Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206577
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4214206577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: I. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., Ul. P. P.
XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., Ul. bisk. Királya
6, Komárno, IČO:47 251 395, proti žalovanému: Q. G., bytom F. Z. XXXX, P., právne zastúpený: JUDr.
Lívia Kňažiková, advokát, so sídlom v Komárne, Nám. M.R. Štefánika 6, o vydanie sumy 1.500,- eura
oproti vydaniu diela a náhradu škody vo výške 160,- eura o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno, č.k. 15C/72/2014-137 zo dňa 07.septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného k vráteniu sumy 1.500,- eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť dielo náhrady
škody vo výške 160,- eur. O trovách rozhodol tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania v celom rozsahu a rovnako ho zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov štátu v celom rozsahu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 631, § 644, § 646 ods. 1, § 648 ods. 1,2, § 649 Občianskeho zákonníka,
ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné
ako nedôvodnú zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k vráteniu sumy 1.500,- eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť
dielo a zaplatenia náhrady škody vo výške 160,- eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaného
požiadal o vyhotovenie diela, t.j. vchodových, garážových dverí a altánku a podľa ústnej dohody mal
žalovaný vyhotoviť dielo za 2 týždne za odmenu vo výške 1.720,- eur. Poukázal na to, že žalovaný prijal
zálohu vo výške 1.000 ,- eur a po dodaní diela žalobca zaplatil ešte 500,- euro a to i napriek tomu, že

dielo nebolo bezchybné. Nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že záhradný altánok dal opraviť na
vlastné náklady za sumu 160,- eur. Uviedol, že bezodkladne volal žalovaného, aby sa prišiel pozrieť na
medzery na garážových dverách, na praskliny na altánku a oznámil mu, že ani vymenené vchodové
dvere nepriliehajú. Vtedy sa dohodli, že žalobca vráti žalovanému dielo a žalovaný mu vráti 1.500,- eur,
ktorá dohoda sa však nezrealizovala, preto žalobca odstúpil od zmluvy o dielo.

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia posúdil vzťah strán sporu podľa ustanovení občianskeho

zákonníka, s tým že sa jedná o vzťah fyzickej osoby nepodnikateľa s podnikateľom. Čo sa týka
skutkového stavu ustálil, že žalobca so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu
o zhotovení veci na zákazku, na základe ktorej mal žalovaný vyrobiť pre žalovaného vchodové dvere
z dreva - červený smrek, garážové dvere (bránu) z dreva - červený smrek a altánok z dreva - smrek,pričom cena za dielo bola dojednaná vo výške 1.720,- eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvu
je treba považovať za platnú, pretože má všetky náležitosti vyžadované občianskym zákonníkom, je v
nej uvedený predmet diela ako i cena za dielo. Za nesporné považoval tvrdenia strán sporu, že žalobca

poskytol žalovanému finančnú hotovosť 1.500,- eur, ktorú skutočnosť obe strany zhodne vyhlásili v
písomnom podaní, ale i na pojednávaní.

4. Z hľadiska právneho posúdenia veci konštatoval, že objednávateľ má právo zrušiť zmluvu v prípade
odstrániteľnej vady len vtedy, ak nemôže vec riadne užívať pre opätovný výskyt vady po oprave alebo

väčší počet vád. V prípade neodstrániteľnej vady môže objednávateľ žiadať zrušenie zmluvy, ak ide o
vadu,ktorábrániriadnemuužívaniuveci. Vtejtosúvislostipoukázalnaznenieust.§649OZ,vktorom sú
upravené pravidlá pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku. Zdôraznil,
že reklamácia sa má uplatniť u podnikateľa, ktorý vec zhotovil. Objednávateľ by mal uplatniť konkrétnu
vadu u zhotoviteľa tým, že označí vadné vlastnosti veci alebo popíše, ako sa vada prejavuje. Zároveň
je povinný zhotoviteľovi oznámiť, aký druh nároku zo zodpovednosti za vady si uplatňuje.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní bolo preukázané iba to, že žalobca žalovannému vytkol
vady, ktoré sa týkali materiálu, z ktorého mali byť garážové dvere a vchodové dvere zhotovené. V
tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že garážové dvere a vchodové dvere boli
zhotovené z materiálu červený smrek, teda z materiálu podľa objednávky, ktoré skutočnosti vyplývajú

zo znaleckého posudku, z výpovede strán sporu a svedka. Dodal, že prípadné vady na vchodových
dverách,ktorébolizistenépriamoprimontážižalovanývyriešilvýmenounovýchdverí,čopotvrdilsvedok
i sám žalobca. V tejto súvislosti poukázal i na to, že vady diela treba reklamovať v sídle žalovaného,
teda v sídle, mieste bydliska zhotoviteľa, pričom však vady na vchodových dverách takto reklamované
neboli. Prijal záver, že je tu nedostatok a chyba v mieste reklamácie, teda táto reklamácia správne

urobená nebola, a žalovaný aj napriek tomu nad rozsah povinností dvere vymenil. Súd prvej inštancie
v zmysle vyššie uvedených skutočností prijal záver, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca uplatnil
nejaké vady diela a nebolo preukázané ani to, že ich uplatnil u žalovaného, teda v mieste bydliska,
sídla žalovaného, pričom takýto nedostatok uplatnenia vád je nedostatkom, ktorý spôsobuje nesprávne
uplatnenie vád, ktoré uplatnenie je v rozpore so zákonom. Rovnako zdôraznil, že v konaní nebolo

žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca vytkol konkrétne nejaké vady diela (okrem vád materiálu),
teda i z tohto hľadiska nie je možné priznať plnenie, keď nebola vytknutá konkrétna vada a pre chybu
určitosti prejavu vôle sa úkon považuje za neplatný právny úkon. Na doplnenie uviedol, že žalobca
požadoval od žalovaného vrátenie sumy 500,- eur, pričom túto žiadosť súd vyhodnotil ako žiadosť na
zľavu z ceny diela, na ktorú mal žalobca nárok, pretože sa jedná o vady diela neodstrániteľné (pre

ich stálu trvácnosť). Uplatnením tejto zľavy z ceny diela žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie
stratil nárok na odstúpenie od zmluvy, keďže právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa
navzájom vylučujú. Záverom zdôraznil, že keďže žalobca nevytkol vady u žalovaného riadne, určito,
včas a na správnom mieste, nemá nárok vyplývajúci z vád diela podľa § 648 OZ.

6. K nároku na náhradu škody vo výške 160,- €, ktorú žalobca v konaní taktiež uplatnil, súd konštatoval,
že náhrada škody možná nie je, keď žalobca nedodržal zákonný postup a nevytkol vadu diela
objednávateľovi. Poukázal na to, že žalobca sám na vlastné náklady bez oslovenia zhotoviteľa, opravil
altánok. Súd prijal záver, že správne mal vytknúť vady žalovanému a požiadať ho o opravu altánku, čo
však neurobil.

7. K tvrdeniu žalobcu, že vady veci vytkol žalovanému v tomto súdnom konaní, súd prvej inštancie
uviedol, že tieto boli vytknuté po uplynutí záručnej doby (október 2013 prevzatie diela, prvé pojednávanie
február 2016, teda viac ako 2 roky), a neboli vytknuté v sídle žalovaného, preto je takéto uplatnenie
vád je neplatné.

8. Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu na nové konanie. K vyjadreniu súdu,
že u žalovaného vytkol len vady týkajúce sa materiálu diela uviedol, že je to v rozpore s jeho žalobou, v
ktorej žalobe presne vymenoval, aké vady sa na jednotlivých dielach nachádzajú. V žalobe poukázal aj

na predžalobnú výzvu zo dňa 13.03.2014, v ktorej takisto vyšpecifikoval jednotlivé vady. K znaleckému
posudku uviedol, že znalec vymenoval odstrániteľné vady, ale k neodstrániteľným vadám sa nevyjadril.
Poukázal na to, že v znaleckom spise sa nachádzajú skice od žalovaného v maďarskom jazyku, pričom
znalec maďarský jazyk neovláda a zo spisu nevyplýva, že by bol znalec resp. súd zabezpečil prekladuvedených listín do úradného jazyka. Uviedol, že naďalej trvá, že ustanovený znalec je zaujatý a je stále
presvedčený, že na výrobu diela žalovaný nepoužil červený smrek. Jednoznačný záver, z akého dreva
boli vyrobené diela by vedel dať podľa jeho názoru len znalec, ktorý by dielo podrobil dôkladnejšiemu

skúmaniu.Zdôraznil,ževkonanínebolopreukázané,že500,-eurmalžiadaťodžalovanéhoztituluzľavy
z ceny diela. Mal za to, že uvedené konštatovanie je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Namietal, že
súd opakovane poukazoval na jeho protiprávny postup, že vady nevytkol riadne v zmysle zákona, ale
nezaoberal sa s tým, či žalovaný pri odstránení vady postupoval v súlade so zákonom. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalovaný bol povinný vydať potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní

opravy a čase jej trvania, čo neurobil.

9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Stotožnil sa s odôvodnením a závermi súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu považoval za vecne správne. Dodal, že v danom prípade nie sú
dané dôvody na odvolanie tak, ako ich uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy

odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a

po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Ako už konštatoval súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca so žalovaným
uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalovaného zhotoviť vec
pre žalobcu na zákazku (vchodové dvere z červeného smreku, garážové dvere z červeného smreku a
altánok zo smreku) a na strane druhej záväzok žalobcu za dielo zaplatiť spolu 1.720,- eur. Je nesporné,
že žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.500,- eur v 2 splátkach. Žalobca sa žalobou doručenou súdu

prvej inštancie dňa 07.04.2014 domáhal vrátenia 1.500,- eur oproti povinnosti vrátenia diela a náhrady
škody, keď poukázal na skutočnosť, že odstúpil od zmluvy pre vady diela. Súd prvej inštancie žalobu
žalobcuzamietol zdôvodu,žežalobcariadneavčasneuplatnilnárokyvyplývajúcemuzozodpovednosti
za vady .
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a jeho závery

majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca riadne neuplatnil
u žalovaného zodpovednosť za vady , čo viedlo k zamietnutiu žaloby je správny. Tvrdenie žalobcu, že
uplatnenie vád obsiahnuté v žalobe a jej doručenie žalovanému po začatí konania treba považovať
za riadne uplatnené práva zo zodpovednosti za vady nie je správne. Vady konania je pred podaním
žaloby na súd povinný objednávateľ uplatniť včas, priamo u zhotoviteľa ( na správnom mieste), pričom

uplatnením práv zo zodpovednosti za vady je treba rozumieť také uplatnenie, z ktorého bude zrejmé, že
objednávateľ uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady, objednávateľ označí konkrétnu vadu veci a tiež
aké právo z dôvodu reklamovaných vád uplatňuje. Vytknutie vád a uplatnenie zodpovednosti za vady
veci žalobcom až v podanej žalobe nie je možné považovať za riadne uplatnenie práv u zhotoviteľa teda
nasprávnommieste.Správnesapretosúdprvejinštanciezameralnato,kedyaakýmspôsobomžalobca

uplatnil zodpovednosť za vady veci pred podaním žaloby na súd. V konaní bolo výsluchom svedka D.
preukázané, že v záručnej dobe žalobca ústne vytkol vady veci v dielni žalovaného, kde uviedol,
že dvere ( už vymenené ) žalovaný nevyhotovil podľa objednávky z červeného smreku a požadoval
od neho vrátenie 500,- eur. Pred podaním žaloby žiadnu inú reklamáciu, či už písomnou alebo ústnou
formou žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Bolo preto treba vychádzať z

toho, že žalobca ústnou formou vytkol žalovanému vadu veci v tom, že zhotovené dvere vchodové a
garážové neboli z dohodnutého materiálu - červeného smreku, za ktorú vadu si žalobca uplatnil zľavu
500,- euro. V rozpore s takto uplatneným právom sa žalobca podanou žalobou domáha iného nároku
- zrušenia zmluvy a uloženia povinnosti vrátiť vzájomné plnenia, teda za vady, ktoré voči žalovanému
ako zhotoviteľovi pred podaním žaloby ako reklamáciu nikdy riadne neuplatnil ( nar. veľké medzery v

garážových dverách, nepriliehavosť vchodových dverí, nespočetné praskliny na altánku a podobne) .
Na základe týchto zistení potom súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože
žalovaný riadne vady veci tak ako ich uplatnil v žalobnom návrhu a v priebehu konania žalovanému pred
podaním žaloby nevytkol a neuviedol ani aké právo za tieto vady uplatňuje.13. Povinnosťou žalobcu bolo vykonať riadnu reklamáciu ako určitý právny úkon, ktorého predmetom
by bolo jednak oznámenie (vytknutie vád) a zároveň aj uplatnenie si práva, ktoré by žalobca ako
eventuálne oprávnená osoba zo zodpovednosti za vady na strane žalovaného uplatňoval, teda aké

právo vyplývajúce zo zodpovednosti za vady by žiadal. Ak by takto uplatnenej zodpovednosti za vady
žalovaný nevyhovel mohol sa žalobca podanou žalobou súdnou cestou domáhať svojich práv, pričom
podaná žaloba musí obsahovo korešpondovať s reklamáciou, ktorú žalobca pred podaním žaloby u
zhotoviteľa uplatnil. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi nevydal potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil,
ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania ( § 649 OZ) nemá žiadny vplyv na povinnosť žalobcu riadne

v zmysle tohto zákonného ustanovenia uplatniť zodpovednosť za vady .
14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že pred podaním žaloby písomnou predžalobnou výzvou - odstúpenie
od zmluvy zo dňa 13.3.2014 riadne vytkol žalovanému vady diela aj konkretizoval aké právo uplatňuje
pretože uviedol , že odstupuje od zmluvy o dielo, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť žalobca síce
v žalobe uviedol, ale preukázal ju až v odvolacom konaní, keď k podanému odvolaniu pripojil písomnú
predžalobnú výzvu - odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.3.2014. Pretože písomné odstúpenie od zmluvy

žalobca pred súdom prvej inštancie nepreukázal, súd prvej inštancie na tento úkon žalobcu neprihliadol.
Odvolací súd posúdil tento dôkaz ako návrh na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní, ktorý
počas konania pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal. V zmysle ust. § 366 CSP, prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Bolo teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať,
že nové prostriedky procesného útoku, ktoré preukázal až v odvolacom konaní nemohol v doterajšom
priebehu konania bez svojej viny použiť . Pretože tento predpoklad žalobca nesplnil odvolací súd

na nový dôkaz t.j. písomnú predžalobnú výzvu - odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.3.2014 predložený
až v odvolacom konaní neprihliadol.
15. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom
prvej inštancie dňa 07.09.2018 vyplýva, že strany sporu vyhlásili, že ďalšie návrhy na dokazovanie
nemajú a súd prvej inštancie podľa § 154 CSP uznesením vyhlásil dokazovanie na skončené. Keďže

z obsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ústnou formou
vytkol žalovanému vady diela spočívajúce iba v tom, že na dvere nebol použitý dohodnutý materiál
červený smrek, nič žalobcovi nebránilo ako dôkaz predložiť písomnú predžalobnú výzvu - odstúpenie
od zmluvy zo dňa 13.3.2014, o ktorej v odvolacom konaní tvrdil, že pred podaním žaloby ju žalovanému
doručil.

16. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že žalovaný nenamietal ani
nespochybňoval, že žalobca riadnym spôsobom vytkol vady diela žalovanému nielen osobne v
prevádzke žalovaného ale aj prostredníctvom právnej zástupkyne. Uvedené tvrdenie je v priamom
rozpore s prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 07. 08. 2018 aj s obsahom

písomného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu prvej inštancie dňa 13.08.2014 (č.l. 17 spisu) a tiež
s jeho výpoveďou na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016. Z týchto vyjadrení vyplýva, že žalovaní
poprel tvrdenie žalobcu o riadnom vytknutí vád, pričom potvrdil iba to, že žalobca reklamoval materiál
z ktorého boli vyrobené vchodové dvere . Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne
posúdil žalobcom uplatnený nárok pri reklamácii v prevádzke žalovaného, kde požadoval vrátenie sumy

500,- euro ako zľavu z ceny diela. Skutočnosť, že žalobca výslovne od žalovaného žiadal z dôvodu
použitia iného materiálu na vchodové dvere a garážové dvere vrátiť sumu 500,- euro potvrdil aj v konaní
vypočutý svedok D.. Žalobca v konaní preukázal svoje tvrdenia v tom, že pred podaním žaloby na súd
riadne reklamoval iné vady vchodových a garážových dverí (okrem materiálu z ktorého boli vyrobené )
a vady altánku, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď s poukazom na tento dôvod žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
17. Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu týkajúceho sa námietky zaujatosti znalca a prekladu
listín - náčrtu žalovaného založeného v znaleckom posudku v jazyku maďarskom odvolací súd
uvádza, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby, ktoré súd prvej inštancie uviedol v napadnutom
rozsudku bol aj záver, že žalobca riadne a včas neuplatnil u žalovaného zodpovednosť za vady. S týmto

záverom sa odvolací súd stotožnil, z toho dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať znaleckým posudkom a
závermi znalca v ňom uvedených, pretože bez ohľadu na znalecké dokazovanie nebolo možné žalobe
žalobcu vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov ( nedostatok riadneho uplatnenia zodpovednosti za vady
u zhotoviteľa diela). Náčrty v maďarskom jazyku, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku , a ktoré nebolipreložené do slovenského jazyka preto nemožno považovať za také pochybenie súdu, ktoré by mohlo
viesť k nesprávnym záverom a nesprávnemu rozhodnutiu v tejto veci. Čo sa týka námietky zaujatosti
znesenej žalobcom voči znalcovi odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 59 CSP sa na vylúčenie znalca

primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. Žalobca namietol zaujatosť znalca na pojednávaní
konanom pred súdom prvej inštancie dňa 07.09.2018, pričom zo zápisnice o pojednávaní vyplýva,
že námietku zaujatosti nijakým spôsobom žaloba neodôvodnil v tomto smere iba uviedol, že namieta
znalecký posudok pre zaujatosť znalca. V ďalšom namietal, že znalecký posudok nemá zákonom
požadované náležitosti, je nejednoznačný a zmätočný. Žalobca v námietke zaujatosti neuviedol dôvod,

pre ktorý je znalec vylúčený ani kedy sa o ňom dozvedel. Súd prvej inštancie preto správne postupoval,
keď na takto vznesenú námietku zaujatosti neprihliadol.
18. Z obsahu spisu vyplýva, žalobca písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.06.2019
( po uplynutí odvolacej lehoty ) doplnil svoje odvolanie a pripojil ďalšie listiny. Na toto podanie odvolací
súd s poukazom na ust. §385 ods. 3 CSP neprihliadol, pretože odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

19. S ohľadom na skutočnosť, že posudzovaný vzťah je treba právne posúdiť ako zmluvu o zhotovení
veci na zákazku podľa občianskeho práva odvolací súd uvádza, že zároveň ide o spotrebiteľský spor
v zmysle ust. § 290 a nasl .CSP. Z obsahu spisu vyplýva, ž žalobca - spotrebiteľ bol od počiatku sporu
zastúpený advokátkou ( § 291 ods. 3 CSP), preto súd na danú vec nepoužil ust. § 296 CSP.

20. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami
právne významnými pre posúdenie nárokov uplatňovaných v tomto konaní žalobcom, ako aj s
obranou žalovaného a rozhodnutie súdu z hľadiska formálnej štruktúry i argumentačnej hodnoty spĺňa
všetky požiadavky na riadne súdne rozhodnutie (rozsudok) v zmysle § 220 CSP. Súd prvej inštancie
totiž jednoznačne uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, vyhodnotil aj vykonané

dokazovanie, vrátane procesných prostriedkov obrany žalovaného a uviedol aj to, akým spôsobom
prejednávanú vec právne posúdil.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).