Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218616
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:1112218616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa

Fond sociálneho rozvoja, IČO: 30854687, Špitálska 6, Bratislava, zastúpený Martin Pavle, s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 36860450, so sídlom Kupeckého 5, Bratislava, proti odporcovi Obec
Tešedíkovo, IČO: 00306215, zastúpená MKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sasinkova
6, Bratislava, o zaplatenie 72.988,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3.544,39 eur do 3 dní k rukám

právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 12.6.2012 navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovisumu72.988,90,-eurzdôvoduvydaniaplneniazozmluvy,odktorejnavrhovateľodstúpil.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, vyjadrením právneho zástupcu odporcu,
Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, Žiadosťou o platbu, výpismi z účtu odporcu,

záznamom z administratívnej kontroly, mailovou komunikáciou účastníkov konania, odstúpením od
zmluvy, doručenkou, žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, písomnými vyjadreniami účastníkov
konania, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným
zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že medzi
účastníkmi konania došlo dňa 16.2.2010 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. 073/2010-IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025, pre projekt s názvom Obec ako líder k
samozamestnaniu, celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu v sume 208.082,40 eur. V rámci
tejto sumy mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28
eur a odporca si mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5% z celkových oprávnených
výdavkov. Podľa čl. 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na systéme financovania kombinácie
zálohových platieb a refundácie. Odporcovi bola poskytnutá zálohová platba 31.3.2010 vo výške
72.988,90 eur, a to z prostriedkov EÚ suma 65.305,86 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu suma

7.683,04 eur. Dňa 18.8.2011 predložil odporca Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025
202 vo výške 36.850,86 eur a Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 203 vo výške
1.758,30 eur. V žiadostiach boli predložené výdavky za štyri analýzy, ktoré na základe Komisie na
posudzovanie dokumentov nenapĺňali ciele projektu a výdavky na vypracovanie dokumentov bolivynaložené neefektívne a nehospodárne. Na základe administratívnej kontroly žiadosti o platbu č. 202
a 203 boli navrhovateľom uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,59 eur. Odporca mal v súlade
so zmluvou pozastavené aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol odporca upozornený na jeho

povinnosti, avšak ani jednu z uvedených povinností odporca nesplnil. Odporca i napriek opakovanej
výzve nevrátil včas a riadne finančné prostriedky na svoj zálohový účet, navrhovateľ 27.1.2012 opätovne
zaslal odporcovi žiadosť na ich vrátenie, čo však odporca neurobil. Uvedené skutočnosti navrhovateľ
posúdil ako podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle
čl. 9 ods. 2, bodu 2.4 písm.d/ Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku, a to nesplnenie podmienok a povinností, ktoré odporcovi zo zmluvy vyplývajú.
Dňa 10.4.2012 bolo odporcovi doporučeným listom zaslané mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, v ktorom bola vyčíslená pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi
v sume 72.988,90 eur, ktorú bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi v zmysle žiadosti o vrátenie
finančných prostriedkov do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia mimoriadneho ukončenia Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010-IZ-4.0/V zo dňa 16.2.2010
(ďalej len „zmluva“) vyplynulo, že navrhovateľ ako poskytovateľ a odporca ako prijímateľ sa podľa !269
ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle § 15 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 z.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy zmluvne zaviazali, že poskytovateľ na základe splnenia zmluvných podmienok poskytne
prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28 eur, prijímateľ si z vlastných zdrojov
zabezpečí sumu 5% z celkových oprávnených výdavkov. V čl. 9 Všeobecných zmluvných podmienok
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy bod 2 je upravené mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu,
pričom bod 2.2 a nasledujúce upravujú možnosť odstúpenia od zmluvy, a to v prípadoch podstatného a

nepodstatnéhoporušeniazmluvy.Bod2čl.10VZPupravujepovinnosťvráteniaposkytnutýchfinančných
príspevkov prijímateľom v prípade odstúpenia od zmluvy v prospech poskytovateľa.

Z Odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 10.4.2012 vyplynulo,
že z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok zo strany odporcu navrhovateľ v zmysle

ust. čl. 9 ods. 2.2 VZP v spojení s ust. čl. 9 ods. 2.4 písm.d/, e/, h/ a j/ od zmluvy odstúpil odporcu
vyzval na zaplatenie sumy 65.305,86 eur poskytnutej z prostriedkov EÚ a sumy 7.683,04 eur z
prostriedkov štátneho rozpočtu. Odstúpenie od zmluvy malo nadobudnúť účinnosť dňom doručenia,
pričom z doručenky vyplynulo, že prevzaté bolo odporcom dňa 12.4.2012.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nárok navrhovateľa vznikol doručením Odstúpenia od zmluvy
zo dňa 10.4.2012, na základe čl. 10 bod 2 VZP a podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. Povinnosť
vrátiť nenávratný finančný príspevok vyplýva teda priamo zo zmluvy a z Obchodného zákonníka a
na jej vznik nie je potrebné ďalšie rozhodnutie príslušnej správy finančnej kontroly, resp. Ministerstva
financiíSR.Navrhovateľnepožadujeododporcuodvod,penáleanipokutupodľaZákonaorozpočtových

pravidlách, pričom ak by na odstúpenie od zmluvy bol potrebný súhlas tretej strany, bolo by to v rozpore
so zásadou individuálnej autonómie ako jednej zo základných zásad súkromného práva. Odporca
zámerne zamieňa súkromnoprávnu a verejnoprávnu rovinu veci. Verejnoprávne aspekty poskytnutia
nenávratného finančného príspevku nie sú predmetom tohto konania. Odporca si zamieňa pojmy
„porušenie finančnej disciplíny“ a „podstatné porušenie zmluvy“, ktoré sú z právneho hľadiska odlišné.

Sankcie verejného práva pre porušenie finančnej disciplíny nemajú charakter subjektívneho práva
(nároku) existujúceho medzi účastníkmi právneho vzťahu v rovnom postavení a nemôžu plniť funkciu
ochrany subjektívnych práv vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov. Príslušné štátne orgány skúmajú len
to, či došlo k porušeniu finančnej disciplíny a nie či došlo k porušeniu zmluvných podmienok. Poukázal
na bod 4.5.1 Usmernenia č. 16/2008, podľa ktorého k nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia

štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo je potrebné
riešiť vrátenie poskytnutého plnenia po odstúpení od zmluvy prostredníctvom občianskeho súdneho
konania zo strany účastníkov zmluvného vzťahu. Až následne v druhom rade (ak súd rozhodne v
neprospech poskytovateľa, ale došlo k individuálnym porušeniam finančnej disciplíny pri používaní
verejnýchprostriedkov,zaktorénesieprenajímateľobjektívnuzodpovednosť)príslušnásprávafinančnej

kontroly môže začať správne konanie vo veci konkrétneho porušenia finančnej disciplíny a uložiť
príslušné sankcie v závislosti od toho, pod akú skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny možno
konanie prijímateľa subsumovať.Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal
na to, že nenávratný finančný príspevok bol odporcovi poskytnutý zo štátnych prostriedkov, nakoľko aj
prostriedky z fondov EÚ sú prostriedkami štátneho rozpočtu, keďže vstupujú do príjmovej časti štátneho

rozpočtu - § 8 ods. 3 z.č. 523/2004 Z.z. Príspevok bol odporcovi poskytnutý na základe zmluvy v
zmysle ust. § 20 ods. 2 z.č. 523/2004 Z.z.. Keďže nenávratný finančný príspevok predstavuje verejné
prostriedky, § 31 upravuje dôsledky porušenia pravidiel hospodárenia s verejnými prostriedkami, ako
aj porušenia podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté tretej osobe. Ust. § 31 ods.
1 z.č. 523/2004 Z.z. stanovuje taxatívnym spôsobom prípady porušenia finančnej disciplíny. Poukázal

na ust. § 31 ods. 9 druhá a posledná veta z.č. 523/2004 Z.z., § 31 ods. 10 z.č. 523/2004 Z.z., § 31
ods. 12 z.č. 523/2004 Z.z., § 24 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z., podľa ktorých jediným orgánom, ktorý môže
rozhodnúť, že došlo k porušeniu zmluvy a z toho dôvodu aj k porušeniu finančnej disciplíny, je príslušná
správa finančnej kontroly alebo Ministerstvo financií SR. Poukázal na to, že navrhovateľ nešpecifikoval,
akým konaním odporcu malo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy, pričom k podstatnému porušeniu
zmluvy ani vôbec nedošlo, na základe čoho spochybňuje platnosť a účinnosť odstúpenia od zmluvy

a následného vzniku nároku navrhovateľa na vrátenie poskytnutých prostriedkov. Usmernenie, ktorým
navrhovateľ argumentuje, nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, ide o interný
predpis. Obsah usmernenia pritom považuje za nezákonný, nakoľko v jeho zmysle by rozhodnutie
súdu vo veci malo následne zmeniť rozhodnutie správy finančnej kontroly resp. Ministerstva financií
vydané v správnom konaní, čím by sa správnemu orgánu priznala rozhodovacia moc vyššej sily ako

všeobecným súdom. Návrh považuje vzhľadom na absenciu rozhodnutia vydaného podľa § 31 Zákona o
rozpočtových pravidlách za predčasne podaný, nakoľko existencia relevantného rozhodnutia správneho
orgánu predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku súdnou cestou. Je pri tom
irelevantné riešiť, či správny orgán má úlohu konštatovať jednotlivé alebo celkové porušenie zmluvy,
nakoľko z právneho hľadiska bez porušenia zmluvy k odstúpeniu od nej ani nemôže dôjsť.

Podľa § 344 Obch. zák. Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo
tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods. 1 Obch. zák. ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane

v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa § 345 ods. 2 Obch. zák. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana
porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Podľa § 349 ods. 1 Obch. zák. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods. 1 Obch.zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obch. zák. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,

toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.
Podľa § 15 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy
uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podľa § 20 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z. z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi poskytujú
prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,
prostredníctvom inej právnickej osoby, na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s
prijímateľom; na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených
na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou

platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis.
Podľa § 31 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. porušením finančnej disciplíny je

a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,
c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,

d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo
osobitného zákona, 42aa)
e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,
g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,

h) konanie v rozpore s § 15 až 18,
i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore
s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, 21)
k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami

určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom
verejnej správy,
n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
Podľa § 31 ods. 9 z.č. 528/2008 Z.z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri

nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo
orgán dozoru štátu, 44) ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných
prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.45) Odvod, penále a pokutu
zaporušeniefinančnejdisciplínyštátnourozpočtovouorganizáciouaštátnoupríspevkovouorganizáciou
alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní

s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej
kontroly, 46) ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie
odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami
Európskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré

sa vzťahuje osobitný predpis.24a) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať
ministerstvo financií.
Podľa § 31 ods. 10 z.č. 528/2008 Z.z. ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na výkon
kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 47) je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny

kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu44) podľa odseku 9.
Podľa § 31 ods. 12 z.č. 528/2008 Z.z. ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi
všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa
vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou
uzatvorenou podľa osobitného predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky

penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi konania nesporné), že medzi
účastníkmi konania došlo dňa 16.2.2010 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. 073/2010-IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025, pre projekt s názvom Obec ako líder k
samozamestnaniu, celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu v sume 208.082,40 eur. V rámci

tejto sumy mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28
eur a odporca si mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5% z celkových oprávnených
výdavkov. Podľa čl. 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na systéme financovania kombinácie
zálohových platieb a refundácie. Odporcovi bola poskytnutá zálohová platba 31.3.2010 vo výške
72.988,90 eur, a to z prostriedkov EÚ suma 65.305,86 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu suma

7.683,04 eur. Dňa 18.8.2011 predložil odporca Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025
202 vo výške 36.850,86 eur a Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 203 vo výške
1.758,30 eur. V žiadostiach boli predložené výdavky za štyri analýzy, ktoré na základe Komisie na
posudzovanie dokumentov nenapĺňali ciele projektu a výdavky na vypracovanie dokumentov boli
vynaložené neefektívne a nehospodárne. Na základe administratívnej kontroly žiadosti o platbu č. 202

a 203 boli navrhovateľom uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,59 eur. Odporca mal v súlade
so zmluvou pozastavené aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol odporca upozornený na jeho
povinnosti, avšak ani jednu z uvedených povinností odporca nesplnil. Odporca i napriek opakovanej
výzve nevrátil včas a riadne finančné prostriedky na svoj zálohový účet, navrhovateľ 27.1.2012 opätovnezaslal odporcovi žiadosť na ich vrátenie, čo však odporca neurobil. Uvedené skutočnosti navrhovateľ
posúdil ako podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle
čl. 9 ods. 2, bodu 2.4 písm.d/, e/, h/ a j/ Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, a to nesplnenie podmienok a povinností, ktoré odporcovi zo zmluvy
vyplývajú. Dňa 10.4.2012 bolo odporcovi doporučeným listom zaslané mimoriadne ukončenie Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v ktorom bola vyčíslená pohľadávka odporcu voči
navrhovateľovivsume72.988,90eur,ktorúbolodporcapovinnýuhradiťnavrhovateľovivzmysležiadosti
o vrátenie finančných prostriedkov do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia mimoriadneho ukončenia

Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Spornou sa v priebehu konania javila platnosť a účinnosť odstúpenia d zmluvy, na základe
ktorého jednostranného právneho úkonu malo k vzniku navrhovateľom uplatneného nároku dôjsť.
Odporca argumentoval tým, že bez preukázania existencie relevantného rozhodnutia správneho
orgánu - príslušnej správy finančnej kontroly resp. Ministerstva financií SR- bolo podanie návrhu na

súd predčasné, nakoľko existencia uvedeného rozhodnutia je z dôvodov uvedených vo vyjadrení
odporcu hmotnoprávnou podmienkou uplatnenia si predmetného nároku súdnou cestou. Protiargument
navrhovateľa spočíval v potrebe striktného oddelenia pojmov verejného a súkromného práva
(porušenie finančnej disciplíny a podstatné porušenie zmluvy), v ujasnení si charakteru právneho
vzťahu vytvoreného medzi účastníkmi konania na základe zmluvy ako súkromnoprávneho záväzku

spravovaného režimom Obchodného zákonníka, pričom prípadnú existenciu predchádzajúceho
rozhodnutia správneho orgánu napr. i v podobe súhlasu s odstúpením od zmluvy považoval za
nezákonný zásah do súkromnoprávnej obligačnej sféry. Trval na tom, že vychádzajúc z prísl.
ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich
jej neoddeliteľnú časť, odstúpenie od zmluvy sa spravuje výlučne konaním a vôľou vrátane jej prejavu

zmluvných strán bez opodstatnenosti zásahu tretej strany.

Vychádzajúc z úvodnej časti zmluvy, súd mal za to, že táto bola uzatvorená nielen podľa ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 2), ale aj podľa z.č. 528/2008 Z.z. (§ 15 ods. 1) a podľa z.č.
523/2004 Z.z. (§20 ods. 2), ktoré dva zákony možno charakterizovať ako normy práva verejného. V

danomprípadeideoparticipáciusúkromnéhoaverejnéhopráva,zktoréhohľadiskajenutnéposudzovať
spôsob riešenia nárokov zo zmluvného vzťahu plynúcich. Je nesporným, že inštitút odstúpenia od
zmluvy je v danom prípade potrebná aplikácia § 344 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a zmluvná
úprava odstúpenia obsiahnutá vo Všeobecných zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Je samozrejme právom zmluvnej strany, aby sa vrátenia nárokov z odstúpenia od

zmluvy domáhala súdnou cestou. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa v tom, že akýkoľvek
zásah tretej strany (formou predchádzajúceho rozhodnutia resp. súhlasu s odstúpením od zmluvy)
je irelevantným vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko do kompetencie správy finančnej kontroly
resp. Ministerstva financií spadá v zmysle zákonnej úpravy výlučne rozhodovanie o pokutách, penále
a iných sankciách v rámci správneho konania. Je nesporným, že nenávratný finančný príspevok bol

podľa zmluvy poskytnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu. Úlohou správy finančnej kontroly je kontrola
dodržiavania pravidiel finančnej disciplíny ako aj a vyvádzanie sankcií v prípade ich porušenia,
pričomkontroladodržiavaniapravidielfinančnejdisciplínyvykonávanábyťmusínakaždomprijímateľovi,
pričom v prípade zistenia porušenia je nutné vyvodiť voči zodpovednostnému subjektu sankciu. Je
pravdou, že konaniu o nároku na vrátenie plnenia poskytnutého na základe zmluvy, od ktorej bolo

odstúpené, nemusí na základe akéhokoľvek zákonného ustanovenia predchádzať správne konanie o
uložení sankcie, avšak existencia relevantného rozhodnutia správy finančnej kontroly resp. Ministerstva
financií o tom, že finančná disciplína bola porušená, je jedným z hlavných predpokladov (za splnenia
ostatných zákonných a zmluvných podmienok) na platnosť a účinnosť následného odstúpenia od
zmluvy. Existecia rozhodnutia vydaného v správnom konaní príslušnou správou finančnej kontroly

resp. Ministerstva financií SR je jedným z hlavných indikátorov dôvodnosti odstúpenia od zmluvy,
nakoľko preukazuje existenciu minimálne individuálneho porušenia pravidiel finančnej disciplíny. Z
obsahu odstúpenia od zmluvy zo dňa 10.4.2012 vyplynulo, že dôvodom pre odstúpenie od zmluvy
boli 3 pomerne všeobecne špecifikované (nešpecifikované spôsobom, ktorý vylučuje ich zámenu s
inými) konania (resp. nekonania) odporcu, ktoré navrhovateľ posúdil ako podstatné porušenie zmluvy,

pričom porovnajúc charakter uvedených konaní odporcu, možno ich subsumovať pod taxatívny výpočet
konaní predstavujúcich porušenie finančnej disciplíny obsiahnutý v § 31 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z..
Neexistencia resp. nepreukázanie existencie takéhoto rozhodnutia s poukazom na vyššie uvedený
výklad preukazuje neopodstatnenosť a v konečnom dôsledku aj neúčinnosť odstúpenia od zmluvy,nestotožňujúc pritom pojem porušenie pravidiel finančnej disciplíny a pojmom (podstatné) porušenie
zmluvy. Vzhľadom na nepreukázanie existencie relevantného rozhodnutia príslušnej správy finančnej
kontroly resp. Ministerstva financií SR vydaného v správnom konaní podľa príslušných ustanovení z.č.

528/2008 Z.z. a tým nepreukázanie splnenia zákonných podmienok pre účinné odstúpenie od zmluvy
súd bez dokazovania týkajúceho sa splnenia ďalších zákonných a zmluvných podmienok pre platné
a účinné odstúpenie od zmluvy, ktoré dokazovanie by bolo vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu v
rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporca ako procesne úspešný

účastník má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, pričom trovy odporcu
spočívajú v trovách jeho právneho zastúpenia, ktoré ním boli vyčíslené na sumu 3.544,39 eur a súd mu
ich náhradu priznal nasledovne:
· Prevzatie a príprava zastúpenia 565,96 eur
· Podanie 3.1.2013 565,96 eur
· Pojednávanie 16.4.2013 565,96 eur

· Podanie 3.5.2013 565,96 eur
· Pojednávanie 28.5.2013 565,96 eur
· 5 x režijný paušál po 7,81 eur 39,05 eur
· DPH 20%
· Cestovné náhrady 8,12 eur

· Náhrada za stratu času 93,67 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.