Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413200164
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413200164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: I + V správa nehnuteľností,
s.r.o., so sídlom Miletičova 80, Bratislava, IČO: 35 880 911, zastúpený: Advokátska kancelária Nagy &
Zachveja s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, Svätý Jur, IČO: 36 868 272, proti žalovaným: 1/ I. U., 2/ I. U.,
obaja bytom Q. X, Q., obaja zastúpení: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO:
47 231 157, o zaplatenie 406,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 6. apríla 2017 č.k. 6C 26/2013-97 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovaným 1/, 2/
domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 406,32 eur s príslušenstvom titulom nedoplatkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o výkone správy č. 11/095 zo dňa

30.5.2011 je správcom nebytových priestorov domu na ulici Q. Č.. X/A v Bratislave, a to konkrétne
hromadných garáží, a vykonáva tak správu spoločných častí a zariadení a príslušenstva nebytových
priestorov. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru (garáže, súpisné číslo stavby
XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, Q. X/A, X. poschodie, zapísaná na LV XXXX, vedenom
k. ú. v Bratislave, správa katastra pre Hlavné mesto Bratislava, k. ú. R.), na ktorý sa podľa žalobcu
vzťahuje predmetná zmluva o výkone správy. Poukázal na to, že v zmysle ustanovení Zmluvy o výkone
správy sú vlastníci nebytových priestorov povinní platiť na účet domu mesačné platby na zabezpečenie

prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, priestorov a zariadení domu a správy domu, a to konkrétne
zálohové platby za plnenia poskytnuté k užívaniu nebytového priestoru, odmenu za výkon správy a
úhrady do fondu údržby a opráv. Žalobca podaním zo dňa 23.1.2013 špecifikoval žalovanú istinu, ktorá
pozostáva zo sumy vo výške 117,12 eur titulom účtovaného nedoplatku za rok 2011 na platbách do
fondu prevádzky, údržby a opráv, zo sumy vo výške 69,60 eur za 1. polrok 2012 titulom neuhradenej
zálohovej platby za plnenia poskytované k užívaniu nebytového priestoru, zo sumy vo výške 69,90 eur
za 2. polrok 2012 titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované k užívaniu nebytového

priestoru a sumy vo výške 150,00 eur, ktorá má predstavovať odmenu správcu.3. Poukázal na vyjadrenie žalovaných k žalobe, ktorí s uplatnenou pohľadávkou nesúhlasili a žalobu
žiadali zamietnuť, dôvodiac s tým, že so žalobcom nikdy neboli v žiadnom právnom vzťahu a nemajú
mu za čo platiť.

4. Súd prvej inštancie pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/26/2013-62 zo dňa 28.11.2013,
ktorým žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu v
Bratislave č k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2013 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania správne prejudiciálne ustálil neplatnosť relevantnej
zmluvy o výkone správy budovy s garážami uzatvorenej 30.5.2011 pod č. 1 I/95 podľa § 39 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) pre jej rozpor so zákonom, keďže budova nie je obytným domom a nemožno
na jej správu aplikovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
a to v zmysle jeho ust. § 24 ods. 1, keďže sa nejedná o bytový, ale garážový dom. Podľa krajského
súdu rovnako správne súd prvej inštancie posúdil aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu v spore o

vymáhanie tvrdeného dlhu z takto uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd mal za to, že vlastníci garáží v
budove netvoria právnickú osobu - spoločenstvo, ako je tomu pri vlastníctve bytov v bytovom dome,
a teda nemôžu so spoločnou vecou hospodáriť v zmysle zásady majority a ich právne úkony a takéto
hospodárenie so spoločnou vecou nemôžu preto požívať súdnu ochranu. Rozsudok súdu prvej inštancie
mal však odvolací súd za predčasný, keďže sa uplatneným nárokom zaoberal iba vo vzťahu k titulu,

od ktorého žalobca uplatnený nárok odvíjal a nezaoberal sa prípadným subsumovaním vzniknutého
nároku pod iný, do úvahy prichádzajúci právny vzťah medzi stranami sporu, napr. titulom bezdôvodného
obohatenia. Odvolací súd tak uložil súdu prvej inštancie vecou sa opätovne zaoberať a rozhodnúť, a to s
právnym posúdením uplatneného nároku i z hľadiska zásad o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 451 ods. l OZ. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť vyhodnotiť dôkazné prostriedky v tom

smere, či žalovaní od žalobcu prijali nejaké plnenia spočívajúce v údržbe a v opravách, a teda či sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Vychádzajúc zo špecifikácie žalovanej sumy (zo dňa 23.1.2013),
v zmysle písomného podania žalobcu, krajský súd konštatoval, že je zrejmé, že nie všetky položky,
tvoriace žalobou uplatnenú sumu, budú môcť byť skutkovo subsumované pod nárok titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Toto všetko malo byť predmetom právneho posúdenia súdu prvej inštancie

v ďalšom konaní.

5.Súdprvejinštancieopätovnevovecirozhodolprávnejuposúdiacpodľaust.§451ods.1,2OZ,keďna
základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 30.5.2011 uzavreli vlastníci hromadných garáži Q. X/A a
žalobca Zmluvu o výkone správy č. 11/095, predmetom ktorej bola správa spoločných častí, spoločných

zariadení a príslušenstva nebytových priestorov s pozemkom a so všetkými súčasťami a príslušenstvom
prináležiacim ku garážam na Q. E.. Č.. X/A F. Q., P.. Č.. XXXX, parcelné číslo XXXX/X. Vlastníci poverili
správcu (žalobcu) zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv garážového domu. Za vlastníkov garáži,
na základe poverenia nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov, zmluvu podpísal U.. T. B.. Z listu
vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava, obec Bratislava, m. č. R.Ú., k. ú. R. súd prvej inštancie zistil, že

žalovaní sú vlastníci nebytového priestoru na X. U.., Č.. X-XXX, nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX/
X, Q. X/A, priestor Č.. X-XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2. Zo špecifikácie žalovanej sumy, ktorú
súdu žalobca predložil dňa 23.10.2013, mal za to, že žalovaná suma vo výške 406,32 eur pozostáva
zo sumy 117,12 eur (titulom nedoplatku za rok 2011 do fondu údržby, prevádzky a opráv), zo sumy
69,60 eur titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru

za 1. polrok 2012, zo sumy 69,60 eur titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované s
užívaním nebytového priestoru za 2. polrok 2012 a zo sumy 150 eur titulom odmeny správcu za prípravu
podkladov pre súdne vymáhanie žalovanej pohľadávky. Uviedol, že podľa uznesenia Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2016, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok, Zmluva o
výkone správy, na základe ktorej si žalobca uplatnil žalovanú istinu, je neplatná pre rozpor so zákonom,

keďže daná budova, z ktorej správy si žalobca uplatňuje peňažné nároky, nie je bytovým domom, ale
garážovým domom, preto v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. nemožno na jej správu aplikovať
ustanovenia o výkone správy bytového domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov,rovnakotaknemohlovzniknúťanispoločenstvovlastníkovgaráži,akosubjektprávaexistujúci
za účelom zastupovania záujmov ostatných spoluvlastníkov garáži, a teda takíto vlastníci garáží netvoria

právnickú osobu - spoločenstvo, ktoré by bolo oprávnené aktívne zastupovať záujmy vlastníkov garáží.
Poukázal na to, že v zmysle predmetného rozhodnutia bolo jeho úlohou aj napriek neplatnosti Zmluvy
o výkone správy posúdiť, či žalobca predsa len nemá nárok na peňažné plnenie za predpokladu, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na jeho úkor. V zmysle intencií zrušujúceho uzneseniaodvolacieho súdu sa mal teda zaoberať aj skúmaním uplatneného nároku z hľadiska povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie, v tom smere, či žalovaní prijali od žalobcu nejaké plnenia, spočívajúce v údržbe
a opravách.

6. Pri rozhodovaní vychádzal z následného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého zo
strany žalobcu došlo k poskytovaniu služieb, čo nebolo podľa neho žalovanými v doterajšom konaní
žiadnym spôsobom rozporované. Správca zabezpečoval poskytovanie plnenia služieb, čo môže potvrdiť
aj svedecká výpoveď U.. T. B., bytom Č. X, Q., ako zástupcu vlastníkov garáží, ktorý môže potvrdiť, že

k plneniam zo strany žalobcu dochádzalo nielen vo vzťahu k žalovaným, ale aj vo vzťahu k ostatným
vlastníkom garáží v predmetnom garážovom dome. Právny zástupca krátkou cestou na pojednávaní
predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných tabuľku obsahujúcu platby a výdaje do fondu údržby
a opráv žalobcu zo dňa 4.4.2017. Obsahom tohto výpisu bol tabuľkový rozpis s uvedením dátumu,
subjektu, ktorý poskytol práce, či služby v prospech spoločenstva vlastníkov garáží, popis vykonaných
prác, alebo služieb a údaj o finančnom plnení spoločenstva za tieto úkony. Právny zástupca tvrdil, že

daný rozpis jasne preukazuje, že žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, keďže prijímali
plnenia, ktoré boli poskytnuté Spoločenstvu. Právny zástupca žalobcu mal za to, že z predložených
dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobca má nárok minimálne na odmenu za výkon správy, keďže
vykonával správu pre vlastníkov garáží a teda aj pre žalovaných, napriek tomu, že rozhodnutím
krajského súdu bola vyhodnotená predmetná zmluva o výkone správy ako neplatná. Žalovaní sa podľa

jeho tvrdenia obohatili na úkor žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, a to minimálne v časti odmeny
za výkon správy. Plnenia žalovaní v priebehu plynutia času prijímali ako boli žalobcom poskytované,
čo podľa neho vyplýva aj z vyúčtovaní služieb, ktoré boli súdu predložené a ktoré tvoria obsah spisu.
Z týchto vyúčtovaní vyplýva, že žalobca poskytoval plnenia a žalovaní tieto plnenia prijímali. Žalovaní
navyše určitú dobu žalobcom vyúčtované platby aj reálne uhrádzali.

7. Tiež vychádzal z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných, ktorý žiadal zamietnutie žaloby, nakoľko
aj z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o výkone
správy, keď žalobca žiada o náhradu za služby a plnenia zo zmluvy o výkone správy, pričom nanajvýš
sa môže jednať o bezdôvodné obohatenie, čo však doposiaľ nebolo podľa neho preukázané a zmenená

situácianeviedladoposiaľanikžiadnejzmenežalobyčodovýškyadôvoduzostranyžalobcu.Označilza
evidentné, že žalobca žiada to, čo bolo uhrádzané z fondu údržby a opráv, teda z toho, na čo sa skladali
všetcivlastnícipredmetnýchgaráži.Podľanehožalobcovinemohlavzniknúťžiadnaškoda,keďžeztitulu
bezdôvodného obohatenia nedošlo k úbytku jeho majetku, keďže do fondu údržby a opráv prispievajú
jednotliví vlastníci garáží. Žalobca podľa neho nepreukázal, že by mu z doteraz predložených dôkazov

vyplýval nejaký nárok na bezdôvodné obohatenie, keď žaluje z titulu zmluvy o výkone správy, ktorá bola
na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyhodnotená ako neplatná. K žiadanému poplatku
za výkon správy namietal, že nikoho nemožno nútiť, aby plnil z neplatnej zmluvy. Žalobca podľa neho
nemôže žiadať odmenu správcu, keďže nebola uzatvorená platná zmluva o výkone správy. Mal za to,
že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku a ani jeho výšku a vzhľadom k tomu, že nedošlo ani k bližšej

špecifikácii, čo žalobca žiada a z akého titulu, nie je možné podľa jeho názoru žalobe vyhovieť, keďže
akúkoľvek správu nemožno vykonávať iba preto, že sa niekto tak rozhodne. Takáto správa by mala byť
vykonávaná v medziach príslušných zákonných ustanovení. Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný
titul, na základe ktorého by mali žalovaní plniť, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, mal na základe vykonaného
dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými nebola uzatvorená platná zmluva o
výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., preto žalobca nemal nárok na plnenia z titulu
výkonu správy predmetných garáži v garážovom dome. Predmetom dokazovania teda bolo skúmanie
dôvodnosti uplatneného nároku z potenciálne iného právneho titulu (z bezdôvodného obohatenia), ako

je uvedený v žalobe. Konštatoval, že s ohľadom na sporový charakter veci bolo úlohou a súčasne
právom sporových strán včas navrhnúť také prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
preukážu dôvodnosť a pravdivosť ich tvrdení. Tiež konštatoval, že rozhodnutie krajského súdu bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.7.2016, pričom pojednávanie vo veci bolo nariadené
na deň 6.4.2017. Bolo teda úlohou žalobcu preukázať výšku a dôvodnosť uplatneného nároku. Z

predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu mal za zrejmé, že nie všetky žalobcom uplatnené položky
je možné subsumovať pod bezdôvodné obohatenie. Bolo preto podľa neho na aktivite žalobcu, aby
finančnénárokyvočižalovanýmvyšpecifikovalatietoajnásledneocenil.Zuskutočnenéhopojednávania
vyplynulo, že žalobca nemal, ani vzhľadom na časový priestor medzi doručením odvolacieho rozsudku,kedy sa mohol oboznámiť s názorom odvolacieho súdu a zvoliť adekvátne prostriedky procesného
útoku a termínom pojednávania na súde prvej inštancie, ujasnené, ktoré úkony a v akej výške
mieni od žalovaných žiadať, keď aj vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu bolo orientované skôr

na to, že „žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne v časti odmeny
pre správcu, pretože táto bola skutočne vykonávaná“. Nemal tak za preukázané, že by žalobca
poskytoval žalovaným konkrétne plnenia, spočívajúce v údržbe a v opravách, za ktoré by si mohol
žalobca uplatňovať bezdôvodné obohatenie. Vyhodnotil, že nakoľko neboli preukázané poskytnuté
plnenia, nebola preukázaná ani kvalifikovaná výška bezdôvodného obohatenia, vyjadrená v peňažných

prostriedkoch. Predloženým výpisom z fondu údržby a opráv zo dňa 4.4.2017 síce žalobca mienil
preukázať dodanie služieb, za ktoré boli zaplatené finančné úhrady, keď však vyhodnotil, že z tohto
výpisu nevyplýva a žalobcom to ani nebolo preukazované, pre koho konkrétne boli dané práce a služby
vykonané (či pre jednotlivého vlastníka garáže, alebo pre všetkých, alebo iba pre niektorých z nich). Súd
prvej inštancie preto tento dôkaz, predložený žalobcom, nevyhodnotil ako dôkaz preukazujúci plnenia
pre žalovaných, spočívajúce v údržbe a opravách, z ktorých by mali konkrétny osoh aj žalovaní, teda,

že by sa z takýchto úkonov obohatili. Navyše z predloženého výpisu mal za zrejmé iba to, že výdavky
za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012 sú vo výške 10.001,45 eur. Z tohto výpisu nemal za preukázané,
ktoré z týchto výdavkov a v akej výške žiada žalobca od žalovaných. Dospel k záveru, že žalobca teda
neprodukoval také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali jeho nárok voči žalovaným na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom bral zreteľ na procesnú úpravu, v zmysle ktorej bolo práve jeho

úlohou včasne navrhnúť také dôkazy, ktoré by bezdôvodné obohatenie bezpochyby preukazovali.

9. Pokiaľ žalobca žiadal vypočuť svedka (U.. B.), ktorý mal preukázať, že k plneniam žalobcu
skutočne dochádzalo, navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, pretože s ohľadom na sudcovskú
koncentráciu konania mal za to, že žalobca, ak by bol v spore postupoval s náležitou starostlivosťou,

mohol prítomnosť svedka sám zabezpečiť na vytýčenom pojednávaní, alebo aspoň požiadať súd, aby
tohto svedka na toto pojednávanie predvolal. Zaujal názor, že žalobca tento prostriedok procesného
útoku nepredložil včas, preto na takýto návrh na vykonanie dokazovania neprihliadal a navrhnutý dôkaz
nevykonal. Z rovnakých dôvodov (§ 153 ods. 1, 2 CSP) nevyhovel ani žiadosti žalobcu o odročenie
pojednávania, za účelom poskytnutia dodatočnej lehoty na predloženie a označenie skutkových tvrdení,

kde by sa v rámci tejto lehoty žalobca vyjadril, či a prípadne akým spôsobom bude upravovať žalobný
petit. V rámci tejto lehoty mienil žalobca predložiť aj faktúry preukazujúce reálne vykonanie služieb
firmami, ktoré tieto služby vykonávali a tým preukázať, že sa žalovaní obohacovali na úkor ostatných
vlastníkov. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), podľa ktorého ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na
dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové
tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Z predmetnej úpravy podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že ide o
možnosť súdu poskytnúť stranám dodatočnú lehotu na zhrnutie skutkových tvrdení. Mal za evidentné, že
by musel pojednávanie z tohto dôvodu odročiť, čím by vznikli stranám ďalšie trovy konania. Nevzhliadol

tak relevantný dôvod na to, poskytovať žalovanému ďalší časový priestor na dokladovanie listinnými
dôkazmi (faktúrami), ktoré mohol žalobca predložiť už na nariadenom pojednávaní a teda takýto listinný
dôkaz mohol pri náležitej starostlivosti predložiť bez toho, aby mu v tom bránila objektívna prekážka.
Dospel tak k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a konkrétnu výšku uplatneného nároku ani
s ohľadom na potenciálne bezdôvodné obohatenie žalovaných, preto žalobu z uvedeného dôvodu

zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a
nezákonné a zároveň aj dostatočne nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o uplatnenie sudcovskej koncentrácie
podľa ust. § 153 ods. 1, 2 CSP namietal možnosť jej aplikácie vzhľadom na to, že predmetné konanie
bolo začaté za účinnosti OSP, a to s poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP. Mal za to, že zvolený

procesný postup súdu prvej inštancie je výrazným procesným pochybením, keď ust. § 470 ods. 2 CSP
nevylučuje použitie sudcovskej koncentrácie pre všetky prípady, ale rozhodne pre tie, kde by jej použitie
poškodilo stranu sporu. Pozornosť upriamil na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu vo veci, v ktorom
súdu prvej inštancie uložil povinnosť zaoberať sa potenciálnymi do úvahy prichádzajúcimi právnymititulmi nároku uplatneného žalobcom a za týmto účelom doplniť už doposiaľ vykonané dokazovanie.
Súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonaním navrhnutých dôkazov mu zmaril možnosť preukázania
opodstatnenosti nároku uplatneného žalobou. Namietal, že nebol povinný účasť navrhnutého svedka

zabezpečiť na pojednávaní sám, keďže sa jednalo o prvé pojednávanie po zrušení veci odvolacím
súdom a nevedel tak zaujať stanovisko k ďalšiemu procesnému postupu. Vyjadril názor, že zmluva o
výkone správy bola uzatvorená platne, a to konkludentne, keďže žalovaní zálohové platby spočiatku
platili. Mal za to, že konajúci súd nemôže nerešpektovať dlhodobo existujúcu spoluprácu a právny stav,
a to bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť zmluvy. Vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne

právne posúdil, ak nevzal do úvahy platné konkludentné uzatvorenie zmluvy. Podľa jeho názoru mal
súd prvej inštancie posúdiť existujúci právny vzťah podľa ust. § 724 OZ o príkaznej zmluve alebo
podľa ust. § 51 OZ o nepomenovaných zmluvách. Taktiež mal v zmysle ust. § 41a ods. 1 OZ podľa
neho posúdiť, či nemá daná zmluva náležitosti iného právneho úkonu, keď jej text obsahuje jasne
vymedzené recipročné práva a povinnosti jej strán, pričom žalobca ich od roku 2011 plní a väčšina
spoluvlastníkov ju rešpektuje a rovnako si plní dohodnuté povinnosti. V zmluve sú jasne definované

práva a povinnosti a nárok žalobcu na odmenu. Aj v prípade jej neplatnosti ju treba posúdiť ako text
iného zmluvného typu, keď konajúci súd tento právny úkon nemôže ignorovať, s tým, že spoluvlastníci
sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci viazaní spoločne a nerozdielne. Tiež vyjadril názor,
že minimálne k spoločným častiam a zariadeniam garážového domu je možné uplatniť ustanovenia OZ
upravujúce podielové spoluvlastníctvo veci, keď uzatvorenie relevantnej zmluvy označil za úkon týkajúci

sa hospodárenia so spoločnou vecou, keď v prípade jeho schválenia nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
sú ním viazaní všetci spoluvlastníci. Súdu prvej inštancie vytkol, že po zrušení veci odvolacím súdom a
jej vrátení na ďalšie konanie a nové rozhodnutie sa nesprávne obmedzil len na skúmanie potenciálne
možného bezdôvodného obohatenia žalovaných, keď krajský súd nevyslovil názor, že je možné nárok
žalobcu subsumovať len pod tento právny titul. Označil za úlohu súdu prvej inštancie sa s neexistenciou

iných titulov vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Napadnutý rozsudok tak označil za nepreskúmateľný
a nespĺňajúci zákonom vyžadované náležitosti pokiaľ ide o jeho odôvodnenie.

12. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadrili elektronickým podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 19.06.2017, ktoré však nebolo autorizované a nebolo v lehote 10 dní v zmysle ust. § 125

ods. 2 CSP doplnené písomne v listinnej podobe. Z uvedených dôvodov odvolací súd na toto podanie
podľa uvedeného ustanovenia neprihliada a obsah tohto podania neuvádza, keďže sa ním v rámci
odvolacieho prieskumu správnosti napadnutého rozsudku ani nezaoberal a nedoručoval ho protistrane
na vyjadrenie.

13. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods.
1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §
219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu

prvej inštancie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci dostatočne
skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností
potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej
veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje
skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého

dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§
387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne vyčerpávajúce a odvolacie
argumenty žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o
neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena o svojom tvrdení žalobcom.

15. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 31.03.2016 č.k. 4Co91/2014-78,
ktorým pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vo veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
uviedol, že súd prvej inštancie správne prejudiciálne posúdil neplatnosť relevantnej zmluvy o výkone
správy budovy s garážami uzatvorenej dňa 30.05.2011 pod č. 11/95 so zreteľom na ust. § 39 OZ pre
jej rozpor so zákonom, keďže daná budova nie je obytným domom a nemožno na jej správu aplikovať

ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to v zmysle ust. §
24 ods. 1, keďže sa nejedná o bytový dom. Rovnako potom aj správne právne posúdil otázku aktívnej
legitimácievsporeovymáhanietvrdenéhodlhuztejtozmluvy,nakoľkovlastnícigarážívbudovenetvoria
právnickú osobu - spoločenstvo, ako je to pri vlastníctve bytov v bytovom dome. Odvolací súd už v rámcitohto rozhodnutia vyhodnotil za neopodstatnenú argumentáciu žalovaného o hospodárení vlastníkov
garážísospoločnouvecouvzmyslezásadymajority,nakoľkospoluvlastnícisospoločnouvecounemôžu
hospodáriť spôsobom, ktorým uzatvárajú neplatné právne úkony a takéto hospodárenie so spoločnou

vecou nemôže požívať právnu ochranu. Súdu prvej inštancie len vytkol, že uplatnený nárok neposúdil z
hľadiska iných do úvahy prichádzajúcich právnych vzťahov medzi stranami sporu, napr. titulom nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v zmysle zásady „súd pozná právo“. Vyjadril za potrebné
vyhodnotiťvykonanédokazovanieaprávneposúdiťnárokvovzťahuknárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia vychádzajúc zo žalobcom doloženej špecifikácie nároku, podľa ktorej nie všetky položky

budú môcť byť subsumované pod takýto nárok. V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie povinnosť riadiť sa všetkými vyššie uvedenými právnymi argumentmi a posúdiť
existenciu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa jeho intenciami vyslovenými v zrušujúcom
uznesení zo dňa 31.03.2014 č.k. 4Co91/2014-78 v novom konaní dôsledne riadil a na základe

vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne i správne právne
posúdil. Taktiež správne právne posúdil rozloženie a unesenie dôkazného bremena sporovými stranami
v rámci kontradiktórneho občianskeho súdneho konania v zmysle procesnej úpravy danej CSP, podľa
ktorej bolo potrebné vo veci vzhľadom na jej okamžitú aplikabilitu v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP
postupovať napriek tomu, že dané konanie bolo začaté za platnosti Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“). Odvolávanie žalovaného na ust. § 470 ods. 2 CSP je úplne neopodstatnené, nakoľko
dané ustanovenie hovorí o právnych účinkoch úkonov realizovaných za účinnosti OSP. V danom
prípade bolo zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu doručené obom stranám sporu za účinnosti CSP
dňa 28.07.2016, pojednávanie bolo súdom prvej inštancie vytýčené na deň 06.04.2017, na ktorom
bolo povinnosťou žalobcu pre účely svojho úspechu v konaní uniesť bremeno tvrdenia a zároveň aj

bremeno dôkazné. Žalobca však na uvedenom pojednávaní neuviedol žiadne relevantné skutkové a
právne tvrdenia vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu žalobou uplatneného nároku a už vôbec tak
neuniesol dôkazné bremeno o svojich prípadných skutkových tvrdeniach. Novej procesnej úprave sa
neprispôsobil. Hodnoteniu dôkazu doloženého žalobcom na tomto pojednávaní súdom prvej inštancie
nemožno vytknúť nelogickosť ako jediné kritérium hodnotenia dôkazov konajúcim súdom (rozsudok

Najvyššieho súdu SR 6MCdo 1/2010). Iné prostriedky procesného útoku žalobca na danom pojednávaní
neuplatnil, keď je preto nutné konštatovať, že nepreukázal plnenie z vlastných finančných zdrojov (nie z
finančných zdrojov vlastníkov garáží) práve za žalovaných za práve nimi spotrebované služby spojené
s užívaním práve ich garáže. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyhovieť jeho žiadosti o
odročenie pojednávania za účelom uplatnenia prostriedkov procesného útoku na novom pojednávaní,

keďže tieto by rozhodne neboli uplatnené včas, t. j. hneď, ako ich žalobcom bolo možné (po doručení
uznesenia odvolacieho súdu) uplatniť. Zvoleným procesným postupom súd prvej inštancie žalobcovi
žiadne procesné práva neodňal a nemožno tak konštatovať žiadne porušenie jeho práva na spravodlivý
proces.

17.Pokiaľideojednotlivéodvolacienámietkyžalobcupoužitévrámciodvolaciehokonania,odvolacísúd
knimuvádza,žeužvzrušujúcomuznesenízodňa31.03.2014č.k.4Co91/2014-78vysloviljednoznačný
právny názor o neexistencii nároku žalobcu uplatneného žalobou z neplatne uzatvorenej zmluvy o
výkone správy budovy s garážami a nepovažuje za potrebné so žalovaným nanovo polemizovať. V
zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR totiž do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV.ÚS 252/O4) a neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vo vzťahu k iným do úvahy prichádzajúcim
právnym titulom žalobou uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že v sporom konaní, o ktoré ide
o v preskúmavanej veci, sa uplatňuje zásada dispozičná a zásada prejednacia. Prejednacia zásada

spočíva v tom, že dôkazné bremeno je na strane sporu, ktorá pre účely úspechu v konaní musí uniesť
bremenotvrdeniaanáslednepovinnosťuneseniadôkaznéhobremenaosvojomtvrdení.Žalobcavrámci
procesného útoku netvrdil existenciu žalobou uplatneného nároku z hľadiska iných právnych vzťahov,
ako titulom nedoplatkov zo zmluvy o výkone správy (ktorú však vyhodnotil súd prvej inštancie v zhode
so súdom odvolacím za neplatnú), titulom jeho nároku na odmenu za túto správu, ktorým nárokom

však nemôže disponovať vzhľadom na konštatovanú neplatnosť zmluvy o výkone správy, a titulom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému tvrdeniu však neuniesol dôkaznú povinnosť.
Odvolací súd sa stotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie a konštatuje jeho správnosť.Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za zákonu zodpovedajúce, súd prvej inštancie jeho
odôvodneniu venoval náležitú pozornosť a je zrozumiteľné pre odbornú právnickú i laickú verejnosť.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19. O nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle

zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom
na jeho plný úspech v odvolacom konaní, ktorým však nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko im v
odvolacomkonanížiadnetrovynevznikli,keďženaichneautorizovanévyjadreniekpodanémuodvolaniu
žalobcu odvolací súd neprihliadal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).