Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Tencer
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317000267
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317000267.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného P. Q. pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej
prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.9.2017, č.k. 0T/143/2017-73, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 19.4.2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný: P. Q., nar. XX.X.XXXX v Z., bytom S., prechodne
bytom T. XX, odsudzuje:
Podľa § 348 ods.1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 (štyri) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta dňa 19.9.2017, č.k. 0T/143/2017-73 bol obžalovaný P.
Q. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písm. d) Trestného zákona.
Okresný súd podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38
ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov a podľa § 48
ods. 1 písm. a) Trestného zákona ( správne malo byť uvedené § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona )
výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Zároveň uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta a to
proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o uloženom treste považuje za neprimeraný. Je potrebné
zohľadniť samotnú osobnosť obžalovaného a charakter páchanej trestnej činnosti. P. Q. má 8 záznamov
v registri trestov, za rôznorodú trestnú činnosť, za ktorú mu boli uložené i nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Osobitne prokurátor poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol za spáchanie prečinumarenia výkonu úradného rozhodnutia v minulosti už dvakrát súdne trestaný, ide tak o špeciálneho
recidivistu. Vzhľadom na opakovanú trestnú činnosť má za to, že je mu potrebné uložiť trest prísnejší, a
aj spravodlivejší, a to nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keďže ani trest,
ktorý bol obžalovanému za obdobné konanie uložené skorším rozsudkom nemal na jeho osobu žiadny
prevýchovný účinok.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, ktoré odvolací súd vykonal v
neprítomnosti obžalovaného (za použitia inštitútu fikcie doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného
poriadku, keďže zásielka, doručovaná obžalovanému, sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote),
prokurátor zotrval na podanom odvolaní.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalprokurátor akooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.Pokiaľ ide o samotný výrok o treste je potrebné uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu sa dôsledne
neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Pochybenie okresného súdu krajský súd vzhliadal v tej
podobe, keď okresný súd mylne dospel k záveru o účinnosti hrozby trestu a to u špeciálneho recidivistu,
ktorý posledný trest odňatia slobody vykonal dňa 2.7.2015. Okresný súd uviedol, že obžalovaný si po
uložení takéhoto podmienečného trestu musí uvedomiť, že v prípade opakovaného spáchanie trestnej
činnosti ho nepodmienečný trest odňatia slobody neminie. Odvolací súd však zdôrazňuje, že obžalovaný
si musel a mal byť vedomý už v čase páchania trestnej činnosti, že ako špeciálnemu recidivistovi hrozí
za spáchanie ďalšej trestnej činnosti uloženie nepodmienečného trestu. Za predpokladu, že je zrejmá
náchylnosťobžalovanéhokporušovaniuzákonaatoopakovaneajvovzťahukrešpektovaniurozhodnutí
orgánov verejnej moci, nemožno dôvodne urobiť záver, že na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu
trestu postačí len výkon prísnejšieho trestu zákazu vedenia motorového vozidla spolu len s hrozbou
výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedeného dôvodu preto krajský súd akceptoval námietku prokurátora, reparoval rozsudok okresného
súdu a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností v zmysle
§ 36 písm. l/ (priznanie obžalovaného a oľutovanie spáchania trestného činu), a priťažujúcej okolnosti
v zmysle § 37 písm. m/ ( (bol za trestný čin v minulosti odsúdený) Trestného zákona je nepochybné,
že u obžalovaného je vyvážený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho nebolo
potrebné v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona znížiť ani zvýšiť dolnú či hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Zákonom ustanovená trestná sadzba je 0 až 2 roky, bolo preto potrebné
ukladať obžalovanému trest v uvedenom rozmedzí stanovenom pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 Trestného zákona.
Odvolacísúdopakuje,žejenepochybné,ževosobeobžalovanéhoideopáchateľauktoréhosanejedná
o jednorazové vybočenie z medzí zákona, ale ktorého pestrá trestná minulosť nasvedčuje záver o
problematickej možnosti nápravy obžalovaného. Trest v jeho prípade tak bude plniť najmä represívnu
funkciu a funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom počas jeho pobytu vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
Trestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacovbudetrestomprimeranýmabudezodpovedaťpožiadavkám
zákona.
Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 4 rokov.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.