Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010326
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818010326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, v trestnej veci obžalovaného Y.. Y. Z. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného

Y.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX U. C., M. F. F. XXXX/XX, C.,

oslobodzuje,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 218/18 zo dňa 10.09.2018 za
skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného
zákona, ktorý mal spáchať tak, že

ako otec maloletého Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, v Rožňave, najmenej od 01.03.2018 do 14.05.2018, maril
výkon neodkladného opatrenia Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 5P/125/2017 zo dňa 01.03.2018, na
základe ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky Y. Y. T., bytom N. Č.. XX, okres C.

a on ako otec sa dočasne mal s maloletým stretávať každý utorok a štvrtok od 11.30 hod do 18.00 hod.
s tým, že si mal maloletého prevziať po skončení vyučovania v priestoroch Základnej školy na Ul. A. v
C. a vrátiť ho matke riadne a včas v mieste jej bydliska a každú sobotu v čase od 09.00 hod do 20.00
hod. s tým, že si mal maloletého prevziať v mieste bydliska matky a na tom istom mieste dieťa riadne
a včas matke odovzdať, pričom však maloletého vyzdvihoval zo školy aj mimo dni určené v uznesení
okresného súdu, následne maloletého matke v dobe od 17.01.2018 vôbec neodovzdal, zdržiaval sa s
ním na rôznych miestach, prípadne maloletého odovzdal bez vedomia matky do dočasnej starostlivosti
cudzej osoby a takto konal aj napriek tomu, že matka maloletého podala dňa 29.01.2018 návrh na výkon

neodkladného opatrenia a aj potom ako mu bola vo veci výkonu rozhodnutia vedenej na Okresnom súde
Rožňava, sp. zn. 7Em/1/2018 dňa 01.03.2018 uložená povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti
matky, pričom maloletý bol do osobnej starostlivosti matky vrátený až dňa 14.05.2018, potom ako bol
obžalovaný zadržaný príslušníkmi OR PZ OKP Rožňava,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalca, listinnými dôkazmi a na základe

toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný Y.. Y. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil v súlade s § 257 ods. 1
písm. a) Tr. por., že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku.Obžalovaný vypovedal, že v obžalobe je nesprávne uvedené, že z jeho strany malo dôjsť k mareniu
úradného rozhodnutia do 14.05.2018, pretože dieťa mu bolo odňaté oveľa skôr, a to 04.05.2018.

Dňa 18.04.2018 podával trestné oznámenie, pretože on aj jeho syn Y. boli zbití. Syn bol tri dni na
chorej,obžalovanýbolpráceneschopnýdesaťdní.Malzáujemdodržiavaťdobustanovenúneodkladným
opatrením, avšak matka nebola nikdy v čase, kedy jej chcel dieťa odovzdať, prítomná. Naháňal ju až do
W., kde aj keď jej povedal, že jej doniesol dieťa, ona išla do práce. Obžalovaný adresoval manželke aj
výzvu,abysadohodli.Nereagovalanaňu.Usociálnejpracovníčkyp.L.bolvykonanýpohovor,poktorom

poslaladieťadomovsobžalovaným,pretoževidela,čosadeje.Dňa03.05.2018oznámilriaditeľoviškoly,
že si syna na druhý deň neprevezme, pretože bude odcestovaný, a príde poňho opatrovateľka p. L.. Dňa
04.05.2018 si však po syna prišla jeho matka, s ktorou syn odišiel iba pod vyhrážkami riaditeľa školy,
že v opačnom prípade pôjde do Dobšinej. K odňatiu dieťaťa došlo bez jeho vedomia. Dňa 06.05.2018
neskoro večer matka dieťaťa obžalovanému volala, aby si prišiel po syna. Po deviatej večer si prišiel
po syna aj s policajtmi. Matka mu ho odovzdala so slovami tu máš ber si ho. Oznámil jej, že v stredu

musí cestovať do zahraničia, lebo rozbieha živnosť. Na jeho žiadosť mu potom matka odovzdala synov
cestovný pas a zbalenú tašku. Na predmetný deň sa dohodol s p. L., aby mu syna postrážila, pretože
ho mal opäť on. Dňa 07.05.2018 mala matka dieťaťa rannú zmenu, čo potvrdzuje, že nemohla byť so
synom. Musel s ním navštíviť traumatológiu. MUDr. F. mu odporučil nejsť do školy. Syn mu nikdy nebol
ľahostajný, vždy sa o neho staral. Matka mala iné záujmy, iných chlapov. Dňa 09.05.2018 nakoniec

spoločne odcestovali do Švajčiarska. Na Slovensko sa vrátili napriek pôvodnému plánu až 13.05.2018,
lebo cestou späť sa im pokazilo auto. Uviedol, že svojej manželke nikdy nebránil, aby si išla po syna do
Čučmy k opatrovateľke. Mrzí ho, že 09.05.2018 prišla k p. L. polícia. Opatrovateľka policajtom oznámila,
že syn je s obžalovaným. Dňa 14.05.2018 bol obžalovaný so synom na kontrole u MUDr. F.. Následne
syna odviedol do školy, na čo ho zadržala polícia. V čase, keď mal dieťa pri sebe, ho preberal zo školy

aj mimo rozhodnutím určených dní, pretože syn ho telefonicky kontaktoval, že mama po neho neprišla.
Syn mal problémy so slovenčinou, tak ho doma doučoval. Učil ho tiež cudzie jazyky, ruský, anglický a
nemecký. Okrem toho zabezpečoval jeho odvoz a dovoz zo školy aj na krúžky. Učil sa s ním, písal s
ním domáce úlohy. Súkromne ho učil hrať na gitaru. V súčasnosti nosí synovi do školy desiatu, ktorú mu
posiela prostredníctvom učiteľky. Navštevuje učiteľa so záujmom o jeho prospech. Dieťa odovzdával p.

L. v čase, keď sám nemohol byť so synom a matka na syna nemala čas. Dieťa chcel matke odovzdať
opakovane. Dňa 24.01.2018 na sociálke. Matka však neprišla a kolízna opatrovníčka ho poslala domov.
Nechcela o tom spísať ani správu. Tiež v mieste bydliska matky. Matka však buď nebola doma, alebo
odkázala, že si ho prevziať vôbec nejde. Nechodila ani na rodičovské združenia. Namiesto seba tam
posielala staršiu dcéru.

Poškodená uviedla, že kým bývala s obžalovaným v spoločnej domácnosti, obžalovaný nesúhlasil s
tým, aby si urobila opatrovateľský kurz a zamestnala sa. Chcel, aby sa starala o dieťa pod zámienkou,
že inak ju a jej deti vyhodí z domu. Po ukončení kurzu tak skutočne urobil. Všetky ich veci vyhádzal
na dvor. Matka obžalovaného im poskytla ubytovanie. Každý deň potom chodil obžalovaný k matke za

synom, brával si ho a večer ho vracal späť. Keď si však našla prácu a samostatné bývanie, každý
deň poňho chodil do školy. Poškodená musela v tom čase pracovať 12 hodín. Pred Vianocami 2017
sa dohodli, že on bude mať syna na Vianoce a ona na Nový rok. Obžalovaný však syna vzal a viac
ho nevrátil. Na základe rozhovoru s pracovníčkou orgánu sociálnej kurately poškodená podala na súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a

upravil styk otca s maloletým. Obžalovaný nerešpektoval ani rozhodnutie súdu. V čase, keď pracovala,
vyberala podľa vzájomnej dohody dieťa zo školy buď matka obžalovaného alebo dcéra O., ktorá má
19 rokov. Dieťa však napriek tomu, že starostlivosť bola zabezpečená opakovane vybral obžalovaný
tak, že prišiel a vzal si syna so sebou. Mala tiež záujem dohodnúť sa s riaditeľom školy na družine, ale
obžalovanýstýmnesúhlasilasynavyberalsám.Najdlhšieobdobie,počasktoréhosvojhosynanevidela,

bolo pred Vianocami. Boli obdobia, kedy sa obžalovaný previezol so synom na aute okolo jej pracoviska.
Syna k sebe volala, on však pozeral do zeme, nechcel k nej ísť. Viackrát si sama musela ísť po syna k
obžalovanému. Dlhšie ho nevidela aj v čase, keď bola nahlásiť únos. Keď dieťa navštívila v škole, bolo
zhovorčivé, objalo ju, sedelo jej na kolenách. Po príchode svojho otca však sklonilo zrak a oznámilo,
že už musí ísť. Na otázky, prečo nechce bývať s poškodenou syn odpovedal, že nemôže, nechce. Na

rodičovskéchodilaona,razbolajejstaršiadcéra.Keďnemohlaprísťnarodičovské,sučiteľomsidohodla
individuálny termín. Obžalovanému navrhla striedavú starostlivosť, ktorú on v tom čase odmietol. Tiež
navrhla, aby obžalovaný preberal syna zo školy, keďže odmietal družinu, avšak trvala na tom, aby jej
ho o šiestej doniesol domov, čo on nerešpektoval. O p. L. sa dozvedela, až keď pri niektorom úkoneodpovedal obžalovaný na otázku, kde je Y.. Nepoznala ju. Nikdy predtým pri nej nebola. Vždy, keď sa
pýtala na dieťa, obžalovaný jej povedal, že je oň postarané. Niekedy jej zvykol poslať fotky, že syn plače
a chce ísť k nej s tým, že mu povedal, že si na to musí zvyknúť. Poškodenej sa nikdy nestalo, že by dieťa

nechala doma samo. Vždy s ním bola doma aspoň jeho sestra alebo stará mama. Poškodená najskôr
uviedla, že o ceste obžalovaného so synom do Švajčiarska vedela a dala naň súhlas. Neskôr si však
uvedomila, že nemá dôvod so všetkým ihneď súhlasiť, keď obžalovaný jej nedá svoj súhlas nikdy na nič.
Po krátkom uvážení uviedla, že nevedela o tom, že majú ísť do Švajčiarska obaja. Dozvedela sa to, až
keď si doma syn zabudol telefón, v ktorom našla letenky pre oboch, z toho check in bol urobený iba na

obžalovaného. Volala obžalovanému, ktorý jej povedal, že syn je s ním. Keď si informáciu chcela overiť v
škole, povedali jej, že dieťa je na vyučovaní. Po chvíli poškodená uviedla, že v škole nebol. Túto situáciu
riešila s políciou. Spolu s políciou a zástupcom sociálnej kurately išla k obžalovanému domov. Nikto tam
nebol. Spomenula si, že obžalovaný jej spomínal p. L., avšak ani tam sa jej syn nenachádzal. Vedela, že
obžalovaný sa zvykne vracať zo Švajčiarska v nedeľu. V pondelok 14.05.2018 si syna prevzala zo školy
a išla spolu s ním a mamou obžalovaného na políciu. Syn povedal, že posledných päť dní bol u p. L. a

tá ho poslala v čase príchodu polície skryť sa dozadu ku koňom. Uviedla, že synov pas obžalovanému
odovzdala ešte v čase, keď nemali žiadne problémy. P. L. stretla 04.05.2018 v škole. Syn mal na zošite
napísané povolenie na vyzdvihnutie zo školy pre p. L.. Dieťa robilo cirkus, že nechce a nemôže ísť
k poškodenej, ale chce ísť k tete Y.. Po privolaní sociálnej kurately a polície si dieťa napokon vzala
poškodená. Aby dieťa upokojila, ubezpečila ho, že jeho otec sa vráti zo Švajčiarska v nedeľu a bude si

ho môcť vziať. Syn bol v strese a požiadal ju, aby volala tatinkovi, lebo nechce, aby bol sám. V súvislosti
s tým kontaktovala obžalovaného. Poškodená súhlasila s prevzatím dieťaťa aj mimo rozhodnutia, keďže
to synovi sľúbila. Nedohodla dobu, kedy sa má dieťa vrátiť späť. Poškodená nemôže povedať a nikdy ani
netvrdila, že by sa obžalovaný o svojho syna nestaral, nedal mu najesť. Ale keď bol syn s ním, nie vždy
chodil do školy, obžalovaný mu robil úlohy, keď syna stretla, bol špinavý a smrdel. Poškodená uviedla, že

výzvu obžalovaného na zmenu termínov styku s dieťaťom nedostala. So psychologicko-pedagogickým
vyšetrením syna z dôvodu nepriaznivých školských výsledkov nesúhlasila, pretože je toho názoru, že
takéto výsledky dosahoval, iba keď bol u otca. V súčasnosti sa mu venujú, učí sa a jeho prospech sa
zlepšil.

Svedkyňa Y. L. vypovedala, že s obžalovaným sú kamaráti. Na základe dohody s ním sa niekedy zvykla
starať o jeho syna, pretože jeho matka si ho nevyzdvihovala zo školy. Nevedela komu bolo dieťa súdom
zverené do osobnej starostlivosti. Zistila to až pri osobnom kontakte s poškodenou v škole. Poškodenú
pozná iba z videnia. Myslí si, že poškodená vedela, že dieťa je občas u nej, pretože to vydedukovala
z telefonického rozhovoru obžalovaného a poškodenej, aj keď hovorili po portugalsky. Y. sa vždy pri

zmienke o mame rozplakal. Podľa nej sa bál, že príde mamka, nechcel ísť vonku. Podľa jej vyjadrenia
k nej obžalovaný prišiel aj so synom asi 14.05.2018 s tým, že musí pracovne odcestovať. Nevedela
kam. Ešte ten večer prišla poškodená s políciou a kolíznou opatrovníčkou hľadať Y.. Nasledujúci deň
jej obžalovaný volal, že ho zatkla polícia. Dieťa pri nej v čase, keď ho poškodená prišla hľadať nebolo,
sprístupnila aj pivnicu a dvor. Dieťa bolo podľa svedkyne vždy čisté, šaty malo opraté a bolo najedené.

Znalkyňa MUDr. R. J. z odboru psychiatria predniesla závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých
obžalovaný nie je a ani v minulosti nebol duševne chorý, neboli zistené známky závislosti od alkoholu
ani iných psychotropných látok. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. V čase spáchania skutku bol
schopný rozpoznať následky svojho konania a chápe zmysel trestného konania.

Svedkyňa Mgr. X. E., matka obžalovaného, vypovedala, že s nimi nežila v spoločnej domácnosti, a preto
sa nevie vyjadriť k nedodržaniu neodkladného opatrenia jej synom. Mala záujem vidieť svojho vnuka a
bola za ním dvakrát v škole. V čase po určení styku súdom, keď mala prevziať dieťa poškodená, prišiel
do školy obžalovaný, po svedkyni kričal, dieťa bolo nervózne, vystresované, plakalo. Keď sa okolo nich

zhromaždili aj ďalšie deti, radšej odišla. Po tom, čo obžalovaný dieťa vzal na Vianoce, poslali dieťaťu
vianočný pozdrav do školy, aby ho dostalo. Naposledy ho videla, keď ho odňali p. L.. Pre svedkyňu
bolo stresujúce, že jej malý vnuk musel na polícii podpisovať policajný papier. V tom čase mala iba
sprostredkované informácie. V súčasnosti sú v kontakte, svedkyňa sa s vnukom učí. Odkedy trvajú
problémy, väčšinu času trávi v Rožňave, aby sa mohla venovať vnukovi. Od Y.Z. spolužiakov vie, že

obžalovaný Y. povedal, že ho mama chce dať zavrieť. Svedkyňa nemá momentálne s obžalovaným
žiadny vzťah. Obžalovaný jej povedal, že má zdochnúť. Jej vnuk je podľa nej zo svojho otca sklamaný,
pretože vidí, že mu klamal.Svedkyňa O. X. Y. E., dcéra poškodenej, uviedla, že keď obžalovaný doniesol Y., zišla s poškodenou
k autu, aby dieťa spoločne prevzali. Y. začal kričať, plakať, nesúhlasil. Kým obžalovaný išiel po jeho
veci, priviedli ho do bytu. Keď obžalovaný zdola zazvonil, aby im tieto veci odovzdal, Y. začal znovu

plakať, že chce ísť k otcovi. Obe ho preto opätovne odprevadili k autu obžalovaného. Na ulici došlo k
nedorozumeniu. Obžalovaný strčil do svedkyne. Kým ju poškodená bránila, on ťahal svedkyňu za vlasy.
Kričali na okoloidúcu pani, aby volala políciu. Najdlhší čas, čo s bratom nebola, bolo asi pol roka, keď bol
s obžalovaným. Brat jej zvykol povedať len to, že to musí byť tak, že on musí byť s otcom. Starostlivosť
oňho bola vždy zabezpečená prostredníctvom jeho matky, starej matky a sestier. V minulosti sa raz stalo,

že obžalovaný doniesol Y., keď poškodená nebola doma. Svedkyňa prejavila ochotu prevziať svojho
brata a postarať sa o neho, avšak obžalovaný vošiel do bytu, pred Y. ju chytil pod krk, dal jej facku alebo
päsťou do tváre a spolu s Y. odišiel. Svedkyňa zastupovala poškodenú na rodičovskom združení vtedy,
keď naň sama nemohla ísť.

Podľa § 135 ods. 2 Tr. por., § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátorky súd prečítal

zápisnicu o výsluchu svedka mladšieho ako 18 rokov, V. T. E., dcéry poškodenej, z ktorej vyplýva, že v
rodine majú navzájom dobré vzťahy. Ak dochádza k nezhodám, ide iba o bežné súrodenecké hádky. S
bratom sa hrajú a chodia na výlety. Y. sa s mamou často pred spaním rozpráva, ako by chceli byť spolu
a ísť na výlet. Obžalovaný nechce, aby sa svedkyňa stretávala so svojím bratom osamote, vždy len v
jeho prítomnosti. Keď ho raz obžalovaný doniesol, mama sa sprchovala a nechcela ísť poňho dole, lebo

už vedela, že s ňou zase nepôjde. Zišla k nemu preto svedkyňa, ktorej oznámil, že nemôže ísť, ale ak
mu papu dovolí, iný deň pôjde. Poškodená nebola doma v čase, keď ho doniesol iba vtedy, keď mala
nočnú. Odkedy jej súd zveril syna, nočné už nerobí. So staršou sestrou ho nechcel nechávať. Obviňoval
ju, že Y. bije. Svedkyňa však poprela, že by bola niekedy svedkom takého incidentu. S obžalovaným
chodil na veľa výletov a pomáhal mu s domácimi prácami. Spomínal, že by s ním bol rád, no musel by

prestať klamať. Nezhody medzi jej matkou a obžalovaným sa mali začať, keď jej matka začala lepšie
rozumieť po slovensky, chcela si doplniť vzdelanie a byť finančne sebestačnejšia, aj vzhľadom na svoje
dcéry a ich potreby. Obžalovaný s tým nesúhlasil, na druhej strane poškodenej vyčítal, že nezarába a
neplatí účty. K svedkyni sa správal dobre. K Y. ešte lepšie, lebo bol jeho synom. K jej sestre sa nesprával
pekne, pretože mu nie vždy chcela pomáhať a povedala svoj názor.

Ako svedkyňa vypovedala k správnosti a úplnosti výsluchu svedka mladšieho ako 18 rokov V. T. E.
a k spôsobu vykonania tohto výsluchu Mgr. N. L., ktorá potvrdila, že svedkyňa v prípravnom konaní
vypovedala spontánne, zo strany vyšetrovateľa na ňu nebol vyvíjaný nátlak. Podľa jej názoru vypovedala
pravdivo.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátorky súd prečítal zápisnicu o výsluchu
svedka Bc. T. V., v ktorej vypovedal, že dňa 10.05.2018 v poobedňajších hodinách vyhlásil pátranie
po Y. Z., ktorého nezvestnosť oznámila jeho matka. Následne opakovane kontaktoval obžalovaného
cez služobný aj súkromný telefón. Asi po piatom raze obžalovaný zdvihol a oznámil, že syn je s ním u

známych v Nemecku, je v poriadku a vrátia sa v nedeľu. Neskôr mu už nezdvihol.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd prečítal znalecký posudok
znalkyne PhDr. Viery Truskovej z odboru psychológia zo záverov ktorého vyplýva, že rozumová a
intelektuálna úroveň, ako aj pamäťové schopnosti obžalovaného sú v pásme priemeru. Je pomerne

vysoko pravdepodobné, že veci popisuje tak, ako sa udiali. Vyjadruje sa prevažne racionálne. Nie sú u
neho prítomné tendencie k zakrývaniu skutočnosti alebo prehnanému stupňovaniu prejavov. Všeobecná
aj špecifická vierohodnosť je zachovaná v plnej miere. Zvýšené L-lži skóre s miernou tendenciou k
sociálnejžiadúcnostiznalkyňanehodnotívrodinnejsituáciiobžalovanéhoakovýznamné.Netrpížiadnou
afektívnou poruchou. Sú u neho prítomné prvky strachu a sociálnej interakčnej ako aj komunikačnej

bariéry vo vzťahu k manželke. Rozpadom rodiny u neho vznikli obavy o budúcu výchovu maloletého.
Jeho výchovné aj spoločenské kritériá sú diametrálne odlišné od tých manželkiných. Ide o neurostabilnú
osobnosť. Vzťah medzi obžalovaným a jeho synom je vyvážený. Syn ho považuje za vzor, má ho rád.
Vzťahy s ostatnými členmi rodiny sú narušené. Trestné konanie v tejto veci súvisí s civilným konaním
vo veci rozvodu manželstva a určenia styku otca s maloletým dieťaťom.

Súd sa oboznámil s informáciou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti, podľa ktorej dňa
09.05.2018 vycestoval obžalovaný aj so synom linkou W6-2269 do Švajčiarska. Rovnako sa oboznámil
s fotodokumentáciou emailu potvrdzujúceho rezerváciu letu v telefóne syna obžalovaného.Súd sa oboznámil s výpisom pracovných zmien poškodenej.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný sa doposiaľ dopustil siedmich priestupkov na úseku cestnej dopravy a štyroch priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu, za ktoré bol potrestaný pokutou alebo pokarhaním.

Z výpisu z Registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rožňava

sp. zn. 3T/62/2001 zo dňa 27.02.2001 za trestný čin falšovania a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej
pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 zákona č. 140/1961 Z. z. Trestného zákona, za čo mu bol
uložený peňažný trest vo výške 8.000,- Sk, s tým, že na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa správ Mestského úradu Rožňava je obžalovaný ženatý, žije na adrese trvalého pobytu. Jeho
správanie nebolo doposiaľ prerokúvané komisiou ochrany verejného poriadku. Mestský úrad súdu

oznámil, že eviduje potvrdzujúce rozsudky Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorých sa obžalovanému
zakazuje chovať koňa, ovce, kozy a iné hospodárske zvieratá na vymedzených pozemkoch. Bol
účastníkom susedského sporu. Mesto Rožňava voči nemu iniciovalo konanie o náhradu škody vo výške
200,- EUR za tablet, ktorý po vzdaní sa mandátu poslanca mestského zastupiteľstva odovzdal mestu
poškodený.

Z uznesenia vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-209/1-VYS-RV-2018 zo dňa 02.09.2018 súd zistil, že
trestné stíhanie proti O. X. Y. E., dcére poškodenej, ktoré sa viedlo na základe trestných oznámení
obžalovaného, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť
vo vzťahu k svojmu maloletému bratovi, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavené, keďže bolo

nepochybné, že skutok sa nestal.

Súd prečítal a oboznámil aj zvyšok spisového materiálu a to úradný záznam zo stretnutia rodičov a mal.
Y. Z. zo dňa 26.04.2018 (č.l. 194), z ktorého okrem iného vyplýva, že matka odmieta psychologické
poradenstvo za účelom obnovy manželského vzťahu. Rovnako z toho stretnutia bol preukázaný

konfrontačný spôsob komunikácie medzi poškodenou a obžalovaným, kde aj počas stretnutia skĺzali do
takýchto prejavov. Problematická komunikácia prebiehala aj počas stretnutia na referáte poradensko-
psychologických služieb (č.l. 199).

Z úradného záznamu pani V. vyplýva, že dňa 09.05.2018 (č.l. 195) navštívili dom pani L. a maloletého

tam nenašli.

Zo záznamu zo služby OO PZ Rožňava zo dňa 01.03.2018 vyplýva, že obžalovaný chcel odovzdať dieťa
matke v zmysle rozhodnutia, ale dieťa k matke nechcelo ísť. (č.l. 225) Uvedené potvrdzuje aj úradný
záznam (č.l. 226), podľa ktorého otec po privolaní matky k dieťaťu túto nechal samu komunikovať so

synom, kde táto po debate s ním usúdila, že bude lepšie nechať chlapca s otcom, čo mu aj povedala.

Zo záznamu zo služby OO PZ Rožňava zo dňa 03.03.2018 je zrejmé, že matka maloletého po dieťa ani
neprišla. (č.l. 228) Z následného úradného záznamu vyplýva, že pred obytný dom vyšla mladšia dcéra
poškodenej V., ktorá uviedla, že matka sa sprchuje a vonku nepríde. Poškodená neprišla po maloletého

ani po jeho zavolaní.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa §
285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi rodičmi maloletého sú výrazné rozpory a
trestné stíhanie obžalovaného je ich vyvrcholením. Vina obžalovaného mala spočívať v tom, že mimo
dní určených v rozhodnutí Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 5P/125/2017 mal vyberať dieťa zo školy a

následne toto nevrátiť. Uvedené však preukázané nebolo. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade
abstentuje obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu a to úmyselné zavinenie. Obžalovanému
nebol preukázaný jeden deň, kedy by úmyselným konaním porušil neodkladné opatrenie.

Na tomto mieste ohľadne otázky viny má súd za potrebné poznamenať, že konanie vedené na

Okresnom súde Rožňava prebiehalo pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. V obžalobe
bolo vymedzené obdobie od 01.03.2018 do 14.05.2018, kde v tomto období malo dochádzať zo strany
obžalovaného k páchaniu trestného činu. Súd má za to, že úlohou OČTK na preukázanie viny bolo
nevyhnutným zažalovanie, čo i len jedného dňa kedy malo dôjsť k mareniu výkonu neodkladného
opatrenia. V prípade, že došlo k vymedzeniu obdobia, kedy k takémuto porušeniu malo dôjsť
viacnásobne, tak v rámci skutku malo dôjsť k uvedeniu presných dní porušenia neodkladného opatrenia.

Po vykonaní rozsiahleho dokazovania nebol OČTK produkovaný taký dôkaz, na základe ktorého by
mal súd preukázané, aby došlo k spáchaniu trestného činu, čo i len v jeden deň. Podľa súčasne
platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie súd, takže
súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Zo strany OČTK absentuje po stránke kvantitatívnej
aj kvalitatívnej taká suma dôkazov, preukazujúcich vinu obžalovaného. Práve naopak zo žalovaného

obdobia boli zabezpečené len dôkazy v prospech obžalovaného (1. záznamy zo služby- poškodená
dieťa neprevzala, súhlasila, aby išlo s otcom, 2. poškodená po dieťa pred byt ani neprišla, 3. poškodená
odovzdala dieťa obžalovanému mimo určené dni). Dokazovanie v žalovanom období sa obmedzilo
na pracovnú dobu poškodenej a dní 01.03.2018, 03.03.2018, 06.05.2018 a 14.05.2018. V dňoch
01.03.2018 a 03.03.2018 matka aj napriek tomu, že obžalovaný jej mal záujem dieťa odovzdať toho

neprevzala, dieťa išlo s otcom. Dňa 06.05.2018 vo večerných hodinách v nedeľu, kedy malo byť dieťa v
starostlivosti matky, na základe telefonátu matky dieťa zobral obžalovaný a následne deň 14.05.2018,
kedy došlo k zadržaniu obžalovanému.

Neušlo pozornosti súdu a na margo prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť poškodenou uvádzané,

že najdlhším obdobím bez syna bolo obdobie pred Vianocami, kedy maloletého vôbec nevidela, pričom
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo až 01.03.2018, kde dôvodom podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, prečo má stále ustupovať ona a zároveň, že k
podaniu návrhu došlo len na základe podnetu kurátorky.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokurátorky Rožňava.

Zároveň dáva súd do pozornosti, že trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný
zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne
vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia
byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka,

subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú
nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne. Pri absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.

Vzmysleustanovenia§349Tr.zák.ktopotom,čosaprotinemubezvýslednepoužiliopatreniavcivilnom

procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia
uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých súvislostí a skutočností dospel k záveru,
že v predmetnej trestnej veci absentuje zavinenie, bez ktorého niet trestného činu ani trestu.
Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, rozumie sa ním vnútorný psychický vzťah
páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Predmetná skutková podstava predpokladá zavinenieúmyselné. I napriek tomu, že nedbanlivosť ako taká hraničí na jednej strane s eventuálnym úmyslom
(vedomá nedbanlivosť sa s eventuálnym úmyslom zhoduje v intelektuálnej zložke) a na druhej strane
s nezavineným konaním, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle

ustanovenia § 349 Trestného zákona, presnejšie pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty
tohtotrestnéhočinusavyžadujeúmyselnézavinenie,čiužvoformepriamehoalebonepriamehoúmyslu,
čo nebolo z konania obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané.

Napriek argumentácii prokurátora, že v posudzovanom prípade dôkazná situácia jednoznačne
potvrdzuje trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného po objektívnej aj subjektívnej stránke, z
vykonaných dôkazov sa bez akýchkoľvek pochybností nepotvrdil úmysel obžalovaného mariť výkon
neodkladného opatrenia. Nepreukázalo sa, že obžalovaný dieťa mimo dni a hodiny určené mu v
rozhodnutí Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 5P/127/2017 vedome bral a následne bez súhlasu
matky toto neodovzdal. Za takýchto skutkových okolností nemožno voči obžalovanému vyvodiť

trestnoprávnu zodpovednosť a nemožno ju zamieňať so zodpovednosťou občianskoprávnou. Zavinenie
na strane obžalovaného by mohlo byť vzhľadom na vykonané dokazovanie prítomné iba ak vo forme
nedbanlivostnej, čo nepostačuje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pri žalovanom úmyselnom
trestnom čine.

Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu
a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že je prítomná subjektívna stránka trestného činu, z tohto dôvodu nebolo
dokázané, že skutok je trestným činom.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že tak, ako je to zrejmé z vykonaného dokazovania ako aj zo
samotného trestného spisu, keďže to nespochybnila ani samotná matka dieťaťa, stalo sa aj to, že
keď obžalovaný priniesol maloletého na odovzdanie, tento bol síce nachystaný, avšak on s matkou
odmietol odísť a ona vtedy rezignovala, otočila sa a odišla preč, resp. ani nezišla dole. Ani z jedného
dôkazu uvedeného v trestnom spise nevyplýva, že by na takýto postup maloletého nahováral jeho otec,

obžalovaný. Podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb prijať záver,
že práve obžalovaný úmyselným konaním maril výkon rozhodnutia, teda uznesenia Okresného súdu
Rožňava ohľadne úpravy styku, keďže aj z výpovedí poškodenej vyplýva, že obžalovanému mimo
dni určené v rozhodnutí dieťa odovzdala, resp. že styk matky s dieťaťom odmietol sám maloletý bez
pričinenia obžalovaného.

Na tomto mieste musí súd poukázať aj na princíp ultima ratio, ktorý sa v súčasnej dobe často pri
prečinoch používa v slovenskom trestnom práve. Z tohto princípu vyplýva, že trestno-právna represia
nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre sféru
súkromno-právnych vzťahov očakáva a vyžaduje, aby si strážil svoje práva.

Jednotlivými zložkami proporcionality s účelom sledovaným trestným konaním sú pritom spôsobilosť,
nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia trestno-právneho prostriedku ochrany a vyjadrujú nutnosť
zodpovedania otázky, či neexistuje alternatívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo
menšieobmedzeniezákladnýchprávurčitejosoby.Ingerenciadonucovacejmocištátuvčase,keďneboli

vyčerpané všetky zákonné prostriedky predpokladané právnym poriadkom, by bola neprimeraným
zásahom do riešenia súkromno-právneho sporu. Z viacerých rozhodnutí súdov SR vyplýva, že je
neprípustné, aby sa štandardné civilné vzťahy riešili na úkor jedného účastníka prostriedkami trestného
práva, čím evidentne dochádza k nerovnému postaveniu zainteresovaných osôb vo vzájomných
občiansko-právnych súkromných vzťahoch. Súd si tieto zásady ultima ratio v celom rozsahu osvojil,

poukazuje na ne a dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že v súčasnom stave, po rozhodnutí o
zákaze styku otca s dieťaťom, obžalovaný prispôsobil svoje správanie a má záujem už aj o striedavú
starostlivosť, dohodu s matkou. Za týchto okolností je zrejmé, že účel trestného stíhania sa podarilo
dosiahnuť aj inými prostriedkami, ako len samotným trestnoprávnym postihom obžalovaného a preto
okresný súd musel postupom podľa § 285 písm.b/ Tr. por. oslobodiť, keďže skutok, ktorého sa mal

obžalovaný dopustiť, nie je trestným činom a to vzhľadom na okolnosti, o ktorých súd pojednával vyššie
a aj s prihliadnutím na princíp ultima ratio, keď prostriedky civilného práva, ktoré voči obžalovanému
vykonal Okresný súd Rožňava, viedli k urovnaniu súkromno-právnych vzťahov medzi obžalovaným a
poškodenou.Z týchto dôvodov potom súd v danej trestnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.