Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413210031
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4413210031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ERAZMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie sumy 666,36 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Csp/93/2016-231 zo dňa
04.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 22.04.2013
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 666,36 eura s príslušenstvom na podklade úverovej zmluvy č.
3912077645 zo dňa 14.12.2009 uzavretej so žalovaným. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením
sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom žalovaného konštatoval, že žalobca na
preukázanie svojich tvrdení predložil písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala charakter predtlačenej
formulárovej zmluvy a podľa obsahu išlo o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V spodnom

dolnom rohu vľavo sa pri podpise klienta nachádza podpis: „Dobša“. Podľa žalobcu zmluvu za
žalovaného mala podpísať N. C.. Žalovaný v priebehu konania poprel, že by on úverovú zmluvu vôbec
podpísal. Tvrdil, že zrejme zmluvu podpísala jeho bývalá manželka. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného,
ktoré spochybňovalo platnosť uzavretej zmluvy, súd vo veci vypočul ako svedkyne bývalú manželku
žalovaného C. S. a cestou dožiadaného súdu aj N. C., ktorá mala v mene žalobcu zmluvu uzavrieť a
podpísať. Svedkyňa C. S. poprela, že by ona zmluvu podpísala, pričom uviedla, že sa síce zúčastnila
nejakej prezentácie tovarov, po ktorej jej bol s odstupom času doručený mop, no nevedela, prečo

jej ho poslali, pretože ona žiadnu zmluvu neuzavrela a nič si nekúpila, keďže si jeho kúpu kvôli
nepriaznivej finančnej situácii nemohla dovoliť. Potvrdila, že na uvedenej akcii (prezentácii) jej ponúkli
možnosť financovania tovaru prostredníctvom Home Creditu, ale peniaze nemala, a tak nič nepodpísala.
Svedkyňa N. C., t. j. osoba ktorá mala v mene žalobcu úverové podmienky dohodnúť a úverovú zmluvu
podpísať, uviedla, že prax bola taká, že údaje (totožnosť) klienta si zistila z predloženého občianskeho
preukazu a zmluvu uzatvorila s takýmto klientom; nikdy však neuzatvorila zmluvu, ktorú by podpísala
osoba odlišná od osoby uvedenej v zmluve. Súčasne však uviedla, že ani ona predmetnú úverovú

zmluvu, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok, nepodpísala, pričom žalovaného a ani jeho
príbuzných nepozná.2. Súd žalobu zamietol, čo z právneho hľadiska odôvodnil podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako aj podľa § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení

rozsudku súd uviedol, že strany sporu zmluvu o úvere neuzatvorili platne. Žalovaný poprel jej podpísanie
a výpoveďou svedkov bolo preukázané, že túto zmluvu dokonca nepodpísal ani žalobca, pretože
svedkyňa C. ako žalobcom označená osoba, ktorá podľa jeho tvrdenia mala v jeho mene túto úverovú
zmluvu podpísať, rovnako pravosť svojho podpisu poprela s tým, že zmluvu nepodpísala a žalovaného
a jeho príbuzných nepozná. Keďže žalobcom predložená úverová zmluva má charakter typovej, vopred

predtlačenej zmluvy, na základe ktorej mal byť spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver, pre jej
platnosť sa v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje písomná forma. Zmluva
medzi ním však v písomnej forme platne uzavretá nebola, lebo v zmluve uvedený dlžník a ani označená
zástupkyňa žalobcu ju nepodpísali. Súd skúmal, či došlo k plneniu v prospech žalovaného, teda či
nie je daný dôvod priznať žalobcovi žalovanú sumu titulom plnenia z neplatného právneho úkonu, t.j.
titulombezdôvodnéhoobohatenianapodkladetvrdeniažalobcu,žežalovanémuúverposkytol.Uvedenú

skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver, hoci aj na základe neplatného právneho úkonu, však
žalobca v konaní nepreukázal. Nepreukázal ani to, že by žalovanému poskytol peniaze buď na účet
alebo iným spôsobom.

3. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nad všetku pochybnosť nepreukázal ani to, že by bol

bývalej manželke žalovaného doručil mop alebo že by plnil za tento mop jeho predajcovi. Súdu síce
predložil nejaký zápočtový list, číslo dokladu: 106345/1, v ktorom sa uvádza meno predajcu RYAPATH
ecoclean, a.s., no tento výrobca je veľmi stručne uvedený v úverovej zmluve v kolónke výrobca tovaru,
pričom v zmluve chýba aj presná špecifikácia tovaru. Zo žalobcom predloženého ,,zápočtového listu“,
ktorý ani nie je spoločnosťou RYAPATH ecoclean, a.s., podpísaný, jednoznačne nevyplýva, že by

žalobca zaplatil vlastníkovi kúpnu cenu práve tohto manželke žalovaného doručeného mopu. Vzhľadom
na uvedené nejasnosti ohľadom uzatvárania zmluvy, a to aj s odkazom na nezrovnalosti týkajúce sa
osoby, ktorá mala v mene žalobcu ako veriteľa úverovú zmluvu uzavrieť, súd urobil záver, že žalobca
bol povinný preukázať, čo v prospech žalovaného plnil a či sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Žalobca
mal teda nad všetku pochybnosť preukázať, že on poslal mop, ktorý mal žalovaný nadobudnúť bez

právneho dôvodu, a že práve za ten mop žalobca jeho predajcovi plnil. Zo žalobcom predložených
listinných dôkazov, predajcom nepodpísaných, uvedené jasne nevplýva. Preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú a v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
22. 9. 2010 sp. zn. 3MCdo/6/2010. Úverovú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú a listinný dôkaz, tzv.
úplný zápočtový list, ktorý mal preukazovať plnenie žalobcu v prospech predajcu, predajcom podpísaný

nebol. Žalobca nepreukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nepreukázal existenciu
zmluvného, prípadne mimozmluvného vzťahu, titulom ktorého by bol jeho nárok na zaplatenie žalovanej
pohľadávky voči žalovanému oprávnený. Preto žalobu zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) s tým, že žalovaný

bol síce v konaní úspešný, ale nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 666,36 eura, kapitalizovaného úroku z omeškania do
zosplatnenia v sume 0,61 eura, kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania

žaloby 16.04.2013 v sume 147,63 eura, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 610,86
eura od 17.04.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý

proces, tiež že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
považoval úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy, lebo
zmluvu nepodpísal ani žalobca/veriteľ a ani žalovaný/dlžník, a že žalobca teda nepreukázal poskytnutie
finančných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi. Zmluva bola v mene veriteľa uzatvorená predajcom:

spoločnosťou RAYPATH, a.s., so sídlom Hattalova 12/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 755 318, a za
predajcu zmluvu podpísala oprávnená osoba N. C.. Predajca bol oprávnený uzatvoriť zmluvu v mene
veriteľavsúladesustanovením§1Hlavy2ÚverovýchzmluvnýchpodmienokakoajZmluvyozastúpení.
Nie je zrejmé, či súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s Úverovými zmluvnými podmienkamispoločnosti žalobcu ako aj so zmluvou o zastúpení. Záver o tom, že úverovú zmluvu nepodpísala
za žalobcu N. C., je nesprávny; súd totiž vychádzal len z jej svedeckej výpovede, keď vypovedala,
že na úverovej zmluve nie je jej podpis. Dané tvrdenie sa zrejme vzťahovalo na otázku žalobcu, či

ona podpísala úverovú zmluvu za žalovaného. Súd podľa žalobcu nesprávne vychádzal len z tvrdenia
žalovaného, že úverovú zmluvu nepodpísal. V zmluve sú totiž uvedené jeho nezameniteľné identifikačné
údaje, napr. rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, ktoré poznal iba on a žalobca ich poznať nemohol.
Je jasné, že žalovaný uviedol potrebné identifikačné údaje a zmluvu následne podpísal. Súd nevysvetlil,
prečo nevykonal dôkaz listinou - úverovou zmluvou - a vychádzal výlučne z tvrdenia žalovaného. Ak

žalovaný tvrdil, že zmluvu nepodpísal, bol povinný označiť na podporu svojho tvrdenia náležité dôkazy
a súd ich mal vykonať. Je nepochybné, že úverová zmluva bola za veriteľa uzatvorená predajcom,
a žalovaný ju podpísal. Podľa tvrdenia bývalej manželky žalovaného jej bol doručený mop, za ktorý
nebolo zaplatené. Súd preto nesprávne dospel k záveru o absolútnej neplatnosti danej úverovej zmluvy
a nesprávne dospel k zisteniu, že žalobca nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov (úveru)
žalovanému. Poukázal na ustanovenie § 1 Hlavy 3 Úverových zmluvných podmienok, podľa ktorého:

„Úver poskytuje spoločnosť klientovi za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu (ďalej iba
„Produkt“),alebobezstanovenéhoúčelu,čiževoformefinančnejčiastky.Konkrétnyúčelješpecifikovaný
v ÚZ.“ V zmysle ustanovenia § 1 Hlavy 4 Úverových zmluvných podmienok: „V prípade dohodnutého
účelového úveru je úver spoločnosťou klientovi poskytnutý v okamihu poukázania predmetnej finančnej
čiastky na účet predajcu podľa pokynu klienta, alebo dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ, ak

ÚZ či tieto ÚP neustanovujú inak.“ Veriteľ poskytol dlžníkovi účelový spotrebiteľský úver 499 eur za
účelom kúpy veci a túto sumu po uzatvorení zmluvy poskytol priamo na účet predajcu. Žalovaný mal
záujem kúpiť od predajcu určitý tovar, za ktorý bol povinný zaplatiť kúpnu cenu, a na úhradu kúpnej
ceny ako dlžník uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver
práve vo výške kúpnej ceny tovaru, pričom tieto finančné prostriedky poukázal priamo na účet predajcu.

Skutočnosť, že žalovaný získal majetkový prospech, vyplýva aj z jeho výsluchu a aj z výsluchu jeho
bývalej manželky, keď uviedli, že tovar prevzali a používali ho. Ak bol tovar doručený bývalej manželke
a nie priamo žalovanému, to je pre posúdenie nároku žalobcu právne bezvýznamné, lebo v tom čase
boli ešte manželia a za svoje záväzky zodpovedali spoločne a nerozdielne. Keďže žalovaný výslovne
tieto skutočnosti nepoprel, potom sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 a § 296 CSP. Súd prvej

inštancie nesplnením povinností v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP zaťažil napadnuté rozhodnutie
vadami, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva k takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie
je opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň

odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd navyše postupoval v súlade s
ustanovením § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu dňa 22.04.2013, t.j. ešte
za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol do 30.06.2016 zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Žalobca v žalobe tvrdil, že
so žalovaným uzavrel dňa 14.12.2009 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov v sume 499 eur priamo žalovanému so záväzkom úver splácať v 12 mesačných splátkach
po 52,66 eura, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky (ÚP). Keďže žalovaný
úver vôbec nesplácal, žalobca ho listom zo dňa 28.06.2010 vyzval na zaplatenie celého zostatku
úveru v sume 666,97 eura v lehote 15 dní. Žalobou podanou na súde si uplatnil zosplatnenú istinuvo výške 499 eur, úrok do zosplatnenia vo výške 65,77 eura, úrok zo zosplatnenej istiny, tzv. „ušlý“
úrok z dôvodu ukončenia úverovej zmluvy vo výške 25,03 eura, dlžné poistné vo výške 21,06 eura,
poplatok za upomienku 16 eur a zmluvnú pokutu vo výške 39,50 eura, všetko spolu vo výške 666,36

eura. Okrem toho žiadal priznať kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,61
eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia od podania návrhu vo výške 147,63
eura, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 610,86 eura od 17.04.2013 do zaplatenia
a trovy konania. K žalobe pripojil fotokópiu úverovej zmluvy (v úvodnej a aj v záverečnej časti takmer
nečitateľnej), fotokópiu úverových zmluvných podmienok, vyhotovených drobných písmom v takmer

nečitateľnej podobe, fotokópiu výzvy zo dňa 28.06.2010 adresovanej žalobcovi a poštový podací hárok.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi v priebehu konania výslovne poprel, že by úverovú zmluvu vôbec
uzavrel; tvrdil, že podpis na zmluve nie je jeho, aj keď údaje v nej patria jemu. Podľa neho zmluvu
uzavrela manželka na jeho meno, ktorej potom dali aj ten mop. Jeho bývalá manželka, C. S., ako
svedkyňa uviedla, že v tom čase bola na materskej dovolenke, no poprela, že by ona bola zmluvu

podpisovala; pripustila však, že možno údaje manžela uviedla tej pani, ktorá ich nahovárala to kúpiť.
Zároveň vypovedala, že v tom čase žalovaný určite doma nebol. Zástupca žalobcu, ktorý sa na danom
pojednávaní výnimočne zúčastnil, navrhol vypočuť svedkyňu C., ktorá „v mene Home Credit“ úverovú
zmluvu uzatvárala. Táto svedkyňa sa však po 9 rokoch pri svojej výpovedi pred dožiadaným súdom už
nevedela vyjadriť k okolnostiam uvádzaným v žalobe, ale jednoznačne uviedla, že podpis na predloženej

úverovej zmluve nie je jej. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol v priebehu konania pomerne
pasívny, pričom viacerých nariadených pojednávaní sa po predchádzajúcom ospravedlnení nezúčastnil.
Listom zo dňa 25.06.2018 pre prípad posúdenia úverovej zmluvy ako neplatnej navrhol jeho nárok
posúdiť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že išlo o účel nákupu tovaru značky Raypath,
ktorého predajná cena bola 499 eur. Vtedy prvýkrát s odstupom takmer piatich rokov od podania žaloby

uviedol, že v skutočnosti poskytol finančné prostriedky predajcovi, pričom predložil zmluvu o zastúpení
zo dňa 15.04.2004 v súvislosti s uzavieraním úverových zmlúv. Okrem tejto zmluvy a zápočtového listu
žiadne iné dôkazy žalobca nenavrhol, najmä nenavrhol žiadny dôkaz na spochybnenú pravosť podpisu
osoby, ktorá mala úverovú zmluvu na základe zmluvy o zastúpení podpísať a ktorá sama tento podpis
ako jej pravý poprela.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z takto zisteného skutkového stavu skúmajúc, či
žalobca dostatočne preukázal právny vzťah so žalovaným na základe doloženej fotokópie úverovej
zmluvy. Táto zmluva má síce v jej úvode označenie spoločnosti žalobcu, avšak žalobca v podanej žalobe
nijako nezdôvodnil a nevysvetlil, prečo zmluva nebola ním priamo podpísaná, prečo je v nej uvedená

okrem spoločnosti žalobcu aj spoločnosti RAYPATH, a.s., a prečo zmluvu podpísal „splnomocnený
zástupca/predajca“. Bolo nutné konštatovať, že žaloba bola vypracovaná veľmi jednoducho, bez
podrobnejšieho skutkového a právneho zdôvodnenia, čo úplne nezodpovedalo ustanoveniu § 79 ods.
1 OSP (povinnosť pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva). Až so značným odstupom času začal tvrdiť a preukazovať, že s uvedenou

spoločnosťou mal uzavretú zmluvu o zastúpení a na základe toho zmluvu uzatvárala N. C..

10. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil skutkový stav na
podklade ustanovenia § 120 ods. 1 OSP a § 132 ods. 1, § 185 a nasl. CSP a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný zisteným

skutkovým stavom a z daného skutkového stavu aj vychádzal. Zároveň bol viazaný aj rozsahom a
dôvodmi odvolania žalobcu, ktorý nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úverová zmluva
je absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy, lebo zmluvu nepodpísal ani žalobca/
veriteľ a ani žalovaný/dlžník, pričom nebolo preukázané, že žalovanému ako dlžníkovi poskytol finančné
prostriedky. Zmluva bola podľa neho v mene veriteľa uzatvorená predajcom: spoločnosťou RAYPATH,

a.s., (od 23.07.2016 RAYPATH ecoclean, a.s., pozn. odvolacieho súdu) so sídlom Hattalova 12/A, 831
03 Bratislava, IČO: 35 755 318, a za predajcu zmluvu podpísala oprávnená osoba N. C. na podklade
zmluvy o zastúpení. Z obsahu zápisnice o poslednom pojednávaní dňa 04.09.2018, na ktorom žalobca
opätovne nebol prítomný, je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz doloženým zápočtovým listom
ako aj zmluvou o zastúpení, ktoré žalobca predložil súdu dňa 25.06.2018. Súd prvej inštancie však

nemal za preukázané, že úverovú zmluvu za veriteľa podpísala osoba v nej označená, pretože táto
pravosť podpisu poprela a žalobca žiadny dôkaz na túto spornú okolnosť nenavrhol. Žalobca v odvolaní
poukazoval na to, že právny názor súdu prvej inštancie nemohol byť správny, lebo súd nemal vychádzaťlen z jej svedeckej výpovede. Tieto námietky žalobcu odvolací súd v kontexte s jeho pasivitou v smere
navrhovania dôkazov na svoje tvrdenia však nepovažoval za právne významné.

11. Súd vo všeobecnosti dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivostiprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo
(§ 132 OSP, § 191 ods. 1 CSP). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení

dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha
súdu pritom nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo.
Tieto skutočnosti musí rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. V zásade platí, že dôkazné
bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Označenie
dôkazov nie je iba procesnou povinnosť účastníkov konania, ale zároveň aj ich procesným oprávnením.
Uplatnenietohtooprávneniajevšakčasovolimitované.Pokiaľsistranasporunesplnípovinnosťtvrdenia,

nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa teda rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

12. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 OSP, účinného v čase začatia konania, to bol žalobca, kto bol

povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opieral svoj návrh a uplatňoval si svoj nárok a tieto predložiť spolu so
žalobou. Dôkazné bremeno totiž postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný
ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že
právo alebo nárok navrhovateľa nevzniklo, prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia
sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného

bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal
preukázať ním tvrdené skutočnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného
bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, no ak ju splní len tak, že nevedie k
preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, potom dôkazné bremeno táto
strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý

postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do stavu dôkaznej
núdze, keďže neponúkla súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti.

13. Žalobca si v tomto prípade nesplnil svoju základnú dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie

platnej úverovej zmluvy medzi stranami sporu, na základe ktorej mal žalovanému voči žalobcovi
vzniknúť dlh vo výške sumy uplatnenej žalobou. V žalobe ani len netvrdil, že za neho úverovú zmluvu
uzavrela na základe nejakej zmluvy iná spoločnosť, hoci z úverovej zmluvy vyplývala rozdielnosť
údajov medzi osobou označeného veriteľa (Home Credit Slovakia, a.s.) a osobou podpisujúcou
túto zmluvu (RAYPATH, a.s.). Túto okolnosť začal vysvetľovať až po takmer piatich rokoch od

podania žaloby. Keď označená zástupkyňa spoločnosti RAYPATH, a.s. (teraz RAYPATH ecoclean, a.s.)
poprela, že by ona zmluvu podpísala uvádzajúc, že na zmluve nie je jej podpis, žalobca dobrovoľne
nezúčastniac sa jej výsluchu a ani posledného pojednávania nenavrhol v tomto smere vykonanie
žiadnych relevantných dôkazov (napríklad znalecký posudok). V nadväznosti na to aj s ohľadom na
obsah výpovede žalovaného a výpoveď svedkyne C. S., ktorí uviedli, že žalovaný nebol prítomný pri

uzavieraný zmluvy, súd prvej inštancie podľa záveru odvolacieho súdu správne posúdil žalobu ako
neopodstatnenú z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu čo do platného uzavretia úverovej
zmluvy prinajmenšom osobou uzavierajúcou úverovú zmluvu za veriteľa. Potom už ani nemuselo byť
právne významné to, či bola preverená pravosť podpisu spotrebiteľa, ktorý pravosť podpisu rovnako
rovnako poprel tvrdiac, že takú zmluvu on nikdy neuzatváral. V zásade bol totiž žalobca povinný

preukázať písomnú zmluvu o úvere, o ktorú opieral svoj nárok a ktorá bola uzavretá s náležitosťami
podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a za situácie, že bola vznesená pochybnosťo jej uzatvorení ním splnomocnenou osobou bolo na jeho voľbe, aby navrhol relevantný dôkaz na
preukázanie toho, že daná osoba zmluvu skutočne podpísala

14. Uvedenú povinnosť strany sporu, ktorá má v konaní dosiahnuť úspech, si žalobca nesplnil, t. j.
nesplnil si v celom rozsahu svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, čo viedlo k správnemu
záveru súdu prvej inštancie o neunesení jeho dôkazného bremena. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje žalobcu ako stranu sporu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa tak dostala do stavu dôkaznej núdze, keďže neponúkla

alebo nemohla ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Nevyhnutným preto bolo jeho návrh už len z tohto dôvodu zamietnuť. To, že
nebol vykonaný dôkaz na pravosť podpisu samotného žalovaného, pri nepreukázaní pravosti podpisu
osoby konajúcej za veriteľa, nemohlo mať za následok záver o nedostatočnom zistení skutkového stavu
a nesprávnom právnom posúdení veci. Doručenie či nedoručenie nejakej veci, ktorá mala s úverovou
zmluvou súvisieť, bývalej manželke žalovaného na posúdenie dôvodnosti uplatneného práva žalobcu

podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo byť z toho dôvodu podstatné.

15. Žalovaný okrem toho v odvolaní namietal, že žalovaný výslovne skutočnosti uvádzané v zmluve, t.
j. že mu bol poskytnutý účelový spotrebiteľský úver v sume 499 eur za účelom kúpy veci, nepoprel, a že
sa teda tvrdenia žalobcu považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 a § 296 CSP. Odvolací súd v tomto

smere dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 druhej vety CSP ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Aplikujúc toto zákonné ustanovenie na
dané konanie, ktoré bolo začaté ešte pred účinnosťou CSP, odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu

nepovažoval za dôvodnú, pretože uplatnenie daného ustanovenia by mohlo byť v neprospech strany
žalovaného.

16. Ďalšia námietka žalobcu v podanom odvolaní bola tá, že žalovaný a jeho manželka nepopreli, že im
boldoručenýmop,ktorýmalizakúpiťzfinančnýchprostriedkovodžalobcu,žežalovanýmalzáujemkúpiť

od predajcu určitý tovar, za ktorý bol povinný zaplatiť kúpnu cenu, a prevzatím mopu žalovaný získal
majetkový prospech. Odvolací súd k tomu uvádza, že nebolo preukázané, že žalovaný uzavrel úverovú
zmluvu, pretože v čase jej vypracovávania a podpisovania (niekým) podľa jeho tvrdenia a aj podľa
výpovede svedkyne Dobšovej nebol vôbec prítomný, pravosť jeho podpisu na zmluve bola spochybnená
a najmä nebola preukázaná pravosť podpisu osoby konajúcej za veriteľa. Okolnosť tvrdená žalobcom,

že žalovaný mal záujem zakúpiť mop na základe úveru od žalobcu, z vykonaného dokazovania vôbec
nevyplýva,avprípade,žetátovecboladoručenábývalejmanželkeaniepriamožalovanému,sohľadom
na vyššie uvedený záver o neplatnosti zmluvy je to pre posúdenie nároku žalobcu uplatneného výlučne
voči žalovanému právnym titulom spotrebiteľskej zmluvy právne bezvýznamné. Skutočnosti týkajúce sa
prevzatia mopu neboli bez ďalšieho podľa názoru odvolacieho súdu rovnako relevantné.

17. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie neuplatnil povinnosti upravené v ustanovení § 181
ods. 2 CSP. Odvolací súd túto námietku z hľadiska jej pragmatického dopadu rovnako nepovažoval za
právne významnú, pretože ak aj došlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie na pojednávaní,
na ktorom nebola prítomná žiadna zo strán sporu a ani zástupca žalobcu, lebo žalobca sa vedome sa

vzdal práva účasti na pojednávaní, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, z danej námietky nie je zrejmé,
ako by neprítomný žalobca po splnení si povinnosti súdu podľa § 181 ods. 2 CSP na danom pojednávaní
mohol v tomto smere relevantne reagovať.

18. Súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatnú podľa § 4 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, pretože jej písomná forma nebola podpísaná zástupcom veriteľa a
podľa tvrdenia žalovaného nebola podpísaná ani ním, pričom žalobca nepreukázal ani poskytnutie
finančných prostriedkov v prospech žalovaného. Pri takomto konštatovaní potom žalobu správne
zamietol. Odvolanie žalobcu odvolací súd nemohol posúdiť ako opodstatnené, a to ani z hľadiska
čiastočného vyhovenia žaloby právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že žalovanému
vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súd prvej
inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto odvolací súd rozsudoksúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje
na jeho odôvodnenie.

19. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov vynaložených v tomto
štádiu konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súdpodľa§262ods.2a§396ods.1CSProzhodol,žežalovanémusanároknaichnáhradunepriznáva.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).