Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619202483
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619202483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikulášsudkyňouJUDr.EvouUličnouvprávnejvecižalobcuVšeobecnáúverová

banka,a.s.,sosídlomBratislava,MlynskéNivy1,31320155,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcom
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti
žalovanej J. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., Z.. Y. XXX/X, v spore o zaplatenie 1601,86 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1543,38 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1543,38 eura od 30. 1. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2. 9. 2019, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 1601,86 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. 1. 2017
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke
číslo XXXXXXX/XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding a. s. dňa 8. 1. 2016, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3000

eur. Jednalo sa o tzv. webovú zmluvu, uzatvorenú prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
bez vyhotovenia zmluvy v listinnej podobe. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej
zmluvy. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 95,37
eura.Doposiaľuhradila2091,18eura.Keďžeporušilasvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuriadne
a včas, dňa 26. 11. 2016 ju vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti
úveru. Nakoľko v dodatočne poskytnutej lehote k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19. 1. 2017 úver
zosplatnil, o čom žalovanú informoval dňa 24. 1. 2017. Súčasťou žalovanej pohľadávky sú aj náklady,

ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, vo výške 58,48 eura, ktoré tvoria príslušenstvo
pohľadávky v zmysle zákonného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 25.
10. 2019, ktoré jej bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 2. 12. 2019.

3. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a
včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania
a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a žalovanej, ktorej bolo predvolanie napojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a
dôležitými dôvodmi.

4. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal sú preukázaný nasledovný skutkový stav:

5. Na základe projektu rozdelenia zlúčením, uzavretého dňa 11. 12. 2017 medzi spoločnosťami
Consumer Finance Holding, a. s., D. Ú. H., a. s. a D. Leasing, a. s. došlo k zániku obchodnej spoločnosti
Consumer Finance Holding, a. s. bez likvidácie jej rozdelením a zlúčením so spoločnosťami D. Ú. H., a.

s. a D. Leasing, a. s., pričom, s výnimkou práv a povinností vyplývajúcich z produktov QCar a Triangel,
sa jej právnym nástupcom stala D. Ú. H., a. s.

6. Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 20. 4. 2015 zmluvu o poskytovaní
služieb, predmetom ktorej bol spôsob uzatvárania zmlúv o službách na základe žiadosti klienta
akceptovanej Consumer Finance Holding, a. s. alebo klientom akceptovanej ponuky Consumer Finance

Holding, a. s. pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím
autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených. Dňa 11. 1. 2016 bola elektronicky uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 3000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splatiť v 48 splátkach vo výške 95,37 eura, spolu s dojednaným úrokom vo výške 25 % ročne. Ročná

percentuálna miera nákladov predstavovala 25 %, priemerná hodnota RPMN 18,09 %, termín konečnej
splatnosti úveru bol dojednaný na 20. 1. 2020, prvá splátka bola splatná dňa 20. 2. 2016, ďalšie
splátky splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaná uhradila spolu
2091,18 eura, z toho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru 1584,33 eura. Podľa čl. 11.2 zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,bolveriteľoprávnenývprípaderiadnehoavčasnéhonesplácaniasplátokpôžičky

žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú
splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka. Dňa 26. 11. 2016 Consumer Finance Holding, a. s. oznámil žalovanej,
že je v omeškaní s úhradou splátok v celkovej výške 572,22 eura a súčasne ju upozornil na možnosť

predčasného zosplatnenia úveru. Uvedenú upomienku žalovaná prevzala dňa 9. 12. 2016. Consumer
Finance Holding, a. s. dňa 24. 1. 2017 žalovanej oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z dôvodu
nezaplatenia dlžných splátok, súčasne ju vyzval na úhradu dlhu v celkovej výške 3129,35 eura.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 11. 1. 2016 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona

sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

15. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

1. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to
aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding a. s., ktorej právnym nástupcom je žalobca, ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej spotrebiteľský úver. Žalovaná

sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom
na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže veriteľ konal
pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak,
pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplynulo najmä z jej
označenia v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá

elektronicky, formou zmluvy na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predchádzalo uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb medzi
Consumer Finance Holding a. s. a žalovanou v písomnej forme, v ktorej bol dojednaný postup pri
uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch v elektronickej forme pomocou prostriedkov diaľkovej

komunikácie a spôsob identifikácie dlžníka prostredníctvom autentifikačných prvkov. Vzhľadom na
uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb a v nej dojednaný spôsob uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, mal súd preukázané zachovanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákonného ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri jej uzatváraní bolo
umožnené zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaná si svoju
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, čo nebolo medzi stranami sporu sporné,
uplatnil si právny predchodca žalobcu právo žiadať zaplatenie celého úveru. Oprávnenie veriteľa žiadaťsplatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia §
565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 11.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná
bola na možnosť uplatnenia práva na splatenie celého úveru upozornená 15 dní vopred, v súlade so

zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K splatnosti úveru potom došlo dňa 27.
1. 2017, prihliadajúc k dátumu oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (24. 1. 2017) a
obvyklej dĺžke poštovej prepravy (3 dni), dňom doručenia oznámenia žalovanej. Povinnosťou dlžníka zo
zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd preto uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1543,38 eura v súlade so žalobným návrhom. Z prehľadu splátok a úhrad bolo

preukázané,žežalovanázaplatilaprávnemupredchodcovižalobcudopredčasnejsplatnostiúveruspolu
506,85 eura, čo predstavuje splátky splatné od februára 2016 do júna 2016 a časť splátky splatnej v
júli 2016 vo výške 30 eur. Nezaplatená preto zostala ku dňu predčasnej splatnosti úveru časť splátky
splatnej v júli 2016 vo výške 65,37 eura (podľa amortizačnej tabuľky časť istiny v sume 14,55 eura a
úrok v sume 50,82 eura, prihliadajúc k úhrade uvedenej splátky v časti 30 eur) a splátky splatné od
augusta 2016 do januára 2017 spolu vo výške 572,22 eura (6 x 95,37 eura) a splatnou sa stala istina vo

výške 2502,01 eura (podľa amortizačnej tabuľky suma istiny zo splátok splatných od februára 2017 do
januára 2020). Keďže žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zaplatila spolu 1584,33 eura,
ktorými došlo k úhrade najskôr splatných dlhov, t. j. časti splátky splatnej v júli 2016 vo výške 65,37 eura,
splátok splatných od augusta 2016 do januára 2017 vo výške 572,22 eura a časti istiny vo výške 946,74
eura, zostala nezaplatená istina úveru vo výške 1555,27 eura. Súd preto uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 1543,38 eura, nakoľko nemohol rozhodnúť nad
rámec uplatnený v žalobe.

2. Súd žalobu v časti uplatnených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 58,48
eura, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, zamietol nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť

uvedeného nároku. Žalobca v žalobe dostatočným spôsobom nešpecifikoval, aké konkrétne náklady
si voči žalovanej uplatňuje a z ktorých konkrétnych čiastkových nárokov pozostávajú. Žalobca v žalobe
poukázal na zákonné ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má predstavovať právny
základ uvedeného nároku. Zákonné ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka síce určuje, že
príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, to však neznamená, že ich možno

v súdnom konaní bez ich konkretizácie, presnej špecifikácie a relevantného preukázania priznať.

3. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania
vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 5 % ročne, ktoré boli v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa

občianskoprávnych predpisov, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 30. 1. 2017 do zaplatenia, nakoľko
žalovaná sa dňom nasledujúcim po splatnosti úveru, t. j. od 28. 1. 2017 dostala s plnením dlhu do
omeškania, a to zo sumy priznanej nezaplatenej istiny 1543,38 eura.

4. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

5. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal čiastočne
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalobcu v spore
predstavoval 1543,38 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 96 %, jeho neúspech 58,48 eura, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 4 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval

92 % (96 % - 4 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
92 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.