Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/270/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117255111
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117255111.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ALMEDIA, spol. s r.o., so sídlom M.R.
Štefánika 3504, 075 01 Trebišov, IČO: 31 658 393 proti povinnému: Ústredná vojenská nemocnica SNP
Ružomberok - fakultná nemocnica, so sídlom Gen. Miloša Viesta 21, 034 26 Ružomberok, IČO: 31 936
415, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 14.399,41 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o
sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/270/2017 zo dňa

24. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.1.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 24Ek/270/2017, ktorým exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom zastavil
podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,- Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že

exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súčasne uviedla,
že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne
povinného, ktorý ho podal. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ďalej konštatovala, že keďže dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie

povinným je skutočnosť, že celý vymáhaný nárok, a to konkrétne výška istiny predstavujúcej sumu
14.399,41 Eur spolu s príslušenstvom, nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,-
Eur ako aj trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 863,50 Eur bol uhradený ešte
pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie a to konkrétne dňa 21.06.2016, pričom táto
skutočnosť bola nespochybniteľne preukázaná zo strany povinného, a preto dospela k záveru, že je
potrebné exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť. Súčasne súdnemu

exekútorovi priznala uplatnený nárok týkajúci sa náhrady hotových výdavkov vo výške 72,- Eur vrátane
DPH.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a v exekúcii
pokračovať v rozsahu podaného návrhu, nakoľko povinný do dňa podania sťažnosti nesplnil svoj
záväzok, ktorý je predmetom exekučného konania. Súčasne uviedol, že nespochybňuje pripísanie sumy

14.399,41 Eur na účet oprávneného. Uvedená suma však bola označená VS (variabilným symbolom)
831201644 a KS (konštantným symbolom, ktorý určuje ekonomický charakter platby a spôsob plateniaalebo zúčtovania) - 0008. Tento KS podľa názoru oprávneného vyjadruje určenie platby ako platby za
tovar. Rovnako platby 863,50,- Eur a 40,- Eur neboli označené KS 0058, ktorý vyjadruje úhrady za
úroky z omeškania a zmluvné pokuty a bol pri nich uvedený VS 831201644. Povinný teda podľa názoru

oprávneného žiadnym iným spôsobom neurčil účel platby. Súčasne uviedol, že ku dňu pripísania platieb
malpovinnýzáväzokvočioprávnenémuvyplývajúcizdodaniatovaruatovrozsahuneuhradenýchfaktúr
za dodaný tovar - lieky. Konkrétne faktúra č. 2414079 na sumu 28.312,30 Eur splatná dňa 14.1.2015
a faktúra č. 2415002 na sumu 10.960,40 Eur splatná dňa 7.2.2015. Preto oprávnený platby v sumách
14.399,41 Eur, 863,50 Eur a 40,- Eur označené ako platby za tovar priradil ako čiastočnú úhradu najskôr

splatného (úrok z omeškania, ktorý je predmetom tohto exekučného konania nie je úrokom z omeškania
z dlžných súm na faktúrach č. 2414079 a č. 2415002 za dodaný tovar) a nezabezpečeného záväzku
povinného t.j. ako čiastočnú úhradu faktúry za dodaný tovar č. 2414079. Oprávnený tiež uviedol, že
prednosť majú dlhy, ktoré sú pre dlžníka obťažnejšie pred menej obťažnými dlhmi (úročený dlh má
prioritu pred neúročeným dlhom, vyššie úročený dlh má prioritu pred nižšie úročeným dlhom, záložným
právom zabezpečený dlh má prednosť pred takto nezabezpečeným dlhom). V danom prípade úrok

z omeškania je dlhom neúročeným a platba za dodaný tovar (faktúru) je dlhom úročeným. Rovnako
uviedol, že v konečnom dôsledku by pre dlžníka, v tomto prípade povinného bolo nevýhodné mať
uhradený dlh neúročený na úkor dlhu úročeného, pretože z toho by plynul nárok na úroky aj za dobu
od fiktívnej úhrady úrokov, t.j. dlhu neúročeného. Súčasne poukázal aj na to, že ak je súčasne viac
splatných dlhov, je logické započítať plnenie na dlh, ktorý veriteľovi poskytuje menšiu istotu z dôvodu

možného premlčania (nezabezpečený dlh, § 330 ods. 3 OBZ). Zároveň by podľa názoru oprávneného
v prípade zastavenia exekúcie došlo k zvýšenému zaťaženiu dlhu pre povinného z dôvodu vyššieho
úroku z omeškania. Tiež poukázal na publikovaný judikát R 13/1990 podľa ktorého: „Ak dlžník neuvedie
pri plnení dlhu, ktorý z viac dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj
premlčaný. V takom prípade nemôže sa už dlžník následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu,

na ktorý bolo uvedeným spôsobom plnené.“ Zároveň oprávnený poukázal na existenciu
princípu proporcionality známu ešte z čias rímskeho práva, ktorého aplikácia má nastúpiť vždy, ak
sa vyčerpajú všetky „kapacitné možnosti“ aplikácie princípu priority (nezabezpečený záväzok, splatný
záväzok,vyššieúročenýzáväzok,...).Tentoprincípjepodľaoprávnenéhovýrokomozastaveníexekúcie
úplne ignorovaný. A preto z uvedených dôvodov oprávnený žiada napadnuté uznesenie zrušiť a v

exekúcii pokračovať v rozsahu podaného návrhu, nakoľko povinný do dnešného dňa nesplnil svoj
záväzok, ktorý je predmetnom tohto exekučného konania.

4. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 11.05.2018 vyjadril aj povinný, ktorý
uviedol, že so sťažnosťou oprávneného a dôvodmi v nej uvedenými nesúhlasí. Súčasne uviedol, že

žiadny platný právny predpis neurčuje povinnosť, aby subjekty v platobnom styku používali konštantný
symbol. Je to na dobrovoľnej báze, avšak nie je možné z neuvedenia konštantného symbolu požadovať
určitéprávnepovinnostiodsubjektu vrámciobchodnéhostyku,resp.spájaťstýmnejakékonzekvencie.
Zároveň uviedol, že z výpisu z účtu (ktorý je súčasťou súdneho spisu) jednoznačne vyplýva, že v
rámci troch platieb, ktoré urobil dňa 21. 6. 2016 povinný voči oprávnenému je uvedený účel platby. Pri

platbe č.485059460 je uvedený účel platby „úroky z omeškania úhrady faktúr“, pri platbe č. 485059461 je
uvedený účel platby „náhrada trov konania", pri platbe č. 485059462" je uvedený účel platby „paušálna
náhrad trov konania". Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinný uhrádzal oprávnenému platby
vyplývajúce z platobného rozkazu č. 8Cb/31/2016-44, kde je uvedené, že mal povinný uhradiť úroky z
omeškania priznané v sume 14399,41 EUR (priznané súdom v platobnom rozkaze), paušálnu náhradu

trov konania vo výške 40 EUR a trovy konania vo výške 863,50 EUR. Tieto sumy povinný uhradil dňa
21.6.2016 a nie je možné ich zameniť s iným účelom platby alebo inak započítavať. Keďže z vyššie
uvedeného vyplýva, že povinný riadne platby označil a nie je možné ich zamieňať alebo započítavať na
iné dlhy ako na tie, na ktoré boli priamo určené, žiada súd, aby sťažnosť oprávneného zamietol.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola zaslaná prostredníctvom
Ústredného portálu verejnej správy dňa 30.01.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 25.01.2018, bola

teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa §
249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05.12.2017, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného
titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/31/2016-44 zo dňa 07.06.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2016, dňa 14.12.2017 poverenie na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi, (90EX 87/2017). Dňa 15.01.2018 bol doručený
súdu návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného, doručenkami a prílohami.
Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

14. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i

správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom však považuje za potrebné
poopraviť vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky o dôvodnosti začatia exekúcie. Napriek tomu, že v čase
vydania poverenia na vykonanie exekúcie boli splnené podmienky na jeho vydanie, exekúcia nebola
začatá dôvodne. Táto skutočnosť bola preukázaná neskôr povinným v rámci podaného návrhu na

zastavenie exekúcie a z tohto dôvodu bolo potrebné podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
exekúciu zastaviť. Konajúci sudca už len dodáva, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že
povinný uskutočnené platby dostatočne označil prostredníctvom správy pre prijímateľa, čím vymáhaný
nárok preukázateľne splnil ešte pred začatím exekučného konania a argumentácia oprávneného o
racionalite započítania predmetných platieb na iné pohľadávky povinného voči oprávnenému neobstojí,

nakoľko oprávnený nemôže jednostranne rozhodnúť o zmene určenia uvedených platieb, pokiaľ ich
povinný jasne označil, na splnenie ktorej pohľadávky sú tieto platby určené.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.