Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616206387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: RadioLAN spol. s.r.o.,
so sídlom Kuklovská 9, Bratislava, IČO: 35 892 641, zast. Advokátska kancelária SOLICITOR SK s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 18, Bratislava, IČO : 36 867 683 proti žalovanej: V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
R. XXX, F. D., o zaplatenie 407,33 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky č. k. 7Csp/47/2016-45 zo dňa 20. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 7Csp/47/2016-66 zo
dňa 24.4.2018 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 7Csp/47/2016-66
zo dňa 24.4.2018 (týmto bolo v zmysle § 224 C.s.p. opravené nesprávne priezvisko žalovanej) uložil
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 105,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
59,- € od 26.7.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 6,73 € od 11.8.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 9,90 € od 11.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 9,90
€ od 11.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 9,90 € od 11.11.2013 do zaplatenia a vo

výške 5,25 % ročne zo sumy 9,90 € od 11.12.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej
nepriznal náhradu trov konania.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 43 ods. 1 a ods. 12 písm. b/, 44 ods. 1,
ods. 10 písm. b/ a ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z. a § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. k/
a ods. 5, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o pripojení zo dňa 10.7.2013

poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v
predmetnej zmluve o pripojení. Žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby.
Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanej
poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení
vystavil a doručil žalovanej faktúru č. XXXXXXXX na sumu 59,- € s dátumom splatnosti 25.7.2013,
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 6,73 € s dátumom splatnosti 10.8.2013, faktúru č. XXXXXXXX na sumu
9,90 € s dátumom splatnosti 10.9.2013, faktúru č. XXXXXXXX na sumu 9,90 € s dátumom splatnosti

10.10.2013, faktúru č. XXXXXXXX na sumu 19,90 € s dátumom splatnosti 10.11.2013 a faktúru č.
XXXXXXXX na sumu 9,90 € s dátumom splatnosti 10.12.2013. Žalovaná cenu za poskytnuté služby
neuhradila. Súd preto v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancieju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. -
k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5% (od
8.5.2013 do 12.11.2013) a 0,25% (od 13.11.2013) + 5 percentuálnych bodov.

1.2. Žalobcom uplatnený nárok v sume 302,- € (suma 3,- € titulom upomienky a suma 299,- €
titulom zmluvnej pokuty), súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXX
vyúčtoval žalovanej sumu 3,- € za zaslanie upomienky podľa čl. 4 bodu 4.5 Všeobecných zmluvných
podmienok žalobcu v spojení s tarifou. Žalobca však súdu žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že

by žalovanej skutočne upomienku zaslal. Súd preto žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť.

1.3. Zmluvnú pokutu v sume 199,- € (faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 20.11.2013) a v sume
100,- € (faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 17.1.2014) žalobca vyúčtoval žalovanej, ako sankciu
v súlade s bodom 2.3. ods. 4 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok v spojení s bodom 9
Zmluvy, v zmysle ktorých je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 199,- € v

prípade porušenia zmluvnej povinnosti (žalovaná nezaplatila cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní
po dni splatnosti, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu Zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím
doby viazanosti) a sankciu v súlade s bodom 2.5.4. ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok v
zmysle ktorého je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 100,- € v prípade
nevrátenia koncových telekomunikačných zariadení, ktoré jej boli zapožičané. Zmluvná pokuta v sume

100,- € je uvedená iba vo Všeobecných podmienkach, ktoré žalovaná nepodpísala. Dojednanie o
zmluvnej pokute nebolo súčasťou listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o
zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné
dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň
poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého

„v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“
V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania tejto zmluvnej pokuty v
písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v

zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti
prvoinštančný súd poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.7.2013, sp.
zn. 11C/37/2013, ktorým súd zmluvnú podmienku obdobného znenia (ako je uvedená v bode 2.5.4
ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok) vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj v tomto
prípade súd zastáva názor, že znenie zmluvnej podmienky v bode 2.5.4 ods. 1 Všeobecných zmluvných

podmienokžalobcupredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkovdanomustanoveníjejednak
pre prípad nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia dojednaná zmluvná pokuta vo výške
100,- €, avšak zároveň zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká možnosť žalobcu domáhať sa nároku na
náhradu škody vzniknutej najmä, no nielen z dôvodu straty, poškodenia, či nevrátenia zariadení. Toto
zmluvné ustanovenie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko je neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaným, keďže umožňuje žalobcovi uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu a zároveň aj cenu
koncového telekomunikačného zariadenia.

1.4.Pokiaľišloozmluvnúpokutuuplatnenúžalobcomvsúladesbodom2.3ods.4písm.a/Všeobecných

zmluvných podmienok v spojení s bodom 9 Zmluvy, aj túto prvoinštančný súd považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami
považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase

uzavretia zmluvy v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade

ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná
smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať
ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzispotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len

demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri
posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej
zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k
úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i
na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Žalobca ako

dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných
povinností vznikne žalovanej ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo
konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo.
Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký
čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Súdna kontrola štandardných

zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie.
V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych
mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ
rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného

vzťahu. Takáto zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

1.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia sumy 407,33 €, úspešný bol v časti 105,33 €, t.j. 26 %, v časti o zaplatenie sumy

302,- € bola úspešná žalovaná, t.j. 74 %. Celkový úspech žalovanej bol teda 48 % (74 % - 26%). Keďže
žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej
inštancie nesprávne právne posúdenie veci, a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad nevrátenia zapožičaného
zariadenia vo výške 100,- € nie je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Nesúhlasil tiež s tým,

že na platnosť takejto zmluvnej podmienky je potrebné, aby bola individuálne dojednaná. Súd sa vôbec
nezaoberal skutočnosťou, či takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, podľa žalobcu to tak nie je a táto podmienka
je primeraná. Žalovaná nevrátením zapožičaného zariadenia podstatným spôsobom porušila zmluvné
podmienky, bezdôvodne sa obohatila, spôsobila žalobcovi škodu a súd mu odňal možnosť si túto škodu

kompenzovať. Tým súd zvýšil nerovnováhu v neprospech žalobcu. Výška zmluvnej pokuty objektívne
nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalobcom poskytnuté benefity (zapožičanie telekomunikačných zariadení) sú kompenzované pokutou
v primeranej výške.

2.1. K zmluvnej pokute dojednanej v bode 2.3. ods. 4 písm. a/ Všeobecných podmienok v spojení s
bodom 9 Zmluvy žalobca uviedol, že by mala v súdnej kontrole obstáť zo zreteľom na povahu, obsah
a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy.
Súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná vedome, úmyselne a hrubým spôsobom
porušovala svoju základnú zmluvnú povinnosť, keď sa dostala do omeškania s úhradou ceny za

poskytnuté služby hneď po uzavretí zmluvy, pričom bola dohodnutá viazanosť 24 mesiacov. Týmto
rozhodnutím súd nevyvážil práva strán sporu, čo má za následok, že žalovaná bez postihu a bez sankcií
vystúpila zo zmluvného vzťahu, zatiaľ čo žalobcovi vznikla škoda, nedosiahol predpokladaný zisk a
hospodársky si poškodil. Z tohto dôvodu žalobca považoval rozsudok za nepreskúmateľný. Zmluvnápokuta 199,- € predstavuje sankciu za porušenie povinnosti žalovanej za to, že jej zavinením došlo k
ukončeniu zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti (24 mesiacov). Viazanosť
bola dojednaná kvôli akciovým benefitom, ktoré žalobca poskytol žalovanej (znížená cena za poskytnutú

službu, zľavnené zriadenie služby a poskytnutie WiFi routera do bezplatného užívania. Žalobca prišiel
tiež o zvyšnú sumu, ktorú mala žalovaná uhradiť za plánované využívanie služieb do konca viazanosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nepovažoval žalobca túto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú.
Žalobca mal za to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a nevyvolávala značný nepomer v právach
a povinnostiach zúčastnených strán v neprospech spotrebiteľa. Súd by mal v rámci kontroly zmluvných

podmienok zohľadňovať okolnosti konkrétneho prípadu a neochraňovať nad primeranú mieru tých
spotrebiteľov, ktorí opakovane porušujú svoje povinnosti. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s vyššie
uvedenou argumentáciou, navrhol žalobca, aby súd podľa § 545a Občianskeho zákonníka zmluvnú
pokutu primerane znížil.

2.2. Záverom svojho odvolania žalobca uviedol, že má za to, zmluvná pokuta bola dojednaná písomne.

Podľa bodu 5 Zmluvy, ktorú žalovaná podpísala, zmluvné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy a je preto nesporné, že boli žalovanej odovzdané. Ďalší podpis žalovanej na zmluvných
podmienkachbybolnadbytočný.Žiadenpredpisnevyžaduje,abyspotrebiteľokremzmluvypodpisovalaj
obchodné podmienky. V tomto prípade nie je možné poukazovať na nález Ústavného súdu ČR, nakoľko
v tam uvádzanom spore všeobecné podmienky neboli súčasťou zmluvy, zatiaľ čo v tomto spore boli

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.

1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po
právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná dňa 10.7.2013 uzavreli Zmluvu o pripojení, na základe
ktorej žalobca ako prevádzkovateľ poskytoval žalovanej ako účastníčke internetové pripojenie a dátové
prenosy. Za poskytovanie služieb žalobca vystavil žalovanej faktúry, dlžnú sumu, ktorá predstavovala
poplatky za poskytnuté služby žalobcovi, súd prvej inštancie priznal a v tejto časti rozsudok nebol

napadnutý odvolaním. Okrem toho žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa
1.10.2013 na sumu 3,- € titulom poplatku za upomienku; faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 20.11.2013
na sumu 199,- € titulom zmluvnej pokuty podľa bodu 9 Zmluvy o pripojení v spojení s bodom 2.3. ods. 4
písm. a/ Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu (VZP) v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
- žalovaná nezaplatila cenu za poskytnutú službu ani 45 dní po dni splatnosti, v dôsledku čoho došlo

k ukončeniu zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti; a faktúru č. XXXXXXXX
splatnú dňa 17.1.2014 na sumu 100,- € titulom zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5.4. ods. 1 VZP, v zmysle
ktorého je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 100,- € v prípade nevrátenia
koncových telekomunikačných zariadení, ktoré jej boli zapožičané.

7. Pokiaľ ide poplatok za upomienku vo výške 3,- €, jeho nepriznanie žalobca v odvolaní nijako
nesporoval, odvolací sú sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že odoslanie upomienky
žalovanej nebolo v konaní preukázané.

8. Zmluvná pokuta nárokovaná žalobcom pozostáva z dvoch samostatných častí majúcich odlišný

zmluvný základ, preto je potrebné sa každou z nich zaoberať osobitne.

8.1. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta vo výške 100,- €,
ktorá bola predmetom faktúry č. XXXXXXXX, a ktorú si žalobca uplatnil na základe ustanovenia bodu2.5.4. ods. 1 VZP, nebola platne dojednaná. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne
vyžaduje pre platné dohodnutie zmluvnej pokuty písomnú formu takéhoto právneho úkonu. Nedostatok
tejto formy je sankcionovaný neplatnosťou v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná

zmluvná pokuta je založená výlučne ustanovením VZP žalobcu, ktoré neboli žalovanou podpísané. Nie
je vylúčené, aby boli práva a povinnosti účastníkov zmluvy, dokonca i spotrebiteľskej, upravené i v
obchodných či zmluvných podmienkach alebo iných od samotnej zmluvy odlišných súčastiach zmluvnej
dokumentácie, avšak súčasťou takejto dokumentácie nesmú byť zmluvné dojednania, pre platnosť
ktorých sa na základe zákona alebo dohody účastníkov vyžaduje písomná forma. Zachovanie písomnej

formy je možné iba vtedy, ak príslušný právny úkon je zachytený na listine, ktorá bola účastníkmi
právneho úkonu podpísaná. Vzhľadom na neplatnosť zmluvnej pokuty uvedenej v bode 2.5.4. ods. 1
VZP pre nedostatok jej formy, je potom už zbytočné zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalobcu
týkajúcou sa najmä primeranosti tejto zmluvnej pokuty a vysvetľujúcej jej význam pre žalobcu, a to pre
jej irelevantnosť.

8.1.1. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že VZP slúžia na úpravu menej významných práv a
povinností technického charakteru, nemajú byť prostriedkom na skrytie pre spotrebiteľa potencionálne
nepriaznivýchzmluvnýchdojednaní.Niejeprípustnéaneexistujelegitímnydôvod,abydoVZP(prípadne
ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej
forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú

pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich nevšimne. Takéto netransparentné dojednanie
podstatného zmluvného dojednania je teda tiež v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj nález Ústavného
súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011). Poukaz súdu prvej inštancie na predmetné
rozhodnutie Ústavného súdu ČR bol správny, hoci zmluvná pokuta dojednaná vo VZP je neplatná bez
ďalšieho už len z dôvodu nedodržania písomne formy.

8.2. Na rozdiel od zmluvnej pokuty podľa predchádzajúceho odseku bola zmluvná pokuta upravená
v bode 9 Zmluvy o pripojení vo výške 199,- € dohodnutá písomne, priamo v zmluve, ktorú žalovaná
podpísala. Predmetné zmluvné ustanovenie je však neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko zakladá značnú nerovnováhu

medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, k čomu správne dospel i súd prvej inštancie.
Predovšetkým táto zmluvná pokuta dopadá podľa dikcie bodu 9 Zmluvy na akékoľvek porušenie
zmluvnej povinnosti a to výlučne zo strany používateľa - spotrebiteľa. Prípadné porušenie zmluvnej
povinnosti zo strany dodávateľa sankcionované nie je. Takto široké vymedzenie zmluvnej pokuty je
potom z povahy veci tiež neprimerané a v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch neprípustné, nakoľko

neúmerne a tvrdo zhoršuje postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany tým, že umožňuje
dodávateľovi vyúčtovať spotrebiteľovi pomerne vysokú zmluvnú pokutu aj za menej závažné porušenie
zmluvy.

8.2.1. Žalobca v odvolaní poukazoval na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, kedy bola zmluvná

pokuta žalovanej uložená za porušenie povinnosti platiť za žalobcom dodané služby riadne a včas,
pričom v dôsledku omeškania žalovanej došlo k zániku zmluvy dohodnutej s 24-mesačnou viazanosťou
na začiatku obdobia viazanosti. Súd však nemôže pri kontrole zmluvných podmienok prihliadať len na
konkrétny izolovaný prípad, kedy sa uplatnenie vo všeobecnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže
javiťprimerané.Súdpriprieskumezmluvyzhľadiskajejsúlades§53Občianskehozákonníkaposudzuje

znenie každého zmluvného dojednania v abstraktnej rovine, teda bez ohľadu na to kedy a akým
spôsobom dodávateľ pristupuje k jeho uplatňovaniu. Spotrebiteľ v ideálnom, zákonom predpokladanom
a preferovanom stave nesmie byť vystavený ani len hrozbe porušenia jeho práv neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, nakoľko tieto v zmluve nesmú byť vôbec prítomné. Už len ich zahrnutie
do zmluvy dodávateľom predstavuje z jeho strany porušenie práva. V zmysle § 53 ods. 1 veta prvá

Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy takéto ustanovenia obsahovať nesmú. Hoci v danom
prípade došlo zo strany žalovanej k porušeniu zmluvných povinností na začiatku zmluvného vzťahu, nič
by žalobcovi nebránilo uplatniť si zmluvnú pokutu v plnej výške, aj keby si žalovaná riadne plnila všetky
svoje zmluvné povinnosti až takmer do konca zmluvného vzťahu a k ich porušeniu by došlo krátko pred
koncom viazanosti alebo dokonca aj po jej uplynutí. Zostáva ešte dodať, že vzhľadom na neplatnosť

dojednania zmluvnej pokuty, neprichádza do úvahy jej moderácia podľa § 545a Občianskeho zákonníka,
ako to navrhoval paradoxne žalobca.9. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).