Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215933
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118215933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu E. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v spore o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.004,91 Eur s prísl. a o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/216/2018 - 58 zo

dňa 27.2.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.004, 91 Eur s prísl. a vo výroku IV. o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.004,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.004,91 Eur odo dňa 22.11.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II.

Určil, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 19.05.2016 v § 1 Hlavy 11. Sankcie
účtované v dôsledku Vášho omeškania, v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám
vyúčtovať a Vy ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej
upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta. III. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v
úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Zmluve o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX, z 19.05.2016 v § 2 Hlavy 11. Sankcie účtované v dôsledku vášho omeškania,
v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške
17,- Eur ktorú musíte uhradiť“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Vyslovil, že žalobca má vo
vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,

2, 5 a 12, § 53d, § 54 ods. 1 - 3, § 451 ods. 1, 2, § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 9
ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného ku dňu 19.05.2016.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba žalobcu
je v celom rozsahu dôvodná. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená
úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 3.300,- Eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 84, vo výške mesačnej splátky 70,86 Eur.
Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že titulom poskytnutého úveru zaplatil žalobca
žalovanému sumu 4.304,91 Eur. Žalobca má za to, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
neobsahuje podstatné náležitosti podľa Zákona č. 129/2010 Z.z., a to adresu predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu (§ 9 ods. 2 písm. c) Zákona 129/2010 Z.z.), dobu trvania zmluvy

a termín konečnej splatnosti ( § 9 ods. 2 písm. f), ako aj predpoklady použité na výpočet RPMN (§ 9
ods. 2 písm. k).

4. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 , Z.z., a to adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, súd 1. inštancie sa s touto argumentáciou
žalobcu nestotožnil. V tomto prípade podľa predložených listinných dôkazov sa podľa názoru súdu

jednalo o bezúčelový úver, čo vyplýva z bodu 28 úverovej zmluvy. Žalovaný ako veriteľ teda
neposkytoval žiaden tovar a nepreplácal kúpnu cenu formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie
adresy neexistujúceho predávajúceho, podľa názoru súdu nie je možné. Ak by mal žalobca nejaké
námietky, reklamácie, sťažnosti, dotazy, mohol sa podľa názoru súdu priamo obrátiť na žalovaného ako
poskytovateľa úveru, ktorého adresa je uvedená hneď v úvode a bola podľa názoru súdu pre žalobcu

aj známa.

5. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o termín konečnej
splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f). Zákona č. 129/2010 Z.z. V samotnej
Zmluve o úvere tento údaj v časti údajov o úvere podľa názoru súdu absentuje. Počet splátok 84, resp.

v bode 41. určenie termínu konečnej , splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci je podľa súdu nepostačujúci. Súd je toho názoru, že vychádzajúc z formulácie termín
konečnej splatnosti je nepochybné, že tento musí byť určený dátumovo minimálne mesiacom a rokom.
Nemožno tento termín nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Spotrebiteľ musí mať
jasno už pri uzatváraní zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože to podľa názoru súdu

je účelom citovaného zákonného ustanovenia.

6. Rovnako sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v zmluve o úvere absentujú
predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z. K tomu súd poukázal na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.

3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017 podľa ktorého: ,,K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov)
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje

uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru,
výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je
nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli
použité pre výpočet RPMN, a preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného

dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (porov. rozsudok KS PO sp. zn.
3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016).“ Z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, je potom zrejmé,
že v predmetnej zmluve spomínané predpoklady pre výpočet RPMN uvedené nie sú.

7. Pokiaľ ide rozlíšenie splátok podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. s touto argumentáciou

žalobcu sa súd prvej inštancie v žiadnom prípade nestotožnil a poukázal na aktuálnu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu, a to najmä rozhodnutia 5Cdo 132/2017 zo dňa 29.10.2018, 3Cdo 146/2017
zo dňa 22.08.2018, 4Cdo 211/2017 zo dňa 23.04.2018, 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018. Z právnych
záverov vyplývajúcich z týchto rozhodnutí NS SR totiž vyplýva, že nemožno od dodávateľov v zmluvách
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy výška alebo počet či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je
za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje. A v tejto súvislosti zároveň súd prvej inštancie poukázal na znenie čl. 2 ods. 2C.s.p., podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo.

8. Z dôvodu, že v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru, ako aj predpoklady použité pre
výpočet RPMN sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. daný úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. S poukazom na to, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3.300,- Eur a nespornou

skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 4.304,91 Eur, súd
prvej inštancie mu sumu 1.004,91 Eur priznal titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň z tejto sumy
súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. úrok z omeškania, a to deň nasledujúci po doručení žaloby
žalovanému, keď žaloba mu bola doručená dňa 21.11.2018. Deň nasledujúci sa podľa názoru súdu
dostal do omeškania s peňažným plnením, nadobudol vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, a

preto je povinný od tohto dátumu zaplatiť žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

9. V bode 2., 3. žaloby sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.

10. Podľa hlavy 11, § 1 a 2 Úverových zmluvných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy:

§ 1 Ak sa omeškáte s úhradou splátky, mám právo Vám vyúčtovať a vy ste povinný(á) nám uhradiť
poplatok za upomienku vo výške 5,- Eur v prípade prvej upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej
upomienky. V prípade, že ide o zaslanie úplne prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebudeme Vám
poplatok za upomienku účtovať. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok Vám bude poplatok za
upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej

podobe. Po zosplatnení úveru Vám už nebudú poplatky za upomienku účtované. § 2 Ak sa omeškáte s
úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur, ktorú musíte uhradiť.
Táto pokuta Vám bude naúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

11. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu, že v tomto prípade sa jedná o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v celom rozsahu stotožnil. Žalobca vo svojej výpovedi v konaní pred súdom prvej
inštancie dňa 27.02.2019 uviedol, že o žiadnych poplatkoch, respektíve o zmluvnej pokute nebol
zo strany žalovaného upovedomený a poučený. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek
výdavky žalovaného, ktoré mu majú vzniknúť s vymáhaním pohľadávky a sú určené pevnou sumou.
Túto výšku žalovaný podľa názoru súdu nijakým spôsobom neodôvodnil. Rovnako, zmluvná pokuta

nebola dojednaná podľa § 544 a 545 Občianskeho zákonníka so žalobcom písomne. Absentuje teda jej
písomná forma. Bola zakomponovaná iba do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo
strany žalovaného a žalobca ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prvej inštancie poukázal na
rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/137/2016 zo dňa 03.10.2016, podľa ktorého ,,Procesný
súd zastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter, viď ich

výšku, ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie
nepreukázanú, ako aj za to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa,
čo treba považovať za neprípustné.“ Súd prvej inštancie poukázal aj na Rozhodnutie SOI, Ústredný
inšpektorát SOI Bratislava v rozhodnutí voči Slovenskej sporiteľni číslo F. zo dňa 24.03.2016, kde SOI
konštatovala: ,,V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré sú

súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 10.10.2011, 12.05.2012, 08.11.2012 v článku 2 poplatky, v bode
2. bude uvedené, poplatok za upomienky vo výške 25,- Eur za každú vystavenú upomienku, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
spočívajúca v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená nákladmi banky. Poplatok
nereflektuje podstatné skutočnosti ako napríklad výšku spotrebiteľského úveru, dobu splácania, počet

zostávajúcich splátok spotrebiteľa do plnenia záväzku a podobne. Naopak, je stanovený pevnou sumou,
ktorániejeracionálneodôvodnená.Tentopoplatokjespôsobilýohroziťekonomickýzáujmespotrebiteľa,
nakoľko je neúčelný a uvedená podmienka je v rozpore s § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.“ Súd z tohto dôvodu
žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 Civilného poriadku (ďalej C.s.p.). Žalobca mal úspech v rozsahu 100 %, z tohodôvodu mu súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to voči výroku I. a IV. rozsudku z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalovaný
namieta, že súd prvej inštancie vyjadril názor, že v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.05.2016 absentujú obligatórne náležitosti, konkrétne termín
konečnej splatnosti a predpoklady výpočtu RPMN na základe čoho vyhodnotil predmetnú úverovú

zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie presahujúce istinu
poskytnutého úveru. V úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená tak doba trvania zmluvy ako
aj termín konečnej splatnosti. Doba trvania je stanovená počtom splátok - 36 mesačných splátok. Z
toho musí byť aj priemernému spotrebiteľovi s ukončeným základným vzdelaním nepochybne zrejmé
a jasné, že zmluva bude trvať 84 mesiacov. Doba trvania je teda jednoznačne stanovená. Z dátumu
konečnej splatnosti uvedenej v úverovej zmluve je žalobcovi taktiež jednoznačne zrejmé, kedy nastane

konečná splatnosť úveru. Preto má žalovaný za to, že uvedená náležitosť úverovej zmluvy je splnená
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/. K zákonnému pojmu termín splatnosti je potrebné uplatniť ustanovenie §
122 Občianskeho zákonníka, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je aplikovaný v úverovej
zmluve nemá vlastnú špeciálnu úpravu v počítaní a času platia všeobecné pravidlá počítania času
uvedené v ustanovení § 122 Občianskeho zákonník, pričom už od dôb rímskeho práva je každému

známe počítanie lehôt podľa dní a mesiacov. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj na novú
legislatívnu úpravu, ktorú reflektuje v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 23.11.2018 aj Okresný súd
Košice II. v konaní sp.zn. 10C/32/2018. Z uvedeného rozhodnutia žalovaný citoval, že podľa názoru
súdu z uvedeného vymedzenia vie priemerný spotrebiteľ bezpečne zistiť dátum termínu konečnej
splatnosti úveru, keď zmluva o úvere bola uzavretá 29.05.2015 a jej splatnosť je 90 mesiacov, t.j.

7,5 roka termín konečnej splatnosti je potom 15.12.2022. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom
a účinnom ku dňu 01.05.2018 zmenil znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d/ tak, že povinnou
náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne v
úverovej zmluve dodržaná. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Okresného súdu Poprad
sp.zn. 17Csp/158/2017 zo dňa 21.11.2017, Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Csp/132/2017 zo dňa

16.10.2017,zktorýchcitoval.ZároveňpoukázalajnauznesenieÚstavnéhosúduSRz29.11.2011sp.zn.
IV.ÚS 499/2011 - 2005, ktorým súd vyslovil, že jedným z princípov právneho štátu je aj zachovávanie
istoty pri rovnakom posudzovaní totožných otázok v obdobných prípadoch. Podľa názoru žalovaného
v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je RPMN uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet,
ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd prihliadol na

nevyhnutnosť eurokonformného výkladu právnych noriem a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Prípadne, aby rozhodnutie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

14. Odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu. Vyjadrenie zo strany žalobcu

k odvolaniu do spisu predložené nebolo.

15. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.
v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie

vo výške 1.044,91 Eur s príslušenstvom a vo výroku IV. o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.02.2020 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho konania bol výrok, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.004,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.004,91 Eur odo dňa 22.11.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a súvisiaci výrok o trovách konania. Výroky, ktorými súd prvej inštancie určil neprijateľnosť zmluvných
podmienok odvolaním napadnuté neboli, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok nepreskúmaval. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odvolacom konaní z dispozičnej zásady
vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením
rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne akýchvýrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví
medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, zároveň, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedky, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS78/05).

18. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie
dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená

ľubovôľu hodnotenia. Zároveň žalovaný v odvolaní tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

19. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,
odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do napadnutej časti za to, že súd prvej
inštancie v prejednávnej veci v napadnutej časti správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na
zistenierozhodujúcichskutočnostíanazákladevykonanéhodokazovaniadospelksprávnymskutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie čo do napadnutej časti tak ako to má na mysli ustanovenie § 387 ods.
2 C.s.p.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 19.05.2016 bola medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, hotovostný úver a
revolvingový úver, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.300,- Eur, ktorý sa zaviazal
splácať v mesačných splátkach vo výške 70,86 Eur, ročná úroková sadzba predstavovala 18,74 %,
priemerná hodnota RPMN bola 15,19 %, pričom išlo o úver bezúročný. Celkový počet splátok, ktoré mal

žalobca žalovanému zaplatiť predstavoval 84. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia.

21. Žalobca súdu predložil prehľad svojich platieb a úhrad za obdobie od 19.09.2016 do 17.01.2018 a
ďalej platby zo dňa 07.06.2016, 16.06.2016 a 12.08.2016, z ktorých vyplýva, že titulom poskytnutého

úveru zaplatil žalovanému celkovú sumu 4.304,91 Eur.

22. Na pojednávaní dňa 27.02.2019 žalobca súdu uviedol, že v prospech žalovaného poukázal platby
vo výške 4.304,91 Eur, požaduje zaplatiť bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide upomienky vo výške 5,-
Eur, 12,- Eur a zmluvnú pokutu 17,- Eur, vôbec mu nebolo nič povedané. Dôležitý bol podpis na úverovej

zmluve a boli mu poskytnuté len informácie pokiaľ ide o samotnú výšku úveru a výšku mesačnej splátky.
Úverové zmluvné podmienky boli predložené na niekoľkých papieroch a nebol tam priestor, aby sa s
nimi mohol oboznámiť. O žiadnych poplatkoch a pokutách nebol zo strany žalovaného informovaný.

23. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách

pre spotrebiteľov účinného ku dňu 19.05.2016, teda ku dňu uzavretia zmluvy písm. f/, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V
zmysle písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítanej na základe údajov platnej v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie a jeho argumentáciou, že pokiaľ ide o termín
konečnej splatnosti úveru a o dobu trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.,samotnej zmluve o úvere tento údaj v časti údajov o úvere o podľa názoru odvolacieho súdu absentuje.
Počet splátok 84 (nie 36, ako chybne uviedol žalovaný vo svojom odvolaní), respektíve v bode 41 o
určenie termínu konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a do 15. dňa v poslednom mesiaci

je údaj nepostačujúci. Vychádzajúc z formulácie termín konečnej splatnosti je nepochybné, že tento
musí byť určený dátumovo, minimálne mesiacom a rokom a nemožno termín nahrádzať matematickým
výpočtom jednotlivých splátok. Skutočne spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní zmluvy, akú dlhú
dobu a dokedy má úver splácať. I podľa názoru odvolacieho súdu je to účelom ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. S neuvedením tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon

č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.a/
spája sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere absentujú
predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. I odvolací súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017, z ktorého vyplýva, že pri údaji o RPMN
sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Týmitopredpokladaniusúvýškaúveru,výškasplátky,jejinterval,početsplátok,uvedenievýškyúrokovej
sadzby, a prípadných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba. Preto aj z toho dôvodu
je úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

26. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.300,- Eur, žalobca
zaplatil 4.304,91 Eur. Žalovaný sa teda obohatil o žalovanú sumu 1.004,91 Eur (4.304,91 Eur - 3.300,-
Eur).

27. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti aj z dôvodu, že súd prvej
inštancie správne rozhodol aj o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

28. V odvolacom konaní úspešný žalovaný nebol, úspešný bol žalobca. V zásade mu vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 C.s.p. Zo spisu žalobcovi však žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, zároveň si tieto
trovy ani neuplatnil. Preto odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcich
procesnú ekonómiu a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.