Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010324
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417010324.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.

Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému D. R., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného D. R. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04.10.2018, sp. zn. 3T/70/2017, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 10.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

Obžalovaný D. R., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom H., H. č. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 27.01.2017,

o d s u d z u j e

podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36
Trestného zákona a za nezistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, s
poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný D. R. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona sa poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
že: od presne nezistenej doby, pravdepodobne do mesiaca jún 2008 až do 20.12.2016, v mieste
trvalého pobytu, v H., v byte na Z. H. č. XXXX/XX, psychicky a fyzicky týral svoju manželku T. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. č. XXXX/XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tým
spôsobom, že väčšinou pod vplyvom alkoholu ju opakovane fyzicky napádal, fackal ju, permanentne jej
vulgárne nadával, ponižoval ju, robil schválnosti, ako aj opakovane sa jej vyhrážal zabitím, bezdôvodne

jej odopieral stravu, ktorú kúpil on, zakazoval jej ísť na záchod, osprchovať sa, prať svoje oblečenie v
práčke, s odôvodnením, že ju kúpil on, opakovane jej prikazoval spať na zemi a následne ju v priebehu
noci kontroloval, permanentne ju vyhadzoval z bytu alebo ju z bytu vymkol, bral jej kľúče od bytu,
aby nemohla opustiť byt, zakazoval jej žehliť, aby šetril na elektrine, zakazoval jej pozerať televízor,všetko aj za prítomnosti ich spoločných maloletých detí a finančne, v dostatočnej miere, neprispieval na
domácnosť a výživu ich spoločných maloletých detí, pričom
- v presne nezistený deň v júli 2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, po predchádzajúcej

hádke chytil poškodenú pod krk, natlačil ju na stenu v kuchyni ich spoločnej domácnosti a priložil jej na
krk nôž ostrím so slovami, že keď mu nezabezpečí veci do roboty, čím myslel stravu, tak ju podreže,
- ďalej dňa 24.12.2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, dal pri večeri facku poškodenej,
neskôr toho istého dňa, kopol poškodenú do oblasti ľavej lopatky,
čím poškodenej T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. č. XXXX/XX svojim konaním spôsoboval

psychické a fyzické utrpenie, a presne nezistené zranenia, čo vyústilo, zo strachu z obžalovaného do jej
odchodu s tromi maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, pričom vyhľadala pomoc krízového Centra
Slniečko, R. č. XX/A, U..

Za to bol obžalovanému podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4
Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a zistení

priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 9
rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, proti všetkým výrokom

napadnutého rozsudku ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Svoje odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že bolo jednoznačne preukázané, že poškodená vedome
manipulovala a zavádzala svoje okolie. Celé to plánovala a spustila v tom okamihu, keď jej povedal, že
sa chce rozviesť, pretože vedela, že súd jej nezverí deti do osobnej starostlivosti kvôli duševnej poruche.
Aj jeho matke uviedla, že pokiaľ sa pokúsi o rozvod, zničí ho. Blízkym a ľuďom v okolí popisovala

vymyslené zážitky a v tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov H. Q. a Y. Q., ktorí jej na základe
týchto vymyslených príbehov pomáhali a taktiež svedkovia R., D., E. a E. mali informácie, ktoré im
poskytla poškodená a ktoré neboli pravdivé. V tejto súvislosti uviedol, že sa preukázalo, že zlé študijné
výsledky maloletej U. neboli dôsledkom zlých vzťahov v rodine. Poukázal na výpovede svedkov a
to E., T., F., M. a M., ktorí uviedli, že nikdy nepočuli konflikty medzi nimi a neboli svedkami, že by

poškodenej psychicky alebo fyzicky ubližoval. Poukázal na znalecký posudok týkajúci sa poškodenej a
na jeho závery, že táto je zvýšene citlivá na reakcie zo strany okolia, ťažšie toleruje záťažové a stresové
situácie a nebol u nej preukázaný syndróm týranej osoby a nebolo preukázané, že by jeho správanie
pociťovala ako ťažké príkorie. Zo záverov posudku znalca PhDr. Petra Molnára bolo preukázané, že
maloleté deti môžu skreslene reprodukovať prežitý dej vplyvom ich nízkeho veku, fantazijnej činnosti a

nie sú schopné chápať prežité udalosti. V ďalšej časti odvolania poukázal na neschopnosť poškodenej
starať sa o spoločnú domácnosť a zamestnať sa a skutočnosť, že účet v banke mali spoločný a mala k
nemu prístup aj poškodená. Na základe doteraz vykonaného dokazovania je skutkový stav nesprávne
právne posúdený a to v jeho neprospech. Záver súdu nemá oporu v objektívnych zisteniach ani vo
svedeckých výpovediach a ani v znaleckých posudkoch a nebolo jednoznačné a bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že spáchal skutok kladený mu za vinu a preto je potrebné rozhodnúť podľa
zásady in dubio pro reo. Navrhol doplniť dokazovanie o vyžiadanie výpisov z účtov v Slovenskej
sporiteľni a opätovné vypočutie poškodenej. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol spod
obžaloby oslobodený. V písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré odôvodnil sám, zopakoval svoje
obhajobné tvrdenia, ktoré prezentoval v priebehu konania pred súdom I. stupňa. Zdôraznil, že znalec

MUDr. Vincent Štefák nikdy nebol pribratý do konania a tento znalecký posudok neexistuje v spisoch,
poukázal na procesné pochybenia súdu I. stupňa, ktorý konal v rozpore s ustanovením § 277 Trestného
poriadku, na znalecký posudok PhDr. Petra Molnára, ktorému sa javilo správanie poškodenej čudné a
skutočnosť, že psychoafektívna porucha poškodenej mohla mať vplyv na vzťahy v rodine, zopakoval
obsah výpovedí svedkov z jednotlivých hlavných pojednávaní a skutočnosť, že výpovede jednotlivých

svedkov v dostatočnej miere vyvrátili tvrdenia poškodenej. Vytkol súdu I. stupňa, že konal neobjektívne
a jednostranne.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného. Poukázal na závery znaleckých posudkov oboch znalcov, z ktorých vyplýva, že u

poškodenej nie sú prítomné žiadne príznaky psychickej ujmy ako následku dlhodobého správania
obžalovaného, skutočnosť, že poškodená netrpí syndrómom týranej osoby a nebolo preukázané ani
to, že poškodená správanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie. Navrhol obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že poškodená si všetko vymyslela, trpí chorobou, o ktorej
hovorila MUDr. Z., znalecké posudky považuje za neodborné, nepresné a zaujaté. Nebol produkovaný

žiadny priamy dôkaz o tom, že skutok sa stal. Opakovane poukázal na znalca Molnára, ktorý poukázal
na čudné správanie poškodenej. Manželia M. nikdy neboli vypočutí pred súdom, ich výpovede na súde
neboli ani prečítané, boli vykonané bez prítomnosti advokáta a bola narušená jeho obhajoba.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za

zákonný, odôvodnený a správny vo všetkých jeho výrokoch. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol,
že z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu skutočnosť, že u poškodenej nebol znalecky
konštatovaný syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona spôsobenie takéhoto následku
nevyžaduje, teda syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného
činu. Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd bude musieť vyriešiť otázku, či odsúdenie obžalovaného

trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/56/16 z 15.06.2016 nebolo zahladené,
pretože prípadné zahladenie tohto odsúdenia by mohlo mať významné dôsledky pre rozhodovanie o
treste,kdebypotomvprípadezahladeniatohtoodsúdeniapriukladanítrestuprichádzaldoúvahypostup
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a nie podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal bez dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný
sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a
vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa
o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe
ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na
výpovedi poškodenej, s výpoveďou ktorej korešponduje niekoľko vykonaných dôkazov a správne súd
I. stupňa túto vyhodnotil ako vierohodnú a ktorú výpoveď správne považoval za výpoveď, ktorá nebola
inými dôkazmi, okrem výpovede obžalovaného, spochybnená ani vyvrátená. Krajský súd k úvahám súdu

I. stupňa a najmä k odvolacím námietkam obžalovaného, že skutkové zistenia súdu I. stupňa neboli
žiadnymi vykonanými dôkazmi preukázané, udáva, že aj krajský súd považoval výpoveď poškodenej
za vierohodnú. Táto vo svojej výpovedi tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní,
bez podstatnejších rozporov, presne popísala správanie obžalovaného a to od obdobia uvedeného v
skutkovej vete napadnutého rozsudku. Poškodená popísala konkrétne konanie obžalovaného popísané

v skutkovej vete napadnutého rozsudku a to fyzické útoky na jej osobu, verbálne útoky na jej osobu,
ponižovanie (napr. hodenie peňazí na zem s tým, že jej stláčal hlavu a uviedol jej: „tu máš tie vyjebané
peniaze“, verbálne proklamovanie skutočnosti, že všetko je jeho) taktiež vyhrážanie sa ujmou na zdraví,
resp. na živote, odopieranie stravy a podobne. Taktiež popísala správanie obžalovaného pod vplyvomalkoholických nápojov a skutočnosti, že veci mal vo vlastnej izbe. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného,
že výpoveď poškodenej je nevierohodná, vymyslená, tak krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na
výpoveď svedkyne R., ktorá vo svojej výpovedi podrobne popísala, z akého dôvodu ich ako azylové

centrum kontaktovala poškodená, pričom popísala správanie poškodenej v čase, keď prišli z azylového
centra pre poškodenú s deťmi. Svedkyňa opísala správanie poškodenej ako veľmi bojazlivé, popísala
poškodenú ako plačlivú, ktorá sa bála vziať dokonca aj potraviny pre deti, pričom táto svedkyňa potvrdila
skutočnosti, ktoré popisovala poškodená vo svojej výpovedi, že poškodená sa bála vojsť do izby,
v ktorej sa nachádzali doklady pre deti s odôvodnením, že ide o izbu obžalovaného, do tejto izby

nechcela ísť, izba bola zamknutá, pričom táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že išlo o izbu
zariadenú úplne inak ako iné izby, bola zariadená elektronikou, čo tiež svedčí o vierohodnosti výpovede
poškodenej v tom smere, že obžalovaný mal svoju izbu zariadenú iným štandardom ako bola zariadená
ostatná časť domácnosti, ktorú užíval sám. Taktiež svedkyňa popísala správanie maloletých detí pri
odchode z domácnosti, pričom uviedla, že deti vedeli, že odchádzajú z domu a dokonca to dokázali
pred otcom utajiť napriek tomu, že boli pomerne malé. Taktiež o vierohodnosti výpovede poškodenej

svedčí aj výpoveď svedkyne E., ktorá ako školská psychologička mala pohovory s maloletými deťmi
a to v období od marca 2016 až do decembra 2016, pričom uviedla, že maloleté deti a to konkrétne
maloletá U. a maloletá U. R. jej potvrdili týranie matky, pričom uvádzali také konkrétne tvrdenia ako
napríklad, že otec má zvlášť izbu (potvrdené tvrdenie poškodenej, ako aj svedkyne R.), že otec matku
bije, že s matkou spávajú zvlášť, že otec je často pod vplyvom alkoholických nápojov a že majú „pokoj“

vtedy, keď otec pracuje od 14.00 hodiny. Maloletá U. uviedla, že od otca chce odísť. Ďalším dôkazom,
ktorý potvrdzuje vierohodnosť výpovede poškodenej je záver znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. Nové Zámky znalcov PhDr. Igora Obucha a MUDr.
Lucie Žlnayovej, ktorí u poškodenej nezistili patologické funkcie intelektu, pričom osobnosť poškodenej
hodnotili ako neistú, menej schopnú účinnej reakcie vo vzťahoch, zvýšenú citlivosť na prejavy zo strany

okolia s celkovým ťažším tolerovaním záťažových a stresových situácií. Poškodená je schopná viac
znášať príkorie a pre ňu trvalo dlhšiu dobu, pokiaľ si uvedomila, čo sa deje a bola schopná niektoré
veci popísať. Ide o osobnosť, ktorá vzhľadom na to, že je submisívna a citlivejšia, je prispôsobivejšia,
nemá tendenciu sa aktívne prejavovať a skôr ustúpi. Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že u poškodenej
nebol zistený syndróm týranej osoby, krajský súd udáva, že existencia tzv. syndrómu týranej osoby nie

je súčasťou objektívnej stránky žalovaného trestného činu, bez ohľadu na uvedené však krajský súd
poukazuje na záver znalkyne, ktorá uviedla, že niektoré príznaky u poškodenej sú príznakmi syndrómu
týranej osoby a v danom prípade by ho bolo možné konštatovať, ak by bol u poškodenej iný osobnostný
terén, u poškodenej sú však tieto príznaky súčasťou osobnosti. Krajský súd udáva, že nie je možné
vylúčiť z týchto dôvodov osobu poškodenej ako subjekt trestného činu, na ktorom sa nemožno z týchto

dôvodov dopustiť týrania tak, ako je vyjadrené v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby. Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, ktorý sa odvoláva na tvrdenia znalca PhDr.
Molnára o tzv. čudnom správaní poškodenej a konštatovaní tohto znalca o existencii psychoaktívnej
poruchy poškodenej, tak krajský súd udáva, že nebolo úlohou znalca hodnotiť osobnosť poškodenej,
bolo úlohou znalca výlučne zamerať sa na posúdenie osobnosti a intelektu maloletých detí, k danému

však krajský súd uvádza, že vyjadrenie znalca o tzv. čudnom správaní poškodenej krajský súd považuje
za zmätočný a neodborný termín, ktorý navyše znalec vo svojej výpovedi ďalej nerozviedol a nevysvetlil,
v prípade znalca PhDr. Molnára nejde o znalca, v ktorého kompetencii je vyjadrovať sa k duševnému
stavu osoby, pretože ide o znalca pre odbor psychológia. Krajský súd k hodnoteniu duševného
stavu poškodenej poukazuje na záver znaleckého posudku znalkyne MUDr. Žlnayovej, že táto netrpí

žiadnou duševnou poruchou, je u nej prítomná úzkostná somatoformná porucha u psychastenickej
osobnosti, schizoafektívna porucha dlhodobo stabilizovaná a uviedla, že u poškodenej neboli žiadne
príznaky schizoafektívnej poruchy a pokiaľ by ju poškodená mala skutočne rozvinutú, bolo by to na
nej vidieť, pričom táto znalkyňa presne uviedla, ako by sa v danom stave poškodená správala. Ďalším
dôkazom, ktorý krajský súd považoval za dôkaz potvrdzujúci vierohodnosť výpovede poškodenej, je

záver vyššie citovaného znaleckého posudku, ktorým bola hodnotená osobnosť obžalovaného ako
osoby zvýšene zameranej na seba a uspokojovanie svojich potrieb, snahu presadiť sa, s plochejšou
emotivitou, impulzívnymi reakciami, kde je emočný impulz menej racionálne kontrolovaný. Napriek
tomu, že nemá tendenciu k agresívnemu správaniu v zmysle snahy ubližovať iným, k agresívnym
prejavom môže prichádzať v stave frustrácie, resp. neuspokojenia vlastných potrieb. U obžalovaného

možno hovoriť o disharmonických osobnostných rysoch, o poruche osobnosti, ktorá v sebe obsahuje
rigiditu, ťažšiu prispôsobivosť a zvýšenú zameranosť na seba, nespokojnosť so situáciou v rodine,
nekritickosť svojho správania a vinu za existujúcu situáciu hľadal v správaní sa manželky. Navyše vo
svojej výpovedi obžalovaný tvrdil, že nepožíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, čo odôvodňovaltým, že predsa cestoval do zamestnania, dané je však v priamom rozpore s odsúdením obžalovaného
trestným rozkazom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 15.06.2016 a to za prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov a to v čase

o 18.48 hod. Navyše krajský súd opätovne pripomína obžalovanému, že znalecký posudok MUDr.
Vincenta Štefáka, na ktorý obžalovaný opakovane poukazuje, a ktorý má spôsobiť nezákonnosť podanej
obžaloby, sa v spisovom materiály nenachádza, nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný a nie je
súčasťou vyhodnotenia dôkazov, pretože znalec MUDr. Vincent Štefák v danom trestnom konaní nebol
požiadaný ani orgánom činným v trestnom konaní ani súdom o vyhotovenie znaleckého posudku.

Preto aj podľa názoru krajského súdu, z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame,
možno vyvodiť jediný logický záver, že skutok sa stal a že tento spáchal obžalovaný. Tieto všetky
dôkazy a okolnosti odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných
pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s
poukazomna§138písmenob/Trestnéhozákonaatozdôvodovuvedenýchvprávnejvetenapadnutého
rozsudku. V napadnutom rozsudku súd I. stupňa náležite odôvodnil tak skutkové zistenia, ako i právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného a krajský súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom,

preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu
osvojil.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá
rozhodnépreurčeniedruhutrestu,jehovýmeryaúčelutak,akotopredpokladajúustanovenia§34odsek

1 až 4 Trestného zákona, keď u obžalovaného konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m/ Trestného zákona a to vzhľadom na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky z 15.06.2016, sp. zn. 0T/56/2016. Podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona priťažujúcou
okolnosťou je, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Krajský súd preto po zvážení kritérií rozhodných pre určenie

výmery trestu podľa § 34 odsek 1 a odsek 4 Trestného zákona, dospel k záveru, že vzhľadom na
rozdielny charakter trestnej činnosti, za ktorý bol obžalovaný odsúdený vyššie citovaným trestným
rozkazom, nie je nevyhnutné toto odsúdenie považovať za priťažujúcu okolnosť a krajský súd preto za
zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste uložil obžalovanému trest podľa § 208 odsek 3
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona bez použitia odseku 3 a 4 tohto

ustanovenia Trestného zákona a to v zákonom určenej trestnej sadzbe 7 rokov až 15 rokov a uložil
obžalovanému trest na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Podľa názoru krajského súdu je
takto uloženým trestom zabezpečená jednak ochrana spoločnosti, ide o dostatočne dlhý trest odňatia
slobody spojený so samotným jeho výkonom a je zabezpečené aj hľadisko individuálnej prevencie. Na
výkon uloženého trestu ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.