Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011250
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717011250.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich
Marty Vilčkovej a Boženy Budziňákovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júna 2019 v trestnej
veci proti obžalovanému Ľ. R. takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
Ľ. R. J. W. C. Á. K. - nar. XX.XX.XXXX M. B.B. N. M., C. A. B. N.

M., L.. B. Č.. XXXX/XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona,

p r e t o ž e

v bode I.
- dňa 04.02.2014 v Poprade po tom, čo Q. K. po predchádzajúcej dohode s M. F. P. Y.. Ľ. R. požiadal
banku SBERBANK Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17321123 o poskytnutie

spotrebného úveru vo výške 6 000,--eur, kde v žiadosti o úver, ktorú podpísal Q. K. uviedol, že je
poberateľom plného invalidného dôchodku vo výške 486,50,--eur a zároveň predložil potvrdenie o
výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014, potvrdené pečiatkou Sociálnej poisťovne, pobočka
Spišská Nová Ves, oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 03.09.2013, potvrdené pečiatkou
Sociálnej poisťovne - ústredie a potvrdenie o výplate dôchodku zo dňa 30.01.2014, potvrdené poštovou
pečiatkou pošty Markušovce, ktoré v banke predložil M. F., kde následne pracovníkom banky došlo k
overeniu potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014, kde vystavenie predmetného

potvrdenia nebolo zo strany Sociálnej poisťovne potvrdené, na základe čoho bol predmetný úver
zamietnutý a teda v žiadosti o poskytnutie úveru Q. K. uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu
a schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti o úver Q. K. vedel, že úver nebude splácať,
pretože sa už predtým s obžalovaným Ľ. R. dohodol, že úver bude splácať on, začo mal Q. K. dostať
odmenu vo výške 80,--eur, čím takto svojim konaním uviedli banku SBERBANK Slovensko, a.s. do
omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru a jeho splácanie, pričom banke SBERBANK

Slovensko, a.s. týmto konaním žiadna škoda spôsobená nebola,

v bode II.
- dňa 07.02.2014 v Poprade po tom, čo Q. K. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s M. F. P. Y. Ľ.
R., uzatvoril zmluvu o úver č. 707700700 s mandatárom spol. Pohotovosť, s.r.o. Bratislava J.. V. T.
a následne toho istého dňa si osobne prevzal finančnú hotovosť v sume 400,--eur, ktorú sa zaviazal
splácať spolu s poplatkom v sume 392,--eur a vrátiť celkovo sumu 792,--eur, v 12-tich mesačných

splátkach po 66,--eur počnúc dňom 18.03.2014, pričom doposiaľ žiadnu splátku neuhradil a v žiadostio úver č. 707700871 uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 486,50,--eur, kde ako doklad o
príjme predložil nepravdivé potvrdenie o výplate invalidného dôchodku zo dňa 30.01.2014, ktoré mu
obstaral obžalovaný Ľ. R., ako aj doklad o adrese - nájomnú zmluvu, ktorú mu obstaral M. F., teda v

žiadosti o poskytnutie úveru Q. K. uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti splácať
poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti o úver vedel, že ho nebude splácať, pretože sa už predtým
dohodol s obžalovaným Ľ. R., že úver bude splácať on, začo mal Q. K. od obžalovaného Ľ. R. prisľúbené
vybaveniepráce,čímtaktospoločnosťPohotovosťs.r.o.sosídlomPribinova25,81109Bratislavauviedli
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na jeho splácanie a vylákaním úveru

jej spôsobili škodu vo výške najmenej 400,--eur,

t e d a
v bode I.
- začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby spoločným konaním vylákal od iného úver
tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu

spôsobil väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

v bode II.
- spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 37 písm. m/

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598 o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Ľ. R. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad obžalobu pre pokračovací zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstve

podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný Ľ. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným, že vo veci bol krivo obvinený
Q.K.-pôvodnespoluobvineným,ktoréhoprocesnépostavenieboloukončenéodsudzujúcimrozsudkom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 13/2016 zo dňa 22.11.2017, právoplatného dňom 22.11.2017, že
neexistujú svedkovia, kamerové záznamy alebo iné dôkazy, ktoré by svedčili o jeho osobnej prítomnosti

na mieste činov alebo ktoré by svedčili o tom, že pre osobu Q. K. vybavil alebo obstaral doklady potrebné
k uzatvoreniu zmlúv o úvere, že od Q. K. prevzal nejaké finančné prostriedky a že v čase skutkov
sa nachádzal pri bratovi v Českej republike. Obžalovaný zároveň uvádzal, že s Q. K. P. M.T. F. -
ďalšou spoluobvinenou osobou, ktorej procesné postavenie bolo ukončené odsudzujúcim rozsudkom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 13/2016 zo dňa 22.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 1To 23/2018 zo dňa 19.09.2018 nemal v žalovanom období žiadny bližší vzťah a že
nevie uviesť dôvody, pre ktoré obidvaja vypovedajú proti nemu a len sa domnieva, že to môže byť z
toho dôvodu, že vedeli, že je v tzv. podmienke.
Za podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd na návrh prokurátora prečítal výpovede
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 30.10.2014, zo dňa 25.11.2015 a časť výpovede urobenej

pri konfrontácii s pôvodne spoluobvineným Q. K. zo dňa 28.01.2015 a dňa 21.01.2016.
Obžalovaný dňa 30.10.2014 poprel, aby Q. K. požiadal o vybavenie poskytnutia spotrebného úveru v
Sberbank Slovensko, a.s. a dodal, že vyšetrovateľom predložené doklady, ktoré boli súčasťou žiadosti
o spotrebný úver - potvrdenie o výplate dôchodkových dávok nie sú jeho. Obžalovaný potvrdil, že Q. K.
pozná a že sa s ním v mesiaci január alebo február 2014 stretol u neho doma v Smižanoch a ponúkal

mu možnosť pracovať na stavbe u jeho známeho J.. N. zo Spišskej Novej Vsi i to, že pozná aj M. F..Rozpory v predmetných výpovediach obžalovaný odôvodnil len tým, že pravdivá je výpoveď, ktorú urobil
na hlavnom pojednávaní a že nemal dôvod oslovovať Q. K. s tým, že ho zoberie do práce, pretože Q.
K. je podľa neho vždy opitý. Obžalovaný sa k ostatným rozporuplným skutočnostiam nevyjadril.

Obžalovaný dňa 25.11.2015 uviedol, že Q. K. pozná asi 3 roky, že ho nežiadal, aby zobral úver v
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., že mu ani žiadnu prácu za vybavenie úveru nesľúbil a že od Q. K. žiadne
peniaze neprevzal.
Rozpory v predmetných výpovediach obžalovaný neodôvodnil a tvrdil len to, že sa nemá k čomu
vyjadrovať, resp. že za Q. K. chodilo veľa ľudí.

Obžalovaný pri konfrontácií s pôvodne spoluobvineným Q. K. dňa 28.01.2015 a dňa 21.01.2016
opätovnetvrdil,žeQ.K.nežiadaloúveražeJozefoviKuchtovinedalzavybavenieúverusumu100,--eur.
Svedok Q. K., ktorého procesné postavenie spoluobvineného skončilo odsudzujúcim rozsudkom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 13/2016 zo dňa 22.11.2017, právoplatného dňom 22.11.2017 na
hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2019 uviedol, že obžalovaní Ľ. R. P. M. F. ho oslovili s tým, aby im
pomohol „vybrať“ peniaze, ktoré budú splácať oni a jemu pomôžu nájsť si prácu. Svedok ďalej tvrdil, že

obžalovaný Ľ. R. P. M. F. mu povedali, aby sa nebál, že poskytnutý úver budú splácať oni a že mu potom
do rúk dali „papiere“, s ktorými šiel do Sberbanky, a.s., pobočka Poprad, kde žiadal o poskytnutie úveru
vo výške 6 000,--Sk /správne 6 000,--eur/, ktorý mu však banka odmietla poskytnúť. Svedok zároveň
uviedol, že ďalší úver sa mu podarilo vybaviť v „pôžičkárni“ /Pohotovosť, s.r.o./ v Spišskej Novej Vsi,
kde bol pravdepodobne spolu s obžalovaným Ľ. R., aj keď výšku úveru už uviesť nevedel s tým, že

za vybavenie úveru mu obžalovaný Ľ. R. P. M. F. dali hotovosť vo výške 100,--eur a 20,--eur. Podľa
tvrdení svedka Q. K. obžalovaného pred žalovanými skutkami nepoznal, zoznámili ich spoloční známi
a kamaráti, že medzi nimi bol v tom čase dobrý vzťah tak ako i s M. F., aj keď svedok zároveň tvrdil,
že sa ich bál a že všetko robil po ich vôli.
Svedok M. F., ktorého procesné postavenie spoluobvineného skončilo odsudzujúcim rozsudkom

Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 13/2016 zo dňa 22.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 1To 23/2018 zo dňa 19.09.2018, využil svoje právo a v konaní pred súdom dňa
04.04.2019 vo veci obžalovaného Ľ. R. nevypovedal.
Svedok T. M. v konaní pred súdom uviedol, že osobu obžalovaného nepozná a že nepozná ani osoby
Q. K. P. M. F., aj keď do roku 2014 pracoval v Sberbank Slovensko, a.s. /v súčasnosti Prima banka/ a

že počas svojho pracovného pôsobenia v tomto peňažnom ústave podával viacero trestných oznámení
vo veci podvodov.
NanávrhprokurátorasúdprečítalvýpoveďsvedkaT.M.zodňa03.06.2014zapodmienokuvedenýchv§
264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, keďže svedok si pre odstup času na bližšie okolnosti žalovaného
skutku už nepamätal. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že v spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.

pracoval ako forénzny špecialista, ktorému pracovníčka pobočky Poprad - R. W. oznámila, že žiadateľ
o úver predložil v banke sfalšované doklady a potvrdenia - potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, pobočka
Spišská Nová Ves zo dňa 27.01.2014 o tom, že poberá invalidný dôchodok vo výške 486,50,--eur a
potvrdenie o výplate dôchodku vystavené poštou Markušovce zo dňa 30.01.2014, spolu s dokladmi
totožnosti - občiansky preukaz a preukaz poistenca na meno Q. K., na základe čoho bola systémom

banky žiadosť žiadateľa o úver zamietnutá a vec oznámená polícii.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len odstupom času a množstvom prípadov, ktoré v tom čase
ako zamestnanec Sberbank Slovensko, a.s. riešil.
Svedkyňa R. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobu obžalovaného Ľ. R. nepozná, že vo veci
úverového podvodu vypovedala len k osobe Q. K., ktorý o úver v Sberbank Slovensko, a.s. vo výške

okolo 6 000,--eur požiadal za prítomnosti inej osoby i to, že jeho žiadosť bola zamietnutá, pretože
vykazovala známky úverového podvodu, keďže zamestnanci banky mali podozrenie o nepravdivých
údajov v potvrdeniach o poberaní dôchodku, ktoré bolo predložené osobou Q. K.. Svedkyňa zároveň
tvrdila, že osoba obžalovaného v Sberbank Slovensko, a.s. nežiadala o úver, že nepredložila ani
predmetné potvrdenie o výplate dôchodku a že nemá vedomosti o tom, či v čase skutku boli v pobočke

banky namontované kamerové záznamy.
Na návrh prokurátora súd prečítal časť výpoveď svedkyne zo dňa 23.05.2014 a zo dňa 28.01.2015 za
podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, keďže svedkyňa si v konaní pred
súdom pre odstup času na bližšie okolnosti žalovaného skutku nepamätala.
Svedkyňa dňa 23.05.2014 uviedla, že 04.02.2014 prišli do Sberbank Slovensko, a.s., pobočka Poprad

dvajamuži,žejedenznichuviedol,žetendruhýmužchcesivbankevybaviťúver,kčomupredložilrôzne
dokladyazbankyodišiel,ževoveciúveruvovýške6000,--eurďalejkonalaužlenstýmdruhýmmužom,
ktorý jej na požiadanie predložil občiansky preukaz na meno Q. K., originál potvrdenia zo Sociálnej
poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 27.01.2014 o poberaní invalidného dôchodku vo výške486,50,--eur, európsky zdravotný preukaz na meno Q. K. č. 490251083 a oznámenie o výplate dôchodku
v hotovosti zo dňa 03.09.2013 na meno Q. K., aj keď banka uvedené doklady k podanej žiadosti o
úver nepožadovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že z predložených dokladov, hlavne z potvrdenia Sociálnej

poisťovne zistila, že ide pravdepodobne o podvod, čo bolo potvrdené aj následným overením dokladov
v Sociálnej poisťovni a že z tohto dôvodu bola žiadosť o úver zamietnutá. V ďalšej časti svojej výpovede
svedkyňa popísala osobu Q. K. ako muža vo veku asi 40 rokov, so starším výzorom, krátkymi tmavými
vlasmi a vysokým asi 160cm a osobu druhého muža ako muža vo veku 50 rokov, strednej postavy, s
výškou 180cm a prešedivenými krátkymi vlasmi.

Svedkyňa dňa 28.01.2015 uviedla, že trvá na svojich pôvodných tvrdeniach vo výpovedi zo dňa
23.05.2014 a na tvrdeniach pri rekognícií podľa fotografií osôb zo dňa 07.07.2014 a že sa viac k
okolnostiam skutku vyjadriť nevie.
Predmetné rozpory vo výpovediach svedkyňa odôvodnila len tým, že pravdivé sú prečítané výpovede
a že len pre odstup času od skutku sa ku konkrétnejším okolnostiam v konaní pred súdom nevedela
vyjadriť.

Svedok V. T. v konaní pred súdom uviedol, že osobu obžalovaného nepozná, že pozná len Q. K. P.
M. F., ktorí v spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Poprad požiadali o úver vo výške okolo 400,--eur, pričom
žiadateľom o úver bol Q. K.. Svedok nevedel uviesť, či Q. K. odovzdal obžalovanému peniaze, ktoré
získal z poskytnutého úveru a ani to, či obžalovaný bol alebo nebol „zachytený“ na kamerovom zázname
v čase žalovaného skutku.

Na návrh obžalovaného súd prečítal časť výpovede svedka V. T. zo dňa 30.07.2015 za podmienok
uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, keďže svedok podľa obžalovaného na rozdiel od
prípravného konania pred súdom uvádzal meno osoby M. F..
Svedok V. T. v prípravnom konaní uvádzal, že ako mandatár spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril s
Q. K. predmetnú úverovú zmluvu na úver vo výške 400,--eur, že žiadateľ k žiadosti predložil občiansky

preukaz, preukaz poistenca, potvrdenie o poberaní dôchodku i kópiu nájomnej zmluvy, podľa ktorej brat
JY. K. - W. K. prenajíma byt v W., N. L.. V. X. Svedok zároveň uviedol, že Jozef Kuchta bol v spoločnosti
Pohotovosť pri žiadosti o úver spolu s ďalšou osobou, ktorá mu bola predstavená ako brat Q. K. a ktorú
popísal ako muža vo veku nad 50 rokov, vysokej postavy, okolo 180cm s riedkymi, svetlými až sivými,
krátkymi vlasmi, bez fúzov a brady, dokonca i to, že práve táto osoba iniciovala požiadavku poskytnutia

úveru aj keď príslušné doklady k žiadosti o úver predkladal Q. K..
Predmetné rozpory svedok odôvodnil len tým, že v prípravnom konaní ešte meno osoby M. F., ktorý
bol prítomný s Q. K. pri podávaní žiadosti o úver nevedel, jeho meno sa dozvedel až pri rekognícií, pri
ktorej potvrdil, že M. F. opoznáva ako osobu, ktorá mu bola pri vybavovaní žiadosti o úver predstavená
ako brat Q. K. - W. K..

Svedok V. Q. v konaní pred súdom uviedol, že obžalovaného a Q. K. pozná, ale že nemá vedomosti o
žalovaných skutkoch alebo konaní, ktoré sa kládlo za vinu obžalovanému, či o tom, aby Q. K. odovzdával
finančné prostriedky z poskytnutých úverov obžalovanému Ľ. R..
Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka V. Q. zo dňa 11.04.2016 za podmienok uvedených v
§ 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, keďže svedok vypovedal rozporuplne o vzťahoch obžalovaného

a Jozefa Kuchtu i k samotnej osobe obžalovaného.
Svedok v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný si v minulosti od neho a od Q. K. pre prísľub práce
a vyhotovenie pracovných zmlúv vyžiadal ich občianske preukazy, že pracovné zmluvy im doposiaľ
nepredložil a že až neskôr sa dozvedel, že spoločnosť Provident mu poskytla pôžičku, pričom sa
domnieval, že túto pôžičku si na jeho meno vybavil obžalovaný Ľ. R. na základe údajov z dokladov, ktoré

mu na jeho vyžiadanie predložil. Svedok nevedel uviesť, či obžalovaný konal obdobným spôsobom aj
vo vzťahu k Q. K..
Predmetné rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že v konaní pred súdom niektoré z
pôvodných skutočností uvádzaných na polícií zabudol uviesť a že ho nenapadlo tieto skutočnosti
uvádzať s tým, že pravdivá je prečítaná výpoveď.

Svedkyňa S. K. v konaní pred súdom zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa
28.01.2015 uvádzala, že vo februári 2014 pracovala na pošte v Markušovciach, že osobu obžalovaného
alebo Q. K. P. M. F. nepozná a že sa bližšie nevie vyjadriť k potvrdeniu o výplate dôchodku zo dňa
30.01.2014 pre osobu K. Q..
Na návrh obhajoby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka W. S., ktorý v konaní pred súdom

uviedol, že osobu obžalovaného Ľ. R. pozná a že v čase od januára asi do 10.02.2014 boli spolu v
Čechách, kde svedok pracoval u jeho brata V. a kde si obžalovaný hľadal prácu. Svedok nevedel uviesť,
kde sa obžalovaný konkrétne zdržiaval a dodal len to, že on v tom čase asi 2 až 3 mesiace býval v
dedine Q. Důl pri Jablonci nad Nisou. Svedok síce tvrdil, že pozná aj osoby Q. K. P. M. F., ale o ichvzťahoch a pomeroch s obžalovaným nemal bližšie vedomosti a ani o tom, či sa v žalovanom období
vzájomne stretávali.
Z listinného dôkazu v podobe oznámenia Sberbank Slovensko, a.s. o skutočnostiach nasvedčujúcich

spáchaniu trestného činu zo dňa 07.02.2014, fotokópie formulára IKT zo dňa 28.01.2014 - upozornenie
na podvodné žiadosti o spotrebný úver, ktoré obsahovali potvrdenia o poberaní invalidného dôchodku
Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves, v podobe žiadosti o spotrebný úver vo výške 6
000,--eur podanej žiadateľom Q. K. dňa 04.02.2014, potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa
27.01.2014 vo výške 486,50,--eur pre osobu Q. K., oznámenia o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa

03.09.2013 pre osobu Q. K., potvrdenia o výplate invalidného dôchodku zo dňa 30.01.2014 pre osobu
Q. K., fotokópie občianskeho preukazu na meno Jozef Kuchta, fotokópie preukazu poistenca na meno
Q. K. a v podobe fotokópií snímok z kamerových záznamov snímajúcich priestory pobočky Sberbank
Slovensko, a.s. na ul. 1. mája 220/19 v Poprade objektívne vyplynuli totožné skutočnosti, ktoré vo svojich
výpovediach zhodne uvádzali aj svedkovia Q. K., T. M., R. W. P. S. K..
Zo zápisnice o rekognície osoby podľa fotografie osôb vyhotovenej dňa 07.07.2014 vyplýva aj ďalšia

zhoda s výpoveďou svedkyne R. W., ktorá pri rekognícií jednoznačne medzi fotografiami osôb označila
osobu M. F., ako osobu, ktorá bola dňa 04.02.2014 prítomná pri žiadosti Q. K. o poskytnutie spotrebného
úveru v Sberbank Slovensko, a.s., pobočka Poprad, pričom tomuto listinnému dôkazu zodpovedala
aj predmetná fotodokumentácia a aj ďalšia zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie vyhotovenej
dňa 04.08.2014, pri ktorej Q. K. /pôvodne spoluobvinený/ opoznal osobu M. F. ako osobu, s ktorou bol

dňa 04.02.2014 v Sberbank Slovensko, a.s. Poprad, dňa 04.02.2014 žiadať o spotrebný úver a ktorý k
žiadosti predložil predmetné doklady, čomu korešpondovala aj predmetná fotodokumentácia a vyššie
uvedené svedecké výpovede Q. K., T. M., R. W. P. S. K.T..

Takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k žalovanému konaniu obžalovaného Ľ. R. aj k okolnostiam

žalovaných skutkov postačilo preto, aby mohol súd spoľahlivo konštatovať, že bol ním zistený skutkový
stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že mu jeho rozsah postačuje pre rozhodnutie
v danej veci.
Tieto dôkazy po ich vyhodnotení podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarala obhajoba

alebo orgán činný v trestnom konaní viedli súd k záveru, že žalované skutky sa stali a že ich spáchal
obžalovaný Ľ. R. spoločne s ďalšími osobami tým, že v
bode I. - dňa 04.02.2014 v Poprade po tom, čo Q. K. po predchádzajúcej dohode B. M.T. F. P. Y.. Ľ. R.
požiadal banku SBERBANK Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17321123 o
poskytnutie spotrebného úveru vo výške 6 000,--eur, kde v žiadosti o úver, ktorú podpísal Q. K. uviedol,

že je poberateľom plného invalidného dôchodku vo výške 486,50,--eur a zároveň predložil potvrdenie
o výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014, potvrdené pečiatkou Sociálnej poisťovne, pobočka
Spišská Nová Ves, oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 03.09.2013, potvrdené pečiatkou
Sociálnej poisťovne - ústredie a potvrdenie o výplate dôchodku zo dňa 30.01.2014, potvrdené poštovou
pečiatkou pošty Markušovce, ktoré v banke predložil M. F., kde následne pracovníkom banky došlo k

overeniu potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014, kde vystavenie predmetného
potvrdenia nebolo zo strany Sociálnej poisťovne potvrdené, na základe čoho bol predmetný úver
zamietnutý a teda v žiadosti o poskytnutie úveru Q. K. uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu
a schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti o úver Q. K. vedel, že úver nebude splácať,
pretože sa už predtým s obžalovaným Ľ. R. dohodol, že úver bude splácať on, začo mal Q. K. dostať

odmenu vo výške 80,--eur, čím takto svojim konaním uviedli banku SBERBANK Slovensko, a.s. do
omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru a jeho splácanie, pričom banke SBERBANK
Slovensko, a.s. týmto konaním žiadna škoda spôsobená nebola,
v bode II. - dňa 07.02.2014 v Poprade po tom, čo Q. K. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s M.
F. a obžalovaným Ľ. R., uzatvoril zmluvu o úver č. 707700700 s mandatárom spol. Pohotovosť, s.r.o.

Bratislava J.. V. T. a následne toho istého dňa si osobne prevzal finančnú hotovosť v sume 400,--eur,
ktorú sa zaviazal splácať spolu s poplatkom v sume 392,--eur a vrátiť celkovo sumu 792,--eur, v 12-tich
mesačných splátkach po 66,--eur počnúc dňom 18.03.2014, pričom doposiaľ žiadnu splátku neuhradil
a v žiadosti o úver č. 707700871 uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 486,50,--eur, kde ako
doklad o príjme predložil nepravdivé potvrdenie o výplate invalidného dôchodku zo dňa 30.01.2014,

ktoré mu obstaral obžalovaný Ľ. R., ako aj doklad o adrese - nájomnú zmluvu, ktorú mu obstaral M. F.,
teda v žiadosti o poskytnutie úveru Q. K. uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti
splácať poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti o úver vedel, že ho nebude splácať, pretože sa už
predtým dohodol s obžalovaným Ľ. R.K., že úver bude splácať on, začo mal Q. K. od obžalovaného Ľ.R. prisľúbené vybavenie práce, čím takto spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na jeho splácanie
a vylákaním úveru jej spôsobili škodu vo výške najmenej 400,--eur.

Predmetný skutkový stav objektívne a spoľahlivo vyplynul z celého dokazovania vykonaného súdom,
predovšetkým však z dokazovania prostredníctvom výsluchov vyššie uvedených svedkov a z listinných
dôkazov napriek tomu, že obžalovaný spáchanie žalovaných skutkov popieral a bránil sa, že neexistujú
kamerové záznamy, ktoré by ho zaznamenali na mieste činov, že v tom čase bol v Českej republike a že
Q. K. i M. F. vypovedali proti nemu úmyselne, pretože podľa neho vedeli o jeho právoplatnom odsúdení

na podmienečný trest odňatia slobody za inú trestnú vec a že osoba Q. K. je nedôveryhodná, pretože
v tom čase často požívala alkoholické nápoje.
Obrane obžalovaného súd neuveril, vyhodnotil ju len ako účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z
následkov svojej trestno-právnej zodpovednosti za žalované konanie, keďže jeho obrana bola spoľahlivo
a bez akýchkoľvek relevantných pochybností vyvrátená výpoveďou priameho svedka Q. K., na výpoveď
ktorého nadväzovali výpovede svedkov T. M., R. W., V. T. a sčasti aj výpoveď svedka V. Q., ako aj vyššie

citované listinné dôkazy, na obsah ktorých súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Vo veci hodnotenia obrany obžalovaného, ktorý poukazoval na nehodnovernú výpoveď svedka Q. K. pre
vtedajší spôsob jeho života je potrebné poukázať nato, že konajúci súd nezistil žiadny objektívny dôkaz
o tom, aby Q. K., vypočutý v procesnom postavení svedka vypovedal proti obžalovanému nepravdivo
a účelovo, s úmyslom privodiť mu trestno-právnu zodpovednosť aj preto, že sám svoju trestno-právnu

zodpovednosť za predmetné skutky prijal, o čom svedčí odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 2T 13/2016 zo dňa 22.11.2017, právoplatný dňom 22.11.2017 a ktorým bol uznaný vinným na
rovnakom skutkovom základe ako sa kládol za vinu obžalovanému Ľ. R. a za rovnaký pokračovací zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona, spáchaný sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Aj keď M. F. ako svedok v tejto trestnej veci proti obžalovanému Ľ. R. nevypovedal je potrebné zo strany
konajúceho súdu poukázať i na jeho právoplatný odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn.
2T 13/2016 zo dňa 22.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To 23/2018
zo dňa 19.09.2018, ktorý bol ustálený na rovnakom skutkovom a právnom základe ako u odsúdeného Q.
K. i nato, že ani jeden z predmetných odsudzujúcich rozsudkov nebol do súčasnosti zrušený žiadnym z

mimoriadnych opravných prostriedkov a súd tak nevidí žiadny rozumný argument ani relevantný dôvod
nato, aby tieto osoby prijali svoju trestnú zodpovednosť a tresty za skutky, ktoré by sa nestali tak, ako je
to uvedené v ich výrokoch a nato, aby tieto osoby mali akýkoľvek dôvod vypovedať alebo svedčiť proti
obžalovanému s úmyslom privodiť mu trestnú zodpovednosť obzvlášť preto, že medzi nimi neexistoval
žiadny negatívny alebo nenávistný vzťah, ktorý by ich mohol viesť k usvedčovaniu obžalovaného z

takého konania, ktoré by spolu s nimi nespáchal.
V predmetnej trestnej veci sp. zn. 2T 13/2016 obaja spoluobvinení Q. K. P. M. F. urobili vyhlásenie o
vine, čím konajúcemu súdu umožnil prevziať výsledky prípravného konania v plnom rozsahu a to tak
jeho skutkové i právne závery.
Súd nepovažoval za hodnovernú svedeckú výpoveď svedka W. S., ktorý tvrdil, že obžalovaný bol v čase

žalovaných skutkov na prelome mesiacov január a február 2014 v Českej republike, kde si mal podľa
neho údajne hľadať prácu, keďže samotný obžalovaný vo svojej výpovedi dňa 30.10.2014 tvrdil, že v
mesiaci január - február 2014 bol na Slovensku, v Smižanoch - v dome Q. K., ktorému ponúkal prácu
na stavbe u jeho známeho J.. N. zo Spišskej Novej Vsi.
Obžalovaný sa až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 sa po prvýkrát začal brániť tým,

že v čase skutkov bol na území Českej republiky, pričom ani v jednej zo svojich výpovedí v prípravnom
konaníneuvádzal,žebyvčasežalovanýchskutkovbolmimoúzemiaSlovenskejrepubliky,toutoobranou
začal argumentovať až pred súdom, čo sa súdu javí byť ako nelogické a nevierohodné aj preto, že
svedectvá W. S. vo svoj prospech sa domáhal až počas nariadeného hlavného pojednávania.
Vo veci hodnotenia obrany obžalovaného, že z miesta činov neexistuje žiadny kamerový záznam, ktorý

by ho, na rozdiel od osôb Q. K. P. M.T. F. zaznamenával na niektorom z nich, konajúci súd uvádza, že
už obžaloba obžalovanému pri skutku v bode I. a II. kládla za vinu iba to, že sa s Q. K. P. M. F. vopred
dohodli na tom, že Q. K. požiada v Sberbank Slovensko, a.s. o úver, ktorý bude splácať obžalovaný, že
Q. K. o úver požiada na základe nepravdivých údajov uvedených v dokladoch potrebných pre vybavenie
úverov, ktoré v Sberbanke Slovensko, a.s., pobočka Poprad osobne predložil M. F. a v Pohotovosti,

s.r.o., pobočka Poprad Q. K. vediac pritom, že príslušné doklady sú falošné, keďže Q. K. podľa oznámení
Sociálnej poisťovne v tom čase nebol poberateľom dôchodkových dávok. Obžalovanému sa kládlo
za vinu, že pre Q. K. zaobstaral nepravdivé potvrdenia o výplate invalidného dôchodku, z čoho je
usvedčovaný svedkom Q. K., teda obžaloba a v konečnom dôsledku ani súd obžalovanému nekládli zavinu konanie, ktoré by spočívalo v tom, že by bol priamo prítomný pri podávaní žiadosti o úvery alebo
pri ich predkladaní predmetných potvrdení v niektorej z poškodených bánk.
Konajúci súd v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov má zato, že obžalovaný len využil osoby Q.

K. P. M. F. nato, aby poškodené banky oni navštívili osobne, zneužijúc pritom vtedajší spôsob života Q.
K. - časté a nadmerné požívanie alkoholu i jeho dôveru a až priam naivitu v tom, že poskytnuté úvery
nebude splácať on, ale obžalovaný a to buď za finančnú odmenu alebo za možnosť získať prácu, čo
preukázateľne vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 244/2010 zo dňa
20.03.2012, podľa ktorého obžalovaný takýmto spôsobom nekonal po prvýkrát, keďže zo skutku, ktorý

bol predmetom tohto jeho trestného stíhania vyplýva, že rovnakým spôsobom konal aj vo vzťahu k osobe
Q. X., spoluobvineného vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 244/2010.
Obžalovaný v čase spáchania skutkov podľa lustrácií zo Sociálnej poisťovni, resp. krátko pred skutkami
pracoval len na základe dohody o pracovnej činnosti, s vymeriavacím základom jeho príjmu v mesiaci
11/2013 vo výške 89,15,--eur, 12/2013 vo výške 70,75,--eur, 1/2014 vo výške 49,83,--eur a 2/2014 vo
výške 29,72,--eur, čo objektívne svedčí pre jeho nemajetnosť, keďže mal len veľmi nízke finančné

príjmy potrebné k svojej obžive a už vôbec nie príjmy na splácanie mesačných splátok žiadaných
alebo poskytnutých úverov a že je preto takmer isté, že touto trestnou činnosťou, ale i ďalšou trestnou
činnosťou rovnakého charakteru, pre ktorú bol v minulosti právoplatne odsúdený /Okresný súd Spišská
Nová Ves, sp. zn. 5T 98/2010, Okresný súd Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T 102/2008 a Okresný súd
Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T 244/2010/ a pre ktorú je aj v súčasnosti opätovne trestne stíhaný sa snažil

získať zdroje pre svoje živobytie /Okresný súd Kežmarok, sp. zn. 6T 48/2017 a Okresný súd Spišská
Nová Ves, sp. zn. 5T 47/2016/.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného Ľ. R. kvalifikoval v bodoch I., II. ako
pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona, pretože v bode II. spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu a v bode
I. začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby spoločným konaním vylákal od iného úver
tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu

spôsobil väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Podľa príslušného ustanovenia Trestného zákona - kto vyláka od iného úver tým, že ho uvedie do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a spôsobí mu väčšiu škodu
spácha zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Objektom trestného činu kvalifikovaného ako úverový podvod je cudzí majetok, špecificky však ten

majetok, z ktorého sa poskytuje úver.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva teda v tom, že páchateľ od iného vyláka úver tým, že
iného uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru.
Uvedením do omylu sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci, úver sa poskytuje na základe zmluvy o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podmienky na poskytnutie alebo splácanie úveru sú predmetom zmluvy o poskytnutí úveru, na trestnosť
páchateľa sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru,
ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou a tak vylákal od neho úver a páchateľ sa ho dopúšťa tak konaním,

opomenutím, ale aj konkludentne, pričom ďalšou podmienkou je spôsobenie väčšej škody.
Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,--eur a

väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Na naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavierania
zmluvy o úvere konal v úmysle peniaze nevrátiť, nevrátiť ich v dohodnutej lehote, resp. s vedomím, že
peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov /spolupáchatelia/, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Základným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch
alebo viacerých páchateľov a úmysel k tomu smerujúci.Spoločné konanie dvoch alebo viacerých páchateľov môže spočívať napr. v tom, že každý zo
spolupáchateľov svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, že každý zo
spolupáchateľov svojim konaním naplnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá

je potom naplnená len súhrnom týchto konaní alebo že každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú
činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou podstatou trestného činu.
Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

V kontexte vyššie vyhodnoteného dokazovania súd potom konanie obžalovaného Ľ. R. z hľadiska
subjektívnej stránky kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovednej osoby konajúcej v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania,
tento záujem aj porušil.

V posudzovanom prípade je teda potrebné poukázať na všetky okolnosti, za ktorých sa skutky stali i
na čiastkové konania každej z pôvodne spoluobvinených osôb, vrátane konania obžalovaného s tým,
že úver mal byť alebo bol formálne poskytnutý osobe Q. K., ktorý ani nespĺňal podmienky pre jeho
poskytnutie preto, že na základe dohody medzi pôvodne spoluobvinenými osobami malo dôjsť k tomu,
že reálne a v konečnom dôsledku bude úver poskytnutý obžalovanému Ľ. R. P. N. Q. K., ako žiadateľovi

o úvery a preto, že úver mal byť alebo bol poskytnutý na základe nepravdivých údajov, ktoré boli pre
priznanie úveru rozhodujúce, čím došlo k pokusu uviesť alebo k uvedeniu do omylu poškodené strany,
ktoré ani pri všeobecnej obvyklej opatrnosti nemohli rozoznať pravdivosť alebo nepravdivosť údajov v
predloženom doklade - potvrdenie o výplate dôchodkových dávok a oznámenie o výplate dôchodku,
ktoré boli opatrené aj odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne a podpisom a v predloženom doklade

- potvrdenie o výplate dôchodku, ktoré bolo tiež opatrené pečiatkou pošty Markušovce, čo si logicky
vyžadovalo oveľa sofistikovanejší postup než „obyčajné“ predloženie žiadosti o úver v príslušnej banke
a ktorého bol podľa konajúceho súdu schopný len obžalovaný Ľ. R., a nie niektorá z ďalších pôvodne
spoluobvinených osôb, vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného ako aj na svedeckú výpoveď V.
Q. zo dňa 11.04.2016, v ktorej uvádzal, že on i Q. K. obžalovanému pre prísľub práce a vyhotovenie

pracovných zmlúv predložili svoje občianske preukazy a že obžalovaný si na základe údajov z týchto
dokladov „vybavil“ pôžičku i na jeho meno a je teda dôvodne a oprávnene sa domnievať, že obžalovaný
konal obdobným spôsobom i k Q. K., keďže mal k dispozícií jeho údaje z občianskeho preukazu - dátum
narodenia, rodné číslo i adresu bydliska, ktoré boli uvedené v príslušných dokladoch predložených Q.
K. v Sberbank Slovensko, a.s. i v spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.

Obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pri 4
odsúdeniach sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, naposledy bol obžalovaný odsúdený
na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T 98/2010 zo dňa 12.06.2012,
právoplatného dňom 12.06.2012 v bodoch 1 až 12 pre pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a v bodoch 13 a 14 pre pokračujúci prečin úverového podvodu

podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý
mu bol podľa zásad uvedených v § 41 ods. 3 Trestného zákona uložený za skutky v bodoch 1 až 12
spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, s výkonom v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vykonávať súkromne podnikateľskú činnosť
spojenú s predajom, kúpou alebo sprostredkovaním kúpy a predaja bytov vo výmere 7 rokov a za skutky

v bodoch 13 až 14 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s výkonom v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorých bol podmienečne prepustený dňa 26.11.2012 na
skúšobnú dobu v trvaní do 26.11.2015, pričom bol zároveň zrušený výrok o vine z rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T 102/2008 zo dňa 25.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 8To 94/2010 zo dňa 14.02.2011 a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská

Nová Ves, sp. zn. 3T 244/2010 zo dňa 20.03.2012. Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený
len všeobecne, v evidencii priestupkov má viacero záznamov prevažne za priestupky na úseku dopravy.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všeobecné i individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných
činov a aby vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.
Súd súčasne prihliadol aj na ustanovenie § 38 ods. 2 a ods. 5 Trestného zákona, so zistením priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, ďalej na spôsob spáchania činu, jeho následky,formu zavinenia, pohnútku obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a tak dospel k záveru, že u
obžalovaného Ľ. R. sa účel trestu dosiahne uložením trestu odňatia slobody na hranici zvýšenej trestnej
sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože obžalovaného odsudzoval za

opätovné spáchanie zločinu a to vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, s výkonom trestu odňatia slobody
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/
Trestného zákona, keďže pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súdnedospelknázoru,abysauobžalovanéhodosiaholúčeltrestuajehonápravauloženíminéhodruhu

trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody, pretože vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá
tak konkrétnym okolnostiam prípadu - po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobeného
následku, odstupu času od spáchania skutku do vyhlásenia predmetného odsudzujúceho rozsudku, ako
i samotnej osobe obžalovaného Ľ. R., ktorý i napriek predchádzajúcim odsúdeniam pokračuje v páchaní
závažnej majetkovej trestnej činnosti, o čom svedčí aj lustrácia v GP a obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry v Kežmarku podaná na Okresný súd v Kežmarku dňa 27.03.2017, pod sp. zn. 6T 48/2017

pre rovnaký trestný čin kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, ktorý mal
byť obžalovaným spáchaný v podstate rovnakým spôsobom a s ďalšími spoluobžalovanými osobami a
obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, podaná na Okresný súd Spišská Nová
Ves, sp. zn. 5T 47/2016 dňa 25.04.2016 pre rovnaký trestný čin kvalifikovaný ako zločin úverového

podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, spáchaný tiež v podstate rovnakým spôsobom a ďalšou spoluobžalovanou osobou,
ktoré aj keď doposiaľ právoplatne rozhodnuté neboli jednoznačne nasvedčujú tomu, že obžalovaný ako
špeciálne recidivujúca osoba k trestným činom podvodu a úverovému podvodu je len veľmi ťažko, ak
vôbec napraviteľnou osobou, keďže k jeho prevýchove a náprave neviedli ani predchádzajúce trestné

stíhania a odsúdenia.
Konajúci súd poškodenú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598
odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku.
v bode I.
- začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby spoločným konaním vylákal od iného úver

tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu
spôsobil väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

v bode II.
- spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok

na poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.