Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/362/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206734
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314206734.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : A.. J. J., L. H. X. XX, H., zastúpeného JUDr.
Andrejom Garom, advokátom, Prievozská č. 2/B, Bratislava proti odporkyni: B. Y., L. P. Š. Č.. XXX,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Právne centrum, s.r.o., Bratislava, Mýtna č. 42, o odporovaciu
žalobu o určenie právnej neúčinnosti Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
voči žalobcovi a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava III č.k. 15C 93/2014-40 zo dňa 15.apríla 2014, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporkyni B. Y., K.. S., X.. XX.X. XXXX, V. L.: XXX XX P. Š.
XXX, št. príslušnosť SR zakázal uzatvárať kúpne zmluvy, zámenné zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy

o budúcich zmluvách, zmluvy o zriadení záložného práva, zmluvy o zriadení vecného bremena alebo
iné zmluvy a právne úkony, ktorých predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci Hrubý Šúr, okres: Senec, katastrálne územie: Hrubý Šúr, zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Okresného úradu Senec ako:

- pozemok s parc. č. č. XXX/X, parcela registra „C“, o výmere : 958 m2, druh pozemku : ostatné plochy,

spôsob využitia pozemku : 34, umiestnenie pozemku : 1,

- pozemok s parc. č. č : XXX/XX, parcela registra „C,“ o výmere : 49 m2, druh pozemku : zastavané
plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : 16, umiestnenie pozemku : 1,

- pozemok s parc. č. : XXX/XX, parcela registra „C,“ o výmere : 196 m2, druh pozemku : zastavané

plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : 15, umiestnenie pozemku : 1,

- stavba so súp. č. : XXX, postavená na pozemku s parc. č. : XXX/XX, druh stavby : 10, popis stavby :
rodinný dom,

- stavba so súp. č. : XXXX, postavená na pozemku s parc. č. XXX/XX, druh stavby : 7, popis stavby :

garáž,
alebo zaťaženie týchto nehnuteľností či zriadenie akýchkoľvek vecných a iných práv k týmto
nehnuteľnostiam.“
- 2 -
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p., keď uviedol, že návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a s právnymi

dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol
a priznal jej náhradu trov konania. Mala zato, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy

právnych a faktických pomerov účastníkov, neosvedčil ani potrebu zabezpečenia výkonu očakávaného
rozhodnutia, keď nepreukázal, žeby v čase nariadenia predbežného opatrenia vykonávala faktické alebo
právne úkony smerujúce k takému nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré právne úkony
by ohrozovali jeho právo uplatnené v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - dohody o
vyporiadaní BSM, pričom toto dôkazné bremeno je výlučne na navrhovateľovi. Samotná skutočnosť, že

v rámci vyporiadania BSM nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, neznamená, že sa tieto
pokúsi scudziť ďalej tretej osobe. Napokon, v predmetných nehnuteľnostiach býva spolu s manželom
a deťmi, v rodinnom dome s.č. XXX majú evidovaný trvalý pobyt. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
v časti „C:“ Ťarchy vyplýva, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Tatra banky,
a.s. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti tvoria záloh za účelom zabezpečenia pohľadávky banky.
Len ťažko by dokázala scudziť predmetné nehnuteľnosti bez súčasnej úhrady pohľadávky banky. Na

druhej strane, ani žiadna tretia osoba by nekúpila nehnuteľnosti zaťažené ťarchou. To znamená, že
do úvahy by prichádzalo len odplatné scudzenie nehnuteľností za protihodnotu. Na liste vlastníctva č.
XXXX nie je evidovaná žiadna plomba o začatí katastrálneho konania, ktorá by osvedčovala dôvodnosť
hrozby sťaženia výkonu očakávaného rozhodnutia. Ani samotné začatie konania vo veci samej nie
je dostatočným právnym alebo faktickým dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi, v

opačnom prípade by súd musel nariaďovať predbežné opatrenia vo všetkých súdnych konaniach, ktoré
by sa priamo či nepriamo týkali nehnuteľností, pretože teoreticky by mohol byť ohrozený výkon každého
súdneho rozhodnutia. Práve naopak, predbežné opatrenie by malo predstavovať výnimočný zásah do
právnych pomerov účastníkov a nemalo by byť mocenským nástrojom pri uplatňovaní akýchkoľvek
nárokov bez osvedčenia ich reálnej existencie. Ďalej uviedla, že o údajnej pohľadávke navrhovateľa

sa dozvedela až z odporovacej žaloby o určenie právnej neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM
zo dňa 20.3.2014, ktorá jej bola spolu s uznesením doručená dňa 29.4.2014. Samotný navrhovateľ
uviedol, že o oprávnenosti žalovanej pohľadávky sa t.č. vedie súdne konanie na Okresnom súde
Bratislava III č.k. XXC XXX/XXXX, ktoré nie je právoplatne skončené a je zrejmé, že jej manžel
pohľadávku navrhovateľa popiera. Navrhovateľ podal odporovaciu žalobu bez toho, aby poznal obsah

dohody o vyporiadaní BSM, uzavretej odporkyňou dňa 5.3.2014. Uzavretie dohody o vyporiadaní BSM
samo o sebe ešte neznamená, že sa jej manžel (prípadný dlžník) snaží zbaviť svojho majetku za
účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. V opačnom prípade ani samotná Tatra banka,
a.s., ktorá je veriteľom oboch manželov, nesúhlasila s uzavretím dohody o vyporiadaní BSM. Ak by sa
odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka automaticky (bez osvedčenia

zákonných predpokladov) vzťahovala na každú dohodu o vyporiadaní BSM, vyporiadanie BSM dohodou
by sa stalo obsolentným inštitútom bez praktického využitia.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.
- 3 -

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia §
74 - § 77 O.s.p..
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva/ nároku/ a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Účelom predbežných opatrení vydaných na základe ust. § 102 ods. 1 O.s.p. je podľa zákona potreba

dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože je tu dôvodná obava, že neskôr nebude možné vykonať
dôkaz alebo s veľkými ťažkosťami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnostinároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochranaakoiosvedčenie,žejenebezpečiebezprostrednej
ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej úpravy, ktorá je osvedčená iba
vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov odporcu v dôsledku ktorých sa navrhovateľ

môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto
hrozbu, ujmu je povinný navrhovateľ v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
V predmetnej právnej veci sa navrhovateľ návrhom vo veci samej voči odporkyni domáha určenia
neúčinnosti právneho úkonu (§ 42a Obč.zák.), a to Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi
dlžníkom Radislavom Valúchom a odporkyňou, predmetom ktorej bolo vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Hrubý Šúr, okres: Senec, katastrálne
územie: Hrubý Šúr, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Okresného
úradu Senec ako - pozemok s parc. č. č. XXX/X, parcela registra „C“, o výmere: 958 m2, druh pozemku:
ostatné plochy, spôsob využitia pozemku: 34, umiestnenie pozemku : 1; - pozemok s parc. č.: XXX/
XX, parcela registra „C,“ o výmere: 49 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia
pozemku : 16, umiestnenie pozemku : 1; - pozemok s parc. č. : XXX/XX, parcela registra „C,“ o výmere :

196 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : 15, umiestnenie
- 4 -
pozemku : 1; - stavba so súp. č. : XXX, postavená na pozemku s parc. č. : XXX/XX, druh stavby : 10,
popis stavby : rodinný dom; - stavba so súp. č. : XXXX, postavená na pozemku s parc. č. XXX/XX, druh
stavby : 7, popis stavby : garáž.

Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu navrhovateľa, tento žiada o nariadenie predbežného opatrenia voči
odporkyni z obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia t.j. určenia neúčinnosti Dohody voči navrhovateľovi
a nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy na majetku navrhovateľa, nakoľko nehnuteľnosti,
ktoré odporkyňa nadobudla od dlžníka by mohla začať prevádzať na tretie osoby, resp. ich zaťažiť a
podobne v úmysle zmariť aj prípadný nárok navrhovateľa na poskytnutie náhrady v zmysle § 42b ods.

1 Občianskeho zákonníka. Bolo už uvedené, že v prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie
predbežného opatrenia k dočasnej úprave pomerov medzi navrhovateľom a odporkyňou uložením
zákazu nakladania s označenou nehnuteľnosťou s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz
nakladania vzťahovať, až do vynesenia rozhodnutia vo veci samej - určenia neúčinnosti právneho úkonu
dohody o vyporiadaní BSM , t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč.zák.).

Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej/ odporovateľnosť
právneho úkonu/odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre vydanie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ ničím neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy
účastníkov, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Taktiež
žiadnym dôkazom nepreukázal/ samotné tvrdenie navrhovateľa ničím nepodložené, takýmto dôkazom

nie je/, že odporkyňa má v úmysle vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti previesť na iné
osoby. Je potrebné prisvedčiť odporkyni, že súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie bez toho,
aby existovala a bola osvedčená objektívna obava založená na reálnych, právnych alebo faktických
úkonoch odporcu smerujúcich k tomu, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo
znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd ďalej má zato, že vzhľadom na predmet konania vo veci je nariadenie predbežného
opatrenia aj nadbytočné.
Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust.
§ 42a Obč.zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom
učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi),

neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu,
že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie
postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a
to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto

určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom,
ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho
majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z

odporovateľného právneho úkonu.
- 5 -Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie pre nesplnenie podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Odvolací súd záverom musí konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nevyhovuje požiadavkám
na zákonné rozhodnutie v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., a je zneužitím
ust. § 76 ods. 4 O.s.p., v prípade ktorom zákon umožňuje súdu stotožniť sa so skutkovými a s právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ďalšie dôvody v odôvodnení nemusí uvádzať,
avšak za predpokladu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia tieto zákonné požiadavky spĺňa.

Súd prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na konštatovanie že „návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, keď sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu, preto v zmysle citovaného ust. § 76 ods. 4 O.s.p.“.
Tieto závery súdu prvého stupňa nie je možné vziať za dôkazne podložené a to práve preto, že
samotná dedukcia súdu prvého stupňa sa v tomto zmysle viac či menej pohybuje len vo všeobecnej
polohe bez odkazu na to z čoho súd tieto závery urobil, keď návrh na nariadenie predbežného

opatreniaboluniverzálny,bezsplneniasidôkaznejpovinnosti,preukázaniakonkrétnychúkonovodporcu
smerujúcich k bezprostredne hroziacej ujme na právach navrhovateľky, skutočnosť, ktorá je základným
predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd
prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej/ § 145 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.