Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114205654.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu PRESSKAN B.B., spol. s r. o., so
sídlom Pod Urpínom 7/1485, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 330, zastúpeného JUDr. Ondrejom
Tóthom, advokátom so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému S. M., nar.
XX. XX. XXXX, trvalým bytom A. cesta XX/XX, XXX XX A., zastúpenému JUDr. Ondrejom Zacharom,

advokátom so sídlom ul. 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti intervenienta na strane
žalobcu Mgr. Slavomíra Jančiara, ul. Kozačeka 13, 960 01 Zvolen, správcu úpadcu Ing.E.M., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX A., o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/77/2014-269 zo dňa 25. 01. 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
25. 01. 2018 zamietol žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011, uzavretej medzi
predávajúcimi a oprávnenými z vecného bremena G.. P. M. a G.. Y. M. na jednej strane a kupujúcim
a povinným z vecného bremena S. M. na druhej strane, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v kat. úz.
A., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu W. W., katastrálneho odboru pre obec A. ako C-KN parc.

č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, C-KN parc. č. XXX, záhrady o výmere 1977
m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na C-KN parc. č. XXX a C-KN parc. č. XXX/X, záhrady o
výmere 386 m2. Žalobca na zdôvodnenie žaloby uviedol, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu W. W. z 21. 12. 2011 č. k. 9C/232/2010-333 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25. 06. 2012 č. k. 14CoPr/3/2012-379 bola otcovi žalovaného uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 164.495,38 eur s príslušenstvom z požadovaných
313.030,61 eur na základe žaloby podanej dňa 04. 10. 2010. Otec žalovaného G.. P. M. mal teda

vedomosťosvojomdlhuvočižalobcovititulombezdôvodnéhoobohateniaminimálneoddecembra2009,
keď bol listom právneho zástupcu žalobcu vyzvaný na vrátenie peňažnej sumy. Rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/232/2010 bol vyhlásený 21. 12. 2011 a právoplatný 25. 06. 2012,
otec žalovaného previedol nehnuteľnosť na syna Tomáša Hronca v záverečnej fáze tohto súdneho
konania 23. 09. 2011 a neskôr 31. 08. 2012. Išlo o zastierací právny úkon a v prípade kúpnej zmluvy z
23. 09. 2011 a z 31. 08. 2012 o fiktívny odplatný prevod. Žalobca namietol neprimeranosť dohodnutej

kúpnej ceny 70.000,- eur s ohľadom na skutočnú neporovnateľne vyššiu trhovú cenu nehnuteľnosti, keď
podľa vyjadrenia realitných agentúr a znalca z odboru stavebníctva sa jednotková cena pozemkov v
intraviláne obce A. pohybuje v rozpätí od 95,- eur/m2 do 115,- eur/m2. Žalobca ako oprávnený podaldňa 20. 11. 2013 proti otcovi žalovaného ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
pohľadávky 164.495,38 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Szabó vydal dňa 27.
12. 2013 Upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 04. 02. 2014 Upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúciepodsp.zn.EX2079/2013-43aexekučnýpríkaznavykonanieexekúcieprikázanímpohľadávky
z účtu v banke. Na bankovom účte otca žalovaného sa žiadne finančné prostriedky nenachádzali, výkon
súdneho rozhodnutia nemohol byť uskutočnený a preto chcel žalobca podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia predajom nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka G.. P.a M.. Bezpodielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností je aj manželka dlžníka G.. Y. M.. Žalobca následne zistil, že dlžník G.. P. M. predmetné

nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011
previedol na žalovaného, ktorý je jeho synom. Ďalší majetok dlžník nemá. Žalobca tvrdil, že dlžník G.. P.
M. chcel Kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011 urobenou v
prospech žalovaného, svojho syna, úmyselne ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, aby nemohol vymôcť
svojuvymáhateľnúpohľadávku.ŽalovanýzpozíciejedinéhospoločníkarodinnejfirmyAQUAMAATspol.
s r. o., so sídlom Lúčna 48, A., IČO: 36 651 672 od 10. 12. 2010 musel mať vedomosť o dlhoch svojho

otca a o jeho úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, vedel veľmi dobre o dlžobe svojho otca voči žalobcovi.
Žalovaný namietol splnenie podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu, nakoľko k prevodu
nehnuteľnosti došlo pred judikovaním pohľadávky žalobcu, teda pred nadobudnutím právoplatnosti
súdneho rozhodnutia. Prevod bol realizovaný za odplatu, ktorá bola riadne vyplatená, nedošlo teda k
zmenšeniu majetku dlžníka.

1.1. Písomným podaním zo dňa 07. 01. 2014 oznámil svoj vstup do konania v zmysle § 93 Občianskeho
súdneho poriadku vedľajší účastník na strane žalobcu - Mgr. Slavomír Jančiar, J. Kozačeka 13, Zvolen,
správca úpadcu G.. P.a M., na majetok ktorého bol uznesením okresného súdu zo dňa 28. 04. 2014
sp. zn. 1K/5/2014 vyhlásený konkurz V oznámení správca úpadcu uviedol, že hodnota úpadcovho

majetkujepodľasúpisumajetkuvovýške29.785,71eur;žalobcasipohľadávkudokonkurznéhokonania
neprihlásil.
1.2. Na návrh žalovaného súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/77/2014-155 zo dňa 24. 06.
2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
XXCbi/15/2015 na základe žaloby Mgr. Slavomíra Jančiara, správcu konkurznej podstaty úpadcu G.. P.a

M. podanej dňa 30. 04. 2015 proti žalovanému XX.XXXX o neúčinnosť právneho úkonu k predmetným
nehnuteľnostiam. Konanie bolo právoplatne skončené dňom 16. 12. 2016 rozsudkom okresného súdu
zo dňa XX. 04. 2016 č. k. XXCbi/15/2015-77 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 20. 10. 2016 č. k. 43CoKr/19/2016-93. Súd prvej inštancie vydal dňa 20. 03. 2017 uznesenie o
pokračovaní v konaní č. k. 17C/77/2014-179.

1.3. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na nezrovnalosti vo vyjadrení žalobcu zo dňa 06. 11.
2017 (napr. kúpno-predajná zmluva zo dňa 31. 08. 2012 nie je predmetom tohto konania). Otázka
fiktívnosti prevodu už bola riešená v predchádzajúcom konaní. Kúpnu cenu označila za primeranú. Ide
o kúpnu zmluvu spred siedmych rokov, výmera uvádzaná žalobcom nekorešponduje s výmerou podľa

kúpnej zmluvy, čo sa odráža aj na žalobcom prezentovanej hodnote. Nie všetky pozemky sú stavebnými,
sú tam aj záhrady. K úmyslu ukrátiť dlžníka uviedla, že žalovaný sa dlhodobo zdržiaval mimo svojho
bydliska, študoval v Bratislave, následne pracoval v Českej republike a po návrate do Banskej Bystrice
nežil v spoločnej domácnosti s dlžníkom, ale žil v dome na Q. ceste, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy tvoriacej predmet tohto konania. Žalovaný mal záujem riešiť svoju bytovú situáciu, a práve

touto kúpnou zmluvou nadobudol nehnuteľnosť, v ktorej býval. Vecné bremeno bolo touto zmluvou
bolo zriadené pre rodičov žalovaného z dôvodu ich istoty. Po návrate z Českej republiky žalovaný
začal pracovať ako radový zamestnanec v spoločnosti rodičov AQUAMAAT spol. s r.o.. Obchodné
podiely nadobudol až následne s cieľom vykonávať samostatnú podnikateľskú činnosť, zabezpečiť si
zázemie a usadiť sa natrvalo. Zdôraznila, že spoločnosť AQUAMAAT spol. s r.o. a žalobca sú dve

rôzne spoločnosti. Pôsobenie žalovaného v spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o. nemohlo založiť jeho
vedomosť o akýchkoľvek záväzkoch jeho otca voči inej spoločnosti. K hodnote rodinného domu uviedla,
žekjehopredajudošlopredsiedmimirokmi,išloonezrekonštruovanú70-ročnúbudovu,ktorúminimálne
5 rokov nikto neobýval. Na vyplatení kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti sa podieľala aj v tom čase
partnerka a terajšia manželka žalovaného, ktorá mu finančné prostriedky požičala. Finančné prostriedky

boli vybraté z účtu a následne ich aj žalovaný manželke vrátil vo výške 25.000,- eur, zvyšných 5.000,-
eur jej bolo odovzdaných v hotovosti. V prípade pochybnosti o vedomosti žalovaného o dlhoch jeho otca
navrhla výsluch manželky žalovaného, jeho otca a matky. Navrhla nedôvodnú žalobu zamietnuť.1.3.1. Žalovaný uviedol, že kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 23. 09. 2011 nadobudol vlastníctvo k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, od svojich rodičov. Po skončení strednej školy, asi
v r. 2003, odišiel študovať do Bratislavy. Po ukončení štúdia v r. 2008 išiel asi na rok a pol pracovať

do Českej republiky. V r. 2010 sa zamestnal v spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o., ktorej majiteľmi
boli jeho rodičia. Odišiel z ich domácnosti bývať na adresu H.cesta A.do domu, ktorý je predmetom
tohto konania, nakoľko tento bol písaný na jeho rodičov, pričom jeho matka nadobudla časť k tomuto
domu v dedičskom konaní po svojich rodičoch. Na adrese Nemčianska cesta 18 začal bývať so svojou
partnerkou, terajšou manželkou. Išlo o 70-ročný dom, bolo ho potrebné vymaľovať. Mal vedomosť o

tom, že jeho otec je spoločníkom firmy PRESSKAN B.B., spol. s r.o.. V rokoch 2003 až 2008 študoval,
finančné prostriedky dostával od rodičov a čiastočne zo svojho štipendia. Rodičia ho nikdy nepožiadali,
aby im finančne pomohol a na ich finančnú situáciu sa nikdy nepýtal. Od rodičov dostal ponuku na kúpu
nehnuteľnosti na Nemčianskej ceste 18; kúpil ju za 70.000,- eur vyplatených v hotovosti. Žalovaný mal
našetrené peniaze z brigád a časť kúpnej ceny mu požičala v tom čase partnerka, teraz jeho manželka.
Peniaze jej vracal v hotovosti. Nemal vedomosť o finančných problémoch otca a nevedel ani o tom,

že voči nemu prebieha súdne konanie. Jeho rodičia doteraz žijú v rodinnom dome na adrese D. XX,
ktorý vlastnia. Tento rodinný dom on nenadstavoval, len ho zrekonštruoval. V tomto rodinnom dome s
manželkou a dvomi deťmi doposiaľ bývajú.

1.4. Súd prvej inštancie mal preukázané uzatvorenie Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení vecného bremena medzi G.. P. M. a G.. Y. M. ako predávajúcimi a S.
M. ako kupujúcim dňa 12. 08. 2011; vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 4049/2011 dňa 23.
09. 2011. Na základe tejto zmluvy predávajúci odpredali žalovanému podiel 1/3 a podiel 1/2 a G.. Y. M.
aj podiel 1/6 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území A. ako parc. č. C-KN XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 372 m2, parcela č. C-KN XXX, záhrady o výmere 1977 m2 a rodinný dom

súp. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. C-KN XXX. V čl. III tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena
70.000,- eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti do rúk predávajúcich v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z
výpisu z LV č. XXX pre kat. územie A. vyplynulo, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parc. reg.
C-KN č. XXX o výmere 372 m2, zastavané plochy a nádvoria a C-KN parc. č. XXX, záhrady o výmere
1977 m2 a rodinnému domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XXX kúpnou zmluvou so zriadením

vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011 a k parc. č. C-KN XXX/X o výmere 362 m2, záhrady,
parcele č. C-KN 418/2 o výmere 386 m2, záhrady, k parc. č. C-KN XXX/X o výmere 72 m2, záhrady
kúpnou zmluvou V 3719/2012 zo dňa 31. 08. 2012. Z výpisu z osobného účtu Exclusive M. S. vedeného
v Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplynul výber hotovosti 20.000,- eur dňa 10. 12. 2012 a 5.000,- eur dňa 30.
12. 2012. U. E. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 06. 2011 poskytla rodičom žalovaného pôžičku

vo výške 5.500.000,- Sk, ktorú sa zaviazali vrátiť v hotovosti najneskôr do dňa 31. 12. 2011. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 24. 08. 2011 vyplynulo prijatie sumy 70.000,- eur od žalovaného S. M. za
kúpu domu A. cesta č. XX. Príjmový pokladničný doklad vyhotovila s podpisom M. matka žalovaného,
ako príjemcovia sú uvedení M. a M.. Podľa fotokópie rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici
č. k D 1351/85 zo dňa 27. 09. 1985 matka žalovaného nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/6 k rodinnému

domu č. XX s prísl. na A. ceste č. XX v kat. úz. A. po poručiteľovi U. X., t. j. svojom otcovi. I. 1 podielu
z predmetnej nehnuteľnosti predstavovala 102.388,- Kčs. Kúpnou zmluvou zo dňa 15. 06. 2007 rodičia
žalovaného nadobudli od Q. X., N. X. a Q. X. spoluvlastnícky podiel 1/3 a od Q. X. spoluvlastnícky podiel
1/6, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. A. ako parc. č. KN XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 372 m2, parc. č. KN XXX - záhrady o výmere 1977 m2 a rodinnému domu súp. č.

XX, nachádzajúcemu sa na parc. č. KN XXX za kúpnu cenu 630.000,- Sk. Kúpnouj zmluvou zo dňa 20.
11. 1997 rodičia žalovaného nadobudli spoluvlastnícky podiel 2/6 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v kat. úz. A., zapísaným na LV č. XXX ako parc. KN č. XXX o výmere 372 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parc.č. KN XXX o výmere 1977 m2 a rodinnému domu súp. č. XX postavenému na parc. č. KN
XXX za kúpnu cenu 299.150,- Sk. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 21. 12. 2010 sp. zn.

9C/232/2010 uložil G.. P.ovi M. povinnosť zaplatiť žalobcovi - spoločnosti PRESSKAN B.B., spol. s r.o.
sumu 164.495,38 eur s príslušenstvom. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 06. 2012 č. k. 14CoPr/3/2012-379 a nadobudol právoplatnosť dňa
31. 07. 2013 a vykonateľnosť dňa 06. 08. 2013.

1.4.1. Okresný súd z pripojeného spisu sp. zn. XXCbi/15/2015 Okresného súdu Banská Bystrica
zistil, že dňa 30. 04. 2015 podal Mgr. Slavomír Jančiar, správca konkurznej podstaty úpadcu G.. P.
M. proti žalovanému S. M. žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24. 08. 2011
medzi úpadcom a G.. Y. M. ako predávajúcim a oprávneným z vecného bremena a žalovaným G..S. M. ako kupujúcim a povinným z vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX kat. územie A., ktoré sú aj predmetom konania sp. zn. 17C/77/2014. Súd
prvej inštancie rozsudkom zo dňa XX. 04. 2016 č. k. XXCbi/15/2015-77 žalobu zamietol, nakoľko

žalovaný S. M. zaplatil úpadcovi s manželkou dohodnutú kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy pri jej
podpise v hotovosti, čo bolo preukázané aj príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 24. 08. 2011
aj výpoveďou žalovaného a svedkov, a to úpadcu a jeho manželky G.. Y. M.. V tomto konaní mal
súd tiež preukázané, že za prevod nehnuteľnosti úpadca obdržal primerané protiplnenie, teda nebolo
preukázané, že by napadnutý právny úkon akýmkoľvek spôsobom ukracoval uspokojenie pohľadávok

konkurzných veriteľov. Rozsudok okresného súdu potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo
dňa 20. 10. 2016 č. k. 43CoKr/19/2016-93.

1.5. S poukazom na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s.
p.“) po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (keďže konanie bolo začaté za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku) súd prvej inštancie procesným stranám poskytol poučenie v zmysle

§ 149, § 150 ods. 1, 2 a § 153 ods. 1, 2 C. s. p.. Strany sporu boli prostredníctvom svojich právnych
zástupcov oboznámené, že v súdnom spise je pripojený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. XXCbi/15/2015 aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKr/19/2016, v ktorom
bola riešená totožná vec o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom aj tohto konania,
iba na strane žalobcu boli iné strany sporu. Právny zástupca žalobcu, ktorému bola daná k dispozícii

kópia uvedených rozsudkov, mal podľa súdu prvej inštancie dostatočný časový priestor na predloženie
návrhov na doplnenie dokazovania, teda prostriedkov procesnej obrany aj útoku s odkazom na zásadu
koncentrácie konania, vrátane koncentrácie sudcovskej. Okresný súd v súlade s ustanovením § 153
C. s. p. návrhom na doplnenie dokazovania - predneseným právnym zástupcom žalobcu aj právnou
zástupkyňou žalovaného - o výsluch manželky a rodičov žalovaného a na preukázanie primeranosti

kúpnej ceny za nehnuteľnosti aj preukázania zaplatenia dane nevyhovel. Súd prvej inštancie mal za
to, že tieto prostriedky neboli uplatnené včas a preukazovanie týchto skutočností by malo za následok
nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom strany sporu mali dostatok času na navrhnutie vykonania
dôkazov. Okresný súd nevyhovel ani návrhu právneho zástupcu žalobcu na zmenu petitu žaloby.
Uviedol, že žaloba bola podaná dňa 13. 03. 2014, právny zástupca žalobcu k nej pripojil kúpnu zmluvu,

z ktorej vyplýva, aké podiely a v akej výške boli predmetom kúpnej zmluvy. Povinnosťou žalobcu bolo
podať žalobu v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy. Zmena žaloby nie je v súlade so zásadou
hospodárnosti konania.

1.6. Po citácii § 42a ods. 1, 2 a § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) okresný súd uviedol,

že základným predpokladom úspešnosti odporovania právnemu úkonu je existencia vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a existencia konkrétneho právneho úkonu dlžníka ukracujúceho
jej uspokojenie. Vyžaduje sa existencia úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý musí byť druhej strane
odporovateľného právneho úkonu známy, pričom k uskutočneniu právneho úkonu dlžníkom musí dôjsť v
posledných 3 rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. V prejednávanom spore mal súd prvej inštancie

preukázané, že právny úkon, ktorému žalobca v tomto súdnom konaní odporuje, bol uskutočnený dňa
12. 08. 2011 a návrh na začatie konania bol na súd doručený dňa 13. 03. 2014, teda počas 3-ročnej
zákonnej prekluzívnej lehoty. Žalobca má postavenie veriteľa dlžníka na základe rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 9C/232/2010-333 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 06. 2012 č. k. 14CoPr/3/2012-379, ktorým bola otcovi žalovaného

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 164.495,38 eur s prísl.. Pohľadávka žalobcu ako veriteľa
má znaky vymáhateľnej pohľadávky, je zročná, uplatniteľná v súdnom konaní a nezanikla, nakoľko
otec žalovaného prisúdenú sumu žalobcovi neuhradil. Otec a matka žalovaného kúpnou zmluvou zo
dňa 12. 08. 2011 previedli na žalovaného podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat.
úz. A. za odplatu 70.000,- eur, ktorú im žalovaný vyplatil pri podpise zmluvy. Vzhľadom na uzavretú

kúpnu zmluvu, na predloženie fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24. 08. 2011 aj
výpovede žalovaného a svedkov v konaní sp. zn. XXCbi/15/2015 (manželky žalovaného, jeho matky
a otca) a čestné prehlásenieXX. E. mal okresný súd za to, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo a otec
žalovaného ako dlžník obdržal primerané protiplnenie; nebolo potom preukázané, že by akýmkoľvek
spôsobom ukracoval uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

poukázal na rozsudok NS SR z 12. 11. 2008 sp.zn. 3Obo 258/2007, z ktorého vyplýva, že k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde, ak je majetok dlžníka prevedený na základe odplatného
právnehoúkonuacenaplneniajeekvivalentná. Akoďalejokresnýsúdkonštatoval,žalobcanepreukázal
vedomosť žalovaného o dlhoch jeho otca, ani o úmysle otca žalovaného ukrátiť veriteľa. K namietanejneprimeranosti kúpnej ceny okresný súd uviedol, že podiel 1/6 na nehnuteľnostiach zdedila matka
žalovaného po smrti jej otca a ostatné podiely dlžník žalobcu (otec žalovaného) a matka žalovaného
vykúpili od súrodencov a starej matky žalovaného v roku 1997 a v roku 2007 za celkovú kúpnu cenu

XX.013,43 eur. Následne, s odstupom štrnástich a štyroch rokov, nehnuteľnosti odpredali žalovanému
za kúpnu cenu 70.000,- eur, ktorá predstavuje takmer trojnásobok kúpnej ceny, za ktorú nehnuteľnosti
nadobudli. Spoluvlastnícky podiel 1 k uvedeným nehnuteľnostiam, t. j. rodinnému domu spoločne s
pozemkami mal v roku 1985 hodnotu 102.388,- Kčs, t. j. 3.398,86 eur, ako vyplýva z rozhodnutia
Štátneho notárstva sp. zn. D 1351/85. Žalovaný teda kúpil starý, 70-ročný, dlhšie neobývaný rodinný

dom, ktorý zrekonštruoval a v ktorom doposiaľ s rodinou býva, keď opak žalobca nepreukázal. Kúpna
cena bola hodnote týchto nehnuteľností v roku 2011 primeraná. Okresný súd nemohol vychádzať z
hodnoty nehnuteľností v čase rozhodovania, na ktorú poukazoval žalobca, ktorý žiadnym hodnoverným
spôsobom cenu predmetných nehnuteľností ku dňu uzavretiu kúpnej zmluvy, t. j. ku dňu 12. 08. 2011,
nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal, že otec žalovaného ako dlžník žalobcu nevlastní žiaden iný
nehnuteľný alebo iný majetok. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že otec

žalovaného je naďalej spoločníkom žalobcu, spoločnosť existuje, je aktívna a vlastní tak majetok.
Okresný súd potom nedôvodnú žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru
úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške trov konania
súd rozhodne v zmysle ustanovenia § XX2 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca v

zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p. s návrhom,
aby odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v nevyhnutne
potrebnom rozsahu a správnym smerom, preto z nedostatočne vykonaného dokazovania vyvodil
nesprávne skutkové závery a vo veci nesprávne rozhodol po právnej stránke. Takýmto nesprávnym

procesným postupom a tým, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz žalobcovi
znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

2.1. Za účelové žalobca označil konštatovanie súdu prvej inštancie, že nevyhovel návrhu na zmenu

žaloby, pretože žaloba bola podaná 13. 03. 2014 a bola k nej pripojená kúpna zmluva, z ktorej
jednoznačne vyplývajú podiely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, aj ich výška, preto zmena žaloby
nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca uviedol, že návrh na zmenu žaloby mohol
podať až po doručení listu vlastníctva v prípade kúpno-predajnej zmluvy, resp. darovacej zmluvy,
preukazujúcich titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, resp. vlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. A. otcom žalovaného po uložení tejto povinnosti uznesením súdu
prvej inštancie vyhláseným dňa 07. 11. 2017. Tieto listinné dôkazy boli doručené právnym zástupcom
žalovaného súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2017 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12. 12. 2017. Na
ich základe žalobca bezodkladne navrhol zmenu žaloby v úvode pojednávania konaného 25. 01. 2018.

2.2. Za ďalšie procesné pochybenie súdu prvej inštancie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) označil
nevykonanie opakovane navrhnutých dôkazov, preukazujúcich primeranosť kúpnej ceny za
nehnuteľnosti a zaplatenie dane (čo je už súčasťou jeho písomného vyjadrenia zo 06. 11. 2017).
Súd prvej inštancie podľa odvolateľa neodôvodnene v bode 39 rozsudku tvrdí, že tieto dôkazné
prostriedky neboli uplatnené včas a preukazovanie týchto skutočností by malo za následok nariadenie

ďalšieho pojednávania, keď poukazuje na dostatok časového priestoru od podania žaloby dňa 13. 03.
2014. Žalobca nepoprel, že od podania žaloby do 07. 11. 2017 boli súdom prvej inštancie nariadené
pojednávania, avšak boli odročené najmä z dôvodu obštrukčných konaní zo strany žalovaného.
Poukázal tiež na dobu prerušenia konania. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie v čase od 13. 03. 2014
do 07. 11. 2017, teda počas doby 45 mesiacov v skutočnosti nekonal. Neprijateľný je potom jeho záver,

že dôkazné prostriedky neboli uplatnené včas a preukazovanie týchto skutočností v zmysle návrhu na
doplnenie dokazovania by malo za následok nariadenie ďalšieho pojednávania.2.3. Za dôvodne spochybniteľnú odvolateľ označil spravodlivosť súdneho konania, pretože žalobu podal
13. 03. 2014 a po márnom uplynutí času v trvaní vyše 2 rokov bolo konanie uznesením z 24. 06. 2016
prerušené z dôvodu neskôr podanej žaloby, doručenej okresnému súdu 30. 04. 2015. Postupom súdu

prvej inštancie podľa žalobcu došlo aj k porušeniu jeho práva na rovnosť strán v konaní a na súdnu
ochranu.

2.4. V ďalšej časti odvolania žalobca tvrdil, že splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 42 a nasl.
Občianskeho zákonníka pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Bola dodržaná 3-ročná zákonná

prekluzívna lehota, pretože právny úkon, ktorému odporuje, bol uskutočnený 12. 08. 2011 a žaloba
bola podaná 13. 03. 2014. Dlžníkove úkony ukracujú uspokojenie žalobcovej (veriteľovej) vymáhateľnej
pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie R 44/2001 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 66/2012. Pre
uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu nie je vyžadované právoplatné a vykonateľné súdne
rozhodnutie. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v zmysle komentára k §
42a ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladajú. Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má možnosť

preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto
neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť
(resp. vedomosť) o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu,
tedavprejednávanomsporevroku2011.Žalovanývrozhodnomobdobírokov2010a2011zjavnemusel
poznať a poznal finančnú situáciu a podnikateľské aktivity svojho otca, ktorý na žalovaného ako svojho

syna previedol 10. 12. 2010 celý svoj obchodný podiel v rodinnej firme AQUAMAAT spol. s r.o., ktorej
základné imanie činí 6.640,- eur. Počnúc dňom 30. 01. 2014 je žalovaný aj konateľom tejto spoločnosti,
čo na pojednávaniach konaných 07. 11. 2017 a 25. 01. 2018 pred súdom prvej inštancie neuviedol,
keď sa vyjadril iba v tom zmysle, že je zamestnancom tejto spoločnosti ako projektant. V postavení
jediného spoločníka od 10. 12. 2010 bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalovaného poznať do

podrobností ekonomickú situáciu firmy, na činnosti ktorej sa jeho otec naďalej osobne aktívne podieľal.
Nakoľko sa žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 04. 10. 2010 v konaní
sp. zn. 9C/232/2010 domáhal od otca žalovaného ako dlžníka zaplatenia sumy 313.030,61 eur titulom
bezdôvodného obohatenia, je preukázateľné, že výlučným dôvodom prevodu obchodného podielu dňa
10. 12. 2010 na žalovaného rodinnej firme AQUAMAAT spol. s r.o. bolo prebiehajúce súdne konanie.

Vzhľadom na časový sled tohto konania otca žalovaného je jednoznačné, že v období prebiehajúceho
súdneho konania sp. zn. 9C/232/2010 v rokoch 2010 a 2011 sa otec žalovaného ako dlžník zbavil
svojho vlastníctva v uvedenej spoločnosti a previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nielen
na žalovaného ako svojho syna, ale aj na svoju dcéru O.XXX, rod. M., keď obidve kúpne zmluvy
so zriadením vecného bremena boli uzavreté v priebehu augusta a septembra 2011. Žalovaný podľa

žalobcu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že nemohol úmysel svojho otca ako dlžníka
poznať ani pri náležitej starostlivosti, že mu nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. KonkXX.ovede
a vyjadrenia žalovaného na pojednávaniach 07. 11. 2017 a 25. 01. 2018 nesú známky vysokého stupňa
zmätočnosti. Žalovaný svoje výpovede v priebehu pojednávaní viackrát opravil alebo zmenil, avšak
nedokázal, že nemohol pri náležitej starostlivosti úmysel svojho otca ako dlžníka ukrátiť žalobcu ako

veriteľa poznať.

2.5. Odvolateľ zotrval na písomných vyjadreniach zo 06. 11. 2017 a 22. 01. 2018. Súdu prvej inštancie
vytkol, že v bode 44 napadnutého rozsudku prijal záver, že zo strany žalobcu nebola v konaní
preukázaná vedomosť žalovaného o dlhoch svojho otca ani o jeho úmysle ukrátiť veriteľa, hoci dôkazné

bremeno nesie žalovaný. Zopakoval námietku o neprimeranosti kúpnej ceny aj jej reálnej úhrade
čiastkou 70.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.

2.6. Pokiaľ súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že
otec žalovaného ako dlžník žalobcu nevlastní žiaden iný majetok, odvolateľ má za to, že v súvislosti s

uplatneným nárokom nebolo žiaduce preukazovať túto okolnosť, pretože otec žalovaného sa ako dlžník
v priebehu rokov 2010 a 2011 zbavil všetkého svojho majetku.

2.7. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s dôkazmi
navrhnutými žalobcom a ich nevykonanie odôvodnil v súlade s Civilným sporovým poriadkom. K
žalobcovej argumentácii, týkajúcej sa zmeny petitu uviedol, že je v rozpore s vykonaným dokazovaním,
keď priamo z kúpnej zmluvy vyplýva, aké podiely a v akej výške boli predmetom kúpnej zmluvy, čokonštatoval aj okresný súd. Za irelevantnú označil argumentáciu rozhodnutím R 44/2001, pretože bolo
preukázané, že žalobca má postavenie veriteľa dlžníka a jeho pohľadávka má mať znaky pohľadávky
vymáhateľnej. Nadobudnutie spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o. žalovaným žiadnym spôsobom

neumožňuje jeho prehľad aj o záväzkoch dlžníka voči inej spoločnosti PRESSKAN B.B., s. r. o.. Žalobca
účelovo spája dve nesúvisiace právnické osoby s cieľom vzbudiť dojem, že keď je žalovaný spoločníkom
spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o., musí a musel automaticky vedieť aj o finančnej situácii dlžníka
voči spoločnosti PRESSKAN B.B., s. r. o.. Žalobca nepredložil dôkazy vyvracajúce, že došlo k plneniu
spornejkúpnejzmluvy.Okresnýajkrajskýsúdkonštatovali,žekúhradekúpnejcenydošlo,čopotvrdzujú

predložené doklady. Podľa odvolacieho súdu v prípade predaja a kúpy došlo na strane úpadcu len k
zmene v aktívach, kedy namiesto odpredanej nehnuteľnosti získal kúpnu cenu ako finančný ekvivalent
jej hodnoty aj hodnoty pozemkov, na základe čoho nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov. Nejde o odporovateľný právny úkon dlžníka, ak tento z predaja svojho majetku alebo jeho
časti získanými finančnými prostriedkami zaplatí iné reálne pohľadávky, ktoré mal. Súčet aktív a pasív
ako dlžníka v jeho majetku zostal nezmenený. Súdy v konaní s rovnakým predmetom konštatovali, že

poskytnuté plnenie bolo primerané, takže v súlade s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Obo 258/2007 z 12. 11.
2008 treba konštatovať, že k ukráteniu uspokojovania vymáhateľnej pohľadávky nedôjde, ak je majetok
dlžníka prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie

v nevyhnutne potrebnom rozsahu a nevykonal ho správnym smerom. Zopakoval tvrdenie o možnosti
navrhnúť zmenu petitu až po doplnení dokazovania žalovaným po výzve súdu prvej inštancie. Za
neprijateľné označil konštatovanie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný sa v priebehu konania k
tvrdeniam žalobcu podrobne vyjadril, a to aj na pojednávaniach. Odvolateľ označil výpovede žalovaného
za zmätočné a bezobsažné, ktoré nie je možné vyhodnotiť a využiť ich ako dôkazný prostriedok.

Odmietol argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajného spájania dvoch právnických osôb, ktoré
spolu nesúvisia. Žalovaný musel mať informácie o konaní vo veci 9C/232/2010 Okresného súdu
Banská Bystrica proti jeho otcovi, v dôsledku ktorého, chýliaceho sa v priebehu roka 2011 k záveru
s predvídateľným verdiktom v neprospech otca žalovaného ako dlžníka sa tento zbavil vlastníctva v
spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o. a včas previedol svoje vlastnícke právo ku dvom rodinným domom

s pozemkami na svoje deti. Odvolateľ zopakoval, že žalovaný počas súdneho konania nedokázal, že
úmysel svojho otca ukrátiť žalobcu ako veriteľa nielenže nepoznal, ale aj to, že žalovanému nemožno
vyčítať zavinenie tejto neznalosti. Opätovne poukázal na komentár k § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V konaniach, v ktorých súdy konštatovali, že k plneniu zo zmluvy došlo, išlo o iné konania
a žalovaný bol v inom postavení k osobe dlžníka a aj vo vzťahu k žalobcovi. Skutočné plnenie

z kúpnej zmluvy v súdnom konaní preukázané nebolo. Fotokópia takmer nečitateľného príjmového
pokladničného dokladu bez DPH zo dňa 24. 08. 2011 predložená žalovaným, s chýbajúcimi povinnými
údajmi, nie je listinou preukazujúcou plnenie z kúpnej zmluvy. Žalobca preto na pojednávaní 25. 01.
2018 navrhol okrem iného predloženie daňového priznania, overeného správcom dane otca žalovaného
ako dlžníka za rok 2011, čím by bolo hodnoverne preukázané plnenie z tejto kúpnej zmluvy. Aj zmluva

o pôžičke zo 14. 06. 2011, uzavretá medzi veriteľkou U. E. a dlžníkmi - otcom a matkou žalovaného,
čestné prehlásenie z 28. 01. 2016 podpísané G.. Y. M. a čestné prehlásenie z 08. 02. 2016 podpísané
U. E. sú spochybniteľnými dôkazmi, ktorými žalovaný nepreukázal skutočnú realizáciu úhrad finančných
prostriedkov. Kúpna zmluva uzatvorená medzi otcom žalovaného a žalovaným je podľa žalobcu fiktívnou
a tzv. zastieracím právnym manévrom. Otec žalovaného mal ako dlžník vedomosť o svojej podlžnosti

voči žalobcovi aj v priebehu rokov 2010 a 2011, avšak k zaplateniu tejto reálnej pohľadávky nedošlo,
preto odôvodnenie o zaplatení iných reálnych pohľadávok dlžníkom je neprijateľné. Opakovane vyslovil
pochybnosť vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v čase od 13. 03. 2014 do 07. 11. 2017, teda 45
mesiacov v skutočnosti nekonal a hodnotil dôkazy jednostranne v prospech žalovaného a postupoval
neobjektívne. Uviedol, že dôvodne pochybuje o nestrannosti a nezaujatosti súdu prvej inštancie v

konaní.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu zo 04. 06. 2018 opakuje
opätovnetieistéargumenty,ktoréuvádzalnapojednávaníajvodvolaní,naktoréžalovanývždyreagoval
a s ktorými sa zaoberal a plne vysporiadal aj súd prvej inštancie (dokonca aj odvolací súd v konaní s

totožným predmetom a totožným žalovaným, len s odlišným žalobcom). K výpovedi žalobcu sa vyjadril
vo svojom stanovisku, ktoré predložil v súdnom konaní ako reakciu na vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.
01. 2018. Žalovaný po dobu cca 7 rokov nežil so svojimi rodičmi a z ČR sa k nim nevrátil. Bezprostredne
po návrate sa nasťahoval do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom odporovacej žaloby, ktorú už predtýmužíval. Nehnuteľnosť si postupne zrekonštruoval pre účely vyriešenia svojej bytovej otázky a žije v nej
aj dnes so svojou manželkou. Navrhol potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, uplatnil si trovy
odvolacieho konania.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými žalobcom v odvolaní a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s
poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu (ďalej aj „odvolateľ“) v odvolaní odvolací súd dopĺňa
ďalšie dôvody.

7. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p.

7.1. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu

realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.
7.2. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C. s. p.).

7.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa XX. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Prvá odvolacia námietka vytýkajúca súdu prvej inštancie nepripustenie zmeny žaloby je irelevantná.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (v 40. bode) uviedol, že zmenu žaloby nepripustil,

lebo už z kúpnej zmluvy, ktorá má byť odporovateľným právnym úkonom, pripojenej k žalobe podanej
dňa 13. 03. 2014, vyplýva aké podiely a v akej výške boli jej predmetom. Argumentácia odvolateľa, že
navrhol zmenu žaloby v úvode pojednávania konaného 25. 01. 2018 po tom, čo žalovaný na základe
súdomuloženejpovinnostioznačilapredložilprávnetituly nadobudnutiavlastníctvaotcomžalovanéhok
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru pre

katastrálne územie a obec A. neobstojí. Odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie iba na doplnenie poukazuje na článok II. kúpnej zmluvy zo dňa 12. 08. 2011, vklad ktorej
bol povolený v konaní V 4049/2011 Okresného úradu XX.XXXX, katastrálneho odboru, podľa ktorého
sú predávajúci G.. Y. M. a G.. P. M. bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností C-KN parc. č. XXX a
C-KN parc. č. XXX a rodinného domu súp. č. XX v podiele 1/3 a 1/2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi

pozemku C-KN parc. č. XXX/X (v podiele 1/1). V súlade s týmito údajmi, známymi už v čase začatia
konania dňa 13. 03. 2014, žalobca navrhol pripustenie zmeny žaloby na pojednávaní dňa 25. 01. 2018.
Aj vzhľadom na právne posúdenie sporu by bolo pripustenie zmeny žaloby bez právneho významu.

9. K výtke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy na preukázanie (ne)primeranosti odplaty,

lebo neboli navrhnuté včas odvolací súd uvádza, že v návrhu na vykonanie dokazovania zo 06. 11. 2017
(faxové podanie č. l. 195 doplnené písomne na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2017 (č. l. 208)),
na ktoré konkrétne poukazuje odvolateľ, tento (na 3. a 4. strane tohto podania) uviedol, že skutočná
trhová cena nehnuteľností bola a aj v súčasnosti je neporovnateľne vyššia. Na základe spoľahlivýchúdajov získaných od realitných agentúr a znalca z odboru stavebníctva z Banskej Bystrice jednotková
hodnota pozemkov v intraviláne A. predstavuje sumu v rozpätí 95,- eur/m2 až 115,- eur/m2 a trhovú
hodnotu rodinného domu možno reálne stanoviť kúpnou cenou minimálne 140.000,- eur, takže spolu

je skutočná trhová cena spornej nehnuteľnosti minimálne 393.520,- eur predstavujúca prinajmenšom
5,6-krát vyššiu reálnu kúpnu cenu proti kúpnej cene 70.000,- eur. Žalobca sa takto vyjadril za účinnosti
Civilného sporového poriadku (aplikovateľného od 01. 07. 2016 podľa jeho § 470 ods. 1 aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak) po tom, čo bol súdom
prvej inštancie na začiatku pojednávania konaného dňa 21. 09. 2017 poučený o postupe dokazovania

podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Napriek tomu ani k faxovému podaniu, ani k jeho
doplneniu nepredložil jediný relevantný listinný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Navyše z obsahu
tohto podania nevyplýva, že žalobcom uvádzané trhové ceny boli zistené ku dňu prevodu sporných
nehnuteľností v roku 2011. Použitie prítomného času v slove predstavuje nasvedčuje, že žalobca
sa vyjadroval o trhových cenách nehnuteľností, ktoré mali byť podľa neho vyššie ako 70.000,- eur,
aktuálnych v čase zhotovenia jeho vyjadrenia. Odvolací súd iba pripomína, že v zmysle rozhodovacej

praxe súdov (v podrobnostiach viď odsek 12 odôvodnenia tohto rozsudku) okamihom rozhodným pre
posúdenie rovnocennosti prevodu dlžníkových vecí je jeho účinnosť; pri nehnuteľnostiach zapisovaných
do katastra nehnuteľností je to deň, ku ktorému nastali účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Rovnako
žalobca, ktorý navrhol na pojednávaní konanom dňa 25. 01. 2018 doplniť dokazovanie o písomné
vyjadrenie o cenách nehnuteľností v obci A., či už v súčasnosti alebo v roku 2011, neoznačil žiaden

relevantný konkrétny dôkaz, ktorý by mal byť na preukázanie tejto skutočnosti vykonaný, a to napriek
jeho zastúpeniu osobou znalou práva. Z takéhoto všeobecného prednesu nie je zrejmé, aký konkrétny
dôkaz mal žalobca v tomto sporovom konaní na mysli (napr. dopyty na realitné kancelárie, znalecký
posudok, internetová inzercia a pod.). Odvolací súd potom súhlasí so súdom prvej inštancie, že takýto
neúplný návrh na vykonanie dokazovania nebol prednesený v súlade so zásadou koncentrácie konania

(ktorá platila už v čase začatia konania, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle jeho
§ 120 ods. 4). Odvolateľovi nič nebránilo zabezpečiť relevantné listinné dôkazy a pripojiť ich 13. 03.
2014 k žalobe.

10. K odvolacej námietke týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý prerušil konanie z dôvodu

neskôr podanej žaloby, vedenej pod sp. zn. 17C/77/2014, uznesením z 24. 06. 2016, odvolací súd
udáva, že vtedy účinné ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré okresný
súd aplikoval, nešpecifikovalo, kedy má začať konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu. Podľa odvolacieho súdu týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivé súdne konanie, ani k porušeniu zásady rovnosti strán

sporu. Naopak, v uvedenom konaní bola riešená a časovo aj skôr vyriešená skutkovo aj právne obdobná
otázka (odplatnosti prevodu nehnuteľností a jej primeranosti), ktorá mohla mať vplyv na prejednanie
veci. Nezanedbateľným je, že žalobca svoju nespokojnosť s uvedeným procesným postupom súdu
prvej inštancie nevyjadril podaním opravného prostriedku (ktorý bol prípustný v zmysle § 202 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku a contrario).

11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. Citované zákonné ustanovenie zakotvuje všeobecné predpoklady možnosti odporovať právnemu
úkonu a právne dôsledky v prípade úspechu v konaní (relatívna neúčinnosť). Jedným z týchto
predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre úspešnosť žaloby, je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa (infraudem creditoris). Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 30 Cdo

4254/2010 alebo sp. zn. 30 Cdo 3775/2010, 30 Cdo 531/2009, 30 Cdo 2474/2003, príp. R XX/00 uviedol,
ževprípade,žedlžníkovprávnyúkonnemalzanásledokzmenšeniejehomajetku,pretožezaprevedené
veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá
primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu vymáhania pohľadávky veriteľa; aj keď
má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. zodpovedajúceho právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku

a na vymáhanie pohľadávky veriteľa môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív
- v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodným okamihom pre
posúdenie rovnocennosti prevodu dlžníkových vecí je jeho účinnosť; pri nehnuteľnostiach zapisovaných
do katastra nehnuteľností je to deň, ku ktorému nastali účinky vkladu do katastra nehnuteľností.Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. 11. 2008
sp. zn. 3Obo 258/2007, z ktorého vyplýva, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
nedôjde, ak je majetok dlžníka prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je

ekvivalentná. Okresný súd mal preukázané, že rodičia žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 12. 08.
2011 previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. A. za odplatu 70.000,- eur, ktorú im žalovaný
vyplatil. Otec žalovaného ako dlžník obdržal primerané protiplnenie; nebolo potom preukázané, že
by akýmkoľvek spôsobom ukracoval uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Záver o primeranosti
takto zjednanej odplaty (pri procesnej nedôslednosti odvolateľa v dokazovaní, ktorá vyplýva z odseku

9 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu) súd prvej inštancie odôvodnil logicky, v súlade s § 220 ods.
2 C. s. p. porovnávajúc ceny, za ktoré nadobudli nehnuteľnosti rodičia žalovaného v rokoch 1997 a
2007 s ich cenou, za ktorú ich získal žalovaný v roku 2011; jeho závery odvolateľ nespochybnil. Z
uvedeného vyplýva, že nie je splnený všeobecný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým
je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Aj keď žalobca aj v odvolacom konaní
namietol neprimeranosť kúpnej ceny nehnuteľnosti a jej skutočnú úhradu, urobil tak iba všeobecne,

neprodukoval žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by túto pochybnosť podložil.

13. V odvolacích hmotnoprávnych výhradách odvolateľ zopakoval argumentáciu o splnení zákonných
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka
stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná včas a žalobca voči

žalovanému disponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Nevyvrátil však záver okresného súdu o nenaplnení
všeobecnejpodmienkyodporovateľnostiprávnehoúkonu,ktorýmjeukrátenieuspokojeniavymáhateľnej
pohľadávky veriteľa rozobraté odvolacím súdom v bode 12 tohto rozhodnutia. Bez naplnenia tohto
predpokladu odporovateľnosti, určeného v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, je skúmanie splnenia
ďalších predpokladov, daných v § 42a ods. 2 - 5 Občianskeho zákonníka, nadbytočné. Odvolacími

námietkami smerujúcimi k tomu, či žalovaný mal v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka
vedomosť o úmysle svojho otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa, sa preto odvolací súd nezaoberal.

14. Nad rámec relevantných odvolacích dôvodov k poukazu odvolateľa, že otec žalovaného sa ako
dlžník v priebehu rokov 2010 a 2011 zbavil všetkého nehnuteľného majetku odvolací súd uvádza, že súd

prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním správne konštatoval, že otec žalovaného je naďalej
spoločníkom žalobcu ako existujúcej spoločnosti, ktorá je aktívna a vlastní majetok.

15. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku
o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a)

C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú
správnosť aj súlad s právnou úpravou.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok
na náhradu trov 100 % odvolacieho konania, ktorú mu voči žalobcovi odvolací súd priznal. V zmysle
ustanovenia§XX2ods.2C.s.p.ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.1. Na strane v spore neúspešného žalobcu v konaní vystupoval intervenient, s ktorým netvorili
nerozlučné procesné spoločenstvo. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní (pred súdom prvej
inštancie aj pred odvolacím súdom) nebolo potrebné osobitne rozhodovať o trovách konania
intervenienta.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).