Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516213212
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516213212.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ IQ.. H. X., O., Q..
XX.XX.XXXX, U. D. XX, Š., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, so sídlom Námestie
SNP 3, Trnava, 2/ Z.. H. X., O., J.., Q.. XX.XX.XXXX, U. A.. R.. D. X, R., zast. Mgr. Romanom Desátom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: J. O. STAVMONT, IČO: 17 543 533,

so sídlom Záhradnícka 711/29, Leopoldov, zast., Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., IČO:
52 262 821, so sídlom Martina Granca 3, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 6. decembra 2017, č.k. 7Csr 3/2016-168, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo
dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného Rozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT
RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, Slovenská republika, v právnej veci žalobcu: J. O.
STAVMONT, IČO: 17 543 533, so sídlom Záhradnícka 711, Leopoldov, proti žalovaným: 1/ Z.. H. X., O.,
Q..XX.XX.XXXX,U.D.XX,Š.,2/Z..H.X.,O.,J..,Q..XX.XX.XXXX,U.A..R..D.,R.,aždoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 7Csr 3/2016.

2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali
okrem zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného
Rozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, aj odkladu jeho
vykonateľnosti, dôvodiac tým, že žalovaný podal na rozhodcovský súd nedôvodnú žalobu bez existencie
rozhodcovskej doložky či rozhodcovskej zmluvy, keď rozhodcovský súd podľa nich nahradil neexistenciu

súhlasného prejavu ich vôle svojím prejavom vôle na základe čoho rozhodol o svojej právomoc, a
tak konvalidoval apriórny nedostatok pasívnej legitimácie fyzických osôb právnym názorom, že bývalí
štatutári spoločnosti sú súčasťou právnickej osoby a zároveň jej právnymi nástupcami bez právnej
skutočnosti. Vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci mali za to, že jediná škoda,
ktorá by mohla vzniknúť medzi stranami sporu, je tá, ktorá môže byť spôsobená výkonom napadnutého
rozhodnutia.

3. S poukazom na ust. § 41 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu odložiť
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe návrhu strán sporu. Vysvetlil, že takáto možnosť
je daná z dôvodu, že po podaní žaloby zostáva právoplatnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku
zachovaná. Zdôraznil, že odklad vykonateľnosti je dočasným a predbežným procesným úkonom súdu,

ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Dočasnosť spočíva v tom,
že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej).Prevencia spočíva v snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by
mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia (v danom prípade
rozhodcovského rozsudku). Takýmto spôsobom teda plní významnú ochrannú funkciu a v prípade,

ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody
alebo nemajetkovej ujmy, ktorá môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu.
Uviedol, že zákon neustanovuje žiadne konkrétne podmienky, za splnenia ktorých možno návrhu strany
sporu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť. Neuvádza napríklad, že odklad
vykonateľnosti by bol možný, len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o

zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie. Poznamenal však, že zo znenia ust. § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť splnenie základnej podmienky žaloby na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to jej podanie v zákonnej lehote.

4. Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom daného sporu (sp. zn. 7Csr 3/2016) je žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, vyhodnotil, že výsledok tohto sporu môže mať vplyv na právoplatnosť

a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže prípadným výkonom napadnutého
rozhodcovského rozsudku by mohla byť žalobcom 1/ a 2/ spôsobená ujma na ich právach a záujmoch,
dospel k záveru, že odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku do
právoplatného skončenia tohto konania (sp. zn. 7Csr 3/2016) je dôvodné. Za účelom ochrany
záujmov žalobcov 1/ a 2/, ktorých majetková sféra by mohla byť prípadným výkonom rozhodcovského

rozsudku dotknutá, vykonateľnosť tohto rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku odložil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas
odvolanie, ktorým žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a priznať mu nárok na náhradu

trov konania. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) C.s.p. z dôvodov, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má podľa neho
tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie označil za nesprávne a

odporujúce procesným postupom uvedeným v C.s.p., konkrétne ust. § 165 ods. 2 C.s.p., pretože
súd prvej inštancie urobil procesný úkon v čase prerušenia konania, aj keď podľa tohto zákonného
ustanovenia sa procesné úkony počas prerušenia konania nevykonávajú a plynúce procesné lehoty
sa prerušujú. Vychádzajúc z dikcie ust. § 162 ods. 1 a § 164 C.s.p. konštatoval, že je zrejmé, že
procesná prekážka, ktorá v konaní vzniká, nemôže byť odstránená procesnými úkonmi súdu, ktorý spor

prejednávaarozhoduje.Súdpretopodľajehonázoruvkonaní,ktoréjeprerušenépodľaust.§162ods.1
alebo § 164 C.s.p., a v čase, keď je konanie prerušené, nerealizuje žiadne procesné úkony. Poznamenal,
že súd prvej inštancie už medzičasom vydal vo veci, do právoplatného skončenia ktorej bolo prerušené
predmetné konanie, rozsudok sp. zn. 24Csr 3/2016 zo dňa 13.03.2017, ktorým žalobu žalobcov o
právomoc zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom rozhodol o

prejudiciálnej otázke týkajúcej sa existencie právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní
sp. zn. RD/75/2016 podľa ust. § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak, že
námietku nedostatku právomoci zamietol, a keďže podľa tohto zákonného ustanovenia proti rozhodnutiu
súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok, mal za to, že toto rozhodnutie je vecou
res judicata. Súd prvej inštancie konal podľa neho v rozpore so zákonnou normou, keď vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/75/2016 zo dňa 18.08.2016 odložil počas prerušenia konania.
Keďže mu nie je zrejmé na základe akých dôvodov súd prvej inštancie takto konal a rozhodol, napadnuté
uznesenie považoval za nepreskúmateľné. Vo zvyšnej časti odvolania poukazoval už len na skutočnosti
týkajúce sa veci samej (vecnej legitimácie).

6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa ust. § 165 ods. 2 C.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce
procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.9. Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva

právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

10. Z chronológie predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.09.2016 domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovského

rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného Rozhodcovským Súdom ROYAL
DEVELOPMENT, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo a náhrady trov konania. V rámci žaloby požiadali
tiež o odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Uznesením č.k. 7Csr 3/2016-155 zo dňa 16.03.2017, ktoré nadobudlo dňa 10.05.2017
právoplatnosť, súd prvej inštancie predmetné konanie (o zrušenie rozhodcovského rozsudku) prerušil
do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24Csr 63/2016

podľa ust. § 164 C.s.p. z dôvodu, že v konaní vedenom pod sp. zn. 24Csr 63/2016 sa rieši otázka
(právomoc Rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT na konanie vo veci sp. zn. RD/75/2016),
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci. Následne, dňa 06.12.2017, teda počas trvania
prerušenia predmetného konania, vyhovel súd návrhu žalobcov 1/ a 2/ na odloženie vykonateľnosti
žalobou dotknutého rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto konania (o zrušenie

rozhodcovského rozsudku). Žalovaný podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal jeho
nesprávnosť dôvodiac, že počas prerušenia konania sa procesné úkony v zmysle ust. § 165 ods. 2
C.s.p. nevykonávajú.

11. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je osobitným inštitútom podľa zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý oprávňuje stranu sporu podať súdu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Odklad vykonateľnosti je
len dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým sa na určitú dobu suspenduje jeden
z účinkov rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému
odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy,

ktorá môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesy
reparácie a satisfakcie. Dočasnosť tohto úkonu spočíva v tom, že vykonateľnosť sa odkladá len na
určitý čas (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) a preventívnosť v snahe
predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok
núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku).

Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia spočíva teda v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na
právach sporovej strany, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Rozhodnutie
o odklade vykonateľnosti môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť
rozhodnutia odložená. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje
konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd v zmysle uvedeného ustanovenia odloží vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť v
konečnom dôsledku považovaná za opodstatnenú.

12. Z konania žalobcov 1/ a 2/, na základe ktorého podali na súde prvej inštancie návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa domáhajú v predmetnom spore vo veci

samej, je zrejmé, že využili možnosť danú im osobitným predpisom, konkrétne zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 40 ods. 3 tohto zákona. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o
tomto ich návrhu rozhodol napadnutým uznesením, je nepochybné, že toto rozhodnutie (o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku) je procesným úkonom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a nie procesným úkonom podľa Civilného sporového poriadku. Keďže podľa

ust. § 165 ods. 2 C.s.p. sa počas prerušenia konania nevykonávajú len procesné úkony podľa tohto
zákona a v posudzovanom prípade uskutočnil súd prvej inštancie počas trvania prerušenia konania
procesný úkon podľa osobitného zákona, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (a nie
podľa C.s.p.), ktorý ho v ust. § 40 ods. 3 výslovne oprávňoval na konanie a rozhodovanie o návrhu
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd konštatuje, že postupoval procesne

správne bez porušenia ust. § 165 ods. 2 C.s.p.. Preskúmaním napadnutého uznesenia mal odvolací
súd preukázané, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a tiež riadne a presvedčivé
odôvodnenie (§ 236 C.s.p.). Pokiaľ ide o vecnú stránku napadnutého uznesenia, t.j. o dôvodnosť
odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydanéhoRozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo,
Slovenská republika, do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o zrušenie rozhodcovského
rozsudku), odvolací súd konštatuje, že ani v tomto smere nezistil nedostatky, pretože od rozhodnutia

vo veci samej je závislá budúcnosť (ďalšia existencia a zachovanie právoplatnosti a vykonateľnosti)
sporného rozhodcovského rozsudku. Keďže prípadným výkonom tohto rozhodcovského rozsudku ešte
pred právoplatným skončením konania vo veci samej by mohlo dôjsť reálne k ujme, predovšetkým
na majetkových právach žalobcov 1/ a 2/, je nepochybné, že objektívne existuje možnosť vzniku
ujmy na právach žalobcov 1/ a 2/. Odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku

do právoplatného skončenia tohto konania napadnutým uznesením tak súd prvej inštancie prispel k
zabráneniu vzniku prípadnej škody alebo nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotil
potom odvolací súd odvolacie námietky žalovaného o porušení ust. § 165 ods. 2 C.s.p. a nemožnosti
rozhodnutia o návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku počas
prerušenia konania, ako aj ostatné jeho odvolacie námietky ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť iné
ako potvrdzujúce rozhodnutie.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).