Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2011

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/161/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5908010314
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2011:5908010314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému

Z. F., K.. Y., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.11.2011 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

Z. F., rod. Y., X.. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom O. republika, J. N.. Y. P. Č.. XXXX/XX, prechodne
bytom L., N.. L. Č.. XXXX/XX, adresa na doručovanie: Poste restante, P. XXXX, XXX XX J. XXX, O.
republika

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1) ako jediný spoločník a súčasne konateľ spoločnosti Informační centrum Křesťanú - Ráček, Velehrad
s. r. o., Rozhraní 67, okr. Svitavy, Česká republika, IČO: 48155675, vylákal od U. Š. finančnú hotovosť
XXX.XXX,- Sk, tým spôsobom, že s ňou uzavrel v K. B. o tichom spoločenstve zo dňa XX. XX. XXXX a
Zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 21. 03. 2006, na základe ktorých mu U. Š., na presne nezistenom

mieste, vyplatila
- od presne nezistenej doby do 15. 11. 2005 postupne finančnú hotovosť vo výške 270.000,- Sk,
- dňa 21. 03. 2006 finančnú hotovosť 2.500,- EUR (93.475,-Sk),
- dňa 06. 04. 2006 finančnú hotovosť 2.000,- EUR (75.034,- Sk),
pričom Z. F. už v čase uzavretia uvedených zmlúv a v čase preberania finančných hotovostí vedel, že
vydanie slovníkov nezabezpečí a prevzaté peniaze nevráti, čim spôsobil U. Š., X..XX. XX. XXXX, L. Z.
XX, S. K., škodu vo výške 438.509,- Sk (14.555,83 Eur),

2) ako jediný spoločník a súčasne konateľ spoločnosti Informační centrum F. - K., Y. s. r. o., K. XX, okr.
R., O. republika, A.: XXXXXXXX, vylákal od U. R. finančnú hotovosť vo výške najmenej 30.000,- Sk
tým spôsobom, že s ňou uzavrel v Ružomberku Zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 15. 11. 2005,
na základe ktorej mu U. Š. vyplatila, v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste sumu
najmenej 30.000,- Sk, pričom Z. F. už v čase uzavretia uvedenej zmluvy a v čase preberania finančnej
hotovosti vedel, že vydanie slovníkov nezabezpečí a prijaté peniaze nevráti, čím spôsobil U. R., X.. XX.
XX. XXXX, L. C.. L. XXXX/XX, K., škodu vo výške najmenej 30.000,- Sk (995,82 Eur),

3) v presne nezistenom čase v Ružomberku vylákal od U. Š. vo svoj prospech možnosť ubytovania sa v
rodinnom dome č. XX na ulici K. v obci L. J. v okrese Ružomberok, patriacemu U. Š. tým spôsobom, že
jej za ubytovanie prisľúbil uhrádzať mesačné nájomné vo výške 15.000,- Sk a hodnotu spotrebovanej
energie, pričom jej za mesiace apríl, máj a jún 2006, počas ktorých uvedený rodinný dom užíval,
neuhradil žiadne finančné prostriedky, čím spôsobil U. Š., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. XX, S. K., škodu vo
výške najmenej 45.000,- Sk (1.493,73 Eur),4) v presne nezistenom dni v mesiaci júl 2006 v Žiline, vylákal od A. P. peňažnú hotovosť 15.000,- Sk,
za účelom zaplatenia za opravu vozidla v Bratislave, pričom mu prisľúbil peniaze do dvoch dní vrátiť,
čo dodnes neurobil, čím spôsobil A. P., X.. XX. XX. XXXX, L. G. XXXX/X, Ž., škodu vo výške 15.000,-

Sk, (397,91 Eur)

5) vylákal od H.. H. H. finančnú hotovosť 23.500,- Sk tým spôsobom, že s ním dňa 10. 07. 2006 uzavrel
Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu H.. H. H. v ten istý deň v nezistenej reštaurácii v Liptovskom
Mikuláši odovzdal peňažné prostriedky vo výške 22.000,- Sk, ktoré sa Z. F. zaviazal vrátiť do 30. 07.

2007 a následne mu H.. H. H. v presne nezistenom čase, niekoľko dní po 30. 07. 2006 v nezistenej
reštaurácii v Liptovskom Mikuláši odovzdal sumu 1.500,- Sk, pričom už v čase preberania peňažných
prostriedkov Z. F. vedel, že H.. H. H. žiadne peniaze nevráti, čím H.. H. H., L. Y. X, Z. H., spôsobil škodu
vo výške 23.500,- Sk (780,06 Eur)

6) ako jediný spoločník a súčasne konateľ spoločnosti Informační centrum křesťanu - K., Y. s. r. o., K. XX,

okres R., O. republika, A.: XXXXXXXX, vylákal od H. R. finančnú hotovosť vo výške 100.000,-Sk tým
spôsobom, že s ním uzavrel v Bratislave Zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 23. 9. 2006 za účelom
vydania učebnice taliančiny, na základe ktorej mu H. R. vyplatil, v čase po 14:22 hod., v Bratislave v
Slovenskej sporiteľni a. s. dňa 30. 9. 2006 sumu 100.000,-Sk, pričom Z. F. už v čase uzavretia uvedenej
zmluvy a v čase preberania finančnej hotovosti vedel, že vydanie učebnice taliančiny nezabezpečí a

prijaté peniaze nevráti, čím spôsobil H. R., X.. XX.XX.XXXX, L. K. - Č., N.. X. Č.. XX, škodu vo výške
100.000,-Sk (3.319,39 Eur),

7) od mesiaca august 2006 do 27.1.2007 postupne, v presne nezistený čas, v Bratislave na ul. Ľ.. O.
Č.. XX, prišiel Z. F. na ubytovňu za H. R., od ktorého vylákal postupne finančnú hotovosť v celkovej

výške 15.000,-Sk tým spôsobom, že vždy uviedol nejaký dôvod, prečo potrebuje finančné prostriedky a
dňa 27. 1. 2007 podpísal H. R. pokladničný doklad, že od neho prevzal celkovo 30.300.-Sk, pričom Z.
F. už v čase preberania jednotlivých finančných čiastok vedel, že prijaté peniaze nevráti, čím spôsobil
H. R.K., X.. XX. XX. XXXX, L. K. - Č., N.. X. Č.. XX, škodu vo výške 15.000,-Sk (497,91 Eur)

8) v čase od 8. 9. 2006 do 31. 11. 2006 postupne, na rôznych miestach Slovenskej republiky, bol
Z. F. s Y. L., od ktorého vylákal postupne finančnú hotovosť a mobilný telefón zn. Nokia 3510i,
IMEIXXXXXXXXXXXXXXX, v celkovej výške najmenej 12.000,-Sk tým spôsobom, že vždy uviedol
nejaký dôvod, prečo potrebuje finančné prostriedky, pričom Z. F. už v čase preberania jednotlivých
finančných čiastok vedel, že prijaté peniaze nevráti, čím spôsobil Y. L., nar. XX. X. XXXX, L. K., N.. J.

Č.. XX, škodu vo výške 12.000,-Sk (398,33 Eur)

9) ako jediný spoločník a súčasne konateľ spoločnosti Informační centrum křesťanu - K., Y. s. r. o., K.
XX, okres R., O. republika, A.: XXXXXXXX, prišiel dňa 9. 11. 2006 v Ružomberku na nám. A. Hlinku
č. 43 do reštaurácie „Panský dom“, kde si objednal priestory na prezentáciu a nocľah s prísľubom,

že bude všetko hradiť v hotovosti, dňa 10. 11. 2006 mu bola k dispozícia záhrada reštaurácie, ako
prenajatý priestor spolu s občerstvením počas prezentácie, ale Z. F. aj napriek prísľubu za uvedené
služby nezaplatil, preto mu umožnil personál reštaurácie dňa 11. 11. 2006 uskutočniť prezentáciu v
salóniku v pivničných priestoroch reštaurácie, nakoľko prišli pozvaní hostia prezentácie a Z. F. tvrdil, že
mu ešte neprišli peniaze, ale zaplatí v hotovosti, čo taktiež nesplnil a dňa 12. 11. 2006 prišiel Z. F. v

ranných hodinách a aj napriek prísľubom za poskytnuté služby a občerstvenie nezaplatil a už v čase
objednávky vedel, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby uhradil objednané služby a
občerstvenie a takto svojim konaním spôsobil majiteľovi reštaurácie E. L., X.. X. X. XXXX, za prenajaté
priestory, nocľah za jednu noc a občerstvenie škodu vo výške 20.800,-Sk (690,43 Eur)

pričom celková škoda, ktorú Z. F. spôsobil poškodeným, je vo výške 699.809,-Sk,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a lpokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a § 36 písm. l)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej U.
Š., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. Č.. XX, okres Ružomberok škodu vo výške 16.049,56 Eur a túto podľa §
288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne

konanie, poškodenej U. R., X.. XX. XX. XXXX, L. C.. L. XXXX/XX, K. škodu vo výške 995,82 Eur a podľa
§ 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na
občianske súdne konanie, poškodenému A. P., X.. XX. XX. XXXX, L. Ž., G. XXXX/X škodu vo výške
497,91 Eur, H.. H. H., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. X, Z. H. škodu vo výške 780,06 Eur, H. R., X.. XX. XX.
XXXX, L. K. - Č., N.. X. Č.. XX škodu vo výške 497,91 Eur, a toho podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku

so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie, Y. L., X.. XX. XX.
XXXX, L. K., J. Č.. XX škodu vo výške 398,33 Eur a E. L., X.. XX. XX. XXXX, L. K.S., B. G. Č.. XXX/XX
škodu vo výške 690,43 Eur a toho podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom jeho nároku na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Z. F. sa na hlavné pojednávanie nariadené na 14.11.2011 nedostavil, v písomnom
stanovisku uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a rovnako tak súhlasil aj
s prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky,
súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, vypočul svedkov, ktorí sa na
hlavné pojednávanie dostavili, prečítal svedecké výpovede svedkov vypočutých v prípravnom konaní,

oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

V prípravnom konaní obžalovaný ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, uviedol, že s obvinením
nesúhlasí, skutky pokladá za obchodný spor alebo ide o iné nedorozumenie, resp. o občianskoprávny
spor. K prvému skutku vo vzťahu k U. Š. potvrdil uzavretie zmluvy, účelom ktorej malo byť zhodnotenie

jemu zverených finančných prostriedkov, a to na podnet samotnej Š., ktorá ho mala doslovne prosiť,
aby jej zhodnotil nejaké peniaze. Zhodnotenie malo predstavovať 28,8 % z jej vkladu. Ako živnostník
a zároveň konateľ spoločnosti A. K., Y., s.r.o., jedenkrát ročne vydával publikácie, v tomto konkrétnom
prípade išlo o učebnicu Taliančiny. Všetky práva k vydaju získal v konkurznom konaní, ktoré bolo vedené
na Štátne pedagogické nakladateľstvo v Prahe, pri náklade 5.000 kusov učebníc mal jeho čistý zisk

predstavovaťsumu241.257,-CZK,čobolačiastka,ktorúpoužívalprezhodnocovanievkladovdotichého
spoločenstva, a to v prípade, pokiaľ mu chýbali peniaze a to v prípade pre samotnú tlač. Potvrdil, že
Š.Á. mu poukázala na jeho účet cca 70.000 Sk, zvyšné peniaze zo sumy 270.000 Sk stále neobdržal.
Podľa jeho tvrdenia Š. mu prisľúbila, že zvyšné peniaze mu vyplatí, keď sa vráti jej syn a manžel zo
zahraničia, s čím on súhlasil, nakoľko zmluva už bola podpísaná a on veril jej prísľubu. Uviedol, že

bol tlačený termínom, nakoľko učebnica mala byť pustená do vianočného predaja. Na druhej strane
vypovedal, že peniaze od Š. ani nepotreboval, nakoľko v tom čase mal na svojom účte a na účte svojej
sestry v Tatra banke hotovosť vo výške 800.000,- Sk. Takisto mal finančné prostriedky z provízneho
predaja poistiek pre poisťovňu Union. Z celkovej sumy, ktorú mu Š. poskytla, jej vyplatil 25.920,- Sk ako
prvú splátku v mesiaci december 2005, a to z dôvodu, že Š. tieto peniaze potrebovala na opravu kotla.

Podľa obžalovaného však Š. nemala nárok na vyplatenie finančných prostriedkov, pretože nevložila
celý svoj vklad, ako sa zaviazala v zmluve. Ďalej uviedol, že tým, že Š.Á. uzavrela penzión v Bielom
Potoku, kde mal on aj so sestrou osobné veci, nábytok a firemnú dokumentáciu, už nemohol za rok 2006
podať daňové priznanie. Tým, že Š. nevložila celú sumu, na ktorej zloženie sa zaviazala podľa zmluvy,
vychádzajúc z právneho charakteru zmlúv o tichom spoločenstve sa podieľala na stratách i ziskoch,a teda nebol dôvod jej peniaze z titulu zhodnotenia vyplácať, ďalej poukázal na rozpory medzi ním a
rodinou poškodenej, nakoľko v tom čase si mal brať jej dcéru za ženu.

Vo vzťahu k poškodenému A. P. uviedol, že s ním nebol v žiadnom právnom vzťahu, avšak vzhľadom
na to, že on v tej dobe pracoval pre Union poisťovňu, a.s., dohodol sa s P. a U. R. na spolupráci,
pretože firma, v ktorej bola R. zamestnaná, nemala bankovú licenciu z Národnej banky, a teda došlo
k dohode o neformálnej spolupráci prostredníctvom R.. Na základe požiadavky P. zorganizoval viacero
stretnutí v súvislosti s pripravovanou zdravotnou reformou a v konkrétnom prípade prácou pre Európsku

zdravotnú poisťovňu. P. ho požiadal o zorganizovanie stretnutia verejnosti a občanov z Ružomberka s
generálnym riaditeľom Európskej zdravotnej poisťovne, kedy zároveň bol P. požiadaný o zabezpečenie
dopravy spolupracovníkov firmy Invest AG. Preto požiadal P. o preplatenie nákladov, a to písomne. P.
prevzal návrh finančného vyrovnania, spolu s ním išiel do banky, kde mu P. odovzdal v hotovosti čiastku
15.000,- Sk. Zároveň potvrdil, že nemal uzavretú žiadnu zmluvu s P. ani s inými osobami, z jeho strany
to bola neformálna spolupráca v prospech U. R., ktorá mala z toho profitovať. Potvrdil, že P. ho žiadal o

vrátenie peňazí, bolo to v období veľkonočných sviatkov a takisto on mal hektické obdobie v súvislosti s
pripravovanou svadbou. Poprel záväzok voči P., vzhľadom k tomu, že sa mu P. vyhrážal, začal na neho
v aute kričať, z auta vybehol a utiekol.

Vo vzťahu k skutku 5, kde ako poškodený vystupoval H.. H. H. uviedol, že prostredníctvom tretej osoby

- Y. L. - bol požiadaný o zabezpečenie prezentácie bankového produktu firmy NFD. V súvislosti s tým
sa dali vytlačiť prospekty v náklade 20.000 kusov v cene cez 50.000,- Sk, po predaji týchto prospektov,
ktoré si manažéri museli zakúpiť k prezentácii, malo dôjsť k tržbe 7,- Sk/kus, t. j. celkovo 140.000,-
Sk. Pretože ďalšia osoba, ktorá to mala financovať (M.) nedal včas peniaze na preplatenie nákladov
spojených s vydaním prospektu (autorstvo, sadzba, litografie a tlač), prefinancovanie zabezpečoval E. a

on požiadal H., aby im pomohol dofinancovať náklady spojené s týmto prospektom. Podľa jeho tvrdenia
od počiatku išlo o záležitosť H., ktorý bol na vrchole pyramídy, pod ním boli ďalšie osoby, čo podľa neho
znamenalo, že H. má najväčší profit z provízií z tejto činnosti, pokiaľ tieto prezentácie boli podnietené
prospektom, ktorý on osobne obsahovo a marketingovo vytvoril. Podľa jeho tvrdenia H. poznal jeho
prácu s ľuďmi, jeho vplyv na ľudí, nemal pochýb, že sa mu peniaze vrátia cez provízie, a preto došlo

k uzavretiu zmluvy dňa 10.07.2006 pod názvom „Zmluva o úvere". On nechcel brať úver, ale znenie
zmluvynavrholsámH..Nazákladezmluvymuposkytolčiastku15.000,-Skvhotovosti,pričomrozdieldo
výšky sumy, ktorá je uvedená v zmluve, mal predstavovať úroky, resp. odmena H. za požičanie peňazí. K
takémuto kroku pristúpil preto, aby v budúcnosti neboli problémy s výpočtom zhodnotenia, resp. úrokov
za poskytnuté peniaze. Termín vrátenia nebol dohodnutý, zmluva bola otvorená s tým, že bol tam prvý

termín vrátenia celej čiastky, v prípade nevymožiteľnosti sa pristúpi k započítaniu provízií, ktoré budú
H. vznikať v súvislosti s výsledkami jeho práce v spoločnostiach NFD a IA. K vráteniu peňazí nedošlo,
nakoľko bol vzatý do väzby.

Vo vzťahu k poškodenej U. Š. vypovedal, že jemu Š. ponúkala vklad na zhodnotenie vo výške 600.000,-

Sk. Prijatie takejto sumy si však nemohol dovoliť, pretože v tom čase učebnica Taliančiny bola pred
expedíciou len v náklade 3000 kusov a tak mohol zmluvne prevziať maximálne 300.000,- Sk, kde
predpokladaný výnos mal byť vo výške 28,8 %. S takouto sumou R. súhlasila, avšak v priebehu dvoch -
troch týždňov mu U. R. uviedla, že má dlh 30.000,- Sk u svojej matky a táto pôvodná zmluva sa rozdelila
na dve zmluvy. U. R. nevyvinula žiadnu súčinnosť, len mu podpísala zmluvu, na nič sa ho nevypytovala.

U. R.Ň. nikdy za celú dobu, čo s ňou prichádzal do styku, nechcela peniaze zo zmluvy, pretože z jeho
rozprávania dobre vedela, že nemá vyplatené všetky vklady na tieto zmluvy medzi ním, U. Š. C. U. R..
V letných mesiacoch roku 2006 mu bol znemožnený prístup do penziónu v Bielom Potoku, ktorý patril
U. Š., navyše mu bolo zabránené aj v sobáši s jej dcérou U. R.. Nepoprel, že Š. mu odovzdala čiastku
1.200,- Eur a 93.000,- Sk, keď čiastku 93.000,- Sk dal Š. s tým, že ona ich uložila na druhú zmluvu

na Nemecký slovník, čo predstavoval jej vklad vo výške 2.500,- Eur a zo strany poškodenej mu bolo
povedané, aby si 93.000,- Sk zobral ako vklad s tým, že ona nebude platiť jeho svadbu s jej dcérou a mal
by jej peniaze ochrániť. Oficiálne tieto peniaze teda mali slúžiť ako vklad, neoficiálne to bol príspevok
na jeho svadbu. Druhý vklad vo výške 2.000 Eur prevzal osobne od poškodenej v Prahe, celkovo mal
prevziať sumu 4.500 Eur, avšak zmluva bola na 600.000,- Sk, ale do tejto výšky poškodená nedoplatila

zvyšok. Potvrdil uznanie dlhu, ktorý podpísal u notára, avšak bolo to pod nátlakom jej súrodencov a
pod jej prísľubom, že mu otvorí dom na Bielom Potoku. Políciu nevolal preto, lebo veril, že sa to musí
urovnať a navyše jeho vzťah k dcére poškodenej naďalej existoval, celé to považoval za vysporiadanie
zmluvy, z jej strany to malo ísť hneď ako výpoveď zo zmluvy. Doposiaľ však poškodenej nevyplatil žiadnezhodnotenie. K neplateniu nájomného (skutok č. 3) sa odmietol vyjadriť, vo vzťahu k P. poprel, že by mal
pokazené auto, naopak, od P. mal ústny prísľub, že mu bude platiť cestovné a nájomné na kanceláriu
vo vzťahu k firme IA a ďalej sa odmietol vyjadriť.

Vo výpovedi zo dňa 13.03.2008, t. j. v čase, keď už bol vzatý do väzby, ku skutku pod bodom 8 obžaloby
vypovedal, že s mobilným telefónom nemá nič spoločné, nikdy nebol s L. dohodnutý na nejakom delení,
alebo že by s ním uzavrel nejakú zmluvu. Čiastku 12.000,- Sk, ktorú od neho L. žiadal, považuje za jeho
fantazmagóriu, naopak, mal to byť L., ktorý z jeho účtu mal zobrať sumu 20.000,- Sk, z ktorej mu vrátil

10.000,- Sk. Účet bol zriadený na podnet L., ktorý mu oznámil, že on si nemôže založiť účet, pretože
mal problém s exekučnými konaniami. L. mal zariadiť, že jeho matka dostala „rýchlu pôžičku" vo výške
20.000,- Sk a s týmito peniazmi bol založený účet vo VÚB, ku ktorému on mal založené dispozičné právo
a bol aj majiteľom tohto účtu. Poprel, že by od L. prevzal mobilný telefón, k mobilnému telefónu, ktorý
bol u neho nájdený pri jeho zadržaní a dodaní do väzby, uviedol, že sa nejedná o mobil L.. K samotnému
vzťahu s L. vypovedal, že pre neho vykonával činnosť v súvislosti s prezentovaním rôznych produktov.

Vykonával pre neho aj jazdy do Bratislavy, bol to L., ktorý od neho vylákal poplatok za účasť na seminári
v Košiciach.

K skutku pod bodom 6 obžaloby (poškodený R.r) uviedol, že išlo o jedného z klientov L., ktorého chcel
zaregistrovať pod nejakú pyramídovú hru. Bol oslovený R., že potrebuje pomoc v súvislosti s podaním

prihlášok do zdravotnej poisťovne Union, ktoré prihlášky mu už nechce zobrať jeho materská poisťovňa,
v tom čase Dôvera. Po zistení, že prihlášky sú v poriadku, sa s vedením Union poisťovne dohodol na
prijatí prihlášok a zároveň sa s nimi dohodol na provízii, nakoľko ale on nebol zaregistrovaný v tejto
poisťovni,čobolainánežkomerčnápoisťovňaUnion,taktietozmluvymuseliísťcezsprostredkovateľskú
osobu, ktorú však odmietol uviesť. Tretia osoba dostala vyplatenú celú províziu, pričom medzi ním, R.

a touto treťou osobou existovala dohoda o rozdelení celej provízie. Následne R. prišiel s ďalšími 50
prihláškami, ktoré neboli vyplnené, boli tam však priložené prefotené občianske preukazy, kde on sa
s niektorými z týchto osôb následne aj stretol, keď konkrétne malo ísť o osobu menom P., ktorému R.
mal vyplatiť peniaze. Jeho odmena mala vyplývať z toho, že prihlášky do zdravotného poistenia, ktoré
budú podané ním, tak z toho mal dostať čiastočnú províziu a prihlášky, ktoré boli podané cez R., budú

jeho. Zároveň sa dohodli na spôsobe výpočtu provízie. Keďže však bolo treba najskôr „zaplatiť" P. a on
peniaze nemal, R. šiel do bankomatu, peniaze priniesol, dal ich P. a na základe toho medzi nimi vznikla
zmluva o tichom spoločenstve, kedy R. mu dal 80.000,- Sk na zaplatenie P. a nákladov s tým spojených
a celé sa to zakrylo zmluvou o tichom spoločenstve. Hlavné riziko teda niesol on, pričom P. zavreli v
Bratislave, pričom jeho osobné náklady mali predstavovať 40.000,- Sk až 50.000,- Sk. R. nechcel, aby sa

o jeho aktivitách dozvedeli jeho rodičia, v rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením uviedol, že peniaze
vo výške 80.000,- Sk mu R. vyplatil priamo v pobočke Y. banky v hotovosti a teda nie v Poluse, kde
mal predtým odbehnúť do nejakého bankomatu. Nešlo o peniaze v súvislosti s vydavateľskou činnosťou
jeho firmy ICK K., poprel, že by bol v pobočke Slovenskej sporiteľne, zo strany R. nedošlo k žiadnemu
odhováraniu syna, aby mu nedal peniaze. Keďže nedošlo k vysporiadaniu zmlúv zo strany poisťovne

Union „kvôli nejakému právnemu dôvodu", tak aj vysporiadanie zmluvy o tichom spoločenstve nechali
otvorené.

K skutku č. 7 vypovedal, že doklad na sumu 30.300,- Sk R. podpísal v momente, keď mu dával starý
počítač s tým, že zaň chcel 20.000,- Sk a za to, že ďalšiu sumu 10.000,- Sk mu v priebehu mesiacov

september až december R. poskytoval v rôznych sumách bez dokladov na rôzne práce v súvislosti
s prihláškami. Koncom roku 2007 bol počítač R. vrátený v Bratislave na ubytovni a on mu nedlhuje
žiadne peniaze a malo sa jednať len o nejaké vysporiadanie. Rámcovo potvrdil, že zmluvy o tichých
spoločenstvách so Š., R. C. R. uzatváral len on. Hoci vo výpise z Obchodného registra táto spoločnosť
nemalavpredmetepodnikaniavydavateľskúčinnosť,ktakejtočinnostipristupovalnazákladezáznamov

v živnostenskom referáte. Obžalovaný sa vo svojich výpovediach odmietol vyjadriť k obsahu alebo
existencii zmlúv medzi spoločnosťou ICK K. a držiteľmi autorských alebo vlastníckych práv, ktoré mal
nadobudnúť s odôvodnením, že je to predmetom obchodného tajomstva.

Pri konfrontácii s poškodenou U. Š. (č. l. 200) potvrdil, že peniaze neboli určené na pôvodný účel -

zhodnotenie peňazí - ale na niečo iné. Tiež uviedol, že slovníky Nemecko-české boli v predaji už od
roku 2002. Tiež potvrdil, že prvá zmluva s poškodenou vznikla na učebnicu Taliančiny, ktorá už vtedy
existovala a bola aj vytlačená. Poprel právo z dokladov, ktoré mu Š. predložila, druhú zmluvu, ktorú so
Š. uzavrel na vydanie Nemecko-českých slovníkov, to malo byť už v čase, keď takisto bola v tlačiarňachCenta Brno rozpracovaná výroba a už bolo k dispozícii prvých 1.000 kusov. Potvrdil prevzatie finančných
čiastok od Š., nie však v takej výške, ako to tvrdila ona. Časť peňazí mu prišla na účet, časť mu bola
daná v hotovosti.

Kposlednémuskutku(poškodenýL.)uviedol,ženaakciu,ktorásamalakonaťvreštauráciiPanskýdom,
bol len pozvaný, všetko zabezpečovali L. a H., on tam vystupoval ako hosť, resp. mentor. Poprel, že by
on podal objednávku na prenájom priestorov na prezentáciu a nocľah pod prísľubom, že všetko zaplatí
v hotovosti dňa 10.11.2006. Napriek tomu, že nezaplatil, mu personál reštaurácie umožnil uskutočniť

ďalšiu prezentáciu v pivničných priestoroch, kedy sa obžalovaný bránil tým, že platbu mal vykonať
rakúsky partner, pre ktorého bola vlastne celá akcia robená.

Svedkyňa U. Š. pred súdom uviedla, že obžalovaný nadviazal bližší vzťah s jej dcérou U.. Počas
obdobia, kedy s ním prichádzala do styku, zistila, že mu naletela, hoci mala k jeho osobe dôveru, nakoľko
vystupoval ako veriaci človek, kresťan, tvrdil o sebe, že má vyštudované teologické vzdelanie, tiež právo,

vedel krásne rozprávať najmä k ženám. Bol to obžalovaný, ktorý s ňou nadviazal bližší kontakt, prisľúbil
jej, že pomôže jej dcére, ktorá v tom čase bola nesmelá. Ona spolu s rodinou prevádzkovala rodinný
penzión, kde ho ubytovali, stravoval sa tu, chodil k dcére, omotal si jej deti. Rozbehol akože prácu, keď
niektorí ako ona a jej príbuzní mu naleteli, od iných sa zase dozvedeli, že je to podvodník. V čase,
keď jej manžel bol zamestnaný v Írsku, kde vycestoval, aby zarobil peniaze na zveľadenie penziónu,

jej obžalovaný navrhol uzavretie zmluvy za účelom investovania v súvislosti s edičnou činnosťou pri
vydávaníslovníkov.Tútozmluvunijakýmspôsobomnevysporiadal,naopak,onanímbolatakáopantaná,
že s ním uzavrela ďalšiu zmluvu, na ktorú si musela požičať od iných osôb, aby mohla predchádzajúci
dlh vyplatiť. Predpokladala, že obžalovaný je v podobnej situácii, preto si myslela, že ide len o dočasnú
platobnú neschopnosť. Svedkyňa potvrdila, že obžalovanému neposkytla peniaze len na slovníky, ale

boli to aj rôzne iné čiastky za účelom jeho vycestovania do Budapešti, ako aj v iných prípadoch.
Bol veľký problém vysťahovať ho z ich penziónu na Bielom Potoku, kedy musela požiadať o pomoc
známeho, ktorý v tom čase pracoval na kriminálke, ktorý jej potvrdil, že obžalovaný je inteligentným
podvodníkom. Viackrát volala do vydavateľstva, s ktorým mal F. spolupracovať pri vydávaní slovníkov,
kde sa dozvedela, že by bolo na čase ho zavrieť, lebo neustále robí zle. Aj z osôb, s ktorými sa stretla

prostredníctvom obžalovaného, bolo badať, že vo vzťahu ku F. boli všetci v strehu a že s ním nechcú
mať nič spoločné. Pri jeho ubytovaní v penzióne na Bielom Potoku došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej
zmluvy o platení nájomného, k čomu však nikdy nedošlo, dostala sa do situácie, kedy musela dať odpojiť
elektrinu, nakoľko nemala zaplatené faktúry. Potvrdila, že nemala vedomosť, čo obsahuje zmluva o
tichom spoločenstve, aké sú jej práva a povinnosti, neskôr vyhľadala právnika, aby jej vysvetlil obsah

tejto zmluvy. Uviedla, že obžalovaný sa prezentoval ako solventná osoba, chcel kúpiť bývalú budovu
pobočkySlovenskejsporiteľnevRužomberku,tvrdil,žesvojimdeťomplatívýživnéo20.000,-Skviacnež
mu bolo uložené súdom. Nikdy však nepreukázal finančné prostriedky ani doklady o vzdelaní. Svedkyňa
potvrdila, že obžalovaný jej na ubytovaní a na službách s tým spojených v rodinnom dome Č.. XX X. N.
K., L. J., dlhoval sumu najmenej 45.000,- Sk, ktorú skutočnosť aj preukázala písomným uznaním dlhu

zo dňa 04.09.2006 (č. l. 2). V zmysle tohto uznania, ktorý bol overený notárom, sa obžalovaný zaviazal
podlžnosť vrátane sumy 462.170,- Sk, 200,- Eur, úroky k pôžičke (Integra) a ďalších 1.000,- Sk v prvej
splátke do konca mesiaca jún 2006, ďalšia splátka do 30.09.2006 a zvyšok do 30.11.2006. Svedkyňa
poukázala na príjmové pokladničné doklady č. 060406/ zo dňa 06.04.2006, ktorým vykonala vklad podľa
zmluvy o tichom spoločenstve vo výške 2.000,- Eur, na príjmový pokladničný doklad č. 151105/1 zo

dňa 15.11.2005, ktorým preukázala vklad podľa zmluvy o tichom spoločenstve vo výške 270.000,- Sk,
na príjmový pokladničný doklad č. 210306/1 zo dňa 21.03.2006 hovoriaci o vklade 600.000,- Sk podľa
zmluvy o tichom spoločenstve, na pokladničný doklad č. 210306/1 zo dňa 21.03.2006 na sumu 2.500,-
Eur ako vklad podľa zmluvy o tichom spoločenstve, na príjmový pokladničný doklad zo 07.11.2005 na
sumu 3.500,- Eur - zmluva o tichom spoločenstve. Tiež poukázala na skutočnosť, že pred Vianocami

roku 2005 poskytla obžalovanému čiastku 10.000,- Sk v hotovosti, za ktorú sumu si on kúpil oblek v
nákupnom centre Tesco v Poprade, kde týchto 10.000,- Sk jej vracal vo výnose, ktoré jej mal poukázať
vo výške 25.920,- Sk. Podľa jej vyjadrenia takýmto spôsobom jej chcel zalepiť oči, aby mu dávala čoraz
viac peňazí. Hoci v jednom z dokladov je uvedený výnos 51.840,- Sk, svedkyňa poprela, že by akúkoľvek
čiastku od obžalovaného obdržala, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný obžalovaný.

Pre to, aby vôbec mohla poskytnúť obžalovanému finančné prostriedky, vzala si pôžičku od spoločnosti
Integra vo výške 100.000,- Sk, pričom z tejto sumy dala obžalovanému sumu 98.000,- Sk, nakoľko
spoločnosť poskytujúca pôžičky, si hneď zrazila nejakú splátku. Svedkyňa tiež vypovedala, že videla
na obžalovanom, že je v zlej finančnej situácii, častokrát nemal peniaze na cestu, nielen ona ale aj jejdcéra mu požičiavali peniaze a bolo to podľa nich normálne. Poškodená poukázala na skutočnosť, že v
zmysle zmluvy bol obžalovaný oprávnený použiť vklad len za účelom vydania učebnice taliančiny. Podľa
svedkyne obžalovaný si od nej vypožičal vyššiu sumu, než si uplatnila v trestnom konaní, ale o ich výške,

resp. o dátumoch poskytnutia týchto finančných prostriedkov nemá žiadne doklady. Preto si aj v trestnom
konaní uplatnila nárok na náhradu škody len vo výške sumy, na ktorú má písomné doklady. Štvrtú splátku
obžalovanému už ani nevyplatila, pretože dospela k záveru, že ide z jeho strany o podvodné konanie.
Až následne zistila, že hoci peniaze boli vložené za účelom vydania kníh, resp. slovníkov, tieto vklady
nikdy neboli použité na tento účel, išlo o osobnú spotrebu obžalovaného a to bol vlastne aj dôvod,

pre ktorý mu poslednú tranžu nevyplatila. Vypovedala, že nemala ani najmenšiu predstavu o obsahu
jej práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o tichom spoločenstve, až po porade s právnikom, ktorý
jej vysvetlil obsah zmluvy, zistila, že zmluva je neplatná, resp. za takúto ju ona aj považovala, a preto
podala trestné oznámenie. Podľa jej názoru obžalovaný takto konal s cieľom vylákať od nej peniaze,
čo dokladovala aj spôsobom jeho konania, manipuláciou jej osoby, s určitým psychickým vplyvom, v
dôsledku ktorého konania obžalovaného bola ním zmanipulovaná. Keď aj žiadala obžalovaného, aby jej

preukázal, akým spôsobom použil financie, prípadne, keď ho požiadala, že chce ísť s ním na obchodné
rokovania, aby videla, ako dochádza k predaju, obžalovaný to odmietol a nikdy sa tak nestalo. K tvrdeniu
obžalovaného, že by v penzióne ostali nejaké veci patriace obžalovanému, uviedla, že všetky veci si
obžalovaný odviezol sám za pomoci ďalších osôb.

Pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní poškodená zostala na svojich tvrdeniach.

Svedkyňa U. R. pred súdom takisto potvrdila uzavretie dohody o tichom spoločenstve s tým, že ani
nevedela, pod čo sa vlastne podpisuje a o tomto sa dozvedela až neskôr. Podľa svedkyne obžalovaný
jej tvrdil, že vydáva slovníky, že potrebuje peniaze, aby mohol slovníky vydať a že tieto peniaze zúročí

dosť vysokým percentom, cca 27 %, a takýmto spôsobom jej peniaze vráti spolu so zhodnotením. Podľa
svedkyne všetko vyzeralo vierohodne, obžalovaný vedel ľudí oblbnúť, je to manipulátor, ktorý sa vedel
rozprávať s hocikým na hocijakú tému. Ona spolu s matkou boli prvé v Ružomberku, ktoré sa stali
obeťou podvodu, cez nich sa dostával k ďalším ľuďom, ktorých sa však už ale ony snažili upozorňovať a
odhovoriť ich od vzťahov s obžalovaným, čo sa niekedy podarilo, inokedy zase nie. Svedkyňa potvrdila,

že obžalovaný sa ju snažil dostať spod vplyvu príbuzných, počas vzťahu s ním bola z jeho strany
manipulovaná. Potvrdila, že obžalovaný sa s jej matkou dohodol na nájomnom vo výške 15.000,- Sk
mesačne, ktoré platby však obžalovaný nezaplatil. To, kto je vlastne obžalovaný, začala zisťovať až
neskôr, podľa svedkyne obžalovaný v čase keď s ňou a s jej matkou uzatváral zmluvy, vedel, že jeho
firma nebude ani v zisku ani v strate, ale on od nich potreboval získať len peniaze.

H. R. potvrdil uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve s obžalovaným na základe ktorej mu poskytol
sumu 100.000,- Sk, ktorú mu mal obžalovaný vrátiť v troch splátkach v období mesiacov október až
december 2006, v poslednej splátke malo byť aj zúročenie vo výške 28,8 %. Obžalovaný tvrdil, že
peniaze boli určené na vydávanie kníh, kedy mu ukázal leták o Taliansko-českom slovníku autorky

Bahníkovej. S obžalovaným, ktorého on dovtedy nepoznal, ho zoznámil L., ktorý ho prezentoval ako
skúseného človeka, ktorý mu môže pomôcť. Obžalovaný od neho najskôr chcel, aby sa zaregistroval
do spoločnosti Naše finančné družstvo, čo malo predstavovať niečo podobné ako systém Lawyer,
kedy z každej platobnej operácie sa klientovi takejto spoločnosti vráti určitá finančná čiastka. Jeho
prvé stretnutie s obžalovaným bolo bez L., obžalovaný si och neho chcel požičať sumu 1.000,- Sk na

cestu do Prahy, následne koncom septembra už požadoval sumu 100.000,- Sk s tým, že bude pre
neho robiť prihlasovanie poistencov do Union zdravotnej poisťovne pre účely zdravotného poistenia.
Obžalovaný mu tvrdil, že cez manažérku zdravotnej poisťovne sa to bude dať robiť, avšak takéto
podnikanie podmienil podpísaním zmluvy o tichom spoločenstve. Potvrdil, že nejaké prihlášky spolu aj
spravili, ale od obžalovaného nedostal žiadne finančné prostriedky, nakoľko on tvrdil, že manažérka

zdravotnej poisťovne obžalovanému nič nezaplatila. Zo sumy 100.000,- Sk mu doposiaľ nič nevrátil
ani mu nevyplatil žiadne zhodnotenie. Pokiaľ sa týka ďalšej sumy 30.300,- Sk, svedok poukázal na
písomné vyhlásenie obžalovaného, ktorý uznal svoj záväzok, poukázal tiež na znenie zmluvy o tichom
spoločenstve, v ktorej bolo výslovne uvedené, že sa bude podieľať len na stratách zo zhodnotenia, nie
na stratách z istiny.

Svedok uviedol, že prvých 15.000,- Sk požičal obžalovanému na základe ústnej dohody, malo ísť o
pôžičky v súvislosti s cestami obžalovaného, za účelom kopírovania prihlášok do zdravotného poistenia,
obžalovaný pýtal od neho peniaze na jedlo a na bežné výdavky. Obžalovaný sa mu prezentoval akoosoba, ktorá knihy predávala viac ako 20 rokov, zahrnul ho tabuľkami, v ktorých mu preukazoval výpočet
zhodnotenia,svedokuviedol,ževlastneaninebolčassiniečooverovať,nakoľkotobolovšetkonarýchlo,
obžalovaný na neho pôsobil odborne, seriózne a až neskôr zistil, že nejde o osobu serióznu, keď aj

výpočty, ktoré mu obžalovaný ukazoval, ho presvedčili, aby mu finančné prostriedky poskytol. Svedok
potvrdil, že na základe rozhodnutia Krajského súdu v Hradci Králové došlo k rozhodnutiu v jeho prospech
a obžalovaný bol zaviazaný nahradiť mu čiastku 100.000,- Sk s príslušenstvom, kedy išlo o nároky
vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve.

Svedok Y. L. potvrdil, že ako úspešného podnikateľa odporučil obžalovaného H. R.Á., k takémuto
konaniu pristúpil na základe manipulácie obžalovaného s jeho osobou, ktorá sa mu prezentovala
ako úspešný podnikateľ, vydavateľ kníh či už v Čechách alebo na Slovensku, v jednom prípade mu
ukázal knihu, kde v tiráži bolo uvedené logo jeho firmy ICK - Ráček. Svedok tiež vypovedal, že zo
strany obžalovaného spolupráca s ním bola len v rovine prísľubov, nedodržiaval svoje sľuby o vrátenie
peňazí, mnohokrát nebolo možné sa s ním skontaktovať, menil čísla mobilných telefónov. Potvrdil, že

obžalovanému požičal mobilný telefón z dôvodu, že tento nemal na zaplatenie paušálu, telefón zakúpil
spolu so SIM kartou, ktorú užíva on, ale telefón NOKIA 3510i poskytol obžalovanému s dobrou vôľou na
tri mesiace na základe ústnej dohody. Obžalovaný sa mu raz za čas ozval s tým, že mu donesie peniaze
a vráti mu aj telefón, čo sa však nestalo. Obžalovaný si od neho vypožičal čiastku okolo 12.000,- Sk,
ktorá suma vznikla postupne, keď si od neho požičiaval najmä na cesty, na svoje hotové výdavky, ktoré

odôvodňoval potrebou stretnutia sa s dôležitými ľuďmi, ktorí im pomôžu priniesť peniažky. Prezentoval
saakoosoba,ktorámáajinéaktivity,zktorýchmáveľapeňazíatakvdobrejvieremupožičiavalajďalšie
peniaze. S obžalovaným mal mať aktivity v súvislosti s poisťovníctvom firmy IA, LIC Group, Pharmanex
a ešte aj Wellness, tieto aktivity boli len v ústnej podobe, malo ísť o jeho kolegu, a preto nemal dôvod
obžalovanému neveriť, až neskôr zistil, že obžalovaný má aj inde napožičiavaných veľa peňazí a že

si naňho treba dávať pozor. Z problémov, do ktorých ho dostal obžalovaný, sa spamätával niekoľko
mesiacov, dokonca mal aj problém sa niekde zamestnať. Svedok vo svojej výpovedi (22.08.2008)
vypovedal podrobne o jeho nákladoch súvisiacich s poskytovaním finančných prostriedkov, resp. s
platením občerstvenia, na ktorom sa zúčastňoval aj obžalovaný, pripustil, že celé to išlo na polovicu.
Medzi ním a F. došlo k dohode o podieľaní sa na úhradách s tým, že F. mu vyplatí polovicu ako refundáciu

jeho nákladov a výdajov, ktoré spoločne minuli. Potvrdil, že bol prítomný pri sťahovaní sa F.a z Bieleho
Potoka do bytu pána H., on uhradil náklady za auto ako aj chlapov, ktorí ho sťahovali. Svedok potvrdil, že
spolu s obžalovaným si založili spoločný účet vo VÚB banke, pobočka Ružomberok, aj on bol oprávnený
s účtom disponovať a z tohto účtu vybral čiastku 10.000,- Sk, pričom na tento účet nikdy nič nevložil.
Peniaze vybral z dôvodu, lebo mu ich F. dlhoval, keď mu rozčúlený obžalovaný telefonoval, aby peniaze

vrátil, aj to urobil, peniaze vložil naspäť na účet s naivnou predstavou, že príde obžalovaný a vyplatí ho,
následne mu obžalovaný zobral platobnú kartu a s účtom už nemohol disponovať. V ďalšej výpovedi
(13.03.2008) svedok bližšie špecifikoval obdobia, kedy poskytol obžalovanému finančné čiastky vo
výške 2.200,- Sk, 2.000,- Sk, 2.000,- Sk, 2.000,- Sk, 200,- Sk, 1.000,- Sk, 750,- Sk, 2.000,- Sk a 200,-
Sk, pričom išlo niekedy o peniaze, ktoré mali slúžiť na zakúpenie autobatérie, pokrytie nákladov na

sťahovanie, 200,- Sk aspoň na benzín, suma 750,- Sk ako pôžička pre hosťa za cestu, ktorý prezentoval
jednu spoločnosť a F. od neho pýtal peniaze, menšie platby na bežné výdavky obžalovaného. O tom, že
obžalovanému zapožičal mobil, sa môže vyjadriť aj jeho sestra, ktorá vedela, že ho obžalovaný používa.

Svedkyňa C. L. vypovedala, že obžalovaný na ňu pôsobil veľmi dôveryhodne, ona verila všetkému,

čo hovoril. Ona ako hlboko veriaca prijímala rozprávanie obžalovaného o veciach, o ktorých predtým
nikdy nepočula. Až jej synovia jej otvorili oči, kedy zistila, že obžalovaný je vlastne podvodník, ktorý
tvrdil, že mal na leasing niekoľko kamiónov, ktoré mal požičiavať úplne cudzím ľuďom. Jej syn, ktorý
má skúsenosti s podnikaním v autodoprave, jej však povedal, že to nie je možné, napriek tomu ona
obžalovanému verila, nechcela ho odsudzovať. Svedkyňa potvrdila skutočnosť, že jej sestra Š. si od

nej požičala čiastku 100.000,- Sk za účelom zverenia (zhodnotenia) týchto peňazí obžalovanému. Tiež
uviedla, že mala vedomosť, že obžalovaný sa prezentoval ako úspešný obchodník, ktorý chcel zakúpiť
budovu pobočky Slovenskej sporiteľne.

Svedok C. H. vypovedal, že niekedy v auguste roku 2006 obžalovanému prenajal byt, ktorý do dnešného

dňa užíva, avšak za celé obdobie trvajúceho nájomného vzťahu mu neplatí nájomné, na ktorom mu
už dlhuje čiastku 34.410,90 Eur bez úrokov. Ešte v roku 2009 dal obžalovanému výpoveď, ktorú
doposiaľ neakceptoval, aj naďalej neoprávnene užíva jeho byt, a to napriek tomu, že v auguste 2011
mu obžalovaný písomne pred notárom uznal dlh vo vyššie uvedenej sume. Podľa svedka obžalovanýneustále vystupuje veľmi seriózne a dôveryhodne, to bol podľa neho aj dôvod, pre ktorý doposiaľ s
vymáhaním dlhu čakal. Spôsob jednania zo strany obžalovaného je manipulatívny, neustále pod rôznymi
prísľubmi odďaľuje dobu vysťahovania sa z bytu a zaplatenia dlžoby, ktorú obžalovaný má.

Svedok JUDr. E. L. potvrdil, že ho vyhľadala svedkyňa Š. za účelom porady ohľadne uzavretej zmluvy o
tichom spoločenstve. S odstupom času sa svedok už k tejto skutočnosti bližšie nevyjadril, potvrdil však,
že sa malo jednať o vloženie finančných prostriedkov za účelom ich zhodnotenia, kedy on svedkyni a
jej dcére uviedol nejaké možnosti.

Pred Okresný súd Ružomberok sa dostavila ako svedkyňa H. B., ktorá uviedla, že obžalovaný dlhšiu
dobu žije s jej dcérou, ktorá s ňou prerušila akýkoľvek kontakt a v súvislosti s týmto vzťahom ju
obžalovaný zaregistroval aj medzi Svedkov Jehovových. Potvrdila vedomosť o dlhu obžalovaného voči
H. v súvislosti s užívaním bytu v Ružomberku, obžalovaný naviedol jej dcéru na to, aby ona s H.Á.
uzavrela novú zmluvu, kedy mala platiť za nájom ona sama.

V rámci dokazovania pred súdom boli za súhlasu prokurátora (§ 263 ods. 2 Trestného poriadku)
prečítané zápisnice o výsluchu svedkov E. L., E. E., H. H., RNDr. G. R. a MUDr. H. L.. Poškodený E. L.
v prípravnom konaní vypovedal, že rezerváciu priestorov reštaurácie Panský dom dojednával osobne
obžalovaný F. s tým, že sa malo jednať o prezentáciu nejakých japonských produktov pre zdravie.

Obžalovaný prisľúbil, že vykoná platbu v hotovosti, prvý deň, keď nezaplatil, tvrdil, že mu neprišli peniaze
z Bratislavy, keď nezaplatil druhý deň, tvrdil, že si ide požičať od sestry. Keďže ani potom nedošlo
k zaplateniu, personálu nariadil, aby obžalovaného z priestorov vykázali. Personál sa však nad ním
zľutoval a aj na ďalší deň ho pustil do pivničných priestorov, čašník to odôvodnil ľútosťou, nakoľko tam
prišlo veľa ľudí, ktorých si obžalovaný navolal. Vzhľadom k tomu, že sa nenachádzal v Ružomberku,

nemohol tomu zabrániť. Podľa svedka obžalovaný mal dar reči, vedel ľudí ukecať. Za útratu nezaplatil
okolo 20.000,- Sk, v posledný deň prišiel obžalovaný už len ráno, chcel aj ubytovať jednu osobu, ktorá
u nich aj prespala, ale aj tento nocľah ostal nezaplatený, navyše táto osoba, ktorá u nich prespala,
nezanechala občiansky preukaz, a preto nemôžu od neho peniaze vymáhať. Svedok výslovne uviedol,
že všetky aktivity ohľadne prenájmu priestorov vyvíjal len obžalovaný, dokladoval to aj pozvánkou a

dokladmi, ktoré svedok pripojil k svojej výpovedi, rovnako tak kontaktnými údajmi. Na svojej výpovedi
svedok zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným (č. l. 477-485), kde svedok výslovne uviedol, že to bol
obžalovaný, ktorý mu povedal, že platbu za akciu vykoná on v hotovosti, kedy obžalovaný mal platiť
každý večer, ale neustále mal mať problémy s financiami, keď raz mu mala doniesť peniaze sestra, ale
neprišla a takto sa to neustálo odďaľovalo, resp. mu mali prísť peniaze večer poštou. Svedok poprel,

že by obžalovaný platil čašníkovi nejaké finančné prostriedky, nakoľko sa o tom informoval a bolo mu
prezentované, že obžalovaný žiadne peniaze nezaplatil. Svedok tiež uviedol, že samotné vyúčtovanie
nebolo možné obžalovanému doručiť, nakoľko nezanechal žiadny kontakt, a to napriek prísľubu, že na
druhý deň sa zastaví a celú záležitosť vyrovná. To bola aj skutočnosť, pre ktorú si svedok neuplatnil
nárok na súde - chýbajúci kontakt. V prípade, že obžalovaný dlh vyrovná, bude mu vystavený aj účtovný

doklad. K trestnému stíhaniu bol prizvaný políciou a ďalšími osobami, ktoré si spomenuli, že obžalovaný
v jeho zariadení vykonával prezentácie.

Svedok E. E. vypovedal, že mu nie sú známe okolnosti, kedy by niekto v jeho aute mal žiadať
obžalovaného vrátiť peniaze, potvrdil vedomosť, že Š. dala obžalovanému výpoveď, v čase, keď sa

sťahoval, v Bielom Potoku už nemal elektrinu. O pomoc pri presťahovaní ho požiadal obžalovaný.
Potvrdil vo svojej výpovedi, že priestory v Panskom dome objednával F., jeho na túto akciu pozval L..
Podľa svedka L. bol len poskok, ktorý F. len pomáhal. Potvrdil, že pred ním sa obžalovaný zmienil, že
musí zohnať peniaze na zaplatenie objednanej miestnosti, lebo vtedy toľko pri sebe nemal.

Z prečítanej výpovede svedka H. H. vyplynulo, že v rozhodnom období pracoval ako čašník v reštaurácii
Panský dom, bol oslovený obžalovaným, ktorý chcel rokovať s majiteľom L.. Uviedol, že F. mal zložiť
nejakú zálohu, ktorú však nezložil, v ich zariadení prenocoval Rakúsky štátny občan, ktorý im však ale
nedal pas, a preto si ho nemohli zapísať do knihy ubytovaných. Nezaplatenie obžalovaný odôvodňoval
tým, že mu sestra nedoniesla peniaze, celú záležitosť s ubytovaním ako aj prenájmom zabezpečoval len

a len obžalovaný. Svedok uviedol, že v nedeľu mu obžalovaný zaplatil za obed za štyri osoby v hodnote
cca 1.000,- Sk, to boli jediné peniaze, ktoré od obžalovaného dostali. Po zaplatení útraty mu vystavil
doklad z registračnej pokladne. Poprel tvrdenie obžalovaného o tom, že by mu zaplatil čiastku 5.000,-
Sk, z jeho strany dostal len sumu 1.000,- Sk.Z prečítanej výpovede MUDr. H. L. vyplynulo, že ako sused poškodenej Š. bol privolaný v dobe, keď sa
obžalovaný odsťahovával z domu, uviedol, že sa mu Š. vyjadrila o dlhoch, ktoré mal mať obžalovaný,

jeho presnú výšku nevedel.

RNDr. G. R. v prípravnom konaní uviedla, že syn sa jej pochválil s úspechmi v podnikaní v súvislosti
s registráciou ľudí do druhého piliera dôchodkovej reformy, kedy prostredníctvom týchto aktivít sa
zoznámil aj s obžalovaným, ktorý sa prezentoval ako úspešný človek so zárobkami cez 500.000,- Sk.

Podľa svedkyne sa obžalovaný takto prezentoval len s cieľom vymámiť od jej syna peniaze. Potvrdila,
že obžalovaný syna nahovoril na financovanie knihy so zhodnotením okolo 30 %. Obžalovaný mal
vydavateľstvo s kresťanskými cieľmi so sídlom na Velehrade, čo bolo pre jej syna veľmi blízke. Po zistení
nevýhodnosti zmluvy presviedčali syna, aby odstúpil od zmluvy, komunikovali aj s obžalovaným, ktorý
jej syna presvedčil a ten mu poskytol peniaze aj napriek ich vôli. Neskôr si ešte od syna požičal ďalších
30.000,- Sk s tým, že je v tiesni, že mu ich v skorom čase vráti, k čomu doposiaľ nedošlo. Potvrdila,

že obžalovaný mal prezentáciu v priestoroch Panského domu a napriek jej počiatočnému nesúhlasu s
osobnou účasťou na tomto stretnutí, nechala sa prehovoriť, avšak obžalovaný si od nej chcel požičať
17.000,- Sk, ktoré mu mali chýbať na ubytovanie a stravovanie v Panskom dome a žiadal ju o pôžičku,
ktorú však ona odmietla. Tvrdil, že ako Český štátny príslušník nemôže použiť svoju bankomatovú kartu
v bankomate na Slovensku, žiadal aspoň pôžičku 5.000,- Sk s tým, že majiteľ sa v zariadení nenachádza

a čašník je neodbytný. Žiadne peniaze obžalovanému nepožičala. Podľa jej názoru obžalovaný s jej
synom psychicky manipuloval.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným Z. F. a poškodeným A. P. (č. l. 221) vyplynulo, že
poškodený P. poskytol obžalovanému čiastku 15.000,- Sk na jeho požiadanie, na zaplatenie úhrady

za opravu auta v servise. Zo svojho účtu v OTP banke pobočka Žilina vybral peniaze v hotovosti,
ktoré odovzdal obžalovanému na základe jeho písomného potvrdenia. Napriek prísľubu vrátenia peňazí
do konca týždňa, prípadne s problémami pri prevode českých peňazí, resp. nevyplatením provízie
spoločnosťou Union, vrátenie peňazí odkladal a doposiaľ mu ich nevrátil. Pri príležitosti kampane pre
spoločnosť IA sa stretol s obžalovaným s tým, že mu odovzdal propagačné materiály pre túto kampaň a

pri tejto príležitosti mu aj vráti dlžnú čiastku, čo obžalovaný aj prisľúbil, avšak peniaze nevrátil, pôžičku
bagatelizoval a neustále ho zavádza. Svedok P. poprel tvrdenia obžalovaného o tom, že by pre neho on
vykonával nejaké práce, resp. že by mu za tieto práce mal niečo zaplatiť, resp. že by pôžička 15.000,- Sk
bola určená na niečo iné (odmenu za vykonané práce), než na účel, ktorý uviedol samotný obžalovaný,
a to na opravu motorového vozidla.

Okrem výsluchu svedkov, prečítania svedeckých výpovedí, súd v rámci dokazovania prečítal zápisnice o
konfrontáciách, prečítal listinné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a na základe takto vykonaného
dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne, dospel k záveru, že obžalovaný Z. F.
svojím konaním naplnil všetky znaky pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného

zákona.

Podľa názoru súdu dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že
obžalovaný ako jediný spoločník a súčasne konateľ spoločnosti Informační centrum křesťanú - Ráček,
Velehrad, s.r.o., Rozhraní 67, okres Svitavy, v dňoch 15.11.2005 a 21.03.2006 uzavrel s U. Š. zmluvy o

tichých spoločenstvách na základe ktorých skutočností mu U. Š. vyplatila finančnú hotovosť najmenej
vo výške 438.509,- Sk, rovnakým spôsobom vylákal od U. R. na základe zmluvy o tichom spoločenstve
zo dňa 15.11.2005 čiastku 30.000,- Sk, obdobným spôsobom vylákal od H. R. finančnú hotovosť vo
výške 100.000,- Sk, na základe zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 23.09.2006. Tieto skutočnosti
mal súd preukázané jednak z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovedí svedkov H. R., U. R. a U. Š..

Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z listinných dôkazov, a to z citovaných zmlúv o tichom spoločenstve,
z príjmových pokladničných dokladov, z písomných uznaní dlhu. Rovnako tak bolo preukázané, že od
U. Š. vylákal možnosť vo svoj prospech ubytovať sa v rodinnom dome Č.. XX X. N. K. v obci L. J.
a hoci sa zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 15.000,- Sk ako aj ostatné platby spojené s užívaním
nehnuteľnosti (hodnota spotrebovanej elektrickej energie), za mesiace apríl, máj a jún 2006 neuhradil

žiadne finančné prostriedky, neplatil platby za odobratú elektrickú energiu, v dôsledku čoho došlo k
odpojeniu nehnuteľnosti od dodávky elektrickej energie, čím U. Š. spôsobil škodu vo výške 45.000,- Sk.
Táto skutočnosť vyplynula tak z výpovede obžalovaného ako aj z výpovede majiteľky rodinného domu
U. Š. ako aj s listinných dôkazov. Bolo preukázané, že v mesiaci júl 2006 pod zámienkou pôžičky peňazína zaplatenie úhrady za opravu motorového vozidla vylákal od A. P. peňažnú hotovosť vo výške 15.000,-
Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote dvoch dní, čo doposiaľ neurobil, čím A. P. spôsobil škodu vo výške
15.000,- Sk. Bolo preukázané, že od H.. H. H. obžalovaný vylákal finančnú hotovosť vo výške 23.500,-

Sk na základe rôznych zámienok, na základe uzavretej zmluvy o úvere dňa 10.07.2006, poškodený H.
H. odovzdal peňažné prostriedky vo výške 22.000,- Sk obžalovanému, ktoré sa tento zaviazal vrátiť do
30.07.2006anásledneniekoľkodnípo30.07.2006muodovzdalďalšiusumuvovýške1.500,-Sk,keďvo
všetkýchprípadochobžalovanývedel,žepeniazepoškodenýmnevráti.Bolopreukázané,žeobžalovaný
v období mesiaca august 2006 až do 27.01.2007 od H. R. pod rôznymi zámienkami vylákal finančnú

hotovosť, najskôr vo výške 15.000,- Sk, kedy následne 27.01.2007 podpísal H. R. pokladničný doklad,
že od neho prevzal celkovo 30.300,- Sk, pričom už v čase preberania jednotlivých finančných čiastok
obžalovaný vedel, že prevzaté peniaze nevráti, čím H. R. spôsobil škodu vo výške najmenej 15.000,-
Sk. Výpoveďou svedka L. a listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou samotného obžalovaného bolo
preukázané,ževobdobíod08.09.do31.11.2006obžalovanýpodrôznymizámienkamivylákalpostupne
od Y. L. finančnú hotovosť a mobilný telefón zn. NOKIA 3510i v celkovej výške najmenej 12.000,- Sk, a to

pod rôznymi zámienkami, pričom v tom čase vedel, že finančné prostriedky nevráti, nakoľko na to nemal
dostatok finančných prostriedkov. V neposlednom rade bolo preukázané, že obžalovaný ako jediný
spoločníkasúčasnekonateľspoločnostiICK-Ráček,Velehrad,s.r.o.,Rozhraní67,okresSvitavy,Česká
republika, IČO: 48 155 675, si dňa 09.11.2006 objednal v reštaurácii Panský dom na Námestí A. Hlinku
č. 43 v Ružomberku priestory na prezentáciu a nocľah s prísľubom úhrady v hotovosti dňa 10.11.2006,

za ktorým účelom mu bola daná k dispozícii záhradná reštaurácia, ako aj prenajatý priestor spolu s
občerstvením počas prezentácie, napriek prísľubu za odobratý tovar a poskytnuté služby nezaplatil,
i napriek tomu mu personál umožnil dňa 11.11.2006 uskutočniť prezentáciu v salóniku pivničných
priestorov reštaurácie pod prísľubom zaplatenia v hotovosti, čo obžalovaný neurobil, v čase objednávky
vedel, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby uhradil objednané služby a občerstvenie, čím

majiteľovi reštaurácie E. L. spôsobil škodu najmenej vo výške 20.800,- Sk, ktoré skutočnosti mal súd
preukázané z výpovede samotného obžalovaného, z výpovede poškodeného L., z výpovede svedka Y.
L., RNDr. G. R..

Vykonaným dokazovaním dospel súd bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že obžalovaný v čase

uzatvárania zmlúv o tichom spoločenstve vedel, že zhodnotenie, aké ponúkal poškodeným, nie je
schopný dosiahnuť a skutočne im ho aj vyplatiť. Navyše bolo preukázané, že v rozpore s uzavretými
zmluvami peniaze použil na iné účely. V tomto smere neušlo pozornosti súdu, že finančné prostriedky
boli určené na tlač a distribúciu učebnice talianskeho jazyka autorky Bahníkovej, či Nemecko-českého
slovníka I. a II. časť univerzitného profesora Dr. Huga Siebenscheina. Z oznámenia spoločnosti Centa,

spol. s.r.o., odštepný závod Brno, Vídeňská 113, Brno (č. l. 87) vyplynulo, že ešte v apríli 2001
táto spoločnosť vyrobila pre firmu obžalovaného Taliansko-český a Česko-taliansky slovník, oba v
náklade 5.000 kusov, ktoré obžalovaný s problémami v roku 2001 zaplatil. V máji roku 2001 uzavrel
ďalšiu zmluvu na zhotovenie Česko-nemeckého a Nemecko-českého slovníka, oba v náklade 5.000
kusov. V roku 2001 boli upozornení spoločnosťou LEDA, že Polícia Českej republiky šetrí ich podanie

pre podozrenie z porušovania autorských práv smerujúce voči obžalovanému. Vo februári 2002 s
obžalovaným bola uzavretá zmluva na vyhotovenie 5.000 kusov učebnice Talianskeho jazyka, časť
nákladu obžalovaný odobral a zaplatil v mesiaci marec 2002, zvyšok zostal v tlačiarni a neuhradená
zostala čiastka 181.500,- Kč. Časť nákladu Nemeckých slovníkov obžalovaný odobral v mesiacoch
marec a apríl 2002 po čiastočnej úhrade. Dňa 24.02.2002 na základe zákroku Polície ČR bol vydaný

zvyšok hotových slovníkov a zastavená ďalšia výroba. Neuhradená zostala čiastka 781.726,50 Kč a
vzhľadom k čiastočnej rozpracovanosti a nedokončeniu diela vznikla škoda vo výške 599.031,50 Kč. Zo
zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú obžalovaný uzavrel s U. Š. na sumu 270.000,- Sk dňa 15.11.2005
vyplynulo, že predmetom záväzku tichého spoločníka bolo podieľanie sa peňažným vkladom vo vyššie
stanovenej sume na vydaní učebnice Taliančiny autorky Bahníkovej. Zo zmluvy o tichom spoločenstve,

ktorá bola uzavretá medzi obžalovaným a U. Š. dňa 21.03.2006 okrem iného vyplynulo, že tichý
spoločník sa zaviazal podieľať na vydaní Nemecko-českého slovníka I. a II. peňažným vkladom vo výške
600.000,- Sk. Z príjmových pokladničných dokladov (č. l. 13-15) vyplynuli platby, ktoré U. Š. poukázala v
prospech obžalovaného. Takže na jednej strane ak podľa výpisu z Obchodného registra Krajského súdu
v Hradci Králové spoločnosť ICK - Ráček, s.r.o., IČO: 48 155 675, v predmete podnikania mala uvedený

len kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, ako aj skladové služby, išlo o spoločnosť,
ktorá nemala oprávnenie na edičnú a vydavateľskú činnosť. Navyše ako vyplynulo z vyššie uvedeného
vyjadrenia spoločnosti Centa, tak slovník Taliansko-český, Česko-nemecký, Nemecko-český ako aj
učebnica Taliančiny boli vyrobené v rokoch 2001 a 2002, za prvé vytlačenie obžalovaný s problémamizaplatil, ďalšia časť jeho zvyšku zostala neuhradená, resp. bola vydaná v súvislosti s podozrením na
porušovanie autorských práv a neoprávnené podnikanie v súvislosti s vydávaním Nemeckých slovníkov,
čiže obžalovanému muselo byť zrejmé a bolo mu zrejmé, že podiel na vydávaní učebnice Taliančiny,

resp. podiel na vydávaní Nemecko-českého slovníka zo strany tichého spoločníka nemohol byť reálny,
nakoľko už v tomto čase knihy vydané boli. Navyše v lehote 90 dní v prípade prvej zmluvy, resp.
180 kalendárnych dní v prípade druhej zmluvy o tichom spoločenstve obžalovaný nemohol zhodnotiť
vklad predajom predmetných publikácií, nakoľko v tom čase ich ani nemal k dispozícii, resp. časť
vyhotoveného nákladu bola zadržaná políciou. Obdobné je to aj v prípade poškodeného H. R.Á., kde

ani v tomto prípade obžalovaný nemohol vydanie učebnice Taliančiny zabezpečiť (časť už bola vydaná)
a rovnako tak finančný vklad zhodnotiť o sumu, ktorú v zmluve o tichom spoločenstve s poškodeným
R. uviedol, tým skôr, že ako to vyplynulo z výpovede samotného poškodeného išlo o fiktívny právny
úkon s cieľom získať finančný prospech v súvislosti s pripravovanou reorganizáciou dôchodkového
poistenia obyvateľstva, ktorú spoluprácu s poškodeným R. obžalovaný podmienil uzavretím zmluvy o
tichom spoločenstve.

Z uznesenia Mestského súdu Brno sp. zn. 11Nt/77/2006 zo dňa 20.11.2008 súd zistil, že časť slovníkov
bola zaistená políciou, rozhodnutím súdu boli slovníky zhabané. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia
o. i. vyplynulo, že obžalovaný mal „existenčné problémy", čo je v rozpore s jeho tvrdením o dobrej
finančnej situácii (peniaze na účte sestry, príp. jeho účte). Skutočnosť, že Mestský súd Brno návrh

prokuratúry na zhabanie ďalších výtlačkov zamietol z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí,
nemení nič na vyššie uvedenom.

Skutočnosti, na ktoré obžalovaný poukazoval vo svojich viacerých výsluchoch v prípravnom konaní o
potencionalite zhodnotenia vkladu, o existencii finančných prostriedkov na jeho účtoch (účet jeho sestry)

na jednej strane, na druhej strane jeho opakované žiadosti rôznym osobám na poskytnutie väčších či
menších finančných prostriedkov na bežné živobytie (útrata v reštauráciách, nákup obleku, poskytnutie
finančných prostriedkov na nákup pohonných hmôt, oprava motorového vozidla, atď.) svedčí o tom,
že obžalovaný konal v podvodnom úmysle a využijúc neskúsenosť poškodených, ich dobrú vieru a do
určitej miery aj ich silné náboženské presvedčenie k tomu, aby sa na ich úkor obohatil.

Aj vo vzťahu k ďalším poškodeným môže súd konštatovať, že obžalovaný pod rôznymi zámienkami
vylákal od nich finančné prostriedky v sumách, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Viac-
menej všetci svedkovia zhodne potvrdili, že obžalovaný je skúsený rozprávač, manipulatívny typ, ktorý
využíval ich dobrú vôľu, avšak súdu sa celé postavenie obžalovaného javí skôr ako parazitovanie na

týchto neskúsených osobách. Sám obžalovaný vo svojich výpovediach tvrdil, že vystupoval ako mentor,
ktorý súc skúsený obchodník im poskytoval len rady, rôzne služby, za ktoré si potom nechal zaplatiť.
Neustále poukazoval na okolnosť, že z jeho strany išlo vlastne o ochotu a dobrú vôľu pomôcť im v
rámci podnikania, avšak za túto službu si nechal zaplatiť. Táto obrana obžalovaného bola však podľa
názoru súdu vyvrátená výpoveďami jednotlivých poškodených. Súdu sa javí ako nelogické tvrdenie

obžalovaného v tom smere, že by od poškodeného P. dostal peniaze za niečo, s čím ani P. nemohol
disponovať, naopak, jeho tvrdenie o účele peňazí vo výške 15.000,- Sk na opravu motorového vozidla
obžalovaného vyznela logicky a presvedčivo. Rovnako tak nepresvedčivo vyznela obrana obžalovaného
vo vzťahu k poškodenému L., že on vlastne v celej záležitosti vystupoval len ako prizvaná osoba,
hosť, keď celú záležitosť vybavoval L. spolu s ďalšími osobami, preto je nelogické, aby to bolo tak, s

majiteľom penziónu Panský dom rokoval ako prenajímateľ a organizátor a v neposlednom rade jeho
obranu spochybňuje aj výpoveď RNDr. R. o jeho žiadosti na pôžičku vo výške 17.000,- Sk za účelom
zaplatenia úhrady za akciu v Panskom dome. Obrana obžalovaného je vyvrátená výpoveďou svedkýň Š.
a R., keď svedkyňa R. poprela akýkoľvek dlh, ktorý by mala jej matka voči nej, resp. naopak a peniaze,
ktoré mala vložiť za účelom zhodnotenia na základe zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 15.11.2005,

mali byť vlastne vyrovnaním dlhu. Skôr naopak, v tomto prípade obžalovaný využil závislosť mentálnu
ako aj citovú U. R. na jeho osobe, o čom svedčia výpovede obžalovaného ako aj oboch svedkýň o
plánovanom sobáši obžalovaného a U. R.. Je nelogické tvrdenie obžalovaného o tom, že finančná
čiastka prevyšujúca 90.000,- Sk mu bola vlastne oboma svedkyňami darovaná ako finančné prostriedky
slúžiace na plánovanú svadbu s U. R., keď následne obžalovaný písomne pred notárom uznal dlh voči

U. Š. vrátane nedoplatku na nájomnom a na službách spojených s užívaním rodinného domu v obci
Biely Potok. Vychádzajúc z uvedeného rozhodne nešlo o občiansko-právny, resp. obchodno-právny
vzťah medzi obžalovaným a jeho spoločnosťou ICK - Ráček a jednotlivými poškodenými, resp. medzi
obžalovaným ako fyzickou osobou a ďalšími osobami, ktoré v súdenej veci vystupujú ako poškodení.Naopak, výpovede svedkov, ktorí sa dostavili na súd, hoci nevystupovali priamo ako poškodení, ale
svojimi výpoveďami ozrejmili správanie sa obžalovaného, jeho manipulatívnu povahu s osobami silne
nábožensky založenými, ktoré osoby vychádzajúc aj z cirkevného učenia majú dôveru k inej osobe

a nepredpokladajú zo strany takýchto osôb takéto konanie, do určitej miery osvetľuje motívy činnosti
obžalovaného. Ani jeden dôkaz, ktorý bol na súde vykonaný, nepreukázal, aký bol skutočný zdroj
príjmov obžalovaného v rozhodnom období. Obžalovaný nebol nikde zamestnaný, o svojej inej činnosti
sa zmieňoval len okrajovo, odmietol sa k nej vyjadriť s odôvodnením, že ide o predmet obchodného
tajomstva. V tomto svetle sa súdu javí ako nepochybná skutočnosť, že obžalovaný sa vlastne živil a

zabezpečoval si svoje prostriedky práve takýmto konaním, ktoré je popísané vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Neušlo tiež pozornosti súdu, že obžalovaný bol nie tak dávno odsúdený pre obdobný skutok
ako pod bodom 9 obžaloby, keď trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/34/2011 zo dňa
04.04.2011, ktorým bol Z. F. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť vzhľadom k tomu, že sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk
obžalovanému a je na neho vydaný príkaz na zatknutie. Aj z dokladov, ktoré predložila svedkyňa H. B.,

je možné utvoriť si predstavu o verbálnych schopnostiach obžalovaného najmä vo vzťahu k psychicky
labilnejším osobám.

Vyššie uvedené skutočnosti dali potom súdu základ pre ustálenie skutkového deja pokračovacieho
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, k ustáleniu výšky spôsobenej škody a v

neposlednom rade aj k vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosťjehonápravy.ObžalovanývmiestetrvaléhobydliskavBratislavenemázáznamopriestupkoch,

bližšie hodnotený nie je. Podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdom trestaný v Českej
republike, v prvom prípade sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol, v druhom prípade mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní
troch rokov pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona platného
v Českej republike. Na území Slovenskej republiky je proti nemu vedené ďalšie trestné konanie pred

Okresným súdom Trenčín, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Ako poľahčujúcu okolnosť u
obžalovaného súdu hodnotil skutočnosť, že na území Slovenskej republiky nebol súdom trestaný, keď
v súčasnej dobe sa trvale zdržiava v Českej republike. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súdom
zistené neboli. Motív trestnej činnosti je vyjadrený vyššie, išlo o konanie s cieľom zadovážiť si prostriedky
na živobytie spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, keď z

hľadiska subjektívnej stránky konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Vychádzajúc z takto zistených okolností, majúc na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a §
31 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že vzhľadom na výšku spôsobenej škody, okolnosti,
za ktorých bola trestná činnosť spáchaná, s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, je na neho

potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody a to trestom nepodmienečným. Súd mu trest ukladal v prvej
polovici trestnej sadzby vo výmere dvoch rokov, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V prípravnom konaní si poškodení uplatnili škodu včas a riadne, pokiaľ sa týka poškodených U. Š. vo
výške 16.049,56 Eur, U. R. vo výške 995,82 Eur, A. P. vo výške 497,91 Eur, H.. H. H. vo výške 780,06 Eur,
H. R. vo výške 479,91 Eur, Y. L. vo výške 398,33 Eur a E. L. vo výške 690,43 Eur, o tejto výške súd nemal
pochybnosti, preto uložil obžalovanému povinnosť týmto poškodeným škodu v uvedenej výške zaplatiť.
U. Š., U. R., C. E. L. súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie,

pretože pre rozhodnutie o povinnosti o náhrade ďalšej škody bolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré
svojím rozsahom prevyšuje potreby trestného konania. Pokiaľ sa týka H. R. o jeho nároku na zaplatenie
čiastky 100.000,- Sk už rozhodol Krajský súd v Hradci Králové, pobočka v Pardubiciach rozsudkom
č. k. 57Cm 253/2009-108 zo dňa 21.10.2010, kedy rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňom
14.12.2011. Tento rozsudok pre poškodeného predstavuje titul na základe ktorého si môže uspokojiť

svoju pohľadávku núteným výkonom rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do
15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1B) a to len v jeho prospech

(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý s
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne

úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.