Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alica Vörösová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/655/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209210533
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2209210533.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate s.r.o., AK so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. X/XX, K. O. ,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č.
60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810 pod spis. značkou EX 3717/09, o vymoženie 894,09 EUR s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.
II. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného podal na tunajší súd žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenskou

rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR 00684/09 zo
dňa 11.05.2009. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.04.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vymoženie pohľadávky čiastočne zamietol a dňa 06.08.2009 vo zvyšnej časti udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného. Uznesenie zo
dňa 21.04.2010 nadobudlo právoplatnosť v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa
28.06.2011, č.k. 10CoE/294/2010-54.

2/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3/ Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

4/ Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

5/ Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

6/Nakoľkoideokonanienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutia,ktoréhopredmetomjesporspĺňajúci
podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo vydanépred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 19.06.2009, súd na konanie použil nielen
ustanovenie § 243f ods.6 Exekučného poriadku ale aj predpisy účinné do 31. decembra 2014 v zmysle
§ 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

7/ Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd v súvislosti
s doplnením návrhu oprávneným prihliadal aj na doterajšiu rozhodovaciu prax a opätovne preskúmal
návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Pri skúmaní exekučného titulu a pripojenej zmluvy o úvere súd vychádzal z toho, že účinky materiálnej

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle §
159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 EP, či sú tu
nedostatky uvedené v §40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom
z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského
rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.

8/ Súd po preskúmaní, rozhodcovského rozsudku, návrhu na vykonanie exekúcie ako aj zmluvy o úvere
zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 03.09.2008 zmluvu o úvere č. 2540091, na základe ktorej
poskytol oprávnený povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu
s poplatkom v mesačných splátkach, počnúc dňom 18.09.2008. Keďže povinný si svoje povinnosti
zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály

rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol povinný
zaviazaný k zaplateniu 894,09 EUR spolu s príslušenstvom.

9/ Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

10/ Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11/ Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 ZoRK v platnom znení proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a
2 je prípustný opravný prostriedok.

12/ Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom
znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.15/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

16/ Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

17/ Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej
oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy
aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e/
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009) nejde o

spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený
vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu
strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na

základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny
vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na
ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o
spotrebiteľských zmluvách. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou

prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá
veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od
01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou
obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je
poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).

18/ Podľa názoru súdu a doterajšej rozhodovacej praxe je exekúcia v predmetnej veci neprípustná
v celom rozsahu, nakoľko z intencií zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať,
nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s
obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor, zásadami poctivého obchodného styku a dobrých

mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre
súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym
zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie nie je v súlade s týmito právnymi predpismi,
pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade
začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.

19/ Za neprijateľnú zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnú súd považuje ustanovenie bodu

17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Rozhodcovská doložka (č.l. 80), v zmysle ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie: a./
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresnéhosúdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie

tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

20/ Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorásauzatváravoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvynemení(tzv.adhézna

zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory
bude rozhodovať a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo b./všeobecný súd; to neplatí,
ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.

21/ Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne

neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v

exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo
veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

22/ Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská

zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo
vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd
môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré

nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za
stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.23/ Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi

rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných
podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

24/ Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,jevrozporespríslušnýmiustanoveniami§52anasl.Občianskehozákonníkaas
ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca

nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul.
Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto boli splnené podmienky na
zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s ust. § 45 ods. 1 písm.
c/ a § 45 ods. 2 ZoRK v platnom znení.

25/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

26/ O trovách exekúcie súd rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 45 ods. 3 ZoRK v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania(§ 364 CSP)
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.