Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/208/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206167
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4413206167.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Q., trvalým pobytom v Q., 2/ P.j, trvalým pobytom
v Q. obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Marianom Janotom, so sídlom v Bratislave, Čajakova
28, proti žalovaným 1/ F.i, trvalým pobytom v Q. 708/46, 2/ G. O., trvalým pobytom v Q.hE.., obom
právne zastúpeným advokátom JUDr. Romanom Juríkom, so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná
19, o zaplatenie 18 500 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.

9C/62/2014, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2017
sp. zn. 6Co/27/2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2017 sp. zn.
6Co/27/2017 , uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C 62/2014-287 zo dňa 31.januára 2018 a
vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. októbra 2016 č.k.
9C/62/2014-236 zamietol žalobu, ktorou žalobcovia žiadali žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť im 18
500 € s príslušenstvom a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu nesporne preukázali, že uzatvorili dňa 4. januára 2010

kúpnu zmluvu a 31.3.2010 dodatok k nej, podľa ktorej žalobcovia ako manželia odpredali svoj byt vo
výlučnom vlastníctve nachádzajúci sa v kat. úz. Štúrovo, do vlastníctva manželov - žalovaných. Kúpna
zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa ustanovení § 588 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Sporným podľa názoru súdu prvej inštancie ostalo, či žalovaní dostatočným spôsobom
preukázali dohodu a vôľu zmluvných strán o kúpnej cene dohodnutej v článku III. kúpnej zmluvy. V
konaní ani jedna zo strán sporu nepoprela existenciu ústnej dohody týkajúcej sa prevodu dedičského

podielu predstavujúceho zvyšok kúpnej ceny, ktorú dohodu navrhol samotný žalobca 1/, avšak neskôr
bolo preukázané, že s takouto dohodou nesúhlasil. Vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobcovia vopred špekulatívnym
spôsobom zosnovali predaj svojho bytu, za účelom uspokojenia pohľadávok vymáhaných v exekučnom
konaní, pričom vopred mali vedomosť o tom, že konajú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko si boli
vedomí finančnej situácie a príjmu žalovaných, ktorý nepostačoval na vyplatenie hypotekárneho úveru

v takej výške aká bola dohodnutá v kúpnej zmluve. Konanie v rozpore s dobrými mravmi žalovaní
preukázali tým, že proti ich vôli a ústnej dohode, na ktorej sa dohodli, žalobcovia konali inak a do kúpnej
zmluvy zahrnuli časť týkajúcu sa zvyšku kúpnej zmluvy, na ktorej sa zmluvné strany nedohodli. V danom
prípade zhodný prejav vôle zmluvných strán nebol v zostatku kúpnej ceny a práve túto časť kúpnej
zmluvy v časti kúpnej ceny považoval súd prvej inštancie za neplatný právny úkon prihliadajúc na túto
skutočnosť ex officio. Keďže v tejto časti súd prvej inštancie považoval kúpnu zmluvu za neplatnú mal za

to ,že z neplatného právneho úkonu sa žalobcovia nemôžu domáhať plnenia, a to konkrétne zaplatenia
zvyšku kúpnej ceny nehnuteľnosti. Výpovede svedkov v konaní považoval za hodnoverné, jednoznačnéakonzistentné,potvrdzujúcetúskutočnosť,žežalobcoviavčasepreduzatvorenímkúpnejzmluvybolivo
finančnej tiesni, tieto skutkové zistenia neboli medzi stranami sporné a mal za preukázané, že žalovaní
vzhľadom na finančnú tieseň žalobcov, súhlasili proti svojej vôli s kúpou nehnuteľnosti. Právne svoje

rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka v časti zostatku kúpnej ceny, nakoľko podstatná náležitosť kúpnej zmluvy nebola dojednaná
v kúpnej zmluve jasne a určite, ktorá skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 29. novembra 2017 sp. zn. 6Co/27/2017

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatení nároku vo výške 18 500 € s príslušenstvom
a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd
právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 35 ods. 2, § 588, § 43 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka a vecne tým, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa je v rozpore
s jazykovým prejavom. Ak z obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť pochybnosti, sú ustanovené súdu

výkladové pravidlá, stanovené za účelom odstránenia pochybností výkladom gramatickým, logickým a
systematickým, v súčinnosti s vykonaním dokazovania a posúdením skutočnej vôle zmluvných strán.
Interpretácia obsahu právneho úkonu nemôže nahradiť alebo meniť túto skutočnú vôľu zmluvných strán.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov týkajúcou sa nesprávnych skutkových zistení súdu
prvej inštancie, nakoľko mal za to, že z obsahu celého spisového materiálu vyplýva, že práve žalobcovia

oslovili žalovaných s návrhom na odkúpenie nehnuteľnosti z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie.
Tieto skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané tak výsluchom strán sporu, ako aj v konaní
vypočutých svedkov, pričom svedecké výpovede súd prvej inštancie vyhodnotil riadne tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Hodnotenie dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu bolo konzistentné, z rozhodnutia vyplýva celková

presvedčivosť a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne rezultovali z napadnutého rozhodnutia.
Taktiež sa odvolací súd plne stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že
dohoda týkajúca sa kúpnej ceny nebola určitá, pretože jednoznačne vôľa strán sporu nebola uzatvoriť
kúpnu cenu v kúpnej zmluve takým spôsobom, ako táto bola zakotvená v článku III. kúpnej zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s ustanoveniami § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie.
Prípustnosť dovolania odôvodnili poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ argumentujúc tým, že
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu im bolo znemožnené, aby

uskutočňovali im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
nakoľko súd prvej inštancie a odvolací súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ustanovenia §
588 a § 589 Občianskeho zákonníka, uznávajúc zmluvný vzťah uskutočnený v ustanovenej forme,
obsahujúci podstatné náležitosti zmluvy, avšak kvalifikovaný ako zmluvný vzťah nejasný pri stanovení
podstatnejnáležitosti, tokúpnejceny.Ďalejpoukázalinanezohľadnenietejskutočnosti,ženadobudnutá

nehnuteľnosť bola žalovanými prevedená na tretiu osobu, a taktiež spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/
a žalovaného 1/ k spoločnej nehnuteľnosti. Podľa názoru dovolateľov sa súdy nezaoberali podstatnými
skutočnosťami, neboli vykonané všetky úkony, ktoré by určili právny stav veci. Rozhodnutie odvolacieho
súdu je v dôsledku toho nepreskúmateľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Svoje tvrdenia
podporili poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 36/2010 a IV. ÚS

341/2012. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že žiadajú dovolanie odmietnuť pre jeho
neprípustnosť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená advokátom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal,
či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, a vzhľadom na
uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených vtomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky
prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

6. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že
v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí

tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku
spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

8. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi

nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania dovolateľov na základe obsahu (čl. 11 CSP v spojení
§ 124 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že dovolatelia vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420
písm. f/ CSP.

10. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch

jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

11. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou

všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

slobôd(I.ÚS243/07).Súdbymalbyťpretovosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodneníkoherentný,
t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne
musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

12. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom

práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.

13. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa

odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho
súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení
predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho

predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil
zistený skutkový stav.
14.Vpreskúmavanejvecidošlopodľanázorudovolaciehosúdupostupomodvolaciehosúduknaplneniu
znakov vady podľa § 420 písm. f/ CSP spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie veci.

15.1. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom, že zhodný prejav vôle zmluvných
strán nebol v zostatku kúpnej ceny a práve túto časť kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny považoval
súd prvej inštancie za neplatný právny úkon. Skonštatoval, že žalovaní preukázali konanie v rozpore s
dobrými mravmi tým, že proti ich vôli a ústnej dohode, na ktorej sa dohodli, žalobcovia konali inak a do
kúpnej zmluvy zahrnuli časť týkajúcu sa zvyšku kúpnej zmluvy, na ktorej sa zmluvné strany nedohodli.

Keďže v tejto časti súd prvej inštancie považoval kúpnu zmluvu za neplatnú mal za to ,že z neplatného
právneho úkonu sa žalobcovia nemôžu domáhať plnenia, a to konkrétne zaplatenia zvyšku kúpnej ceny
nehnuteľnosti.
15.2. Odvolací súd v bode 10. svojho rozsudku uviedol, že dohoda ohľadom kúpnej ceny nie je určitá,
pretože vôľa strán sporu nebola uzatvoriť kúpnu cenu v kúpnej zmluve takým spôsobom, ako je

zakotvená v článku III. kúpnej zmluvy. Súčasne v bode 9. odôvodnenia rozsudku uviedol, že závery
prijaté súdom prvej inštancie dostatočne rezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
15.3.Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je vnútorne rozporné; na jednej strane sa
odvolací stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za neplatnú iba tú časť kúpnej
zmluvy, ktorá sa týka doplatku kúpnej ceny vo výške 18.500€ nekrytej úverom, na druhej strane odvolací

súd vyslovil záver, že dohoda ohľadne kúpnej ceny nie je určitá, a preto je neplatná.

16. 1.V dôsledku tohto rozporu nie je možné skonštatovať z akého dôvodu je kúpna zmluva
(ktorá predstavuje základ uplatneného nároku) neplatná, či z dôvodu nedostatku nezhody vôle s
prejavom(doplatok kúpnej ceny strany chceli vyrovnať iným ako peňažným plnením ale v písomnej

podobe zmluvy je finančná výplata) alebo z dôvodu neurčitosti dohody o kúpnej cene. Rozpor je aj v
rozsahu neplatnosti kúpnej zmluvy, kým súd prvej inštancie považuje kúpnu zmluvu neplatnú len v časti
(týkajúcej sa spôsobu doplatku kúpnej ceny), odvolací súd má za to, že v zmluve absentuje dohoda
o kúpnej cene, čo má za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Súd prvej inštancie navyše
poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi, ktorý vyvodil z pohnútky, ktorá viedla žalovaných k iniciovaniu

predaja nehnuteľnosti.
16.2. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku neobjasnil ani spornosť vyplývajúcu z obsahu spisu, a
to skutočnosť, že kúpna cena bola jasne a určito stanovená v článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 4.
januára 2010 (č.l. 4), čo skonštatoval aj súd prvej inštancie v bode 24. rozsudku. Kúpna cena totižpredstavuje jednu z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (essentialia negotii), pričom ustanovenia §
588 a § 589 Občianskeho zákonníka nevyžadujú určenie spôsobu zaplatenia predmetnej kúpnej ceny
ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, určenie spôsobu zaplatenia sa považuje za tzv. vedľajšie

dojednania (accidentalia negotii), absencia ktorých nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Spôsob predmetného zaplatenia kúpnej ceny mohol byť v zmysle ustanovenia § 40 Občianskeho
zákonníka dojednaný iba písomnou dohodou, avšak po preskúmaní spisu dovolací súd poukazuje, na
to, že existencia takejto dohody zo spisu nevyplýva.
16.2. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení taktiež nezaoberal s podstatnými námietkami žalobcov

uvedenými v odvolaní zo dňa 14. decembra 2016 (č.l. 252) týkajúcich sa aplikácie ustanovení §40 a
§41 Občianskeho zákonníka.
17. Na základe výsledkov meritórneho dovolacieho prieskumu dovolací súd uzatvára, že
nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej vade v
zmysle § 420 písm. f/ CSP. Vada tejto povahy je dôvodom, ktorý zakladá nielen prípustnosť dovolania,
ale zároveň aj jeho dôvodnosť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní

došlo k procesnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované
rozhodnutie súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3
Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015, 7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015).

18. So zreteľom na uvedené dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP). Súčasne zrušil aj uznesenie Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 9C 62/2014-287 zo dňa 31.januára 2018 ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov
konania ,obsahujúce výrok súvisiaci.

19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.