Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202245
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7812202245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne C. N., L.. X.X.XXXX, J. G., C.
XXX, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Predná huta 18,
za účasti intervenientky na strane žalobkyne J. Š.P., L.. XX.X.XXXX, J. T., Y. XX, proti žalovanému M.,
podnikajúcemu pod obchodným menom M. L. a spol., s miestom podnikania V., zast. JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, o zaplatenie 3.800,- € s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 9C/118/2012-347 z 13.5.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni 1.771,81 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 13.6.2012 do zaplatenia, v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej napadnutej časti vyhovujúceho výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v
zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 3.502,64 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.771,81 € od 13.6.2012 do
zaplatenia a 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 1.730,83 € od 16.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 1.771,81
€ s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 15.2.2012 do zaplatenia, po rozšírení žaloby počas konania
(zmenu žaloby súd pripustil podľa § 95 O.s.p. uznesením 9C/118/2012-312 z 12.4.2016) sa domáhala
zaplatenia sumy 3.800,- € s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2010 uzavreli so

žalovaným ústnou formou zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať opravu - rekonštrukciu kuchyne
a kúpeľne v rodinnom dome na ul. C. Č.. XXX E. G., pozostávajúcu z umiestnenia sprchovacieho
kúta, umývadla, vybetónovania podlahy a zníženia stropu v miestnosti užívanej ako kuchyňa - kúpeľňa.
Žalovaný dohodnuté práce vykonával v období od 17.10.2010 do 26.10.2010, za ktoré mu žalobkyňa
zaplatila celkom sumu 4.100,- €; práce však vykonal veľmi nekvalitne, preto žalobkyňa v záručnej
dobe uplatnila u žalovaného práva zo zodpovednosti za vady a žiadala ho o bezplatné odstránenie
vád na vodoinštalačnom potrubí a kanalizácii, vyhotovenie novej omietky stien a maľby a tiež opravu

podlahy s tým, že opakovane mu poskytla lehotu na odstránenie vád postupne do 30.9.2011 listom z
18.8.2011, do 10.11.2011 listom z 18.10.2011, do 15.12.2011 listom z 23.11.2011 a do 6.2.2012 listom z
19.1.2012, avšak žalovaný na výzvy žalobkyne nereagoval a v poskytnutých lehotách vady neodstránil.
Žalobkyňa preto vady pokladala za neodstrániteľné a listom z 13.2.2012 adresovaným žalovanémuuplatnila právo na zrušenie zmluvy s tým, že zo zrušenej zmluvy žiadala žalovaného o vrátenie sumy
1.771,81 € (1.488 € zaplatené za vykonané práce v kuchyni a kúpeľni nad rámec peňažného príspevku
poskytnutého jej ÚPSVaR v Rožňave na úpravu rodinného domu + 283,81 € za nedodanú záchodovú

misu so splachovacou nádržou). K zmene žaloby počas konania žalobkyňa pristúpila po realizovaní
opravných prác v dome a z celého objemu vykonaných prác (za ktoré žalovanému zaplatila celkom sumu
4.100,- €), uznala za riadne vykonané práce na opravu stropu v hodnote 300,- € s tým, že všetky ostatné
práce vykonané neodborne a nekvalitne so závadami a nedostatkami diela, bola nútená dať odstrániť
opätovným kompletným prerobením zhotoviteľom C. J. - J., preto rozšírila svoj nárok o sumu 2.028,29

€ a domáhala sa tak proti žalovanému zaplatenia sumy 3.800,- € (4.100 - 300 €) s prísl.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 652, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov I.W. a J. D.
a intervenientky na strane žalobkyne J. E., oboznámením predložených listinných dôkazov, nariadil
znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva - odhad cien stavebných prác a vykonal dôkaz znaleckým

posudkom č. 81/2014 z 22.7.2014 vypracovaným znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné
stavby, odhad hodnoty stavebných prác W.. J. P.im a kontrolným znaleckým posudkom č. 33/2015 zo
4.11.2015 vypracovaným znalcom W.. K. D., G.. a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi
stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o oprave alebo úprave veci v zmysle ust. § 652 OZ a
predmetom dojednania účastníkov bola úprava veci, ktorou malo dôjsť k zmene vlastností miestností

v rodinnom dome súp. č. 123 na parcele O. Q.- T. Č.. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, v ktorom žalobkyňa býva so súhlasom svojej dcéry J.y E. ako vlastníčky rodinného domu a
pozemkov vedených na LV č. XX v k. ú. G.. Rozsah úpravy rodinného domu bol medzi stranami
dohodnutý vychádzajúc z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave - komplexného
posudku č. NN 2010/37152 z 24.9.2010, podľa ktorého žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s

ťažkým zdravotným postihnutím, a preto je odkázaná na úpravu rodinného domu, úpravu kúpeľne
a WC, a to odstránenie vane, vymurovanie sprchovacieho kúta s príslušenstvom, kúpu a osadenie
protišmykovej dlažby v kúpeľni, kúpu a osadenia bezbariérového WC a všetky práce s tým súvisiace,
t.j. práce súvisiace s vnútornou kanalizáciou a vodovodom, s plynovodom a dokončovacie práce -
nátery, maľby a elektromontáže. Materiál a práce v tomto rozsahu boli kompenzované z peňažného

príspevku, ktorý žalobkyni bol priznaný rozhodnutím ÚPSVaR v Rožňave č. NN2010/37113/105265
z 27.10.2010 vo výške 95 % ceny úpravy rodinného domu vo vyššie vymenovanom rozsahu, t.j. v
sume 2.330,01 €. Podľa predfaktúry a konečnej faktúry č. 11/10 vystavených žalovaným, celková
cena úprav predstavovala sumu 2.452,64 €. Nad rámec úprav rodinného domu kompenzovaných
peňažným príspevkom v sume 2.330,01 € priznaným a vyplateným žalobkyni Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny v Rožňave, žalobkyňa a žalovaný sa dohodli aj na úprave podlahy a stropu miestnosti
užívanej ako kuchyňa a kúpeľňa za dohodnutú cenu 1.488,- €, podľa rozpisu materiálu a ceny prác
vyhotoveného žalovaným. Zhodnými tvrdeniami strán sporu mal súd preukázané, že na tieto práce
žalobkyňa pred začatím rekonštrukčných prác zaplatila žalovanému zálohu 1.000,- € a po vykonaní
prác dňa 6.12.2010 zaplatila žalovanému sumu 350,- €. Medzi stranami bolo sporným zaplatenie sumy

138,- € žalobkyňou žalovanému, ktoré mu mala zaplatiť v hotovosti na ulici v prítomnosti poštárky, avšak
výsluchom svedkyne J. D. súd nemal preukázané zaplatenie sumy 138,- € žalobkyňou žalovanému,
nakoľko svedkyňa túto skutočnosť vo svojej výpovedi nepotvrdila. Zhodnými tvrdeniami strán súd mal
tiež preukázané, že žalovaný objednané stavebné práce vykonal v období od 17.10.2010 do 26.10.2010,
okrem dodania WC so splachovacím zariadením a prác súvisiacich s jeho montážou v celkovej cene

238,81 €. Žalovaným tvrdená dohoda o kompenzácii tejto sumy dodaním iného materiálu a prác
žalobkyňou nebola potvrdená. Po vykonaní prác žalobkyňa prvýkrát listom z 18.8.2011 písomne vytkla
žalovanému vady a žiadala ho o ich odstránenie - opravu vodoinštalačného potrubia a kanalizácie,
vyhotovenie nových omietok stien a maľby a opravu podlahy a žiadala o vrátenie sumy 283,80 € za
nedodanú a nenainštalovanú záchodovú misu so splachovacou nádržou. Žalobkyňa na odstránenie

vytknutých vád poskytla žalovanému opakovane lehoty a pretože žalovaný vytknuté vady neodstránil,
pokladala vady za neodstrániteľné a uplatnila si právo na zrušenie zmluvy písomnou formou listom
doručovaným žalovanému 13.2.2012, prevzatie ktorého žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil. Súd
uviedol, že podľa záverov znaleckých posudkov vyhotovených v konaní W.. J. P. a W.. K. D., G.. žalovaný
nevykonal ním realizované stavebné úpravy nekvalitne, okrem povrchovej úpravy podlahy a výberu

krytiny podlahy - PVC (čo vyplynulo zo znaleckého posudku znalca W.. J.. P.). Poukázal na to, že
predmetom znaleckého skúmania však nebolo zisťovanie správnosti montáže vodovodného potrubia
a odtoku odpadu do kanalizácie vybúraním stien a podlahy. Výpoveďou vedľajšej účastníčky Blaženy
Štefanovej mal preukázané, že pri opravných prácach vykonávaných I. Ž. bolo zistené nesprávneodvádzanie odpadu, ktorý nebol vyvedený do kanalizačného potrubia, ale bol napojený do potrubia
vedúceho do susednej miestnosti, preto sa voda zhromažďovala v podlahe susednej miestnosti a
následne po jej nazhromaždení došlo k premáčaniu steny stojacej oproti stene, v ktorej bol inštalovaný

vodovod. Súd vzal do úvahy výpoveď svedka I.W., ktorý uviedol, že v lete 2015 vykonával objednané
opravné práce v dome pani Š., pričom jedine pri opravných prácach, odstránení starej omietky a
vybúraní podlahy bolo možné zistiť príčinu vád, a to či postup žalovaného pri montáži vodovodu a
kanalizácie bol správny. Svedok uviedol, že opravné práce spočívali v odstránení starej podlahy v
kuchyni, v ktorej bol pôvodne umiestnený aj sprchovací kút, vyhotovení novej vodovodnej inštalácie

a kanalizácie, potvrdil výskyt plesní v časti steny so sprchovacím kútom, nad obkladom, odstránenie
starej maľby, protiplesňový postrek a vyhotovenie novej omietky a novej maľby, že nové vodovodné rúry
uložil v podlahe a odpad vyviedol von z domu cez dvor do rúry, ktorá sa napája na kanalizáciu. Aj keď
svedok výslovne nepotvrdil, že počas opravných prác zistil nesprávny postup žalovaného pri montáži
vodovodu a kanalizácie, z uvedených skutočností súdu vyplynul záver, že pokiaľ by práce boli vykonané
správne, nebolo by potrebné ich vykonávať znovu za účelom odstránenia vád vzniknutých po úpravách

vykonaných žalovaným. Súd prihliadal aj na fotografickú dokumentáciu tvoriacu prílohu znaleckého
posudku vypracovaného W.. K.S. D., G.., L. T. sú viditeľné premočené steny v miestnosti kuchyne -
kúpeľne a aj v samostatnom WC od podlahy vzostupne. Znalec ako hlavnú príčinu premáčania stien
uviedol vplyv podzemnej vody, ktorá križuje miestnosť - kuchyňu v hĺbke 4 m pod zemou, po vykonaní
opravných prác týkajúcich sa podlahy, novej montáže odtoku odpadu a vodovodu, sa premáčanie

podlahy a stien už neprejavuje, pričom vplyv podzemnej vody na nehnuteľnosť sa nezmenila, na
základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný nepoužil správny technologický
postup pri úpravách podlahy, odvádzaní odpadu do kanalizácie a montáže vodovodu, pokiaľ vykonal
dohodnuté stavebné úpravy podľa pokynov žalobkyne ako objednávateľa, ktorými došlo k naneseniu
približne 7 cm hrubej betónovej vrstvy na pôvodnú betónovú podlahu a k jej zakrytiu gumolitom, výmene

pôvodného dreveného okna a dverí na plastové, zníženiu stropu s použitím sadrokartónu a obloženiu
steny kachličkovým obkladom, keď pri užívaní takto upravenej miestnosti ako kuchyne a kúpeľne sa
vytvárala zvýšená vlhkosť a vznikli podmienky pre vznik plesní. V konaní nebolo preukázané, že na
nevhodnosť týchto pokynov ohľadom realizácie stavebných úprav žalovaný žalobkyňu upozornil. Na
podklade takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná objektívna

zodpovednosť žalovaného za vzniknuté vady, pričom nie je rozhodujúce, či vady vznikli nesprávnym
výkonom stavebných úprav alebo vadnosťou materiálu použitého pri stavebných úpravách. Po vykonaní
stavebných úprav vznikli viaceré vady, ktoré podľa záverov znaleckých posudkov boli odstrániteľné,
žalovaný však vady neodstránil v lehotách opakovane mu poskytnutých zo strany žalobkyne, preto
žalobkyňa si dôvodne uplatnila právo na zrušenie zmluvy v zmysle ust. § 655 ods. 1, § 48 ods. 1

OZ, ktoré bolo uplatnené v záručnej dobe. Súd konštatoval, že podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Žalobkyňa v záujme riadneho užívania miestnosti, bola nútená pristúpiť k oprave vytýkaných
vád na vlastné náklady, pričom z dôvodu premoknutia podlahy, stien a plesní bolo potrebné žalovaným
vykonané stavebné úpravy odstrániť v miestnosti kuchyňa - kúpeľňa a aj v samostatnom WC, okrem

prác a materiálov dodaných v súvislosti so znížením stropu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.452,64 € na základe faktúry č. 11/10 a sumu 1.350,- € bez
faktúry, teda celkom sumu 3.802,64 € a zaplatenie sumy 138,- € žalobkyňa nepreukázala. Po odpočítaní
sumy 300,- € zaplatenej za práce vykonané na úprave stropu (ktorú žalobkyňa nežiadala vrátiť) súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.502,64 € (3.802,64 - 300) titulom vydania bezdôvodného

obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy.
Pretože žalovaný sa s plnením dlžnej sumy dostal do omeškania, súd ho zaviazal podľa § 517 ods. 2
OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania
v zákonnej výške zo sumy 1.771,81 € uplatnenej žalobou odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému a zo sumy 1.730,83 € odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o pripustení zmeny

(rozšírenia) žaloby žalovanému (jeho právnemu zástupcovi), až do zaplatenia, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadom istiny a úrokov z omeškania súd žalobu
považoval za nedôvodnú, preto v tejto časti ju zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd vymienil
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

4. Rozsudok napadol žalovaný včas podaným odvolaním, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a
f) O.s.p. Vytýkal súdu, že vyhovel žalobe aj napriek vznesenej námietke premlčania v časti rozšíreniažaloby o sumu 2.028,29 €, ktorú žalobkyňa uplatnila až písomným podaním z 8.3.2016, doručeným súdu
dňa 10.3.2016, teda nepochybne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, a zaviazal ho k povinnosti
peňažného plnenia z titulu práva žalobkyne zo zrušenej zmluvy v zmysle § 655 ods. 1 OZ v záručnej

dobe. Citoval ustanovenia § 48 ods. 1, § 457 OZ, § 100 ods. 1, § 101 a ust. § 107 ods. 1, 2 OZ,
v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil;
najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Uviedol vo všeobecnosti,

že pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ich začiatok je upravený odlišne a tieto
dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba s tým, že ich vzájomný vzťah
je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému
ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. V súvislosti s touto skutočnosťou v priebehu

súdneho konania poukazoval na premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 107 ods. 1 OZ. Na základe uvedených skutočností bol toho názoru, že nárok žalobkyne na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia voči nemu v časti rozšírenej žaloby o sumu 2.028,29 €
je premlčaný. Vytýkal súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkou
premlčania, ktorú vzniesol v písomnom podaní z 24.3.2016 doručenom súdu 29.3.2016, a preto je

napadnutý rozsudok pre nedostatok odôvodnenia v danej časti nepreskúmateľný. Ďalej uviedol, že súd
danú vec právne posúdil v zmysle ust. § 655 ods. 1 OZ (citoval jeho znenie), avšak podľa aktuálnej
judikatúryplatneodstúpiťodzmluvypoukončeníaodovzdanídielaužniejemožné,nakoľkozhotovením
diela toto právo objednávateľa zaniká. Imanentnou náležitosťou podanej žaloby je žalobný petit a v
občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania (žalobou), a preto nemôže

žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.). V prípade žaloby o plnenie
po odstúpení od zmluvy nastáva špecifická situácia. Podľa ustálenej judikatúry totiž nie je možné bez
ďalšieho žalovať o vrátenie plnenia druhú zmluvnú stranu po odstúpení od zmluvy. To znamená, že
pokiaľ v žalobnom návrhu nebude žalobca navrhovať, aby aj jeho súd zaviazal k vráteniu plnenia, ktoré
mu pred odstúpením poskytol žalovaný, žaloba nebude úspešná. Žalobkyňa mala písomným podaním

z 13.2.2012 od uzavretej zmluvy odstúpiť, čím sa zmluva od počiatku zrušuje a každý z účastníkov
je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej prijal. Žalovaný preto vytýkal súdu, že sa nezaoberal
tým, ako a v akom rozsahu vráti žalobkyňa plnenie od neho prijaté, nakoľko predmetom zmluvy bol aj
ním dodaný materiál, ako napr. sadrokartón, polystyrén, elektrické káble, plastové okno, plastové dvere,
stierka, farba, vaňa, gumolit, polystyrénové lišty, zárubňa a iné, ktoré ostali vo vlastníctve žalobkyne.

Navyše časť finančných prostriedkov vo výške 2.330,- €, z ktorých uhradila žalobkyňa za vykonané
úpravy, pochádzali z peňažného príspevku ÚPSVaR v Rožňave. Citoval ust. § 457 OZ, z ktorého
vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si
všetko, čo podľa zmluvy dostali. Konštantnou judikatúrou je rigidne uvádzané, že v prípade nesprávnej
formuláciepetituformousynalagmatickéhozáväzkuvzájomnýchplnení,budežalobazamietnutá.Citoval

tiež právny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 115/2008 z 26. februára 2009, podľa
ktorého v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej
zmluvy (§ 457 OZ) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie
ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu
diela), a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda

nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo ust. § 457
OZ upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. Poukázal na to, že žalobkyňa podľa jej
vyjadreníastanovískmalaodstúpiťlenodčastizmluvy,anieakocelku,keďžesumu300,-€uznalaatúto
nežiadala vrátiť za práce vykonané v súvislosti s úpravou stropu, ktoré považovala za vykonané kvalitne.
Podľa názoru žalovaného takáto okolnosť je neprípustná, nakoľko žalobkyňa nemôže svojvoľne určiť a

stanoviť, že odstupuje od zmluvy len čiastočne. Zo záverov oboch znaleckých dokazovaní žalovanému
vyplynulo, že práce neboli ním vykonané nekvalitne a vady na diele nevznikali z dôvodu nekvalitne
vykonaných stavebných prác. V danej veci sa nejednalo o vady diela, ale o následky nesprávneho
používania upravenej veci žalobkyňou, ktorá bola žalovaným upozornená na možné následky, avšak
ich neakceptovala. Pokladal za nemysliteľné, aby zodpovedal za vznik vlhkosti v miestnosti používanej

ako kuchyňa, kúpeľňa, spálňa, ktorá tam vznikala v dôsledku výmeny starého dreveného okna a dverí
za plastové, pričom zo strany žalobkyne neboli dodržiavané výrobcom odporúčané zásady vetrania,
čím sa vzniknutá vlhkosť prejavila nadmerným vlhnutím stien a vznikom plesní. Pri takejto právnej
argumentácii súdu by mal každý vlastník plastových okien, ktoré si dal vymeniť a neakceptuje inštrukcievýrobcu ohľadne správneho vetrania, nárok platne a účinne odstúpiť od zmluvy, žiadať vrátiť kúpnu
cenu a zároveň okná si ponechať. Žalovaný tvrdil, že nemohol odstraňovať žalobkyňou namietané vady,
nakoľko žiadne neexistovali, príčiny vzniku vlhkosti a plesní neboli vadami a navyše ich nezapríčinil. Aj

napriek týmto okolnostiam mal snahu riešiť neopodstatnené reklamácie žalobkyne, táto však na jeho
písomné odpovede nereagovala a neurčila žiaden konkrétny termín, kedy sa má dostaviť a zjednať
nápravu, pričom v jednom prípade sa dostavil k žalobkyni za účelom riešenia reklamácie, táto ho
vykričala a nevpustila do nehnuteľnosti. Mal za to, že nemohlo dôjsť zo strany žalobkyne k platnému a
účinnému odstúpeniu od zmluvy a súd sa mal touto otázkou podrobne zaoberať. Uviedol ďalej, že podľa

ust. § 648 ods. 2 OZ sú právne dôsledky odstrániteľnej vady viazané na to, či vec možno riadne užívať.
Preto sa nemožno domáhať zrušenia zmluvy, ak vec napriek vadám alebo opätovnému vyskytnutiu sa
tej istej vady možno riadne užívať, hoci inak nevykazuje vlastnosti predpokladané objednávkou. Tvrdil,
že predmet úpravy sa mohol riadne užívať, žalobkyňou vytýkané vady diela, pre ktoré odstúpila od
zmluvy (oprava vodoinštalačného potrubia a kanalizácie...) sa ani znaleckým dokazovaním nepreukázali
ako pravdivé a opodstatnené. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že po vykonaných opravných

prácach týkajúcich sa podlahy, novej montáže odtoku odpadu a vodovodu sa premáčanie podlahy a
stien neprejavuje, a preto dospel k záveru, že žalovaný nepoužil správny technologický postup pri
úprave podlahy, odvádzaní odpadu do kanalizácie a montáže vodovodu. Súd si túto okolnosť osvojil
a uveril jej bez akejkoľvek kontroly, len na základe tvrdenia žalobkyne. Na druhej strane tvrdeniam
žalovaného ohľadne upozornenia žalobkyne na nevhodné riešenie stavebných úprav, neuveril. Žalovaný

sa nestotožnil so závermi súdu a tvrdil, že žalobkyňa si neobjednala izolovanie podlahy a stien, a
nemohol vykonávať pre žalobkyňu práce nad rámec objednávky, vykonal len vyrovnanie krivej podlahy
tak, aby na túto mohol aplikovať podlahovú krytinu. Aj napriek jeho upozorneniam, že danú rekonštrukciu
by bolo vhodné vykonať inak, žalobkyňa neustále poukazovala na obmedzené finančné možnosti, a
preto objednané práce vykonal podľa jej pokynov, čo v neskoršom období nemôže byť na jeho ťarchu a

zakladať tak právo žalobkyne na platné odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za
to, že žalobkyňa neodstúpila od zmluvy platne a účinne, a nemôže zodpovedať za vady diela, ktoré ani
neexistovali, a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu súd zamietne.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok považuje za správny, súd

vec správne skutkovo a právne posúdil, a preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznila,
že žalovaný vykonal dohodnuté stavebné práce nekvalitne a neodborne, čím jej jednoznačne a
preukázateľnevznikolnárokzozodpovednostizavady,ktorýsiajvtomtokonaníuplatňuje.Vpredmetnej
veci nebolo pochýb, že medzi ňou a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o oprave alebo úprave veci v
zmysle ust. § 652 OZ, ktorá je jedným z druhov zmluvy o dielo a predmetom ich dojednania bola úprava

veci, ktorou malo dôjsť k zmene vlastností miestností v rodinnom dome, v ktorom býva. Podľa žalobkyne
zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a teda vzťah ňou založený má charakter spotrebiteľsko-
právneho vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako
aj ďalšie právne predpisy upravujúce tieto spotrebiteľské vzťahy. Poukázala na to, že po vykonaní
dohodnutých rekonštrukčných prác pri užívaní takto upravenej miestnosti, ako i ďalších miestností

rodinného domu, sa začala vytvárať zvýšená vlhkosť a vznikli predpoklady na vznik plesní. Citovala ust.
§ 653, § 653 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaný tiež zodpovedá za vady, ktorých
príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa,
ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. Žalovaný si teda mal pri poskytovaní
služby spotrebiteľovi počínať obozretne a získať od nej všetky potrebné informácie k tomu, aby nedošlo

k vzniku škody a v prípade akýchkoľvek pokynov z jej strany ako laika, ak tieto boli nevhodné, pri
poskytovaní služby sa nimi neriadiť, minimálne jej ich však vytknúť, čo preukázateľne neurobil. Preto
je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za vzniknuté vady a nie je rozhodujúce, či vady vznikli
nesprávnym výkonom stavebných úprav alebo vadnosťou materiálu použitého pri stavebných úpravách.
Služby, ktoré žalovaný poskytol v zmysle zmluvy, neboli ním poskytnuté riadne, preto si žalobkyňa

uplatnila z tohto vadne poskytnutého plnenia voči žalovanému v zmysle § 655 ods. 1 OZ príslušný
nárok. Po vykonaní stavebných úprav vznikli viaceré vady, ktoré podľa záverov znaleckých posudkov
boli odstrániteľné, k odstráneniu vád zo strany žalovaného napriek žiadostiam žalobkyne a poskytnutým
lehotám na ich odstránenie však nedošlo, následne mu oznámila, že nevyužil priestor na odstránenie
vád, ktorý mu poskytla a že už nemá záujem o odstránenie vád žalovaným, pretože stratila v neho

dôveru. Žalobkyňa preto využila ďalšie jej právo, a teda od zmluvy odstúpila a zároveň si vady odstránila
na vlastné náklady. Podľa ust. § 48 OZ odstúpením sa zmluva od začiatku zrušila. Zákon tu ďalej
počíta s tým, že účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vysporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení, t.j. vrátia si to, čo si už predtým plnili. Uviedla, že aj keď žalovanému zaplatila za stavebnéúpravy spolu 4.100,- € (čo v konaní od začiatku tvrdila), napriek tomu rešpektuje stanovisko (záver)
súdu, že preukázané v konaní bolo zaplatenie sumy 2.451,64 € na základe faktúry č. 11/10 a ďalších
1.350,- € bez faktúry, teda spolu 3.802,64 €. Pri ňou uznaných 300,- € za riadne vykonané práce

žalovaného na strope, súd správne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 3.502,64 € z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko došlo k
zrušeniu zmluvy. Poukázala na to, že v záujme možnosti ďalšieho využívania a zabránenia ďalšieho
znehodnotenia svojho príbytku musela namietané práce dať odstrániť, a to kompletným prerobením
(okrem stropu), pričom po vykonaní riadnej, odbornej a kvalitnej práce zo strany zhotoviteľa Milan Belák

- BEMI je predmetná nehnuteľnosť opätovne plne komfortne užívateľná a neobjavujú sa žiadne vady
či iné nedostatky, predovšetkým nepozorovať žiadnu zvýšenú vlhkosť, či tvorbu plesní. Mala za to,
že riadne preukázala faktúrami a inými dokladmi, aký objem finančných prostriedkov v nadväznosti
na nekvalitne vykonané stavebné práce žalovaného bola nútená vynaložiť na to, aby bol odstránený
nevyhovujúcistavrodinnéhodomuapredmetnépriestoryboliprinavrátenédoužívaniaschopnéhostavu.
Poukázala aj na to, že zásahom žalovaného, ktorým malo dôjsť ku skvalitneniu jej života a k zhodnoteniu

jej príbytku, sa hodnota predmetnej nehnuteľnosti paradoxne znížila. Z tohto dôvodu je vysporiadanie so
žalovaným v zmysle typicky synalagmatického vzťahu nemožné. Žalobkyňa v záručnej dobe uplatnila
u žalovaného práva zo zodpovednosti za vady a následne si svoj nárok aj riadne uplatnila na súde.
Námietka premlčania vznesená žalovaným je neopodstatnená a podľa názoru žalobkyne účelová s
cieľom obohatiť sa na úkor jednoduchej starej ženy. Uviedla, že so závermi znaleckého posudku Ing. J.

P.. 81/2014 z 22.7.2014 a znaleckého posudku W.. K. D., PhD. č. 33/2015 zo 4.11.2015 sa nestotožňuje,
nakoľko tieto adekvátne nevyriešili problém nadmerného vlhnutia priestoru upravovaného žalovaným.
Zdôraznila k záverom znalca, ktorý ako hlavnú príčinu premáčania stien uviedol vplyv podzemnej vody
križujúcej kuchyňu rodinného domu v hĺbke 4 m pod zemou, že po vykonaní opravných prác týkajúcich
sa podlahy, novej montáže odtoku odpadu a vodovodu sa premáčanie podlahy a stien už neprejavuje,

pričom vplyv podzemnej vody na nehnuteľnosť sa nezmenil. Žalovaný teda použil pri stavebných
úpravách nesprávny a neodborný technologický postup a stotožnila sa so záverom súdu, že ak by práce
boli vykonané správne, nebolo by potrebné vykonávať ich znovu za účelom odstránenia vzniknutých
vád, čo potvrdil aj svedok I. X.. V ostatnom poukázala na všetky svoje doterajšie písomné a ústne
vyjadrenia. Vzhľadom k uvedenému obrana žalovaného prezentovaná v odvolaní nemôže obstáť a je

neprijateľná. Súd sa nemôže pri výklade právnych predpisov riadiť prísnym formalizmom, ale naopak
výklad právnych predpisov má smerovať k spravodlivému riešeniu občianskoprávnych vzťahov, práve
s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým
nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formálne aplikované

bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V materiálnom
právnom štáte nejde iba o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých
pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo
je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi
spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenie, ktoré sa požiadavke rozumného

usporiadania vzťahov prieči, je neprijateľné. Súdu teda jednoznačne prináleží, aby sa zaoberal otázkou,
čimechanickáaplikáciazákonanemôžepriniesťabsurdnédôsledky,avprípade,žetomutakje,abytakú
interpretáciu pomocou redukcie ad absurdum odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom
a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II.ÚS 2221/07 z 19.3.2008). Bola toho názoru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k

správnemu a zákonnému záveru, rozhodnutie považovala za dostatočne jasné, zreteľné a odôvodnené,
a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu reagoval žalovaný (odvolateľ) v podaní doručenom súdu

16.8.2016 (tzv. odvolacia replika, č.l. 379), v ktorom nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že práce vykonal
nekvalitne a neodborne. Poukázal na znalecké posudky, v ktorých bolo konštatované, že práce neboli
vykonané nekvalitne a vady na diele nevznikali z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác.
Aj napriek týmto záverom vysloveným znalcami - odborníkmi, žalobkyňa neustále tvrdí, že práce boli
vykonané nekvalitne, poukazuje na zvýšenú vlhkosť a vznik plesní v miestnosti, ktorú upravil na základe

požiadaviek samotnej žalobkyne a tieto okolnosti mu kladie za vinu. V prejednávanej veci na túto
okolnosť veľmi podrobne a zrozumiteľne podal vysvetlenie súdny znalec Ing. K. D.,PhD. v znaleckom
posudku č. 33/2015, z ktorého je zrejmé, čo bolo dôvodom vzniku vlhkosti a plesní. Aj napriek tomu, že
žalovaný svojou výpoveďou preukázal, že žalobkyňu viackrát upozornil na nevhodnosť požadovanýchprác, žalobkyňa tieto okolnosti v súčasnosti popiera a využíva to vo svoj prospech. Uviedol, že sa snažil
všemožne pomôcť a vyhovieť požiadavkám žalobkyne, ktorá mala obmedzený finančný rozpočet, a
preto niektoré práce, ktoré jej navrhoval vykonať inak, vykonal na jej naliehanie a želanie podľa jej

pokynov. Služby, ktoré tak poskytol žalobkyni, boli poskytnuté riadne s prihliadnutím na jej požiadavky
a finančné možnosti. Je predsa nemysliteľné, aby vykonal dielo v rozpore s požiadavkami žalobkyne, a
potom niesol zodpovednosť za vzniknutú situáciu, na ktorú ju ešte aj upozornil. Čo sa týka neodstránenia
žalobkyňou vytýkaných vád diela, táto okolnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko bolo preukázané, že
na jej výzvy reagoval, viackrát sa dostavil k žalobkyni, ktorá však ho nevpustila do domu, v dôsledku

čoho logicky nemohol odstrániť vady diela, ktoré však podľa jeho názoru ani neexistovali. Aj napriek
tomu bol ochotný pomôcť žalobkyni, a považoval za nemysliteľné, aby aj napriek takémuto správaniu sa
žalobkyne táto mala nárok na odstúpenie od zmluvy, hoci on urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach
a schopnostiach. Žalobkyňa tvrdí, že po tom, čo žalovaný neodstránil vady diela, využila svoje právo
a odstúpila od zmluvy a zároveň si vady odstránila na vlastné náklady. Opätovne zdôraznil, že nie
je mu zrejmé, aké vady vlastne žalobkyňa odstraňovala. Zároveň ani súd prvej inštancie sa vôbec

nezaoberal touto otázkou a nepreveril ohliadkou na mieste samom, či sú tvrdenia žalobkyne ohľadom
zmiznutia vlhkosti a plesní pravdivé. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení priznáva, že opravné práce sa
týkali podlahy, novej montáže odtoku, odpadu a vodovodu. Pri oprave podlahy si žalobkyňa objednala
u nového zhotoviteľa úplne niečo iné než u žalovaného, čo potvrdil aj svedok I. X.. Žalovaný predsa
nemohol vykonať práce, ktoré si žalovaná u neho neobjednala a ani nemala na to finančné prostriedky.

Požiadavka žalobkyne v súvislosti s podlahou bola len na vyrovnanie krivej podlahy tak, aby sa tam
dal nalepiť gumolit. Preto v danej veci nešlo o opravu podlahy, ale o úplne inú vec, a to odizolovanie
podlahy od spodnej vody, čím sama žalobkyňa priznala, že tam bol problém so spodnou vodou. Tvrdil,
že upozornil žalobkyňu pred zhotovením stierky stien aj na tú skutočnosť, že steny domu môžu odspodu
vlhnúť, keďže sa jedná o starý dom, ktorého základy nie sú odizolované od steny a ako riešenie tejto

situácie by bolo podrezanie obvodového muriva domu a vloženie hydroizolácie, čo je však finančne
veľmi nákladné. Žalobkyňa si takéto práce nepriala vykonať, aj keby boli vhodné a žalovaný ich nemôže
vykonať proti jej vôli, len aby v budúcnosti neniesol zodpovednosť za vlhké steny. Tvrdil tiež, že
žalobkyňa si neobjednala zhotovenie kanalizácie, o čom svedčí finančný rozpočet, a preto je irelevantné
porovnávať novo vybudovanú kanalizáciu s prácami objednanými u žalovaného. Vzhľadom na uvedené

navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne
zamietol.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní z 15.3.2017 doručenom súdu 30.3.2017
(č.l. 381 - 383, tzv. odvolacia duplika) uviedla, že nesúhlasí so skutočnosťami uvedenými v stanovisku

žalovaného zo dňa 16.8.2016 a zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v doterajších písomných a
ústnych vyjadreniach. K námietkam žalovaného odmietajúcim jej tvrdenia o nekvalitných a neodborne
vykonaných prácach, žalobkyňa zopakovala, že závery znaleckého posudku Ing. J. P. č. 81/2014
z 22.7.2014 a znaleckého posudku Ing. K. Sarku,PhD. č. 33/2015 zo dňa 4.11.2015 adekvátne
nevyriešili problém nadmerného vlhnutia priestoru upravovaného žalovaným. Poukázala na to, že z

dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác žalovaným vykonala nevyhnutné úpravy priestorov za
účelom prinavrátenia ich do užívaniaschopného stavu, pričom po ich vykonaní už naďalej nepociťuje
predchádzajúce problémy s nadmerným vlhnutím, či tvorbou plesní v upravovaných priestoroch, a
to aj napriek nezmenenému stavu pôsobenia podzemnej vody na nehnuteľnosť. Z uvedeného podľa
žalobkyne jednoznačne vyplýva, že vzniknutý problém nebol spôsobený pôsobením podzemnej vody

na nehnuteľnosť, ale predovšetkým nekvalitným vykonaním úpravy priestorov bez primeranej odbornej
starostlivosti zo strany žalovaného. V tomto konkrétnom prípade nejde o nerešpektovanie záverov
znaleckých posudkov zo strany žalobkyne, ale o poukázanie na faktický stav veci, ktorý jednoznačne
preukazuje prítomnosť vád diela. Tvrdenia žalovaného, že ju viackrát upozornil na nevhodnosť ňou
požadovaných prác, že vykonal niektoré práce na jej naliehanie a želanie a práce navrhoval vykonať

inak, žalobkyňa považovala za alibistické, navyše ničím nepodložené, a uviedla, že výpoveď žalovaného
samú o sebe nemožno spravodlivo považovať za jedinú pravdivú. Ničím nepodložené podľa žalobkyne
je i tvrdenie žalovaného, že služby jej boli poskytnuté riadne s prihliadnutím na jej požiadavky a finančné
možnosti. Aj keby žalovaný konal s prihliadnutím na jej požiadavky a finančné možnosti, žiadnym
spôsobom ho to nezbavuje povinnosti vykonávať svoju prácu s náležitou odbornou starostlivosťou

a v súvislosti s uvedeným považovala odovzdanie diela, ktoré vykazuje vady, zo strany žalovaného
za neprofesionálne. Uviedla ďalej, že žalovanému bol poskytnutý priestor na odstránenie vád, avšak
ten nevyužil, pričom jeho snahu o odstránenie vád považuje za uznanie faktu, že úprava priestorov
domu vykazovala vady, čo je v absolútnom protiklade s pôvodnými tvrdeniami žalovaného, že nímvykonané práce vady nevykazovali. Taktiež neskoršie vyjadrenia žalovaného o údajnej nevhodnosti
vykonania niektorých prác podľa požiadaviek žalobkyne nepriamo uznávajú existenciu vád na diele.
Kategoricky nesúhlasial s vyjadrením žalovaného, že oboma znaleckými posudkami bol ustálený

záver, že dielo zhotovené nevykazovalo žiadne vady. Takýto názor žalovaného týkajúci sa znaleckých
posudkov je v zjavnom protiklade s uvedeným uznaním, hoci nepriamym, že dielo vykazovalo vady.
Taktiež nie je logicky možné, aby dielo, ktoré podľa žalovaného nevykazovalo žiadne vady, nebolo v
konečnom dôsledku užívaniaschopné. Tvrdenie žalovaného, že vady diela ani neexistovali, je čisto
špekulatívne a opäť nepodložené žiadnym iným dôkazom. Rovnako špekulatívne podľa žalobkyne sú

aj vyjadrenia žalovaného spochybňujúce pravdivosť jej tvrdení ohľadom zmiznutia vlhkosti a plesní z
predmetnej nehnuteľnosti. K vyjadreniam žalovaného týkajúcim sa nemožnosti porovnávať výsledky
oboch vykonaných úprav, resp. opráv v priestoroch rodinného domu, teda pôvodnej úpravy realizovanej
žalovaným a opravy stavu, ktorý žalovaný svojou úpravou privodil, zopakovala, že keby žalovaný bol
použil pri stavebných úpravách správny a odborný technologický postup, nebolo by potrebné vykonávať
opravy za účelom odstránenia vád na nehnuteľnosti. Opakovane akcentovala skutočnosť, že vykonanie

prác nesprávnym a neodborným technologickým postupom potvrdil aj svedok I. X. a napokon aj reálny
stavnehnuteľnosti.Zopakovalaodvolacínávrhpotvrdiťnapadnutýrozsudokakovecnesprávnyapriznať
jej náhradu trov odvolacieho konania.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom

č.k. 11Co/357/2016-396 z 26.4.2017, ktorým odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti (I.), v ostatnej časti potvrdil rozsudok (II.), priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému v plnom rozsahu (III.) a intervenientke na strane žalobkyne náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (IV.).

10. Na základe dovolania, ktoré žalovaný podal proti cit. rozsudku Krajského súdu v Košiciach,
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo 203/2017 zo dňa 26.4.2018 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach 11Co/357/2016-396 z 26.4.2017 v potvrdzujúcej časti vo veci samej a v
časti náhrady trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR po
preskúmaní dôvodov dovolania, v ktorom žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku

a správnosť záveru odvolacieho súdu, že žalovaný nevzniesol kvalifikovanú námietku premlčania, resp.
sa výslovne nedovolal premlčania práva, s odkazom i na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016 dospel k záveru, že odvolací
súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Poukázal na to, že žalovaný dňa
29.3.2016 vzniesol námietku premlčania v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne z 8.3.2016, v ktorom

uviedol: „zároveň považujeme takto rozšírený nárok žalobkyne za premlčaný“. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozsudku nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia len uviedol, že žalovaný nevzniesol kvalifikovanú námietku premlčania, resp. sa
výslovne nedovolal premlčania práva, pokiaľ vo svojom písomnom podaní len všeobecne uviedol,
že „rozšírený nárok žalobkyne považuje za premlčaný“. Najvyšší súd SR konštatoval, že na formu

námietky premlčania zákon nestanovuje žiadne požiadavky, podľa § 124 ods. l CSP každé podanie
sa posudzuje podľa obsahu, podľa základných princípov (čl. 11 CSP) úkony strán sporu sa posudzujú
s prihliadnutím na ich obsah, pričom sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana
sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej
vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako aj jazykové vyjadrenie právnych noriem

obsiahnutých v tomto zákone. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom;
súd je povinný vychádzať z obsahu každého podania. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza
z ust. § 124 ods. 1 CSP (predtým § 41 ods. 2 O.s.p.), v zmysle ktorého každý úkon posudzuje
súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Ide o dôležité interpretačné pravidlo,

ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v
čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu
nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej
skladbe, logike, zvolenej argumentácii, použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonuúčastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom
účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto
hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako

v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho
aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho,
kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo
ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv. Podľa názoru
dovolacieho súdu žalovaný opodstatnene namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktoré je príliš formalistické, priečiace sa zmyslu a účelu zákona. Odvolací súd sa nezaoberal
žalovaným vznesenou námietkou premlčania, aj keď mal postupovať podľa obsahu podania, jeho
postup vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu, možno považovať za
zjavne neodôvodnený a arbitrárny, teda v danom prípade nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, ktorý mal za následok vadu konania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP. Z týchto

dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok v jeho potvrdzujúcej časti vo veci samej a v časti náhrady
trov zrušil v zmysle ust. § 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie
konanie.

11. Po vrátení veci na ďalšie konanie, Krajský súd v Košiciach v súlade s prechodným ust. § 470

ods. 2 prvá veta CSP po posúdení podmienok procesnej prípustnosti podaného odvolania podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného (do 30.6.2016) v čase rozhodnutia
súdu a podania odvolania, opätovne prejednal odvolanie žalovaného a preskúmal rozsudok v zrušenom
rozsahu, t.j. v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej (odvolací súd poznamenáva, že rozsudok
11Co/357/2016-396 z 26.4.2017 vo výroku, ktorým bolo odvolanie žalovaného odmietnuté podľa § 386

písm. b/ CSP, nebol napadnutý dovolaním a nadobudol právoplatnosť), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP], s prihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok v časti vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1.771,81 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 13.6.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, je vecne správny, zákonné a správne sú i jeho dôvody a pokiaľ žalovaný
odvolaním vytkol nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené,
preto odvolací súd rozsudok v tejto časti vyhovujúceho výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

ako vecne správny. Rozsudok v ostatnej napadnutej časti vyhovujúceho výroku odvolací súd zrušil podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže v tejto časti neboli splnené zákonné podmienky
pre potvrdenie rozsudku (§ 387 CSP), ani pre jeho zmenu (§ 388 CSP) a žalovaný dôvodne napadol
rozsudok podaným odvolaním z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) v spojení s §

221ods. 1 písm. f) O.s.p.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.2.2019 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí
215/2. posch., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu súdu na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

13. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Okrem toho v odvolaní
namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keďže súd sa

nevysporiadal s námietkou premlčania práva, a teda uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
b) v spojení s § 221ods. 1 písm. f) O.s.p.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom [odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.] môže dôjsť nielen procesným postupom súdu, ale aj rozhodnutím

samotným, a to v prípade, ak je rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
(§ 157 ods. 2 O.s.p.).15. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie
je nesprávne, to zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132

O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 132 až § 135 O.s.p.

16. Právne posúdenie veci je nesprávne [odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.], ak súd
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu -

síce správne určenú - nesprávne vyložil, príp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

17.Odvolacísúdpreskúmalprocesnýpostupsúduvkonaníanapadnutýrozsudokzhľadískuplatnených
odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného uvedených v odvolaní a nezistil, že by

skutkovézisteniasúduprvejinštanciebolinedostatočnéalebonesprávne,nezodpovedajúcevykonaným
dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov, alebo že by súd pri svojom
rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp.
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré neboli preukázané vykonanými dôkazmi, nevyplynuli z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v

potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil spôsobom ustanoveným v § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval
relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 652 a nasl., § 48 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka), ktoré
aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami i so spôsobom právneho posúdenia
prejednávanej veci súdom prvej inštancie, a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP súčasne konštatuje aj
správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k prisúdenému nároku
1.771,81 € s prísl., na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

19. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (správnosti zistenia skutkového
stavu), hodnotenia dôkazov ani z hľadiska právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie v
časti vyhovujúceho rozhodnutia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

1.771,81 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 13.6.2012 do zaplatenia, a vo vzťahu k tejto
časti rozhodnutia námietky žalovaného neumožňujú prijať záver, že by v konaní bola stranám sporu
(žalovanému) odňatá možnosť konať pred súdom, postupom súdu bolo porušené právo na spravodlivý
proces, resp. že by konanie bolo postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávnosť
rozhodnutia (výroku) v tejto vyhovujúcej časti.

20. V danom spore súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal otázkou (ako predbežnou), či žalobkyňa
platným spôsobom, včas a dôvodne uplatnila právo na zrušenie zmluvy (odstúpením od zmluvy) o
oprave a úprave veci uzavretej medzi stranami sporu podľa ust. § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka
pre vady žalovaným vykonaných opráv (úprav) miestností, stavebnými a rekonštrukčnými prácami v

kuchyni a kúpeľni rodinného domu na ul. Mierovej č. 123 v Pači, v ktorom žalobkyňa býva so súhlasom
svojej dcéry Blaženy Štefanovej ako vlastníčky rodinného domu, vystupujúcej v tomto spore v pozícii
intervenientky na strane žalobkyne. Súd v plnom súlade so zákonom posúdil túto predbežnú otázku, na
podklade výsledkov vykonaných dôkazov prijal správny skutkový záver o existencii konkrétnych vád anedostatkov diela brániacich riadnemu užívaniu žalovaným upravených obytných priestorov rodinného
domu, ktoré sa vyskytli po realizácii rekonštrukčných prác v záručnej lehote a žalovaný ich napriek
opakovaným výzvam žalobkyne v poskytnutých primeraných lehotách neodstránil. Na základe zisteného

skutkového stavu súd dospel k správnemu právnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre
odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne v zmysle § 655 ods. 1 OZ, ktoré ust. na prejednávanú
vec správne aplikoval. V danej veci je nepochybné, že žalobkyňa využila právo na zrušenie zmluvy
(odstúpenie od nej), t.j. uplatnila príslušný nárok zo zodpovednosti za vady diela vyplývajúci z tohto
zákonného ustanovenia z toho dôvodu, že žalovaný vytknuté vady brániace riadnemu užívaniu obytných

priestorov rodinného domu, napriek výzvam žalobkyne bezodkladne neodstránil, ktoré sa tým pre účely
právnych dôsledkov zodpovednosti za vady, stali vadami neodstrániteľnými; žalobkyňa mohla využiť a
v plnom súlade so zákonom v danom prípade aj uplatnila právo na zrušenie zmluvy prislúchajúce inak
pri neodstrániteľnosti vady podľa ust. § 655 ods. 1 OZ.

21. Na potvrdenie vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku aj v súvislosti s odvolacími námietkami

žalovaného možno doplniť, že porušenie záväzkovej povinnosti zhotoviteľa vykonať objednané dielo
riadne a bez vád je predpokladom zodpovednosti za vady opravovanej alebo upravovanej veci, ktorá
je zodpovednosťou objektívnou, a preto sa nevyžaduje, aby na strane zhotoviteľa došlo k zavineniu.
Táto zodpovednosť nastupuje v prípade, ak dojednané plnenie nebolo zhotoviteľom poskytnuté riadne,
t.j. v obvyklej kvalite a bez vád, teda ak samotný výsledok činnosti zhotoviteľa vykazuje vady. Z ust. §

653 OZ vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí
veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Podľa ust. §
653 ods. 2 OZ zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť
alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť
pokynov neupozornil. Podľa záverov právnej praxe pritom vadou, ktorú má vykonaná oprava (úprava),

sa rozumie najmä absencia tých funkčných, vzhľadových či iných vlastností veci, ktorých malo byť
jej opravou, resp. úpravou dosiahnuté. Vadnosťou veci, ktorá má byť upravená alebo opravená, sa
rozumie taký jej stav, pre ktorý ani po vykonanej oprave (úprave) ju nebude možné riadne užívať. Pri
vykonaní opráv musí zhotoviteľ v rámci zmluvy rešpektovať pokyny objednávateľa, ich nedodržanie, ak
saprejaviavovýsledkudiela,predstavujevadnéplnenie.Akvšakpokynyobjednávateľa súnevhodné,je

zhotoviteľpovinnýpostupovaťpodľa§637ods.1OZabezzbytočnéhoodkladuupozorniťobjednávateľa
na nevhodnosť pokynov, podľa ktorých má byť oprava (úprava) veci vykonaná. Pritom nevhodnosť
pokynovobjednávateľasamôžetýkaťpožiadavkynapoužitieurčitéhomateriálu,postupualebospôsobu
pri oprave (úprave) veci. Ak trvá objednávateľ napriek upozornenie na vykonaní opravy podľa jeho
nevhodných pokynov, môže zhotoviteľ od zmluvy odstúpiť. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktorých

príčinou bola nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak nesplnil svoju povinnosť podľa § 637 ods. 1 OZ a
objednávateľa na nevhodnosť pokynov neupozornil (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 33Cdo 3948/2007 z 20.4.2010, tiež 33 Odo 406/2005).

22. Zodpovednosť za vady diela vzniká zo zákona, pri splnení zákonom stanovených predpokladov a

v prípade, ak objednávateľ využije právo na zrušenie zmluvy, dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku
(§ 48 ods. 2 OZ) a na vyporiadanie strán sa aplikuje ust. § 457 a nasl. OZ. V tejto súvislosti žalovaný v
odvolaní namieta, že voči žalobkyni mu vzniklo vzájomné právo na vrátenie ním dodaného stavebného
materiálu, ktorý ostal v jej vlastníctve. Táto požiadavka žalovaného však nie je opodstatnená, lebo
v konaní nebolo preukázané, že by stavebný materiál bol v držbe žalobkyne, a taktiež je nesporné,

že žalobkyňa nie je ani vlastníčkou opravovanej stavby (predmetu diela). K uvedenej námietke treba
uviesť, že právne dôsledky zrušenia zmluvy od začiatku sa týkajú iba práv a povinností vo vzťahu medzi
zmluvnými stranami, ktoré uzavreli zmluvu, od ktorej bolo odstúpené, a netýkajú sa teda práv tretích
osôb. Z ust. § 457 OZ vyplýva, že ak spočíva bezdôvodné obohatenie v plnení na základe neplatnej
alebo zrušenej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu iba jej účastníci - zmluvné strany, ktoré sú povinné

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostali; to platí bez ohľadu na to,
či sa v súvislosti s plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný, alebo či v súvislosti s plnením
z tejto zmluvy došlo k bezdôvodného obohateniu aj na úkor niekoho iného. Z uvedeného je zrejmé,
že vecne legitimované (či už ide o aktívnu alebo pasívnu legitimáciu) sú iba zmluvné strany. Pokiaľ
stavebný materiál žalovaný použil pri vykonanej úprave a rekonštrukcii, resp. zabudoval do stavby,

stal sa tak súčasťou rodinného domu vlastnícky patriaceho intervenientke na strane žalobkyne (do
30.6.2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšej účastníčky) Blažene Štefanovej, ktorá nebola účastníčkou
(zrušenej) zmluvy o dielo, a z uvedených dôvodov žalobkyni ani nemôže byť uložená povinnosť vydať
žalovanému použitý stavebný materiál. Žalobkyňa objektívne nemôže vrátiť plnenie zo zrušenej zmluvya táto skutočnosť znamená, že vzájomnosť plnení v posudzovanom prípade nie je daná, a preto ani
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 36Cdo 115/2008 z 26.2.2009, na ktorý žalovaný poukazuje
v podanom odvolaní, v danom spore nie je aplikovateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom

prípade petit žaloby je správne procesne uplatnený, podaná žaloba nie je v rozpore s hmotným právom
a bolo jej možné vyhovieť bez potreby podmieniť povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni zaplatenú cenu
diela, resp. jej časť vzájomnou povinnosťou žalobkyne vydať žalovanému predmet diela, resp. stavebný
materiál použitý na rekonštrukciu rodinného domu.

23. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa odstúpila len od časti zmluvy, a nie ako celku,
nakoľko nežiadala vrátiť sumu 300,- €. Žalobkyňa listom doručovaným žalovanému dňa 13.2.2012 (č.l.
14) totiž jednoznačne odstúpila od uzavretej zmluvy ako celku z dôvodu, že žalovaný bez zbytočného
odkladu neodstránil vytknuté (konkrétne uvedené) vady vykonaných stavebných prác, vplyvom ktorých
nehnuteľnosť nie je (nebola) užívaniaschopná a dochádzalo k jej znehodnoteniu. Právnym dôsledkom
odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od začiatku a vznik povinnosti zmluvných strán navzájom sa

vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl. OZ. Pri posúdení právnych
účinkov tohto právneho úkonu a dôvodnosti žaloby nie je podstatné, že žalobkyňa týmto listom žiadala
od žalovaného (iba) vrátenie sumy 2.100,- €, i keď v dôsledku zrušenia zmluvy jej vznikol nárok
voči žalovanému na vrátenie celej zaplatenej ceny diela. Pokiaľ až následne po zaplatení ďalších
finančných prostriedkov inej stavebnej firme za vykonané opravy a kompletné prerobenie žalovaným

(nekvalitne) vykonaných rekonštrukčných prác, žalobkyňa rozšírila podanú žalobu tak, že sa domáhala
voči žalovanému vrátenia zaplatenej ceny diela v sume 3.800,- € (okrem sumy 300,- €), táto skutočnosť
má právny význam (iba) pre vznik omeškania žalovaného s plnením a zistenie dôvodnosti nároku na
úroky z omeškania z dlžnej sumy, ako správne túto otázku v prejednávanej veci posúdil súd prvej
inštancie.

24. Nemožno akceptovať ani výhrady žalovaného smerujúce proti spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k uvedeným námietkam odvolací súd poukazuje na to, že
Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 v ust. § 132 (od 1.7.2016 ust. § 191 CSP) vychádzal
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.

46 Ústavy Slovenskej republiky). Táto zásada znamená, že záver, ktorý urobí sudca o vykonaných
dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti, hodnovernosti a závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Právna úprava súdu neurčuje, ako
má ten ktorý dôkaz hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom
súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha nie je ľubovoľná

a musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a
musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Každý dôkaz súd hodnotí najskôr individuálne a potom
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti)
pre rozhodnutie súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie, či sú použiteľné
pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, príp. v akom smere, a či môžu byť základom pre

rozhodnutie. Aj posudok znalca súd hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. §
132O.s.p.(od1.7.2016vust.§191CSP),avšakniektoréosobitostitohtodôkazumajúzanásledokurčitý
rozdiel pri jeho hodnotení. Od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom líši tým, že
hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné závery znalca z hľadiska ich odbornej správnosti; súd skúma, či
znalecký posudok má všetky formálne náležitosti a hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku, teda či

závery uvedené vo vlastnom posudku sú riadne odôvodnené a podložené obsahom nálezu, či znalec
vyčerpal úlohu v rozsahu, ako mu bola zadaná (či posudok je úplný vo vzťahu k zadaniu), či znalec
prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať (či posudok znalca vychádza zo zistených
skutočností), súd hodnotí logické odôvodnenie záverov uvedených v znaleckom posudku, či tieto sú
podložené výsledkami konania a či sú súladné s ostatnými vykonanými dôkazmi (k uvedenému pozri

R 4/1969).

25. Súd prvej inštancie v procese hodnotenia vykonaných dôkazov v prejednávanej veci postupoval
v súlade s procesným predpisom a vyššie uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi, pričom
prihliadol na tvrdenia sporových strán a všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných

dôkazov, ktoré aj úplne a správne, v súlade so zákonom vyhodnotil z hľadiska ich pravdivosti,
vierohodnosti a dôležitosti pre rozhodnutie vo veci. Správne súd hodnotil i závery znaleckých posudkov
č. 81/2014 z 22.7.2014 znalca Ing. J. P. a kontrolného znaleckého posudku Ing. K. D., PhD. č. 33/2015
zo 4.11.2015, pokiaľ ich posúdil ako neúplné z dôvodu, že predmetom znaleckého skúmania (aj napriekzadaniu súdu, resp. úlohám znalca zadaným súdom - pozn. odvolacieho súdu) nebolo posúdenie kvality
montáže vodovodného potrubia a odtoku kanalizácie, a čiastočne tiež nekorešpondujúce s výsledkami
ostatných vykonaných dôkazov, a v tomto smere nemožno súdu vytknúť žiadne pochybenia. Pokiaľ ide

o zistenie príčin vád (o.i. na vodoinštalačnom potrubí a kanalizácii, nadmernej vlhkosti rekonštruovaných
priestorov rodinného domu, premáčania podlahy, maľby a plesnivenia stien), súd správne pri svojom
rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedka Jozefa Žigu a intervenientky
na strane žalobkyne J. E., s prihliadnutím i na fotografickú dokumentáciu tvoriacu prílohu kontrolného
znaleckého posudku č. 33/2015 vypracovaného W.. K. D., PhD. zobrazujúcu stav interiéru rodinného

domu po jeho rekonštrukcii prevedenej žalovaným, na ktorej sú viditeľné silne premočené steny vo
veľkom rozsahu, ďalej vykonanie opravných prác iným dodávateľom, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že
po vykonaní opravných prác v miestnostiach rodinného domu sa zvýšená (nadmerná) vlhkosť muriva
a stien a vznik plesní nesporne už neprejavujú. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd zrozumiteľne,
logicky a presvedčivo uviedol, prečo vykonaným dokazovaním mal existenciu vytýkaných vád v čase
zhotovenia diela, resp. v záručnej lehote za preukázanú a riadne odôvodnil aj svoju úvahu, na podklade

ktorej dospel k správnemu záveru, že za zistené vady a nedostatky zodpovedá žalovaný, ktorý pri
rekonštrukcii obytných miestností rodinného domu, úpravách podlahy a montáži vodovodu a kanalizácie
nepoužil správny a vhodný technologický postup, a žalobkyňa preto voči nemu včas a dôvodne uplatnila
právo na zrušenie zmluvy vyplývajúce zo zodpovednosti za vady podľa ust. § 648 ods. 2 OZ.

26. Neobstojí ani obrana žalovaného, že objednané práce vykonal na základe pokynov a požiadaviek
žalobkyne, ktorá nemala dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu. Žalovaný ako zhotoviteľ
vzhľadom na ust. § 645 ods. 2 OZ zodpovedá za vady vykonaných prác aj v takom prípade, ak
by vadnosť prác bola spôsobená nevhodnosťou pokynov žalobkyne ako objednávateľa, pokiaľ ju na
nevhodnosť jej pokynov a požiadaviek neupozornil. Zodpovednosť žalovaného za vady by teda bola

vylúčenáibavtedy,akbyžalobkyňunanevhodnosťpokynov(bezodkladne)včasupozornil.Odvolacísúd
poukazuje na to, že žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie (tiež v odvolaní i v podaní
zo 16.8.2016) sám potvrdil, že mal vedomosť o tom, že rodinný dom je vybudovaný bez vodorovnej
hydroizolácie a základy domu nie sú odizolované od stien, preto sa môže prejavovať nadmerné
vlhnutie stien, vznik plesní a pod. v prípade, ak sa vykoná rekonštrukcia bez potrebnej hydroizolácie.

V spore však nepreukázal svoje tvrdenie (na ňom bolo dôkazné bremeno - pozn. odvolacieho súdu),
že rekonštrukčné práce previedol podľa pokynov žalobkyne, resp. že ju včas upozornil na nevhodnosť
jej pokynov, či požiadaviek na prevedenie rekonštrukčných prác (§ 637 ods. 1 OZ). Preto aj podľa
posúdenia odvolacieho súdu zodpovedá za vady diela, hoci by tieto vznikli v dôsledku nevhodných
pokynov žalobkyne, na ktoré ju neupozornil (§ 645 ods. 2 OZ), a svojej zodpovednosti s poukazom na

tieto skutočnosti sa nemôže zbaviť. Nenáležitá je preto argumentácia žalovaného, že služby poskytol
žalobkyni riadne, s prihliadnutím na jej požiadavky a finančné možnosti, a preto nie je zodpovedný za
vady diela. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že povinnosť zhotoviteľa upozorniť na nevhodnosť
pokynov objednávateľa je povinnosťou objektívnou, preto zhotoviteľ znáša následky nesplnenia tejto
povinnosti aj v takom prípade, ak o nevhodnosti pokynov vzhľadom na svoje odborné znalosti a

technické možnosti nevedel (nemohol vedieť), a zákonným dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je
vznik zodpovednosti zhotoviteľa za vady zhotovenej veci podľa ust. § 645 ods. 2 OZ. V prípade pokynu
objednávateľa k zhotoveniu diela, ktorého nevhodnosť bola zistená až dodatočne, nastáva rovnaká
situácia ako u skrytých vád objednávateľom dodaného materiálu; za tieto nedostatky nesie objektívnu
zodpovednosť zhotoviteľ (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 4142/2008).

27.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyvprejednávanej
veci vo vzťahu k časti vyhovujúceho rozhodnutia (výroku), ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1.771,81 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 13.6.2012 do zaplatenia, nie sú
preukázané, žalovaný podaným odvolaním nedôvodne vytkol nesprávnosť rozsudku a jeho dôvodov v

tejto časti, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v časti vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.771,81 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 13.6.2012 do
zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako vecne správny.

28. Neboli však splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zmenu rozsudku (§ 388 CSP)

v ostatnej odvolaním napadnutej časti vyhovujúceho rozhodnutia (výroku rozsudku), pokiaľ ním bola
žalobkyni prisúdená suma 1.730,83 € istiny s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 16.4.2016 do zaplatenia.
Žalovaný odvolaním dôvodne vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť v procesnom postupe a pri
právnom posúdení veci v tejto časti rozhodnutia, pokiaľ sa v odôvodnení rozsudku súd nevysporiadals námietkou premlčania uplatnenou jeho podaním z 24.3.2016 (stanovisko k vyjadreniu žalobkyne),
doručeným súdu dňa 29.3.2016 (č.l. 308), v ktorom žalovaný uviedol, že „rozšírený nárok žalobkyne
považuje za premlčaný“. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ procesný úkon žalovaného neposúdil podľa

jeho obsahu v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodnutia (od 1.7.2016 ust. § 124 ods.
1 a čl. 11 CSP) a na zistený skutkový stav neaplikoval ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, pokiaľ ide o rozšírený nárok. V tejto časti je preto rozsudok
predčasný, nepreskúmateľný a svojim nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanému,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení 7 Cdo 203/2017 zo dňa
26.4.2008, jeho právny názor je pre súd prvej inštancie a odvolací súd záväzný, a preto odvolací súd
na dôvody cit. uznesenia Najvyššieho súdu SR v podrobnostiach odkazuje (§ 455 CSP). Nakoľko tento
nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v
odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP neostávalo iné, ako rozsudok v napadnutej prevyšujúcej vyhovujúcej časti a v

súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní prioritne skúmať, či uplatnený nárok v zrušenej
časti nie je premlčaný a či žalovaný sa v konaní účinne dovolal premlčania práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia, vec právne posúdi podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, za tým účelom poskytne žalovanému priestor na doplnenie rozhodujúcich skutkových
okolností osvedčujúcich premlčania práva a predloženie dôkazov na svoje tvrdenia, následne umožní
žalobkyni vyjadriť sa k námietke žalovaného, uplatniť skutočnosti vylučujúce premlčanie práva a
predložiť dôkazy na svoje tvrdenia, predpísaným postupom vytvorí priestor pre reakcie oboch strán

na podania protistrany v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, vykoná stranami
navrhnuté dokazovanie a na jeho základe ustáli skutkový stav potrebný pre posúdenie dôvodnosti
žalovaným vznesenej námietky premlčania práva. Iba ak dôjde k záveru, že nárok uplatnený podaním
zo dňa 8.3.2016 (č.l. 285 - 287), žalobkyňa uplatnila na súde v premlčacej dobe, posúdi jeho dôvodnosť
z hľadiska rozhodného hmotného práva a po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa ust. § 191 a nasl.

CSP, súd opätovne o žalobe v zrušenom rozsahu rozhodne.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o trovách pôvodného konania pred súdom
prvej inštancie, trovách odvolacieho konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 396 ods. 3, § 453
ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v
sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§

422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).