Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225906
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: X. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. B. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.498,74 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/413/2015-49 zo dňa 08.02.2016,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 7.498,74 eur s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania z priznanej istiny do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku od 23. 01. 2016 do zaplatenia,
nahradiťžalobkynitrovykonaniavovýške935,98euratietouhradiťpriamonaúčetprávnemuzástupcovi
žalobkyni JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 na účet vedený vo

B. V., č. ú.: W XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXX do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť štátu
na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok 449,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a zamietol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 40, § 52, § 53 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2,
§ 451 ods. 1 a 2 a § 457 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ust. § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

účinnom do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“). Súd prvej inštancie konštatoval z predloženej Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX podpísanej dňa 8.4.2005, že druhá strana tejto zmluvy
je absolútne nečitateľná pre drobné a rozmazané písmo, takže ani súd sa nemohol oboznámiť s
obsahom zmluvných podmienok, ktoré mali byť predmetom zmluvných dojednaní na druhej strane
zmluvy. Žalobkyňa dostala od žalovaného k dispozícii len takúto nečitateľnú zmluvu s tým že čitateľná
je len prvá strana zmluvy. Súd prvej inštancie považoval za pravdivú argumentácia žalobkyne, že
tieto údaje sú pre ňu nezrozumiteľné a neurčité, lebo pod písm. B - H sú uvedené len čísla, ktoré

je potrebné zaraďoval pod zmluvné dojednania na druhej strane, ktorá je však nečitateľná. Preto
dospel k záveru, že táto zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná v dôsledku nečitateľného textu, teda z
dôvodu nedostatku písomnej formy a v zmysle § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
takáto zmluva neplatná. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medziposkytnutou výškou úveru a revolvingu 3.135,33 a zaplatenými platbami ňou vo výške 10.634,07 eur,
t. j. sumy 7.498,74 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Súd prvej inštancie sa v tomto stotožnil s tvrdením žalobkyne, že zo strany

žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a pripojil sa k právnemu názoru, ktorý vyslovil
Krajský súd v Prešove v konaní, č. k. 21Co 72/2014 zo dňa 19.03.2015, v obdobnom spore vedenom
proti žalovanému. Podľa názoru súdu prvej inštancie je správna aplikácia objektívnej 10 - ročnej
premlčacej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a týmto dňom
je deň 14.07.2012, lebo žalovaný ako nebankový subjekt, ktorá dlhodobo vykonáva podnikateľskú

činnosť v oblasti poskytovania úverov je povinný poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov a použitie neprijateľných zmluvných podmienok a neuvedenie RPMN a ročnej
úrokovej sadzby, resp. neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom uvedené zmluvné podmienky v zmluve
nemožno inak hodnotiť ako zámerné za účelom získania bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech takýmito praktikami. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú a priznal žalobkyni

bezdôvodné obohatenie vo výške 7.498,74 eur, ktoré je povinný jej vydať žalovaný. Žalobkyňa žiadala
priznať úrok za omeškanie od doručenia žaloby žalovanému, k čomu došlo dňa 23.01.2016. Výška
úroku je stanovená úrokovou sadzbou ECB plus 5 percentuálnych bodov k 1. dňu omeškania, čo v
prejednávanej veci predstavuje 5,05 %. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni tento úrok od 23.01.2016
do zaplatenia. Súd prvej inštancie zamietol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov

z dôvodu, že miestna príslušnosť súdu je založená podľa § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ,
ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa ako spotrebiteľka založila miestnu príslušnosť
Okresného súdu Prešov podľa svojho bydliska, čo je v súlade so zákonným ustanovením.

3.Otrováchkonaniarozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.,keďpriznalprávnemuzástupcovižalobkyne
vyúčtované trovy konania v celkovej výške 935,98 eur, lebo ide o účelne vynaložené trovy konania v
súvislosti s uplatnením práva na súde.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný Namietal, že v konaní

došlo k vadám, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorý nerozhodol o uplatnenej námietke miestnej
príslušnosti spôsobom upraveným v O.s.p. súd nemal vo veci ďalej konať a už vôbec nie rozhodovať
o meritórnym spôsobom do času, kým nebude zákonným spôsobom ustálené, ktorý súd je príslušný

teda s tým súvisiaca otázka zákonného sudcu. Napadal rozhodnutie o námietke miestnej príslušnosti.
Ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p. predstavuje výnimku z pravidla miestnej príslušnosti. Každá výnimka
sa musí vykladať reštriktívne. Zákonná úprava neurčuje, že súd spotrebiteľa je príslušný na všetky
spory, ale na spory zo spotrebiteľskej zmluvy. Akékoľvek iné spory, ktoré zo zmluvy nevyplývajú, nie
sú prípadom na ktorý sa dá aplikovať § 87 písm. f) O.s.p.. Napadal postup súdu a závery, ktorými

vyhodnotil uplatnenú námietku premlčania. V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež závery o úmyselne získanom obohatení. Závery súdu o
úmyselnézískanomobohatenívylučujefakt,ženárokyzrovnakejzmluvybolisúdmiopakovanépriznané
a zmluva posúdená ako platná. Posúdenie zmluvy ako platnej vylučuje teoretickú úvahu o tom, že
uzavretím rovnakej zmluvy sledoval žalovaný získanie bezdôvodného obohatenia. Z rozsudku nie je

zrejme, aký dôkaz súd vykonal za týmto účelom a z akého dôkazu zistil, že na základe konkrétnych
skutkových okolnosti žalovaný sledoval získanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/178/2007 zo dňa 28.09.2008 a Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/516/2015. Poukázal taktiež na rozpory v záveroch súdu prvej inštancie o
úmyselnom bezdôvodnom obohatení už v tom, že kedy na jednej strane súd odôvodňuje neplatnosťou

zmluvy uzatváranej a datovanej zo dňa 08.04.2005 a súčasne tvrdí, že bezdôvodné obohatenie nastalo
dňom 14.07.2012. Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie pochybil pri dokazovaní, pretože
nevychádzal z rovnopisu uzavretej zmluvy o revolvingovej pôžičke. Ak bola pre súd nečitateľná
fotokópia, mal uložiť žalobcovi alebo žalovanému predloženie originálu. Súd si zamenil čitateľnosť za
určitosť či zrozumiteľnosť zmluvy. Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej

pôžičke sú zmluvné dojednania a prílohy špecifikované v zmluvných dojednaniach. Tieto sú podpísané.
Žalobca nikdy nenamietal, ani pri uzavretí zmluvy, ani následne, že zmluvným dojednaniam nerozumie
a že sú nečitateľné. Na lícnej strane zmluvy sa postupne uvádzajú jednotlivé údaje tykajúcej sa
revolvingovej pôžičky(B), revolvingu (C), úverového limitu(D), zmluvnej odmeny(E), poplatku(F) azápočet(G). Následné v zmluvných dojednaniach sa uvádza, že udaj uvedený v časti B ods. 1 je výška
pôžičky, v časti B ods. 2 počet splátok , v časti B ods. 3 výška splátky, v časti B ods. 4 hodnota RPMN, v
časti E ods. 1 udaj výške zmluvnej odmeny a úver. Obdobne sa v časti C uvádzajú údaje dojednané pre

revolving. Vzhľadom na uvedené zákonný dôvod na posúdenie zmluvy ako neplatného právneho úkonu
nebol dôvodný. Zmluva obsahuje všetky zákonne náležitosti, ktoré zákon účinný v čase jej uzavretia
predpisoval pre to, aby mohol vzniknúť platný nárok z takejto zmluvy. Navrhol preto, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie

správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

7. Odvolací súd sa najprv zaoberal odvolacími námietkami žalovanej týkajúcimi sa nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie.

8. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 105 ods.
1 a § 167 ods. 1 O.s.p. a nerozhodol o námietke miestnej príslušnosti samostatne nie je dôvodná.
Z ustanovenia § 167 ods. 1 druhá veta O.s.p. síce vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania
(t.j. vrátane miestnej príslušnosti) rozhodnúť vo forme uznesenia, Občiansky súdny poriadok však
v ustanovení § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvoval povinnosť súdu rozhodnúť o podanej námietke

účastníka konania o nedostatku miestnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď
výslovne zakotvuje len povinnosť svoju miestnu príslušnosť skúmať a v závislosti na výsledku tohto
skúmania neodkladne postúpiť vec inému súdu bez rozhodnutia alebo pokračovať v konaní o podanom
návrhu. Z postupu súdu v konaní a odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že súd prvej
inštancie na námietku žalovaného svoju miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne

príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil.

9. Vo vzťahu k odvolacej námietke tykajúcej sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o námietke miestnej
príslušnosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že je v danej veci miestne
príslušný s poukazom na § 87 písm. f) O.s.p.. Odvolací súd sa názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.

Podľa dôvodovej správy k zneniu ustanovenia § 87 písm. O.s.p. Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie
miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi
orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobkyňa je spotrebiteľom v zmysle § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
V takomto prípade je významné len to, že spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej

zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ O.s.p. umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného
súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko (V.). Keďže žalobkyňa toto právo voľby
miestnej príslušnosti využila, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov.

10.Rozhodnutiesúduprvejinštancieoneplatnostižalobkyňoupredloženejzmluvyjezaloženénazistení

a súd mal za preukázané, že ak žalobkyňa zo žalovanou mienili uzavrieť dňa 08.04.2005 zmluvu o
revolvingovom úvere, predmet zmluvy, tak ako je špecifikovaný v Zmluve o revolvingovej pôžičke č.
L.-XXXXX zo dňa 08.04.2005, je neurčitý, nezrozumiteľný a zmluvné dojednania uvedené drobným
písmom čiastočne včlenené do iných zmluvných dojednaní, súd považuje za nečitateľne, sťažujú riadnu
orientáciu(prehľad)spotrebiteľavpredmetnejzmluve.Stýmtozáveromsaodvolacísúdvcelomrozsahu

stotožňuje.

11. Formulár Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX spoločnosti V. W. (predchádzajúci
názov spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) okrem časti A - Zmluvné strany, ktoré možno mať zajednoznačnú a účastníci zmluvného vzťahu sú tu náležite identifikovaný, je v ostatných častiach a to: B
- Revolvingová pôžička, C - Revolving, D - Úverový limit, E - Zmluvná odmena, F - Poplatok, vyplnený
tak, že v kolónkach označených ako „ods. 1 až 4“ pridružených k jednotlivým častiam sú uvedené iba

´“holé ´“ čísla bez akéhokoľvek iného označenia, ktoré označenie by dané číslo bližšie vysvetľovalo,
napr. v tom, či má ísť o finančnú hodnotu a ak áno v akej peňažnej mene, alebo má ísť o percento, výšku
splátky, počet splátok atď. Napr. v Časti B - Revolvingová pôžička, v kolónkach označených ako „ods. 1“
je uvedené bez ďalšieho iba číslo „144.000“, ako „ods. 2“ uvedené iba číslo „36“, ako „ods. 3“ uvedené
iba číslo „4.000“, ako „ods. 4“ uvedené iba číslo „26,43“. Rovnako v Časti C - Revolving, v kolónke „ods.

1“ iba číslo „96 000“, v kolónke „ods. 2“ iba číslo „25,16“, taktiež v Časti D - Úverový limit, v kolónke „ods.
1“ iba číslo „192 000“, v Časti E - Zmluvná odmena, v kolónke „ods. 1“ iba číslo „72 000“, v kolónke „ods.
2“ iba číslo „47 040“ a v Časti F - Poplatok, v kolónke „ods. 1“ číslo „1500“.

12. Základné, zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere aj o revolvingovom úvere (ako RPMN
a ročná úroková sadzba), ale musia byť priamo obsahom takejto zmluvy (a nie iba vyvodzované z

ďalších k zmluve pridružených dokumentov) s pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne,
zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú
náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Žalobkyňou predložený dokument zmluvy o úvere tieto atribúty
nespĺňa, tým je spochybnený samotný vznik zmluvy ako právneho úkonu, ktorý nemožno zakladať na
dohadoch „čo chcel účastník svojím prejavom vôle prejaviť“ ani spoliehať sa na to, že „jeho adresát je

objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na jeho vyjadrenie“, ako uvádza v odvolaní
žalovaný, keď poukazuje na „lícnu stranu“ predloženého dokumentu a zmluvné dojednania, ktoré by
mali byť uvedené inde. Tieto uvedené nedostatky nemožno obhájiť ani tým, že v spodnej časti formulára,
pred podpismi účastníkov je uvedené že: „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke sú
zmluvné dojednania a prílohy špecifikované v zmluvných dojednaniach“. Z uvedeného nevyplýva, o

ktoré konkrétne zmluvné dojednania by malo ísť (nie je tu bližšie uvedené). A „Zmluvné dojednania“
vytlačené na druhej strane (rube) vyššie uvedeného tlačiva (formulára), ktoré sú absolútne nečitateľné,
sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, tak takéto zmluvne
dojednanianemožnopovažovaťzaplatnéazavzájomneúčastníkmiriadnedohodnuté,pretožedlžníkovi
(spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy a to z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej

boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za
nekalú obchodnú praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje cit. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské

smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně
čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost
písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech,
které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci
všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní

podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení
obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro

spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu. V této souvislosti Ústavní
soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo)
jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení

jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti,
že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě a
které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje
dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled
patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sú posudzované nároky žalobkyne na
vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 117 Občianskeho
zákonníka stanovuje všeobecnú 2-ročnú premlčaciu dobu, ale právo na vydanie plnenia zbezdôvodného obohatenia sa premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
odo dňa, kedy k nemu došlo.

15. Súd prvej inštancie vychádzal z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. Súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom pôžičiek
a úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia
odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené
poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná

organizácia a nebankový subjekt pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové
subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty
za poskytnutie úveru či úročných sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom
desiatok tisícov súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré

mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. Závery o začatí plynutia 10 ročnej objektívnej
premlčacej lehoty prijaté súdom prvej inštancie sú správne. Žalobkyňa až potom čo žalovaný dal
pokyn na uskutočnenie zrážok zo mzdy, zistila, že žalovaný považuje dlh za splatený v celom rozsahu.
Následne po informácií „Združenia“ zistila, že plnenie voči žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné
a následne podala žalobu na súd. O posúdení nároku žalobkyne v 10-ročnej premlčacej lehote je zo

strany všeobecných súdov prijaté vo viacerých rozhodnutiach, na čo v konečnom dôsledku poukázala
samotná žalobkyňa v podanej žalobe. Preto sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciami žalobkyne,
ale aj súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu
mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v
množstvách ďalších zmlúv a ktorá konania je možné hodnotiť ako úmyselné.

16. Keďže medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie
správneposkytnutéplneniamedzistranamiposúdilakobezdôvodnéobohatenie,pretožeboliposkytnuté
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

17. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jehomajetkudošlovrozporesprávomuznanýmidôvodmi.Dôvodoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
nastraneobohatenéhomusíponúknuťpostihnutý,ktorýžalobounasúdežiadaovydaniebezdôvodného

obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyni
titulom predmetného revolvingového úveru vyplatil čiastku spolu 3.135,33 eur (poskytnutý úver 1.510,16

eur + automatický revolving 1.625,17 eur), pričom žalovaný v prospech žalobkyne poukázal úhradu
vo výške 10.634,07 eur (prehľad platieb ku dňu 14.09.2015 predložený žalovanou č.l. 6-7). Za tejto
situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.498,74 eur
predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).