Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Csp/289/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225502
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117225502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so

sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: S. nar. XX. XX.
XXXX, bytom B., o zaplatenie 4 936,34 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4 441,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% zo sumy 4 441,27 Eur od 20. 3. 2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 8. 12. 2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 4 936,34 Eur, úrokov vo výške 2 922,44 Eur, úrokov vo výške 1 207,47 Eur, úrokov zo
zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4 936,34 Eur vo výške 19,19 % zo sumy 4 936,34 Eur od 1. 11.
2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 4 936,34 Eur od 1. 11. 2017 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podľa žaloby dňa 11. 12. 2013 bola medzi stranami sporu, žalobcom
v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka, uzavretá Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver.
Na základe zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý zo strany žalobcu úver vo výške 5 000,- Eur. V dobe
od uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby
a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina
„Aktuálny stav úveru“ je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v
súlade s § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca pripojil k žalobe zmluvu o úvere,
obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, Aktuálny stav úveru, výzvu na úhradu

dlžnej sumy zo dňa 2. 2. 2015, výzvu na splatenie dlžnej sumy zo dňa 16. 1. 2015, sadzobník poplatkov
platný od 1. 10. 2013.

2. Žalovaná žalobu prevzala dňa 19. 3. 2018 a k žalobe sa písomne nevyjadrila.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8. 3. 2018 doplnil žalobu. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že v súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý

úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 19,9 % ročne, pričom
výška úrokovej sadzby je špecifikovaná v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 31. 10. 2017. Úroky boli
uplatnené žalobcom v súlade s § 497 Obchodného zákonníka, § 499 Obchodného zákonníka, § 502
Obchodného zákonníka, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 506 Obchodného zákonníka, § 369ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Listina „Aktuálny stav úveru“
je výpis z „bankovej knihy“, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska. Údaje uvedené v „bankovej
knihe“ sú smerodajné a podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Žalovaná uhradila celkovú sumu

558,73 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná nasledovne: suma vo výške 74,16 Eur na
poplatky, suma vo výške 420,91 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 63,66 Eur na
istinu. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 101,95 Eur
mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci od 15. 1. 2014. Mesačná splátka vo výške 101,95 Eur pozostáva zo
splátky istiny a úroku vo výške 97,- Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 4,95 Eur. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver
za predčasne splatný v súlade s článkom 6 obchodných podmienok ku dňu 2. 2. 2015, pričom výzva na
splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k návrhu vo veci samej. Žalobca upozornil žalovanú
na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 15. 1. 2015. Výsledná suma zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 721,80 Eur. Následne
suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 2 696,70 Eur a

suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 711,44 Eur, teda
spolu 3 408,14 Eur, od ktorej sa odrátala úhrada žalovanej vo výške 0,- Eur. Výsledná suma úrokov
a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 3 408,14
Eur. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
1. 4. 2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Na

všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 4. 2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže až s účinnosťou od 1. 4. 2015 určil zákonodarca výnimku, že spotrebiteľské úverové
vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. 3. 2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde Najvyšší súd SR skonštatoval, že zmluva
o úvere je absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho

účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Rovnako aj akcesorické záväzky sa spravujú režimom
Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015
zo dňa 9. 11. 2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň

Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca ďalej dal do pozornosti súdu, že Ústavný súd SR na
svojom zasadnutí zo dňa 7. 2. 2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca k

vyjadreniu pripojil kalkulačku pre výpočet RPMN.

4. Žalovaná sa na pojednávanie dňa 24. 4. 2018 nedostavila, žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní, súd preto rozhodoval v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP.

5. Súd právne vec posúdil nasledovne:

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až l), s), z) a aa).

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení predávajúci nesmie
konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s

dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

22. V danom prípade súd považuje uzatvorenú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, lebo ju uzavrel žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanoveníObčianskeho zákonníka. Súd má za to, že ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného
zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Nepochybnezmluvaoúvereuzavretámedzistranamisporujespotrebiteľskouzmluvouvzmyslezákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
podľa Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uvedený právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o
spotrebiteľský úver. Kogentné ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľujú účastníkom
spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného

zákona v neprospech spotrebiteľa. Bez ohľadu na to, že v danom prípade ide o úverový vzťah podľa
§ 397 Obchodného zákonníka, tzv. absolútny obchod, súd nemal pochybnosti o tom, že predmetná
zmluva je zmluvou typovou a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva
z uzatvorenej úverovej zmluvy. Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet
konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy

vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel
zmluvy treba považovať za občiansko-právne vzťahy. Predmetná vec je upravená ako spotrebiteľská
zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občiansko-právneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať
aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (rozsudok NS SR

sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25. 1. 2011).

23. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalobca uzatvoril so žalovanou
ako fyzickou osobou dňa 11. 12. 2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol
úver vo výške 5 000,- Eur. Účastníci zmluvy si dohodli pravidelné mesačné splátky po 101,95 Eur, dátum

prvej splátky 15. 1. 2014, dátum konečnej splátky úveru 15. 12. 2013, dátum každej splátky k 15. dňu
v mesiaci, počet mesačných splátok 120, výška úrokovej sadzby 19,9 %, RPMN banky 22,53 %. Doba
splácania úveru bola dohodnutá na dobu 10 rokov. Pre riadne nesplácanie úveru žalovanou došlo dňa
2. 2. 2015 k predčasnému zosplatneniu úveru, keď do toho dátumu žalovaná zaplatila 558,73 Eur. Súd
prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. V úverovej zmluve nebol

v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch jasne a určite vymedzený počet a
termíny splátok úrokov a iných poplatkov, bola uvedená len výška mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve
nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.Pokiaľjejednouzpodmienokplatnostiúverovejzmluvyajuvedeniepresnejšpecifikácie,zčoho

mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve, či tri strany
naviac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma splátky bude pripadať na istinu,
aká na úroky. Žalobca síce k žalobe doručil „Aktuálny stav úveru“, avšak z obsahu predmetnej zmluvy o
úvere a listinných dôkazov nevyplýva, že by „Aktuálny stav úveru“, prípadne ďalší listinný dôkaz, ktorý
žalobca predložil, „Zaplatené splátky“ boli súčasťou úverovej zmluvy. Z toho súd ustálil, že „Zaplatené

splátky“ a „Aktuálny stav úveru“ neboli súčasťou úverovej zmluvy. Súd z poskytnutej sumy 5 000,- Eur
odpočítaním celkovo zaplatenej sumy 558,73 Eur priznal žalobcovi sumu 4 441,27 Eur. V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.
24. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v článku 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
25. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 zo dňa 9. 11. 2015, na ktorý poukázal
žalobca, poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h/, článku 10 ods. 2
písm. h/ a i/, článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Súdny

dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí citovanom v ods. 18 vyslovil, že smernica sa má vykladať
tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútornom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujúodustanovenítejtosmernice.Danýzáverjevšakvzhľadomnanapadnutéustanoveniezákona
o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným

náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
26. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenskýzákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení k 31. 12. 2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne
prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou zákonom č. 352/2012 Z.z. účinnou od 1. 1. 2013, čo
potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 1. 1. 2013.
27. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
28. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

29. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.
30. Súd je preto názoru, že napriek poukazu žalobcu na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/2015, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej

zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
31. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšie
argumentácie žalobcu súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. V súvislosti s uplatnením úrokov súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/143/1998 a rozhodnutie č. 59/2008, ak by súd priznal úroky tak, ako ich žalobca požadoval na
ťarchuspotrebiteľa-žalovanej,bydochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiu,atojednakvpodobeúrokov,
ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu.
Pokiaľ by žalobca ako veriteľ považoval celý dlh za splatný, nastaním splatnosti poslednej dohodnutej

splátky potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru (uznesenie ÚS SR IV.
ÚS 476/2012 zo dňa 18. 9. 2012).

33. Na základe uvedených záverov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. Súd priznal žalobcovi za omeškanie so zaplatením dlhu úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy
4 441,27 Eur od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanej (základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky ku dňu omeškania bola vo výške 0,0 % + 5 percentuálnych bodov) do zaplatenia.

35. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania, súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi
priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.