Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213124
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7209213124.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. J. U., bývajúceho v F., zastúpeného JUDr.
Zuzanou Komorovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, proti žalovaným 1/ JUDr.
Lýdii Bujňákovej, súdnej exekútorke, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, IČO: 35551101, 2/ Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie č. 13, IČO: 00166073, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

41 C 123/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. marca 2016 sp.
zn. 5 Co 945/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalované majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo 16. septembra 2014 č.k. 41 C 123/2009-532 Okresný súd Košice II (ďalej len „súd
prvej inštancie“) uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť do 15 dní žalobcovi trovy
konania 1 347,33 € na účet jeho právnej zástupkyne.

2. Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. marca
2016 sp. zn. 5 Co 945/2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prisúdil

náhradu trov konania vo výške 649,42 € s tým, že žalované sú povinné zaplatiť túto náhradu spoločne
a nerozdielne na účet jeho právnej zástupkyne.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal (27. mája 2016) žalobca dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzoval z § 239 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Namietal, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Podľa jeho presvedčenia súdy v danom prípade nesprávne aplikovali ustanovenia vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a bez náležitého vysvetlenia
mu nepriznali náhradu trov zodpovedajúcich odmene advokátky za úkony právnej služby, ktoré mu
preukázateľne a riadne poskytla. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prípustnosť tohto mimoriadneho opravného
prostriedku žalobcu v zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 O.s.p. je vylúčená podľa § 239 ods. 3 O.s.p.
Navrhla procesne neprípustné dovolanie odmietnuť.

5. Žalovaná 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

6. Dovolanie bolo v danom prípade podané pred 1. júlom 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť uvedeným dňom, aknie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Iba dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy
nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania ani pre odmietnutie dovolania, vyvolali procesný účinok
umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť aj po tomto dni meritórny dovolací
prieskum; iné dovolania (v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na
zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania), tento procesný účinok nemali (I. ÚS

4/2011 a II. ÚS 172/03). Dovolací súd preto skúmal, či dovolanie žalobcu bolo prípustné podľa právnej
úpravy účinnej do uvedeného dňa.
9.Dovolanímbolomožnénapadnúťprávoplatnérozhodnutiaodvolaciehosúduibavtedy,pokiaľtozákon
výslovne pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v
konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania

proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p.

10. Dovolanie žalobcu v časti, ktorou mu bola odvolacím súdom (v zhode so súdom prvej inštancie)
priznaná náhrada trov 649,42 €, smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu tohto súdu, prípustnosť
ktorého nevyplývala z § 239 ods. 1 O.s.p. Vo zvyšnej časti smeruje síce jeho dovolanie proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, podľa § 239 ods. 3 O.s.p. bola ale prípustnosť dovolania
proti (aj zmeňujúcemu) uzneseniu odvolacieho súdu vylúčená, ak išlo o rozhodnutie o trovách konania.
V danom prípade teda žalobca podal dovolanie, prípustnosť ktorého z § 239 O.s.p. nevyplýva.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené mohlo dovolanie žalobcu vyvolať ním sledovaný procesný účinok iba

vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalobca
vady tejto povahy v dovolaní nenamietal.

12. Podľa presvedčenia žalobcu spočíva napadnuté uznesenie odvolacieho súdu na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci ale podľa

právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 nezakladalo dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1
O.s.p. (R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6
Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

13. K námietke žalobcu, že dovolaním napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza,

že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Na zásade, podľa ktorej
nepreskúmateľnosť zakladala len „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj
zjednocujúce stanovisko R 2/2016. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie
druhej vety tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. V súvislosti s predmetnou námietkou žalobcu treba mať na zreteli, že konanie
pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutí
prvoinštančného a odvolacieho súdu vytvára ich organickú jednotu. Súdy v odôvodneniach svojich
rozhodnutí citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodil svoje právne závery; odvolací súd

primeraným spôsobom vysvetlil tiež dôvod zmeny uznesenia súdu prvej inštancie. Obsah spisu nedáva
v danom prípade podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157
ods. 2 O.s.p. Za procesnú vadu konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. nebolo možné považovať to, že
odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

14. Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu, ktoré bolo podľa
právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci po tomto
dni uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa
§ 447 písm. c/ CSP.15. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.