Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201689
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201689.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (sudca
spravodajca)azosudcovJUDr.SoneLangovejaJUDr.MonikyValašikovej,PhD.vprávnejvecižalobcu:
Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, Ružinovská 8, Bratislava, za účasti: 1/ Bistro Soho, s.r.o., IČO:
35 722 797, Námestie Hraničiarov 35, Bratislava, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova

14, Bratislava, 2/ T. T. (sťažovateľ), K., 3/ S. T. (sťažovateľ), K., obaja zastúpení: JUDr. Matej Marhavý,
advokát, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. HV/5815/2015 zo dňa 14. apríla 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/237/2015-159 zo dňa 7. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov (pôvodne osoby zúčastnené na
konaní) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/237/2015-159 zo dňa 7. júna 2018 z a

m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 99 písm. a/ Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“) zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/237/2015 z
dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť pred rozhodnutím vo veci.

II.

2. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhli, aby
kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch
namietali, že krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Poukázali na ustanovenia § 125, § 31 ods. 4 a § 62 ods. 2, § 63, § 64 ods. 1,
2, § 5 ods. 1 SSP a čl. 9 a čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedli, že z platnej právnej

úpravy podľa ich názoru vyplýva, že osobe zúčastnenej na konaní sa v rámci konania musí doručovať
žaloba aj každá jej zmena pred vydaním rozhodnutia o takejto zmene. Pokiaľ by sa žaloba a jej prípadná
zmena doručovala zúčastnenej osobe po rozhodovaní o navrhovanej zmene, odoprela by sa jej možnosť
brániť sa voči procesným návrhom, ktorým by mohli byť ohrozené alebo porušené jej procesné práva.
Úplné späťvzatie žaloby, rovnako ako jej zmena predstavuje dispozitívny procesný úkon s konaním,
no na rozdiel od zmeny žaloby má omnoho zásadnejší vplyv na samotné konanie. Výsledkom úplného

späťvzatia žaloby je zastavenie konania, čo vzhľadom na plynutie pomerne krátkych prekluzívnych lehôt
napodaniežalobyvrámcisprávnehosúdnictvavoväčšineprípadov(vrátaneprejednávaného)znamenánemožnosťjehoopätovnéhozahájenia.Úplnéspäťvzatiežalobymátedaomnohoradikálnejšienásledky
na správne súdne konanie ako jej prípadná zmena, a teda v prípade jeho podania je rovnako ako pri
zmene žaloby potrebné aplikovať § 62 ods. 2 a § 64 ods. 1 SSP.

3. Osoba zúčastnená na konaní síce v zmysle § 64 ods. 2 SSP nemá právo disponovať žalobou, no
jednoznačne má právo vyjadriť sa k jej akejkoľvek zmene vrátane späťvzatia žaloby. Správny súd je teda
povinný doručiť osobe zúčastnenej na konaní prípadné späťvzatie žaloby pred vydaním rozhodnutia o
zastavení konania. V opačnom prípade by právo zúčastnenej osoby byť informovaný o späťvzatí žaloby

nemalo žiadny význam.

4. Ďalej uviedli, že v správnom súdnictve má osoba zúčastnená na konaní spravidla omnoho väčší
právny záujem na výsledku sporu ako samotný žalobca (v danom prípade prokurátor). Je preto
nevyhnutné doručiť späťvzatie žaloby osobe zúčastnenej na konaní pred rozhodnutím o zastavení
konania a až keď sa žalobca dozvie o stanovisku zúčastnenej osoby a na späťvzatí žaloby trvá - môže

byť vydané rozhodnutie o zastavení konania. Uvedené podľa sťažovateľov vyplýva zo subsidiárnej
pôsobnosti čl. 9 Civilného sporového poriadku.

5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.04.2018 (deň po doručení späťvzatia žaloby)
sťažovatelia zaslali správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. V uvedenom prípade boli obsiahnuté

argumenty, v zmysle ktorých v danom prípade nebol vôbec dôvod na zastavenie konania, a teda
na podanie späťvzatia žaloby. Žalobca v tomto konaní nemal možnosť oboznámiť sa s predmetným
vyjadrením a skutočnosťami v ňom obsiahnutými. Napriek tomu vydal správny súd dňa 07.06.2018
napadnuté uznesenie o zastavení konania bez toho, aby sťažovateľov o späťvzatí žaloby informoval.
Sťažovatelia sú presvedčení, že žalobca by nebol zobral svoju žalobu späť, pokiaľ by mu bolo umožnené

oboznámiť sa s ich vyjadrením pred podaním späťvzatia žaloby.

6. Na záver uviedli, že späťvzatie žaloby záviselo od nových skutkových okolností, ktoré v konaní
vyšli najavo krátko pred jeho podaním. Vyhodnotenie týchto nových skutkových okolností záviselo od
viacerých otázok a ich hmotnoprávneho posúdenia, ktoré sťažovatelia rozoberali vo svojom podaní zo

dňa 27.04.2018. Prokurátor nemal možnosť tieto hmotnoprávne otázky vyhodnotiť inak, ako v súčinnosti
so sťažovateľmi. Prokurátorovi ako osobe kompetentnej na podanie správnej žaloby neprináleží
obstarávať listinné dôkazy a vyhľadávať ich v archívoch správnych orgánov. Takúto činnosť nie je
prokurátor povinný vykonávať v zmysle právnych predpisov a ani na to nemôže mať kapacitu. Zmyslom
inštitútu osoby zúčastnenej na konaní je práve pomáhať žalobcovi pri získavaní dôkazov a argumentácie

v prospech žaloby, na ktorej výsledku má osvedčený právny záujem. Sťažovatelia v zmysle uvedeného
postupovali, no žalobcovi nebolo umožnené vyhodnotiť relevantnosť procesného útoku uplatneného v
konaní zo strany sťažovateľov ako osôb zúčastnených na konaní.

III.

7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca môže do vydania rozhodnutia
správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny
súd konanie podľa § 63 SSP zastaví. Na doplnenie uviedli, že sťažovatelia boli dotknutými účastníkmi
konania o uvedenie priestorov zariadenia „Bistro SOHO“ na Dunajskej 20 v Bratislave do skúšobnej

prevádzky, ako aj do trvalej prevádzky, mohli v správnom konaní uplatňovať svoje práva, pričom sa mohli
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvádzaným v konaní, navrhovať dôkazy, ako aj podávať opravné
prostriedky. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že sťažovatelia neboli dotknutí na svojich právach. Keďže
boli účastníkmi administratívneho konania vedeného príslušným správnym orgánom, nespĺňajú podľa
názoru žalovaného pojmové znaky zúčastnených osôb podľa § 41 ods. 2 písm. a/ SSP.

IV.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1, 2 SSP) a

dospel k záveru, že podaná kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

9. Najvyšší súd SR mal z obsahu spisu krajského súdu jednoznačne preukázané, že k späťvzatiu
žaloby došlo na základe podania žalobcu zo dňa 25.04.2018. Uvedené podanie odôvodnil tým, že vkonaní bolo preukázané, že nebytový priestor v objekte na Dunajskej 20 v Bratislave bol rozhodnutím
stavebného úradu povolený na užívanie ako reštauračné zariadenie. Pre vydanie žalobou napadnutého
rozhodnutia tak boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky a zotrvávanie na žalobe stratilo

svoje opodstatnenie.

10. Podľa § 63 SSP (späťvzatie žaloby) žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať
žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby

rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 62 ods. 1 SSP (zmena žaloby) žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia
lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

12. Podľa § 62 ods. 2 SSP (zmena žaloby) zmenenú žalobu správny súd doručí ostatným účastníkom

konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

13. Podľa § 64 ods. 1 SSP osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia,
nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na
pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného

účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.

14. Podľa § 64 ods. 2 SSP osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať
opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2.

15. Podaním vo veci samej je okrem iných žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby. To znamená, že
zákonrozlišujemedzizmenoužalobyaspäťvzatímžaloby.Tietodvainštitútynemožnozamieňať,takako
torobížalobcavpodanejkasačnejsťažnosti(body2,3tohtouznesenia).Vyplývatoajzosystematického
výkladu Správneho súdneho poriadku, kde sú tieto inštitúty upravené samostatne. Kasačný súd uvádza,
že z ustanovenia § 64 ods. 1 SSP vyplýva povinnosť zaslať osobe zúčastnenej na konaní okrem iného

zmenu žaloby a nie aj späťvzatie žaloby. Žalobca je dominus litis a má subjektívne právo vziať žalobu
späť do vydania rozhodnutia správneho súdu. Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca vôľu dosiahnuť
zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia, ak sú na to splnené podmienky. Kasačný súd nemá
žiadne pochybnosti o platnosti tohto právneho úkonu, keďže tento úkon bol urobený slobodne, vážne,
určiteazrozumiteľne.Zastaveniekonaniamôžebyťvniektorýchprípadochpodmienenésplnenímďalšej

podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá, napr. ak na strane žalobcu vystupuje viac subjektov v
rámcinerozlučnéhospoločenstva(§32ods.3písm.b/SSP)alebonapr.naspäťvzatiežalobyspoločným
zástupcom je potrebný písomný súhlas všetkých zastúpených účastníkov konania (§ 52 SSP). Súhlas
osoby zúčastnenej na konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje, čo aj výslovne vyplýva z § 64 ods.
2 SSP. Ak by aj bolo predmetné späťvzatie žaloby zo dňa 25.04.2018 doručené osobe zúčastnenej

na konaní a táto by vyjadrila so späťvzatím žaloby nesúhlas, nič by to nezmenilo na ďalšom postupe
správneho súdu, ktorého povinnosťou je dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí
žaloby pokračovať v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené.

16. Ani prípadné odvolanie späťvzatia zo strany žalobcu by nemohlo zmeniť ďalší postup súdu smerujúci

k zastaveniu konania, keďže sa v slovenskom právnom poriadku neuplatňuje inštitút odvolania úkonu,
ktorý je napr. upravený v českom Občanskom soudním řáde (§ 41a ods. 4 zákon č. 99/193 Zb.). Uvedený
záver je v súlade s ustálenou judikatúrou, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/372/2009
zo dňa 20.08.2010, judikát č. R 60/1999 (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/27/1998).

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa
§ 461 SSP zamietol.

18. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 170

písm. c/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.