Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2093/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119464058
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119464058.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, so sídlom: Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 04 329
724, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., so sídlom
Opletalova 1603/57, Praha 110 00, Česká republika, Veřejný rejstřík, Číslo zápisu: C 246000, vedená

u Městského soudu v Praze, v mene ktorej koná Mgr. et Mgr. Adam Vrbecký, usadený euroadvokát,
proti povinnému: Y.. B. Sadloňová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. kríži XXXX/XX, XXX XX S. - Q., o
vymoženie 1.403,51 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2093/2019 zo dňa 10. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2093/2019 zo
dňa 10. februára 2020 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2093/2019 zo dňa 10.
februára 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa

11.12.2019 domáhal od povinného vymoženia 1.403,51 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania
a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 460/12/16 zo dňa
04.07.2018 (ďalej aj ako „Exekučný titul“), ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 8 Bratislava, v konaní pred rozhodcom
JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. (ďalej aj ako „Stály rozhodcovský súd“). Exekučný titul podľa
potvrdenia rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2018 a vykonateľnosť dňa

04.12.2018. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.12.2019 predložil súdu
exekučný titul, Rozhodcovskú zmluvu č. 8100061045 zo dňa 17.02.2014 (ďalej aj ako „rozhodcovská
zmluva“), Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100061045 zo dňa 17.02.2014 (ďalej aj ako „zmluva o
úvere“) a Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., verzia platná od júl 2013. Súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe. Ďalej v odôvodnení

svojho rozhodnutia súd pripomenul, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok stáleho rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný
súdoprávnenýazároveňpovinnýriešiťotázku,čisúkumulatívnesplnenévšetkypodmienkyustanovené
v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. z. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný
v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol
vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania

mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a
rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutiespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len
jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto
preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú
povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o SRK“), t. j. aj to, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na
jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný

spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Za týmto účelom súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi povinným a oprávneným,
podľa ktorej: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce

alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: a) Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený
spoločnosťou Sdružení rozhodců, a. s., IČ: 63 49 66 58, so sídlom v Českej republike, Brno,

Příkop 8, zapísaná v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Brne, spisová značka B 5825.
(www.rsvb.sk); b) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481,
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel. Sro, vložka č. 52189/B; c) Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria
legal arbiter s.r.o., so sídlom: Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v

obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 53057/L. (www.rozhodcovskysud.org),
d) Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., so sídlom Pribinova
30, 811 09 Bratislava, IČO: 44 455 453, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom
Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 55028/B (www.rozhodcovskysudnydvor.sk). Výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný

návrh.“ Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnej listine
v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň
podľa súdu preukazuje, že oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa
(povinného), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravených dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby
moholpodstatnýmspôsobomovplyvniťichobsah,respektívepoznaťichzmysel.Uvedenúrozhodcovskú
zmluvu súd považoval za zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným v typizovanej formulárovej
podobe, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch.
To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej

zmluvy. Povinný jej obsah reálne nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len osobné údaje o povinnom
ako meno a priezvisko povinného, jeho dátum narodenia a rodné číslo, a trvalý pobyt povinného.
Nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu, ktorej podstatu povinný ako spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, nemožno považovať takúto
rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie

rozhodcovskej zmluvy v takomto znení vymienil povinný a vzhľadom na charakter spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy nemožno ani dospieť k záveru, že by povinný mal možnosť do jej obsahu tejto
zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad mal možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal spotrebiteľský spor, alebo vybrať miesto rozhodcovského
konania, určiť spôsob rozhodcovského konania, teda či prebehne ústne pojednávanie alebo nie, a

podobne. Zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve v bode 5. je určený
oprávneným vopred bez toho, aby povinný akýmkoľvek spôsobom mohol určiť iný stály rozhodcovský
súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý z uvedených rozhodcovských súdov alebo všetky, a ponechať
právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd. Na základe uvedeného súd považujetakúto zmluvnú podmienku za vynútenú a nekalú zo strany oprávneného. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom
je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred

pripravenej formulárovej zmluve. Veriteľ, teda oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v
miestesvojhobydliska.Vsúladesustanoveniamirozhodcovskejzmluvyspočívalvýberrozhodcovského
súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej

zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Z obsahu
priložených príloh k návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k

naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve exekučný súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere podľa záverov súdu dôkazné bremeno nesplnil. Čo
sa týka ustanovenia bodu 7. rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy

jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, súd uviedol, že
od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá.
Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie
zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť

ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Aj v prípade, že spotrebiteľ

nevyužijeprávnumožnosťspochybniťexistenciualeboplatnosťrozhodcovskejzmluvypodľaustanovení
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského
rozsudku), je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. Septembra 2012,

sp. zn. 5Cdo 230/2011). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
v rozhodnom období. Neplatnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský
rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc). To podľa
dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným

titulom (porov. judikát R 46/2012), ale ide o nulitný právny akt, na základe ktorého nemožno vykonať
exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý
je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia
je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil v celom rozsahu a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

5. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná rozhodcovskou
zmluvou. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnej listine písomne v súlade s ust. § 3 ods.
1, § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., účinný do 31.12014 (ďalej len „ZRK“). Podľa jeho právneho
názoru exekučný súd nedostatočne posúdil povahu rozhodcovskej zmluvy s prihliadnutím na to či ide

o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)...“
Podľa. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorýmimal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. S
poukazom na vyššie uvedené ustanovenia, má oprávnený za to, že za individuálne dojednané sa
považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu alebo mohol ovplyvniť jeho

zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky
na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Zo zmluvy o revolvingovom úvere ani implicitne nevyplýva, že by
jejuzavretiebolopodmienenéuzavretímrozhodcovskejzmluvy,takakokonštatujevosvojomrozhodnutí
exekučný súd Rozhodcovská zmluva v ustanovení 2 uvádza: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou zatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere

medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa,pričomvyhlasuje,žeotejtoskutočnostibolzostranyveriteľajasneazrozumiteľneinformovaný.“
Uvedené ustanovenie Rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s argumentmi, ktoré si v odôvodnení svojho
rozhodnutia osvojil exekučný súd bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom reflektoval na vyššie uvedené
ustanovenie. Z vyššie uvedenej formulácie Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o
revolvingovom úvere môžu byť riešené nielen pred rozhodcovským súdom, ale aj pred všeobecným

súdom. Spotrebiteľ má teda možnosť voľby. Je výlučne v dispozícii spotrebiteľa či pristúpi na uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy alebo nie. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj to, že zo Zmluvy o revolvingovom
úvere nevyplýva žiadna podmienená povinnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva
ďalej obsahuje ustanovenie 7, ktoré znie: „Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je

dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú,
ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň
lehoty.“ Predmetné ustanovenie umožňuje spotrebiteľovi jednostranné odstúpenie od rozhodcovskej
zmluvy. Odstúpením od rozhodcovskej zmluvy bez ohľadu na súhlas, resp. nesúhlas veriteľa dochádza
k zániku tejto zmluvy. V takom prípade sa akékoľvek spory zo Zmluvy o revolvingovom úvere budú

riešiť pred všeobecným súdom. Uvedená skutočnosť dostatočným spôsobom preukazuje, že povinný
- spotrebiteľ mohol vlastným právnym úkonom ovplyvňovať existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj
obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Predmetná rozhodcovská zmluva je samostatným právnym
úkonom, nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a preto spĺňa náležitosti individuálneho
ustanovenia a nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku. Ďalej poukázal na to, že predloženie

formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že
zmluvaniejeuzavretáindividuálneatolenpreto,žesatýmposkytujedomneláochranaspotrebiteľovi.Aj
ochrana spotrebiteľa má svoje limity. Do pozornosti súdu v tejto súvislosti dal nález Českého Ústavného
súdu sp. zn. III ÚS 3725/13, ktorý konštatoval, že: „To platí v tom smyslu, že princip autonomie
vule v soukromoprávních vztazích nemuže být nahrazován jednostranně usměrňujícími zásahy ze

strany státu. Postavení silnější strany (je druhou strnou téhož právního vztahu nelze považovať z
povahy věci za něco protiprávního či dokonce neústavního.).“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
22.11.2012, sp. zn. 3MCdo 14/2011 uviedol nasledovné: „... zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod
4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku
uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od

uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo
síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský
súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby
v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“
a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme

nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie
sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.“ Najvyšší súd SR uvedené dojednanie
pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne
(a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. Veriteľ v rozhodcovskej zmluve
dostatočne a preukázateľne poučil spotrebiteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy. Uvedené

relevantným spôsobom preukazuje ustanovenie č. 8 Rozhodcovskej zmluvy Je evidentné, že povinný
dobrovoľne a pristúpil k podpisu rozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť odstúpenia od tejto zmluvy.
Dlžník zároveň vyhlasuje, že bol Veriteľom riadne informovaný o následkoch podpisu rozhodcovskej
zmluvy a rozumie poučeniu v rozhodcovskej zmluvy, čo rozhodcovské konanie znamená. Povinný
mal teda dostatočnú predstavu o tom, aké dôsledky z tohto úkonu vyplývajú. Konanie povinného

jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s
takým obsahom, v ako mu bol predložený. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017 vyplýva správnosť záverov oprávneného uvedených v sťažnosti. Zo
samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere jezrejmé,žeideomedzizmluvnýmistranamidohodnutýspôsobriešeniamožnýchsporovvyplývajúcichzo
Zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere
bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym

spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej
zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná
jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie
zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej
podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej

podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom
úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Súdu dal do pozornosti aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného
znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je platne

uzavretá, cit: „Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným
vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom
ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto
bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola Rozhodcovská
zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená, pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa

dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje
práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným
spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc

rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedohodnutú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon.“ Podľa oprávneného právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci tak bola daná.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10.Vzmysle§202ods.2Exekučnéhoporiadku,písomnévyhotovenieuznesenia,ktorýmsudcazamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou

osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez
nariadeniapojednávania(§202ods.1Exekučnéhoporiadku)dospelkzáveru,žesťažnosťoprávneného
nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň

preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil
aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričomposkytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie
uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu v napadnutom rozhodnutí sťažnostný súd dopĺňa, že
rozhodujúcou právnou otázkou, ktorou bolo potrebné sa v konaní zaoberať, bola otázka platnosti
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným zakladajúca právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul. Súd na úvod pripomína, že ochranu autonómie vôle považuje za elementárnu
podmienku fungovania materiálneho právneho štátu. V intenciách tohto názoru je potom potrebné

uzavrieť, že vo všeobecnosti platí, že strany rozhodcovskej zmluvy sa dobrovoľne a vedome vzdávajú
svojho práva na prejednanie svojej veci nezávislým a nestranným súdom. Rozhodcovské konanie je
druhom civilného procesu. Právomoc rozhodcu prejednať a rozhodnúť spor sa zakladá na zhodnej
vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Touto procesnou dohodou strany derogujú
právomoc súdu a zakladajú právomoc rozhodcu. Právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle
slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcom rešpektuje,

to však na strane druhej neznamená, že by účelom rozhodcovského konania malo byť vylúčenie či
zníženie úrovne ochrany, ktorá by bola stranám poskytovaná v civilnom súdnom konaní. Ochrana
autonómie vôle nemôže byť absolútna ani tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný
princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne
obmedziť. Vo vzťahu k posudzovaniu otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy je potrebné zdôrazniť, že

rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán.
Vrozhodcovskomkonanídochádzakurovnaniuvzájomnýchvzťahov,ktorésauskutočňujevprítomnosti
rozhodcu ako zástupcu strán sporu, ktoré na neho delegovali svoju vôľu. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že rozhodcovské konanie nie je konaním súdneho typu a rozhodcovský súd nie je orgánom
verejnej moci. Tento záver sa potom odráža v celkovo prísnejšom nahliadaní na rozhodcovské zmluvy

a ich náležitosti.

13. Súd pri posudzovaní daného prípadu vychádzal zo skutočnosti (ktorú nespochybnil ani oprávnený),
že oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere a rovnakého
dňa oprávnený s povinným uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu. Nie je pochýb o tom, že v predmetných

zmluvách na strane jednej vystupoval oprávnený v postavení dodávateľa konajúceho v rámci svojej
obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej povinný v pozícii spotrebiteľa (§ 52
ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Preto je potrebné na problematiku uzavretej rozhodcovskej zmluvy
nahliadať primárne z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa.

14. Ochrana spotrebiteľa je v slovenskom právnom poriadku prioritne upravená v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
dotknutýchzmlúv(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Napriek tomu, že v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka dojednanie rozhodcovskej
doložky/zmluvy nie je súčasťou exemplifikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok uvedených v
spotrebiteľských zmluvách, je potrebné skúmať, či s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nemôže
byť za takú považovaná. Súd pripomína, že 21.04.1993 bola publikovaná v Úradnom vestníku L 095
Smernicač.93/13/ESonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(ďalejlen„Smernica“),ktorá

bola prijatá s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. Napriek skutočnosti, že táto Smernica nemá priamy účinok, je základným vodítkom
eurokonformného výkladu slovenských právnych predpisov v oblasti spotrebiteľských zmlúv.

23. Podľa § čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V zmysle § čl. 3 bod 2 Smernice,
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.Skutočnosť,ženiektoréaspektypodmienkyalebojednašpecifickápodmienkaboliindividuálne
dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Je potrebné na úvod zdôrazniť, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky prípadne

rozhodcovskej zmluvy ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy je možné pripustiť, resp. nie je možné
takéto dojednanie považovať (bez ďalšieho) za neprimeranú podmienku v zmysle Smernice. Uzavretie
rozhodcovskejzmluvyjevšakmožnépripustiťibazapredpokladu,žejejobsahbudeúčastníkomkonania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu podnikateľ - spotrebiteľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, teda spotrebiteľa. K záveru o prípadnej neplatnosti takejto rozhodcovskej zmluvy je

možné dospieť na základe individuálneho posúdenia formulácie jej obsahu vrátane okolností, za akých
k uzavretiu doložky došlo. V tejto súvislosti je potrebné ďalej doplniť, že ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv alebo zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne
slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, v sebe skrývajú možnosť vyvolania nepriaznivých
následkov na strane spotrebiteľa. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že spotrebiteľ

zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil.

25. Súd z predložených dôkazných prostriedkov zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 17.
02. 2014 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8100061045. Súčasne bola medzi oprávneným
a povinným uzatvorená dňa 17. 02. 2014 pod rovnakým číslom 8100061045 aj rozhodcovská zmluva.

V danom prípade ani sťažnostný súd nemohol prehliadnuť, že rozhodcovská zmluva bola spísaná na
predpísanom tlačive, formulárovým spôsobom, ktorého obsah nemohol povinný (spotrebiteľ) ovplyvniť.
Obidve zmluvy podpísal povinný dňa 10. 02. 2014 a až následne obidve zmluvy podpísal oprávnený
dňa 17. 02. 2014. Z časového hľadiska je teda zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola povinnému
ako spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, v čase tzv. „zníženej bdelosti

spotrebiteľa“, keď jeho prvotným zámerom bolo požičať si finančné prostriedky, nie dohodnúť spôsob
riešenia prípadných sporov. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu aj zmluvu o revolvingovom úvere podpísal
povinný ako viacero spolu súvisiacich a vopred pripravených dokumentov, označených jedným číslom
a podpísaných v jeden deň. Preto napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je uvedená akosamostatná rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy,
ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, preto ju v
zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú. Ani

skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy,
nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy a nie je ani dostatočným dôkazom toho, že
by aj v skutočnosti stačilo iba podpísanie jednej z listín, ktoré spotrebiteľovi boli na podpis predložené,
keďže finančné prostriedky mali byť povinnému poskytnuté až v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

teda až po tom, ako zmluvu podpíše oprávnený (k čomu došlo až po podpise zmlúv povinným). Súd
nevidí v danom prípade dôvod odkloniť sa už od ustálenej súdnej praxe, že kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, že zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola totiž dopadá aj na stav,
že zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej
zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa

individuálnevyjednať,abyprípadnésporyriešilrozhodca.Podstatouindividuálnenevyjednanejzmluvnej
klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeniť jej obsah.
Aby bolo možné dospieť k záveru, že si spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu individuálne vyjednal,
potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal arbitrážne konanie, konkrétny rozhodcovský súd i
podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver vyvodiť nemožno, pretože oprávnený opakovane

v rôznych prípadoch predkladá rozhodcovskú zmluvu exekučnému súdu v rovnakom znení, teda je
zrejmé, že to bol práve oprávnený, ktorý povinnému predložil formulárovú rozhodcovskú zmluvu a
zároveň súdu nepredložil žiadny dôkazný prostriedok osvedčujúci, že by si prejednanie prípadných
sporov v arbitrážnom konaní vymienil povinný, pričom však práve na strane oprávneného spočíva
dôkazné bremeno preukázať súdu, že spotrebiteľ si skutočne (nielen formálne) vyjednal rozhodcovské

konanie. Je preto potrebné konštatovať, že oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Z uvedených dôvodov aj sťažnostný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola v danom
prípade individuálne dojednaná.

26. K obsahu rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodať, že jej účastníci mali na výber, či spory zo zmluvy

o úvere budú riešiť v konaní pred všeobecným súdom alebo určenými rozhodcovskými súdmi. Súd
nemal z predložených listín za preukázané, že povinný aktívne jednal o spôsobe vyriešenia prípadných
sporov a ani o výbere rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnému bolo znenie
rozhodcovskej zmluvy predložené na formulári, jednalo sa o oprávneným vopred nastavené pravidlá
v otázke určenia konkrétnych rozhodcovských súdov bez akejkoľvek možnosti povinného podieľať sa

na obsahu takejto rozhodcovskej zmluvy. Voľba súdu sa v posudzovanom prípade pre povinného stala
iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie
proti spotrebiteľovi iniciuje (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených
druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené). Z podstaty úverovej zmluvy a právneho
vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej

sumy, bude dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom.
Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba v danom prípade považovať
za skôr teoretickú. Predloženú rozhodcovskú zmluvu napriek jej formulácii vo svojich dôsledkoch preto
nie je možné pokladať za skutočne alternatívnu. Nakoľko predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje
voľbou povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho oprávnený vyvolá

ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7ECdo/128/2013 zo dňa 09. 01. 2014,
uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 230/2011 zo dňa 18. 09. 2012).

27. V reakcii na obsah sťažnosti oprávneného súd ďalej uvádza, že súdny dvor v prejednávaných

spotrebiteľských veciach opakovane konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať
na nekalú podmienku. Uvedený záver je možné vzťahovať aj na možnosť výberu rozhodcovského
konania neinformovaným spotrebiteľom vrátane procesu zvažovania odstúpenia od rozhodcovskej
zmluvy, pretože rovnako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže
na nekalú rozhodcovskú doložku/zmluvu a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, ak nie je zastúpený

advokátom. V reakcii na sťažnostné námietky oprávneného súd zdôrazňuje, že pokiaľ spotrebiteľ
nevie z dôvodu neinformovanosti identifikovať rozhodcovskú zmluvu ako nekalú vo svojich dôsledkoch,
nemá dôvod ani v stanovenej lehote od takejto zmluvy odstúpiť. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť
neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil apritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva
a vôbec zmyslu ochrany spotrebiteľa.

28. Čo sa týka argumentácie oprávneného poukázaním na rôzne rozhodnutia súdov, k tomuto
súd poznamenáva, že ide o rozhodnutia záväzné len v tých konkrétnych konaniach, v ktorých sa
rozhodovalo, pričom judikatúra krajských súdov nie je v Slovenskej republike záväzným prameňom
práva.Žiadenprávnypredpisexplicitneneukladávšeobecnémusúdupovinnosťbyťviazanýakýmkoľvek
rozhodnutím súdu v inej veci (k tomu porovnaj najmä § 193 CSP). Súdne rozhodnutie (judikát) nie

je prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie
a interpretácie právnych noriem. V tejto súvislosti preto sťažnostný súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20. júna 2018, ktorého závery
nasvedčujú práve správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

29. Každý prípad je nutné posudzovať individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a

predovšetkým v kontexte všetkých okolností signalizujúcich, že zo strany poskytovateľa úveru dochádza
síce z formálneho hľadiska k právne bezvadným právnym úkonom, ktoré však vo svojej vzájomnej
súvislosti a s ohľadom na časovú nadväznosť fakticky vedú k sťaženiu či dokonca k upretiu práva
druhého účastníka na riadnu a efektívnu súdnu ochranu. Konanie in fraudem legis predstavuje postup,
keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou

zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Súd na zistený skutkový stav aplikoval súvisiace právne predpisy v súlade
s únijným výkladom spotrebiteľského práva v záujme zistenia, či sa v danom prípade oprávnený naoko
právne súladným spôsobom nesnaží obísť zákonné ustanovenia slúžiace ochrane spotrebiteľa ako
slabšej strany záväzkového vzťahu pred nekalými zmluvnými podmienkami. Podľa ustálenej judikatúry

systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza

Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok
6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva
z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva
nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi
môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon

GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica
93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27; Mostaza
Claro, už citovaný, bod 26, ako aj zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s.

I-9579, bod 31). Vo svetle týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu
posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný,
bod 32). Možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný
na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku

7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza
Claro, bod 27). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej
ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o

svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Cofidis, bod 33, ako aj Mostaza
Claro, bod 28).

30. Súd v súlade s predchádzajúcom výkladom dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola povinným osobitne (individuálne) vyjednaná a bola

oprávneným pripravená ako súčasť ďalšej vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom bola primárne
dohoda strán na poskytnutí úveru a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Zmluvná podmienka núti
povinného (spotrebiteľa) neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch,
ak sa oprávnený bude voči nemu domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom a delegovalaprávomoc na rozhodcovský súd, ktorý určil výlučne oprávnený. Vychádzajúc z rozhodcovskej zmluvy
je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na
rozhodcovskom súde, ktorý určí práve on. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k

záveru, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil vyšší súdny úradník správne ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného. Rozhodcovskú zmluvu preto súd v napadnutom uznesení správne
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. Ak súd dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neplatná.
Následkom zistenej absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že rozhodcovský súd
vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby

neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 45 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie
exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, nebolo možné vyhovieť. Správne potom súd
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4.
Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má

vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia v spotrebiteľskom spore a rozhodcovské rozhodnutie
nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

31. Z uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200
Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je

účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), nie je v danom prípade medzi
kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania a preto výrok o trovách konania je v danom
prípade nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017,
sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2
CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).