevzatie finančných hotovostí za uvedené byty. On sa vždy vyjadril v tom smere, že vec je v
riešeníaponúkaljejajďalšiemožnostiuvedenejspolupráce.Akodôvodvždyuvádzalpráceneschopnosť
pracovníčky na Magistráte, dovolenkové obdobie cez leto a pod. Pán Q. B. sa následne pred Vianocami
vyjadril, že pracovníčka na Magistráte zomrela a určite budú buď vrátené finančné prostriedky alebo sa

zabezpečí pridelenie bytov. Poškodený F. G. žiadal prostredníctvom pána F. Guru úhradu aspoň časti
sumy v prospech pána U., nakoľko mal u neho požičané prostriedky a ona na účet F. U. zaplatila 3.000,-
Eur. Taktiež sa s ňou spojil pán F. G., ktorá bol splnomocnený pánom G. k vymáhaniu finančných zdrojov,
nakoľko byt ešte nebol pridelený. Z uvedeného obžalovanej vyplynulo, že ju osoby B. a Kollár zavádzali a
finančné prostriedky, ktoré ona odovzdala pánovi A., ostali pre ich potrebu. Ona po tom, čo ju kontaktoval

pán G. s pánom P. J. vykonala úhradu v sume 2.000,-Eur v prospech účtu pána J.. Následne jej pánom
F. U. boli predložené doklady o záväzkoch F. G. a kontakt na pani F., ktorí sa prezentovali ako veritelia
pána G., na základe čoho ona na notárskom úrade odovzdala finančnú hotovosť v sume 7.000,-Eur.
Obžalovaná súčasne dodala, že pána A. na osobných stretnutiach dva - tri krát do týždňa žiadala, aby
jej vydal finančné prostriedky, ktoré od nej prevzal. Malo jej byť A. prisľúbené, že manželka pána B. jej

predmetné finančné prostriedky vráti osobne. Obžalovaná tiež potvrdila, že nemá doklad o odovzdaní
finančných prostriedkov v sume 30.000,-Eur pánovi A., avšak mal by o tom vedieť pán D. F.. Až v ďalšej
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že pánovi A. dôverovala, že sa nedopustí
protiprávneho konania, preto nežiadala doklad o prevzatí predmetných finančných prostriedkov. Ako
svedka potom uviedla úplne inú osobu, ako vo svojej skoršej výpovedi, a to pána P. A.. V rámci ďalšej

argumentácia sa obžalovaná bránila tým, že nie je pravdou, že by vo vzťahu k osobe F. G. prišla s
ponukou ona, pričom nemalo ísť o odpredaj bytov, ale o sprostredkovanie pridelenia bytov. V ďalšej
časti svojej výpovedi však uviedla, že na prvom stretnutí s pánom G. v Red café mu povedala, že pozná
človeka, ktorý jej predostrel danú ponuku, ale byty a ani bytový dom ešte nevidela. V tom čase vedela
len to, že malo ísť o 1 - 2 izbové byty, pričom sa jej zdalo divné, že bol poskytnutý len vzorový byt napriek

tomu, že v ďalších bytoch prebiehala rekonštrukcia. Zopakovala, že žiadosti a finančné prostriedky
preberal A., pričom finančné prostriedky mali ísť pracovníčke Magistrátu. V tejto súvislosti sa obžalovaná
taktiež vyjadrila tak, že malo ísť o určitú formu úplatku a pani na Magistráte mala zabezpečiť aj ďalšie
úkony a napokon pridelenie uvedených bytov. Celková suma 10.000,-Eur (za jeden byt) mala ísť pani z
Magistrátu ako zálohová platba spracovania žiadosti o pridelenie bytu.

Vyhodnotiac obranu obžalovanej v kontexte s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi súd konštatuje,
že obhajobné tvrdenia obžalovanej nie sú spôsobilé zbaviť ju viny za spáchaný skutok, ani jej vinu
zmierniť. Výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jej obhajobu jednoznačným spôsobom vyvracajú
a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine

obžalovanej za spáchaný skutok.

Obhajoba obžalovanej P.. P. U. bola vyvrátená predovšetkým výpoveďami svedkov - poškodených D.
Q. a F. G., výpoveďami svedkov, a to predovšetkým D.. D. P., D. A., Q. B., D.. D. F., D.. J. E. a F. U.,
ako aj vo veci vykonanými listinnými dôkazmi.

Z hľadiska objektívnej stránky je v posudzovanom prípade nepochybné, že obžalovaná P.. P. U. uviedla
poškodených D. Q. a F. G. ako záujemcov o kúpu bytov (garsóniek) na Rezedovej ulici v Bratislave
do omylu ohľadne reálnej možnosti získať predmetné byty (nadobudnúť vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam) od Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v úmysle získať od nich vopred za
každý byt sumu 10.000,-Eur, t. j. spolu 30.000,-Eur, ako údajnú zálohu pre Magistrát Hlavného mesta SR

Bratislavy na vyplatenie dlhov po neplatičoch, a teda obohatiť seba o uvedenú sumu na škodu cudzieho
majetku - majetku menovaných poškodených.Skutočnosť, že zo strany poškodených došlo k vyplateniu uvedených súm obžalovanej za uvedeným
účelom preukazujú jednak samotné potvrdenia o ich vyplatení podpísané obžalovanou a F. G., kde sa
uvádza odovzdanie predmetných súm obžalovanej na pridelenie a kúpu bytu na Rezedovej ulici od

Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj výpovede samotných poškodených a svedkov.

Ako vyplýva z výsluchu svedka - poškodeného F. G., tento sa s obžalovanou stretol dňa 07.06.2013
v Red café, kde mu obžalovaná povedala, že Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava predáva byty
po neplatičoch a že ona má známych, ktorí by to vedeli vybaviť. Taktiež mu uviedla, že treba najskôr

zložiť zálohu vo výške 10.000,-Eur, z ktorej treba vyplatiť dlhy, ktoré tam vznikli po neplatičoch. Keďže s
priateľkou - poškodenou Ivetou Q. riešili spoločné bývanie, pristúpili na jej ponuku, pričom k odovzdaniu
peňazí tri krát po 10.000,-Eur došlo vždy na notárskom úrade P.. A. na I. ulici v Bratislave. Tieto
skutočnosti potvrdila svedkyňa - poškodená D. Q., ktorá uviedla, že F. G. jej oznámil, že obžalovaná
disponuje bytmi po neplatičoch a môže im vybaviť byt. Za to žiadala vyplatiť 10.000,-Eur za každú
garsónku, ktoré mali podľa jej slov byť použité na splatenie dlhov po neplatičoch. Ona sama bola raz

prítomná na notárskom úrade na Zámockej ulici, kde podpísala jednu žiadosť a kedy sa jediný krát stretla
s obžalovanou. V ostatných prípadoch to riešil F. G.. U notára mali byť spísané aj doklady o prevzatí
peňazí, ktoré mal mať pán XX.XXX,-Eur. V jednom prípade jej sumu 10.000,-Eur prostredníctvom F. G.
požičal svedok D.. J. E., čo dosvedčuje vyjadrenie samotného poškodeného F. G., ktorý vypovedal v
tom smere, že svedok E. požičal D. Q. 10.000,-Eur, pričom on v roku 2015 podpísal pánovi E. prevzatie

pohľadávky v uvedenej sume zo strany jeho bývalej partnerky D. Q. na svoju osobu, ako aj svedok D..
J. E., ktorý uviedol, že v prítomnosti F. G. sa stretol asi trikrát s obžalovanou, ktorej sa mala uhradiť
záloha XX.XXX,-Eur v súvislosti s možnosťou získať do užívania byt, ktorý patrí mestu a ktorý sa bude
dať neskôr odkúpiť, pričom záloha 10.000,-Eur bola zložená u notára a odovzdaná priamo obžalovanej.
Napokon aj svedok XX.XXX,- B. potvrdil svoju účasť pri odovzdávaní finančnej čiastky 10.000,-Eur

obžalovanej na notárskom úrade, ktoré jej odovzdal F. G., pričom obžalovaná mala tieto peniaze použiť
na vyrovnanie dlhu po neplatičoch.

Z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej za spáchaný skutok je potrebné za
podstatnú považovať tú skutočnosť, ktorá vyplynula z listinných dôkazov a predovšetkým z výpovede

svedkyne D.. D. P., poverenej pracovníčky Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. Tá vo svojej
výpovedi totiž uviedla, že v roku 2012 a 2013 Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy nepredával
žiadne byty na Rezedovej ulici v Bratislave, pričom žiadatelia o prevod bytov museli spĺňať podmienky
v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (predovšetkým nájomná
zmluva na dobu neurčitú) a až potom im bolo vyhovené. Ďalej uviedla, že v takýchto prípadoch Magistrát

ani nevyžadoval zloženie zálohy na kúpu bytu. Byty boli v zmysle uvedeného zákona predávané iba
nájomníkom, neboli predávané externým záujemcom a takýchto záujemcov ani Magistrát nemal.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaná reálne nemohla pre poškodených D. Q. a F. G. zabezpečiť
byty - garsónky na uvedenej adrese a súčasne nemala a ani nemohla mať iný, ako len zištný a

z podvodného konania vyplývajúci dôvod pýtať akékoľvek sumy ako zálohy na vyplatenie dlhov po
neplatičoch.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú časť výpovede poškodeného F. G., v rámci ktorej uviedol, že
obžalovaná mu najskôr uviedla, že finančné prostriedky pôjdu do depozitu u notára, čo však už priamo u

notára negovala s odôvodnením, že peniaze pôjde priamo odniesť na Magistrát na vyplatenie dlhov. Túto
okolnosť potvrdil aj svedok D.. J. E., ktorý poukázal na vyjadrenie obžalovanej, podľa ktorého mala ona
sama finančné prostriedky odovzdať na Magistráte Hlavného mesta SR Bratislavy a mala tiež vybaviť
všetky náležitosti týkajúce sa bytov, pričom predmetné finančné prostriedky mali slúžiť na vyplatenie
nedoplatkov. Z hľadiska konania obžalovanej je významné aj to, že podľa tvrdenia poškodeného F.

G., ktoré s ohľadom aj na vyššie uvedené nemal súd žiaden dôvod spochybňovať, obžalovaná ihneď
po odchode z notárskeho úradu po tom, čo menovanému poškodenému argumentovala okamžitým
odovzdaním sumy 10.000,-Eur Magistrátu, skutočne z notárskeho úradu odišla priamo na Magistrát,
pričom on išiel za ňou a keď prišli na miesto, obžalovaná vošla do budovy Magistrátu, pričom
on ju čakal asi pol hodiny a keď sa obžalovaná vrátila povedala mu, že je to vybavené a majú

čakať na papiere o vyplatení a následnom pridelení bytu. Takto pritom mala podľa jej vyjadrenia
postupovať aj v ostatných dvoch prípadoch odovzdania súm po 10.000,-Eur, t. j. ísť na Magistrát
vyplatiť dlhy, pričom on už s ňou nešiel, ale obžalovaná mu vždy neskôr zavolala, že už je to v
poriadku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania je možné prijať jedine taký záver o uvedenom konaníobžalovanej, že z jej strany išlo o návštevu Magistrátu výlučne za účelom fingovania odovzdania
finančných prostriedkov pre poškodeným. V tejto súvislosti možno nepochybne považovať za vyvrátenú
aj tú časť obhajoby obžalovanej, v rámci ktorej sa bránila tým, že finančné prostriedky od Ivety Q.

odovzdané jej prostredníctvom F. G., dala osobe menom Q. B., resp. najskôr osobe menom D. A..
Naposledy menované osoby túto skutočnosť rozhodne vylúčili a ich výpoveď je v súlade s vyššie
zmienenou skutočnosťou vyplývajúcou z výpovede svedka - poškodeného F. G., nakoľko ak by im
obžalovaná mala odovzdať uvedené finančné prostriedky, nemala by dôvod poškodeným uvádzať, že
ide peniaze hneď odovzdať na Magistrát a za tým účelom tam aj ísť a následne H. G. uvádzať, že je to

vybavené. V tomto smere za absolútne vierohodné a logické možno považovať aj tvrdenie svedka Q. B.,
ktorý poukázal na to, že ak by mu obžalovaná nejaké peniaze odovzdala, bola by o tom spísaná nejaká
zmluva (alebo potvrdenie), obzvlášť v prípade obžalovanej, u ktorej ide o osobu s právnickým vzdelaním.

Obhajoba obžalovanej, v zmysle ktorej argumentovala tým, že dôverovala osobám B.a Ivana KF.je
okrem vyššie uvedeného vyvrátená aj výpoveďou svedkaF. U., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že

obžalovanáhokontaktovalastým,že„biznis“sbytmijelegálnyanáslednepotom,čositoonpreveroval,
pričom zistil, že celá vec je výmysel (čo oznámil aj MilošK.vi), mu obžalovaná opätovne volala, že
prečo šíri také informácie a odkiaľ ich má. Tieto skutočnosti len potvrdzujú, že obžalovaná od začiatku
konala v podvodnom úmysle, nakoľko aj od osôb bez právnického vzdelania možno v prípade „čistých“
úmyslov rozumne očakávať úplne iné konanie. V tejto súvislosti nemožno opomenúť tvrdenie samotnej

obžalovanej, ktorá v rámci svojej výpovede uviedla, že odovzdané sumy mali slúžiť ako určitá forma
úplatku pre pracovníčku na Magistráte, čo evidentne odporuje jej tvrdeniu, že dôverovala pánovi A., že
sa nedopustí protiprávneho konania, pričom toto jej vyjadrenie bolo vyvrátené vykonanými dôkazmi a
preukazuje iba jej snahu preniesť zodpovednosť na inú osobu.

Súd taktiež nemôže opomenúť ani to, že tvrdenie obžalovanej, v zmysle ktorého by o odovzdaní peňazí
D. A. mal vedieť svedok D.. D. F., bolo vyvrátené výpoveďou tohto svedka, ktorý uviedol, že sa nikdy
nezúčastnil nejakého stretnutia s obžalovanou, kde by predmetom jednania mali byť byty na Rezedovej
ulicivBratislave.Tueštesúddodáva,žepovýpoveditohtosvedkaobžalovanáažprisvojomvýsluchuna
hlavnom pojednávaní zrazu uvádzala úplne inú osobu ako svedka, ktorý by jej mal potvrdiť odovzdanie

peňazí D. A., ktorého však v rámci svojej obhajoby dovtedy neuvádzala.

O úmysle obžalovanej obohatiť sa na úkor poškodených uvedením ich do omylu v otázke možnosti
zabezpečenia bytov na Rezedovej ulici a podvodne od nich vylákať celkovú sumu 30.000,-Eur
sekundárne svedčí tiež to, že najskôr im ponúkala trojizbový byt a po oboznámení sa s bytovým domom

a zistení, že trojizbový byt nie je možné ponúkať, im iniciatívne sama navrhla (po tom, čo svedkyňa D.
Q. odmietla garsónku) možnosť získať tri garsónky vedľa seba s možným ich vzájomným prepojením v
zmysle riešenia zodpovedajúceho trojizbovému bytu. V tejto súvislosti možno iba zopakovať, že ak by
obžalovaná ako osoba s právnickým vzdelaním nekonala v podvodnom úmysle, musela by nepochybne
postupovať s náležitou znalosťou veci a s overením si všetkých možností rovnako, ako by si musela

preveriť, či zo strany Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy je skutočne možné získať dané byty do
vlastníctva a za akých podmienok. Osoba, ktorá sa v zmysle výpovedí svedkov F. G. a D. A. prezentuje
ako osoba s prístupom na dražby a ako osoba, ktorá má vlastniť viaceré nehnuteľnosti v Bratislave, by
sa nepochybne nemohla bez ďalšieho spoliehať iba na informáciu poskytnutú zo strany inej osoby.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania je vina obžalovanej preukázaná mimo akúkoľvek
rozumnú pochybnosť, nakoľko obžalovaná prezentovaním nepravdivých skutočností uviedla do omylu
poškodených ohľadne možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom - garsónkam na Rezedovej ulici
v Bratislave a potrebou vyplatenia sumy tri krát po 10.000,-Eur ako záloh na vyplatenie nedoplatkov
po neplatičoch a iba na základe takéhoto uvedenia do omylu jej bola zo strany poškodenej D. Q.

prostredníctvom F. G. poskytnutá suma 30.000,-Eur, čím sa obžalovaná na škodu majetku poškodených
D. Q. a F. G. obohatila a spôsobila tak poškodeným značnú škodu. Konaním popísaným v skutkovej
vete tohto rozsudku tak naplnila všetky zákonné znaky zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
3 písmeno a/ Trestného zákona, pričom pre úplnosť súd dodáva, že z hľadiska subjektívnej stránky
obžalovaná konala v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko na základe

vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že chcela spôsobom uvedenom v Trestnom zákone
porušiť záujem chránený Trestným zákonom a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zavinenie
obžalovanej v podobe priameho úmyslu sa vzťahuje na všetky skutočnosti napĺňajúce ostatné znaky
zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.Na základe preukázanej viny obžalovanej nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť súd nepovažoval návrhy
obžalovanej na vykonanie ďalších dôkazov - výsluchov ňou navrhnutých svedkov za dôvodné, nakoľko

išlo o návrhy, ktoré sa týkali buď okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolností, ktoré bolo
možné zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, preto ich v súlade s § 272 odsek 3 Trestného poriadku
odmietol.

K výroku o treste.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi

nimi. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred
spáchaním trestného činu (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona) a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, v dôsledku čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 3 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu
upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znižuje u obžalovanej horná hranica trestnej sadzby
upravenej v § 221 odsek 3 Trestného zákona (3 roky až 10 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 2 roky a 4

mesiace a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Vychádzajúc z takto ustálenej trestnej sadzby súd zistil, že u obžalovanej je dôvodné aj použitie
zmierňujúceho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, t. j. ukladanie
trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to z toho dôvodu, že vzhľadom na

pomery obžalovanej má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na vek obžalovanej v spojitosti s jej negatívnym zdravotným stavom

preukázaným na základe vykonaného dokazovania. Zo znaleckého psychiatrického posudku č. 8/2018
totiž vyplýva, že u obžalovanej už v čase spáchania skutku bola diagnostikovaná adaptívna reaktívna
porucha s depresívnou reakciou (táto však v čase spáchania skutku nemala povahu duševnej poruchy
vo forenznom ponímaní a nemala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovanej),
ktorá v súčasnosti prešla do depresívnej poruchy, pričom u obžalovanej bola preukázaná závislosť

na sedatívach a hypnotykách. Hoci z predmetného znaleckého posudku vyplýva možná účelová
manipulácia s liečbou tak, ako to súd uviedol v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku, čo v
spojení s ostatnými skutočnosťami vrátane konštatovania znalca, že u obžalovanej nie sú prítomné
zdravotné dôvody na jej neprítomnosť na pojednávaní, viedlo súd k záveru o splnení podmienok pre
konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej (konštatovaná depresívna porucha teda

nie je v rozpore s uvedenými závermi súdu významnými čo do procesného postupu), nemožno pre
účely výroku o treste opomenúť faktický a dlhodobý nepriaznivý psychický zdravotný stav obžalovanej.
Z tohto hľadiska ide podľa názoru súdu o také pomery obžalovanej, pre ktoré by použitie trestnej
sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, a to aj v prípade
podmienečného odkladu výkonu trestu, nakoľko v takom prípade by bol súd povinný uložiť obžalovanej

aj probačný dohľad, čo sa vzhľadom na jej zdravotný stav nejaví ako nevyhnutné a ani opodstatnené.
Naopak, tento by so zreteľom na stav obžalovanej mohol pôsobiť kontraproduktívne.Na tomto základe, vychádzajúc tiež zo skutočnosti predchádzajúceho bezúhonného života obžalovanej
a z neexistencie akéhokoľvek poznatku, že by sa obžalovaná mala dopustiť iného závažnejšieho
protiprávneho konania po spáchaní stíhaného skutku, má súd za to, že účel trestu u obžalovanej vrátane

zabezpečenia ochrany spoločnosti možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
teda pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby za súčasného podmienečného odkladu
jeho výkonu s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky.

Na posilnenie dosiahnutia účelu trestu a výchovného pôsobenia trestu súd obžalovanej súčasne uložil

povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopnosti nahradila škodu spôsobenú poškodenej
XX.XXX,-Eur. Q., a to škodu v sume 20.000,-Eur.

Takto uložený trest je podľa názoru súdu adekvátny a zodpovedajúci všetkým okolnostiam stíhaného
zločinu a pomerom obžalovanej a vytvára aj priaznivejšie podmienky na náhradu škody poškodenej zo
strany obžalovanej. Počas skúšobnej doby bude teda môcť obžalovaná preukázať, že z jej strany išlo

o ojedinelé konanie, a to aj takým spôsobom, že uhradí poškodenej škodu spôsobenú trestným činom,
alebo aspoň jej relevantnú časť z hľadiska jej schopností.

K výroku o náhrade škody.

Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody súd uvádza, že hoci si nárok na náhradu škody riadne a včas
uplatnili obaja poškodení, t. j. D. Q. aj F. G., vykonaným dokazovaním sa preukázala iba dôvodnosť
nároku na náhradu škody zo strany prvej z menovaných poškodených, a aj to nie v rozsahu, v akom z
jej strany k uplatnenému nároku na náhradu škody došlo.

V tejto súvislosti súd uvádza, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že suma 30.000,-Eur bola
poskytnutá menovanou poškodenou, ktorá ich obžalovanej odovzdala prostredníctvom F. G., pričom
časť z uvedenej čiastky vo výške 10.000,-Eur jej bola požičaná zo strany svedka D.. J. E.. Vo vzťahu k
tejto pôžičke je však potrebné uviesť, že povinnosť na jej vrátenie prevzal na seba poškodený F. G., ktorý

ich aj svedkovi E. vrátil. Na tomto základe mal súd za dôvodný iba nárok poškodenej D. Q. na náhradu
škody v sume 20.000,-Eur, na ktorej nahradenie obžalovanú aj týmto rozsudkom zaviazal. Vo zvyšnej
časti, týkajúcej sa aj škody, ktorú podľa poškodenej obžalovaná mala spôsobiť tým, že poškodená
musela predať inú nehnuteľnosť pod cenu, súd poškodenú D. Q. odkázal na civilný proces, nakoľko
akékoľvek ďalšie dokazovanie v týchto otázkach by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by

ho.

Z dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaná po tom, čo bola na viackrát urgovaná poškodenými
na vrátenie peňazí, sumu približne zodpovedajúcu vyššie uvedenej pôžičke vyplatila veriteľom F. G.,
pričom tento si napokon v trestnom konaní uplatňoval iba sumu 3.000,-Eur. Vzhľadom na takto zistené

skutočnosti a so zreteľom na to, že nie je zrejmé, či má ísť o sumu, ktorá presahuje rámec 10.000,-
Eur (poškodený ešte v prípravnom konaní uviedol, že obžalovanej poskytol aj finančné prostriedky v
uvedenej sume na rôzne poplatky), by dokazovanie čo do výroku o náhrade škody vo vzťahu k F.
G. taktiež presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, v dôsledku čoho súd menovaného
poškodeného odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd

Bratislava I. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.