Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118204210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: L. F., Z..

XX.XX.XXXX, B. A. X, XXX XX X., právne zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. Igor Šafranko,
advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 250 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z
priznanej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.04.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 500 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania. V

rámci žaloby žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 12Csp/57/2016 o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala na
to, že súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol:
„25. Citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, síce
nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok a to:
a/ dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, b/ spotrebiteľ bol poučený

o následkoch jej uzavretia, c/ spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť.
26. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že síce prvá z uvedených podmienok bola splnená
(dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny), avšak zvyšné dve podmienky
preukázané neboli. 27. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bola
žalobkyňa ako spotrebiteľ poučená o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mala možnosť túto dohodu
odmietnuť. Okrem toho, že možnosť odmietnuť dohodu nebola súčasťou dohody, žalovaný nepredložil
súdu ani žiaden iný dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval. O ustanovení §

5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tým aj o podmienkach prípustnosti
dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu pritom musel mať žalovaný (obchodná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské úvery) vedomosť.29. Z uvedených dôvodov súd vzhľadom na zistenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným
právnym úkonom, čo súd posudzoval ako predbežnú otázku, žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.“
Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľných práv,
ktoré musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, pričom má mať zároveň aj funkciu
relutárnu.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 18.05.2018 k žalobe uviedol, že uplatnený nárok
nevychádza zo žiadneho konkrétneho predpokladu porušenia práva, keď predmetným rozsudkom bola
možnosť ďalšieho výkonu zrážok zastavená, čím bola v podstate znemožnená aj možnosť žalovaného
domáhať sa svojho legitímneho nároku, ktorým je zvyšok istiny poskytnutého úveru. Žalovaný poukázal
na to, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy neporušil žiadny zákon a v danom prípade nie je

možné aplikovať ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014,
teda 7 rokov po uzatvorení zmluvy so žalobkyňou. V súvislosti s citovanou právnou úpravou žalovaný
poukázal na zákaz retroaktivity, ktorý je založený na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí
do budúcna, a teda nikoho nemožno postihnúť za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo,
nebolo sankcionovateľné a nie je možné dodatočne vyžadovať určité predpoklady a podmienky, ktoré

sa v čase jeho vykonania nevyžadovali.
Žalovaný sa tiež vyjadril, že popiera výšku požadovaného nároku a spôsob jeho určenia, keďže z
podanej žaloby nie je zistiteľná žiadna skutočnosť, na základe ktorej bola uvedená požiadavka vlastne
určená. Poukázal aj na to, že k uplatneniu tohto nároku dochádza s výrazným časovým odstupom, teda
k uplatneniu zadosťučinenia, ktoré by podľa tvrdenia žalobkyne malo byť satisfakciou za porušenie jej

spotrebiteľskýchprávnedošlovbezprostrednejčasovejnáslednosti,alesvýraznýmčasovýmodstupom.
Žalovaný tiež poukazoval na to, že ak má finančné zadosťučinenie plniť satisfakčnú funkciu, potom je
pochybné,čomákompenzovať,akúujmu,akjužalobkyňazjavnesamaaninevnímalatakýmspôsobom,
aby k jej uplatneniu pristúpila okamžite. Z uvedených dôvodov preto navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nemala
vôbec vedomosť o tom, že uzatvára nejakú dohodu o zrážkach, nikto ju o tom neinformoval a o tejto
skutočnostisadozvedelaažodsvojhozamestnávateľavčase,keďmalafinančnéproblémyanezvládala
splácať úver. Uviedla, že zrážky jej boli vykonávané veľmi dlho, nevedela si s tým pomôcť, až kým
nenavštívila Združenie HOOS a následne jej advokát pripravil žalobu na zastavenie zrážok zo mzdy.

Poukázala na to, že bola dlhodobo v strese z toho, že jej dlhý čas boli vykonávané zrážky a ona sa voči
tomu nevedela nijakým spôsobom brániť.

4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

5.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom

znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

6. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava

spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

7. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12 Csp 57/2016, v dôsledku čoho
bolo súdom určené, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalovaný nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni formulárovú úverovú zmluvu a vôbec ju neinformoval o tom, že
jejsúčasťoujeajdohodaozrážkachzomzdyaaniodôsledkochtohtoinštitútuanáslednesadomáhaljej

realizácie. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad
uplatnenéhonárokunafinančnézadosťučinenie,ato,žeboliporušenéprávažalobkyneakospotrebiteľa
vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

8. Pokiaľ ide o námietku retroaktívneho uplatňovania zákona č. 250/2007 Z.z., k tomu súd uvádza, že

k porušovaniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky dochádzalo v prejednávanom prípade kontinuálne od
doby uzatvorenia zmluvy, počas celej doby jej platnosti, a to aj za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa porušenie svojich
práv úspešne uplatnila žalobou o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy dňa 02.09.2016, teda
za účinnosti citovaného zákona. S ohľadom na uvedené nie je námietka žalovaného opodstatnená.

9. V súvislosti s námietkami žalovaného súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa v rámci výsluchu pred
súdom vyjadrila, že dlhodobá realizácia zrážok ju finančne vyčerpávala a spôsobovala jej stres, a táto
situácia bola vyriešená až vydaním neodkladného opatrenia, ktorým sa zastavili zrážky zo mzdy. Súd
zároveň poukazuje na to, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 38.000 Sk, t.j. 1.261,37 EUR a iba

na základe zrážok zo mzdy jej bola zrazená suma 2.630,30 EUR a dobrovoľnými splátkami zaplatila
ešte sumu 737,69 EUR, teda pri výške mesačnej splátky 2.778 Sk a počte splátok 24, by celková suma
predstavovala výšku 2.213,10 EUR a žalovaná celkovo zaplatila sumu 3.367,99 EUR.

10. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa si neuplatnila svoj nárok v bezprostrednej časovej

súvislosti po uzavretí zmluvy, tak v tomto ohľade súd poukazuje na to, že rozsudok, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy nadobudol právoplatnosť
04.11.2017 a žaloba v tejto veci bola podaná 19.04.2018.

11. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal

z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale
ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, ktorý
privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých
sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané

obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež
prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného
finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu
naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia
a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného

vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne
uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľmi. Súd považuje sumu vo výške 250 EUR za primeranú aj
s ohľadom na celkovú sumu, ktorá bola žalobkyni zrazená na základe dohody o zrážkach, ako aj s
ohľadom na to, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni už aj uplatnil zrážky zo mzdy na základe neplatnejdohody a vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. V prevyšujúcej časti
súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže
rozhodnutie v danom prípade záviselo od úvahy súdu, súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak iba z priznanej istiny vo výške 250 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).