Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010373
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5811010373.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Vandou Mikulášovou a členov

senátu Veroniky Bucovej a Márie Firicovej, v trestnej veci proti obžalovaným: 1. T. Ť., nar. XX.XX.XXXX,
2. T. X., nar. XX.XX.XXXX, 3. U. W., nar. XX.XX.XXXX, 4. T. T., nar. XX.XX.XXXX, 5. G. Y., nar.
XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30.08.2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. Ť. nar. XX.XX.XXXX v O., bytom P. XXX, okres O., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a ústave na výkon väzby Žilina,

Obžalovaný T. X. nar. XX.XX.XXXX v O., bytom U. V. XXX, okres O., na slobode,

Obžalovaný U. W. nar. XX.XX.XXXX v O., bytom P. XXX, okres O., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a ústave na výkon väzby Žilina,

Obžalovaný T. T. nar. XX.XX.XXXX v O., bytom B., ul. L. XXX, okres O., na slobode,

Obžalovaný G. Y. nar. XX.XX.XXXX v O., bytom P. XXX, okres O., na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

1/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 23.02.2009 v čase okolo 21:00 hod. v k.ú. C., okres
Tvrdošín, T. Ť. a T. X. zamaskovaní v kuklách, s plynovými pištoľami v rukách, vnikli do bufetu majiteľa

T. W., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúcom sa pri „starých bazénoch“, zatiaľ čo U. W. ostal vonku pri aute
pred bufetom, T. Ť. oblapiac oboma rukami zozadu predavačku J. O., nar. XX.XX.XXXX, jej znemožnil
brániť sa a T. X.W. mieriac na ňu plynovou pišťoľou zakričal „daj peňondze, kde sú peňondze“, následne
z prepraviek s pivom zobral igelitovú tašku s jej osobnými vecami, v ktorej sa nachádzala aj peňažná
tržba z predaja v bufete z uvedeného dňa, následne z bufetu ušli a všetci traja nasadli do osobného
motorovéhovozidlazn.VWPASSATtmavejfarby,naktorombolipripevnenékvozidlunepatriacetabuľky
s presne nezistenými evidenčnými číslami Poľskej republiky a odišli smerom na obec Vitanová, čím

poškodenej J. O., nar. XX.XX.XXXX, spôsobili odcudzením 1 ks nabíjačky na mobilný telefón značky
SAMSUNG, 1 ks nabíjačky značky TOSCHIBA s modemu na internet a 1 ks kozmetického kufríka, škodu
vo výške 100,- Eur a poškodenému T. W., nar. XX.XX.XXXX, odcudzením finančnej hotovosti škodu vo
výške 600,- Poľských zlotých a 600,- eur,

2/ dňa 28.02.2009 v čase okolo 16:00 hod. v k.ú. obce W., v blízkosti hraničného priechodu, na území
Poľskej republiky, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a rozdelení úloh, T. Ť., G. Y., T. X.W., U. W.

a T. T. prišli na osobnom motorovom vozidle tmavej farby zn. VW PASSAT, na ktorom boli pripevnené
k vozidlu nepatriace tabuľky s presne nezistenými evidenčnými číslami Poľskej republiky, ktoré, akovodič, viedol T. T. k tam nachádzajúcim sa objektom zmenární, kde T. T. zostal čakať, ako vodič, v
naštartovanom vozidle a:

- T. X. a U. W., zamaskovaní s kuklami na hlavách, vbehli do zmenárne valút bez popisného čísla
majiteľky V. O., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúcej sa pri štátnej hranici so Slovenskou republikou a
žiadali od pokladníčky T. T., nar. XX.XX.XXXX, vydanie peňazí z pokladne a to slovami „dawaj kase a
szybko“, pričom T. X.Š. jej hrozil plynovou pištoľou v ruke, na základe čoho im táto vydala 740,- eur,
670,- Slovenských korún a 1.090,- Poľských zlotých, následne peniaze zobrali a zo zmenárne vybehli

von do pristaveného vozidla, kde takto V. O. spôsobili škodu odcudzením vo výške 762,23 eur a 1.090,-
Poľských zlotých,

- T. Ť. a G. Y., zamaskovaní s kuklami na hlavách, vbehli do zmenárne valút bez popisného čísla
majiteľa R. S., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúce sa pri štátnej hranici so Slovenskou republikou a žiadali
od pokladničky W. G., nar. XX.XX.XXXX, vydanie peňazí z pokladne a to slovami „to napad, dawaj

peňondze“, pričom T. Ť. jej hrozil plynovou pištoľou, ktorú držal v rukách, kde W. G. na uvedené
nereagovala, následne, keď sa im nepodarilo otvoriť dvere do priestoru pokladne, zo zmenárne spoločne
vybehli,

t e d a

obžalovaní T. Ť., T. X. a U. W. v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby

spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci

a čin spáchali závažnejším spôsobom konania,

obžalovaní T. T. a G. Y. v bode 2/ obžaloby

spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci

a čin páchali závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaní T. Ť., T. X. a U. W. v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby

pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaní T. T. a G. Y. v bode 2/ obžaloby

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalovaný T. Ť.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.

§ 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/93/2011 zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žilina sp. zn. 2To/10/2013 zo dňa 27.02.2013, a výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 1T/32/2012 zo dňa 15.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný T. X.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie - podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

obžalovaný U. W.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný T. T.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie - podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

obžalovaný G. Y.Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie - podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených T. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. A. XXX, L. G., V. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. XXX, Y., L. G., W. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., S. XX, L. G., R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.Ľ., X. XXX, L. G., T. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., T. XXX/XX-X, a J. I., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Súd vyhradzuje podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku rozhodovanie o vecných dôkazoch verejnému
zasadnutiu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 11.11.2011 obžalobu na T. Ť., T. X. a U.

W. pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a na T. T. a G. Y. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, 2
písm. c/ Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný T. Ť. sa k prípadnému uzavretiu dohody o vine a treste nevyjadril a po poučení podľa § 257
ods. 1 Trestného poriadku neurobil ani jedno z ponúknutých vyhlásení.

V rámci výsluchu využil svoje právo a k veci nevypovedal. Svoje právo nevypovedať k veci využil aj vo
svojom výsluchu v prípravnom konaní.

Obžalovaný T. X. na hlavnom pojednávaní chcel uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa §
257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov.

Predsedníčka senátu vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c,

d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať,
prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný v

spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný
skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky voči prijatiu vyhlásenia obžalovaného s tým, že navrhol
jeho výsluch, súd uznesením podľa § 257 ods. 4, 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie o tom,
že nepopiera spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa

11.11.2011 pod č. Pv/115/10-65, ktorý sa kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/
Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa
nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste náhrade škody.

Vo svojom výsluchu využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Súd preto čítal jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že lúpežné prepadnutie bol nápad T.
Ť.H.. Niekedy v zime prišiel za ním domov, kde mu povedal, že má nápad ohľadom prepadnutia bufetu
v Oraviciach. Ť. vedel o tom, že je vo finančnej tiesni. Taktiež mu povedal, že je tam veľký obrat a že si

zarobia. Vyjadril sa, že zohnal zbrane a kukly, ale mu ich neukázal. Toto sa odohralo deň pred lúpežným
prepadnutím. Keď mu na druhý deň Ť. zavolal, tak mu povedal, že do toho ide. Následne v ten istý
deň, niekedy podvečer prišiel za ním na aute zn. VW Passat combi čiernej farby, na ktorom boli poľské
evidenčné značky. V aute okrem Ť. bol aj U. W.. Následne šli do Oravíc, kde auto odstavili na parkovisku
pred bufetom a čakali na správny moment. Ť. z nejakej tašky vytiahol kukly a dve poplašné pištole.

Jednu pištoľ si nechal Ť. a druhú dal jemu. Takto pripravení čakali na parkovisku asi 10 minút, keď z
bufetu vyšla predavačka a vo vreci niesla asi smeti. Vrece položila vedľa dverí a keď sa vrátila dnu do
bufetu, dvere ostali otvorené. Toto považovali za vhodný moment, T. zaradil rýchlosť a šli pred bufet, kde
auto odstavili. Po zastavení ktosi niečo zakričal, na čo vybehli z auta. Do bufetu vošiel ako prvý Ť. a za
ním šiel on. Karas ostal v aute. Ako vošli dnu do bufetu, tak on šiel z jednej strany regálu a Ť. z druhej

strany, kde predavačka pred nimi ustúpila. Ako ustúpila, tak T. ju zozadu oblapil oboma rukami. On jej
po poľsky povedal, aby dala peniaze. Predavačka sa len usmievala a tak jej to dôrazne zopakoval, načo
hlavou ukázala, že peniaze sú v igelitke. Otočil sa a igelitku zobral, pričom predavačka mu povedala,
aby jej nechal maľovátka. Zobral tašku a utekal do auta. Za ním utekal Ť.. Vyjadril sa, že do bufetu vošli v
kuklách a so zbraňami v rukách. Celé to trvalo asi 5 sekúnd. Keď vbehli do auta, tak W. sedel na mieste

vodiča, vedľa neho si sadol Ť. a on si sadol dozadu. Po ceste sa pozrel do igelitky, z ktorej vytiahol buksu
s peniazmi a igelitku s nabíjačkou a maľovátkami vyhodil z auta von oknom. Z buksy si porozdeľovali
peniaze, pričom si už na presnú sumu nepamätá, ale mohol dostať asi 200 zlotých, z ktorých 100 dal
Ť. na benzín. Okrem zlotých boli v bukse aj eurá a im to vyšlo asi po 100,- eur. Po rozdelení peňazí
sa otočili a šli k domu T. otca, kde si presadli do druhého auta. Cestou do Ť. bytu si kúpili na benzínke

alkohol. Neskôr s W. z bytu odišli na Ť. aute. Po určitom čase prišiel Ť. opäť za ním s tým, že má dobrý
tip na kantor v Poľsku. Hovoril o sume 200.000,- až 300.000,- Sk. Po nejakom čase prišiel Ť. za ním,
pričom v aute bol aj T., ktorého poznal z videnia a U. W.. Taktiež tam sedel ešte jeden chlap, ktorého
meno nevedel, vedel len to, že má prezývku Citrón. Zo Suchej Hory šli do Trstenej, kde z auta vystúpil
T. a šiel na druhom aute. Oni šli na vozidle zn. VW Passat combi a T. šiel na vozidle zn. Peugeot. Šli do

Oravskej Polhory, kde na konci zabočili na vedľajšiu cestu a čakali na T.. Keď prišiel, sadol si k nim do
auta na miesto vodiča. Potom, ako prešli na poľskú stranu, tak videli, že tam boli dva kantory. Obišli ich
a vrátili sa k T. autu, kde sa dohadovali ako sa to urobí. Niekto vytiahol z auta tašku, kde boli rukavice,
dve pokazené pištole, štyri štrikované kukly a dva paralyzátory. Tieto si medzi sebou rozdelili a vrátili
sa s vozidlom späť. Šoféroval T., ktorý nemal na hlave kuklu. Vozidlom zastavil medzi kantormi, kde on

spolu s W. vbehol do spodného kantora a do horného šiel Ť. s Citrónom. Keď vbehli dnu, U. držal zbraň
v ruke a on po poľsky kričal ,,daj peniaze“. Za kasou sedela nejaká blondínka a za ňou stála staršia pani.
Tá blondína mu vybrala peniaze a dávala ich do gumičky. Bolo vidno, že naťahuje čas a tak na ňu po
poľsky kričal, aby dávala peniaze, lebo idú preč. Počas toho, ako boli vo vnútri, na nich trúbil T., nakoľkoim to trvalo dlhšie. Asi minútu po nasadnutí do vozidla šli späť na Slovensko. Po ceste Ť. povedal, že
oni z toho kantora nezobrali nič, že im nechceli dať peniaze a Citrón bil pištoľou po skle. Keď prišli ku T.
autu, tak rukavice, kukly a pištole dali do tašky, ktorú W. zobral do T. auta. Potom ako prišli do Vitanovej

im T. alebo U. povedal, že veci niekde schovali. Peniaze z lúpeže dal T., ktorý ich išiel zmeniť do Poľska,
lebo sa bál, že budú označené. Ešte v ten večer prišiel za ním Ť. a dal mu okolo 100 zlotých a asi 120,-
eur. Uviedol, že neskôr mu telefonoval, aby mu vrátil vestu, ktorú si zabudol v jeho aute. Ť. mu vestu
doniesol, ale inú a povedal mu, že taška s vecami zmizla, ale aby sa nebál, že ju zobrali nejaké deti. Na
záver svojho výsluchu vyjadril ľútosť nad svojim konaním.

Obžalovaný U. W. na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov.

Predsedníčka senátu vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c,
d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať,

prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.

Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný
skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky voči prijatiu vyhlásenia obžalovaného, s tým, že navrhol
jeho výsluch, súd uznesením podľa § 257 ods. 4, 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie o tom,
že nepopiera spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa
11.11.2011 pod č. Pv/115/10-65, ktorý sa kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/
Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 7

Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa
nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste náhrade škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Súd preto čítal zápisnice o výsluchoch z prípravného konania, kde uviedol, že s T. Ť. bol kamarát.
Niekedy v roku 2008 bol s ním v Banskej Bystrici, kde Ť. kupoval v kamennom obchode paralyzér, pištoľ
na poplašné náboje, nadstavec na svetlice spolu s krabičkou svetlíc a 2 - 3 krabičky poplašných nábojov.
Taktiež uviedol, že mal u Ť. dlh okolo 70.000,- Sk, o ktorých mu Ť. povedal, že si ich u neho odrobí. Asi
týždeň pred lúpežou prišiel s tým, že si ten dlh u neho musí odrobiť, pričom to odrobenie dlhu spočívalo

v tej lúpeži v Oraviciach. T. mu povedal, že spravia W. bufet v Oraviciach. Najskôr si myslel, že ho pôjdu
vykradnúť. V ten večer prišiel pre neho na svojom aute čiernom VW Passat combi, na ktorom boli poľské
evidenčné značky, ktoré sa začínali na KNT. Po nasadnutí do auta šli do Suchej Hory za T. X.. Keď sa
ho v aute pýtal na to, či má pajser a pákovky, ktorými by vypáčili ten bufet, povedal mu, že nemá, lebo
že to bude lúpežné prepadnutie. Vtedy mu povedal, že do tohto nepôjde, lebo to už nie je sranda. X.

nehovoril nič a Ť. mu pripomenul jeho dlh s tým, že uvidia koľko peňazí získajú a že tým by mohol byť
jeho dlh vyrovnaný. Následne autom prešli okolo toho bufetu a otočili sa s autom hore pri chate Lux.
Keď sa od chaty vracali späť k tomu bufetu, tak mu Ť. povedal, že vzadu sú kukly, tak aby jednu dal X.,
jednu jemu a jednu si mal nechať on. Keď Ť.H. vystupoval pri tom bufete, mal v ruke poplašnú pištoľ.V aute sa nedohadovali o tom, čo bude kto robiť, iba Ť. povedal, že on vbehne do bufetu s pištoľu a
on s X. má vziať peniaze. Ako auto zastavilo pri bufete, tak si všetci traja nasadili na hlavy kukly. Ť. s
pištoľu v ruke vbehol do bufetu, za ním šiel X. a iba on sa psychicky zložil a nedokázal vojsť do bufetu.

Preto nevedel uviesť, čo sa v bufete dialo. Celá akcia trvala pár sekúnd a keď Ť. s X. vybehli z bufetu
von, tak on si sadol na zadné sedadlo, za spolujazdca. Ť. vozidlo šoféroval a po ceste sa smial, že sa tá
bufetárka bála viac o šminky, ako o peniaze. Tieto po ceste vyhodil X. von oknom. Následne pokračovali
v ceste ďalej a zastali pri firme Ť. otca, kde Ť. prerátal peniaze z buksy a povedal, že im to vyjde po
200,- eur. Následne sa s peniazmi rozdelili, potom odmontovali evidenčné čísla z auta a šli do bytu T.

Ť., kde sa po ceste zastavili na pumpe a kúpili alkohol. Potom, ako z Ť. bytu odišli, ich chytili policajti
a X. riešili za alkohol a jazdu bez vodičského oprávnenia. Potom sa vrátili do Ť. bytu, kde ostali až do
rána. Ť. ako časť svojho dlhu dal 170,- eur.

K prepadnutiu v zmenárni v Korbielowe sa vyjadril, že deň pred skutkom za ním prišiel T. Ť. spoločne s
T. T., kde sa ho Ť. v aute opýtal, či si chce u neho vyrovnať dlžobu. Keď mu povedal, že áno a opýtal sa

ho na spôsob, tak mu Ť. povedal ,,LP, malý kantor v Poľsku“. Taktiež mu povedal, že s nimi pôjdu T. X. a
G. Y.. V deň lúpeže prišiel pre neho T. T. na Peugeote, išli do Trstenej, kde sa stretli s Ť.. Následne šiel
T. na Peugeote obzrieť situáciu s tým, že on s T. Ť. postupne zobrali do auta T. X. a G. Y. a následne šli
do Oravskej Polhory, kde sa pri odbočke na Bielu Farmu stretli s T. T.. Na vozidle VW Passat vymenili
evidenčné čísla za poľské, za tie, ktoré boli použité v Oraviciach. Na miesto vodiča si sadol T. T. a šli

smerom na hraničný prechod. Na území Poľskej republiky sú dve zmenárne, okolo ktorých prešli a vrátili
sa späť na Slovensko až k zaparkovanému vozidlu Peugeot. Následne dal Ť. každému po jednej kukle,
okrem T., a taktiež im dal po páre rukavíc. Jemu dal Ť. aj zbraň a to malú čiernu ošúchanú pištoľ na
slepé náboje. Taktiež mal zbraň aj Ť., ktorý mal aj kaser. Cestou k zmenárni mal zbraň, ktorú dal Ť. X..
Po ceste im Ť. povedal, čo má kto robiť a kto do tej zmenárne pôjde. Povedal im, že majú vbehnúť do

zmenárne, vytiahnuť pištoľ a pracovníčku donútiť, aby im dala peniaze. Keď prišli do zmenárne, T. s
autom zastal pozdĺž, následne on s X. bežal rovno do tej zmenárne, ktorá bola obitá drevom. V zmenárni
boli dve pracovníčky. X. mal v ruke pištoľ a obaja mali na hlavách kukly. Ako stál X.Á. pred okienkom,
v ruke držal zbraň a povedal ,,davaj šibko peňondze“. Na to, pracovníčka otvorila kasu a z nej vybrala
hrču bankoviek a dala ich pred seba do okienka, kde sa tieto rozsypali a X., ktorý ich zbieral mu podal

pištoľ. Následne zo zmenárne vybehli. V aute už boli Y. s Ť.. Auto naštartovali a šli smerom k vozidlu
Peugeot. V aute so zložili kukly a rukavice a dali to Ť. aj so zbraňami. Taktiež mu dal aj peniaze. Ť. im v
aute povedal, že nič nepodarilo, nakoľko pracovníčka stlačila tichý alarm a preto radšej ušli.

Keď prišli k autu, tak tú tašku s tými vecami dal Ť. T. s tým, že T. túto vložil do Peugeota. Následne si

on sadol k T. do Peugeota a šli smerom na Oravskú Polhoru, kde T. odbočil z hlavnej cesty a keď sa ho
pýtal na dôvod, tak mu povedal, že sa chce zbaviť tých vecí. Následne zastavil, vystúpil von, preskočil
priekopou a tašku s vecami položil na zem a prihrnul ju snehom. Následne šli s autom do Trstenej, kde ho
bol T. odviezť do Vitanovej. Ešte v ten deň bol pre neho Ť. a šli do Tvrdošína pred predajňu Lidl, kde ich
čakal T. a dal Ť. do 1.300,- eur. On Ť. v aute povedal, že z tých peňazí nechce nič a týmto považuje svoju

dlžobu za vyrovnanú. Potom ho bol Ť. odviezť donov. Akým spôsobom sa s peniazmi rozdelili nevedel.

Obžalovaný T. T. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o
vykonanie hlavného pojednávania vo svojej neprítomnosti.

Vo svojej výpovedi z prípravného konania využil svoje právo a k veci nevypovedal s plnou vážnosťou
prehlásil, že je mu ľúto, že spáchal skutok kvalifikovaný pod bodom 2/ obžaloby, ako zločin lúpeže a
rovnako vyhlásil, že je ochotný uhradiť aj za spoluobžalovaných vzniknutú škodu.

Obžalovaný G. Y. na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po

poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku sa vyjadril, že nechce urobiť ani jedno z ponúknutých
vyhlásení.

Vo svojom výsluchu využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.

Súd preto čítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že v deň skutku šiel spolu s T. Ť.H.
na aute, najskôr pre U.G. W., následne šli do Trstenej, kde do auta nastúpil ďalší chalan, ktorého meno
uviesť nevedel. Taktiež s nimi bol ešte jeden chalan, ktorý mal modré auto, ale typ ani jeho značku uviesť
nevedel. Následne šli smerom do Námestova, kde počas cesty telefonoval Ť. s tým chalanom z druhéhoauta a dohadovali sa, kde bude čakať. Počas toho vytiahol chalan, ktorého meno nepozná, tašku, ktorú
si položil na kolená a následne začali všetci traja hovoriť, že idú vykradnúť dve zmenárne v Poľsku.
Povedal im, že keby o tom bol vedel skôr, tak s nimi nejde. Následne sa na neho všetci osopili, že čo

s ním majú teraz robiť, že keby ho vysadili, tak by ich prezradil. Potom prišli na odbočku pred hranicou
z Poľskom, kde ich čakal ten chalan na morom aute. Tento šiel obzrieť situáciu a keď odchádzali z tej
odbočky, tak si každý zobral kuklu a rukavice. W. mu dával aj zbraň, ale on ju odmietol a dal ju Ť.. Tú
druhú zbraň mal W.. Keď prišli k tým zmenárňam, tak kričal v aute ,,poď, poď“. Urobil to asi dva razy,
pričom si myslel, že si to rozmyslia. Keď išli tretíkrát okolo zmenární, tak šofér auto prudko zabrzdil a

všetci kričali ,,von, von“. Následne on spolu s T. vbehli do zmenárne, kde Ť. po poľsky povedal niečo v
zmysle daj peniaze. Žena, ktorá bola v zmenárni, vstala a cúvla dozadu. T. buchol pištoľou po okne a
on mu povedal, aby išli preč. Následne obaja vybehli z búdky von. Predtým sa však Ť. snažil do niečoho
kopnúť. Následne vošli do auta, kde naskočili aj ďalší dvaja chalani a autom išli späť na Slovensko,
kde zastali na tej odbočke, kde ostalo to druhé auto. Po príchode na odbočku T. z auta VW Passat
odmontoval poľské značky a hodil ich do auta. Počas toho všetci hodili kukly rukavice do tašky, ktorú

zobral ten chalan z druhého auta. On šiel autom s T., kde v nejakej dedine sa prezliekli a cestou vyhodili
značky z vozidla. Na druhý deň mu T. vrátil 50,- eur, ktoré mu dlhoval. Iné peniaze mu nikto nedal.

Z výpovede svedkyne poškodenej J. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vtedy robila v bufete pri
starých bazénoch, kde okolo 9 večer šla zaniesť do skladu prepravky a všimla si tam stojace auto.

Bolo odstavené oproti bufetu a keďže stálo pod lampou, tak si ho dobre všimla. Nevenovala mu veľkú
pozornosť a keď sa vrátila do bufetu, tak prišli dnu dvaja chalani, ktorí mali na hlavách kukly. Najskôr si
myslela, že si robia srandu a začala sa smiať, no vtom jeden z nich k nej prikročil, dal jej ruky za chrbát
a niečo jej o chrbát pritlačil. Nevedela uviesť čo to bolo, ale bolo to tvrdé. Ten druhý stál pri chladničke
a mal v rukách zbraň. Pýtali od nej peniaze a ona im vravela, že žiadne nemá. Ktorýsi z nich sa šiel

pozrieť do kasy. Následne ten, čo stál pri chladničke, zobral tašku, ktorá bola položená na prepravkách
a potom odišli preč. Keď za nimi vybehla, zaregistrovala vozidlo so značkou KNT 590 s tým, že zakričala
na plavčíka, že ju prepadli, aby zavolal políciu. Podľa nej museli byť viacerí, lebo keď tí dvaja vybehli z
bufetu a sadli si do auta, toto hneď naštartovalo. Nevedela sa vyjadriť koľko peňazí z bufetu zobrali, bola
to však tržba za celý týždeň. V taške, ktorú jej zobrali, boli jej osobné veci a nabíjačka. Túto potom našli

na druhý deň pohodenú pri ceste smerom na Vitanovú. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne,
bola na žiadosť prokurátora prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedkyne, pričom táto po jej prečítaní
uviedla, že tá suma odcudzených peňazí bola v takej výške, ako sa vyjadrovala v prípravnom konaní,
keďže tú tržbu počítala v ten deň a pán W. si pre ňu v tom čase nechodil. Páchateľov nevedela popísať,
nakoľko mali na hlavách kukly a videla im len oči. Nevšimla sa na nich žiadne poznávacie znamenie,

nakoľko keď na ňu mierili zbraňou, bola ochromená od strachu. Zbraň, ktorou na ňu mierili, nebola taká,
akú nosia policajti, ale mala okrúhly zásobník.

Svedok poškodený T. W. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v čase ozbrojenej lúpeže bol na
lekárskom ošetrení. Podľa informácií mali prepadnúť čašníčku s tým, že jeden z nich jej mal priložiť

zbraň zozadu na chrbát a druhý od nej žiadal vydanie peňazí. Vydala mu okolo 700,- eur. Ako prvý mu
to oznámil prevádzkar Š.. Bližšie okolnosti sa dozvedel až v rámci vyšetrovania.

Z výpovede svedkyne O. N. I. vyplynulo, že si pamätá, že bola v zmenárni vymeniť peniaze, keď tam
prišli tí ľudia a kričali daj peniaze, toto je prepad. Jedna osoba mala na tvári masku a mierila zbraňou na

tú osobu, ktorá sedela za tou kasou. Vie, že vonku bolo odstavené tmavé auto s ev. č. KNT, ale číselnú
kombináciu si už teraz nepamätá. Buď to bolo 5917 alebo 5719. Jedna osoba s tou zbraňou bola dnu
a tá druhá ako keby bola na vstupe do kantora. Nevedela, či boli v aute aj iné osoby. Jediné čo vie, že
bolo tmavej farby. To auto videla aj odchádzať smerom do Poľska.

Svedok R. Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mu zavolala pracovníčka z pokladne, ktorá
pracovala u neho v zmenárni, že bola prepadnutá zmenáreň. Dvaja zamaskovaní páchatelia prišli a
žiadali peniaze. Nevydala im tie peniaze pretože sa ich zľakla. Udierali pištoľou do skla pokladne a
chceli aby im vydala peniaze. Chvíľu ešte požadovali tie peniaze ale im ich nevydala. Keď pribehli
k dverám, ktoré chceli otvoriť, ale sa nedali, vtedy chcela stlačiť poplašné zariadenie nohou, čo oni

zbadali a vybehni von zo zmenárne. Nasadli do auta, ktoré malo spustený motor a odišli neznámym
smerom. Celkovo ich bolo 5. Keď prišiel na miesto, pokladníčka bola veľmi vystrašená a postupne
prichádzala polícia, zdravotná služba a začali sa zaoberať tou pokladničkou. Potom boli policajné
výsluchy. Zmenáreň mala nerozbitné sklo proti útokom, mala dvere zabezpečené proti prepadu,poplašnézariadenie.Útočnícinezobraližiadnepeniaze,lebosadnunedostali.Boltamkamerovýsystém
a nahrávka bola odovzdaná polícií.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru daktyloskopia Jozef Pacalaj, ktorý na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku s tým, že na skúmanie boli
predložené vecné stopy č. 14 - pištoľ so zásobníkom a s 5 nábojmi; vecná stopa č. 15 - pištoľ so
zásobníkom, ktorý bol prázdny; stopa č. 16 - elektricky paralyzátor čiernej farby bez výrobného čísla;
stopa č. 17 - elektrický paralyzátor značky Scorpy Max čiernej farby bez výrobného čísla. Taktiež

boli predložené kontrolné odtlačky domácich osôb T. Š., O. Y. a Y. V.. Úlohou znalca bolo posúdiť
predmety č. 14, 15, 16, 17 čí sú upotrebiteľné k ďalšiemu skúmaniu a či sa na nich nachádzali
daktyloskopické stopy. Ďalej bola úloha znalca porovnať zaistené daktyloskopické stopy s odtlačkami T.
Š., O. Y. a Y. V.. Skúmanie bolo vykonané podľa štandardných pracovných postupov pričom bolo zistené,
že viditeľné daktyloskopické stopy neobsahujú dostatočný počet individuálnych charakteristických
znakov, papilárnych línií na vykonanie individuálnej identifikácie osoby a preto boli vyhodnotené ako

neupotrebiteľné. Čo sa týka porovnania zaistených daktyloskopických stôp s odtlačkami T. Š., O. Y.
a Y. V., v závere znaleckého posudku je uvedené, že otázka je vzhľadom na závery znaleckého
posudku týkajúcich sa vecných stôp č. 14, 15, 16 a 17 bezpredmetná. Čo sa týka skúmania povrchu
vecných stôp č. 14, 15, 16 a 17, bol preskúmaný optickou metódou pričom bolo zistené, že sa
na ich povrchu nenachádzajú žiadne viditeľné daktyloskopické stopy. Následne boli na vecných

stopách vyhľadávané latentné daktyloskopické stopy chemickou metódou, pričom bolo zistené, že
zviditeľnené daktyloskopické stopy neobsahujú dostatočný počet individuálnych charakteristických
znakov papilárnych línií na vykonanie individuálnej identifikácie osoby a preto boli vyhodnotené ako
neupotrebiteľné. Čo sa týka poznámky, že metóda kianoakrilátového naparovania je neakreditovaná
skúška, tak k tomu uviedol, že táto metóda je dlhoročne používaná forenznými pracoviskami v rámci

kriminalisticko - technickej činnosti na zabezpečovanie daktyloskopických stôp. Z toho pohľadu je
overená validovanou dlhoročnou praxou a z toho dôvodu nebola v tom čase akreditovaná. Akreditovaná
metóda, ktorá slúži na individuálnu identifikáciu osoby na základe charakteristických znakov papilárnych
línií. Pomocou tejto metódy boli tieto daktyloskopické stopy vyhodnotené ako neupotrebiteľné.

Znalec z odboru balistika Peter Jabrocký na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého
posudku a uviedol, že úlohou znalca bolo preskúmať predložené predmety č. 14 a 15 a zodpovedať
na otázky uvedené v uznesení vyšetrovateľa. Predmet č. 14 bola krátka expanzná zbraň talianskej
výroby a predmet č. 15 bola krátka expanzná zbraň nemeckej výroby továrenskej značky SN, model
Cop, výrobné číslo 11130 so zásobníkom zbraní. Stav zbraní, v akom boli predložené znalcovi, sú

popísané v časti dva posudku a taktiež v tejto časti je popísaná absencia niektorých súčiastok. Ani
jedna, ani druhá zbraň nebola schopná streľby. Predmet č. 15 a to pištoľ, bola na skúmanie predložená
s nefunkčným spúšťovým a bicím ústrojenstvom. Bicie kladivko bolo zaseknuté v napnutej polohe, čo
má za následok, že predmetná zbraň bola nefunkčná a neschopná streľby. Výterom vývrtu hlavnej a
nábojovej komory bola zistená prítomnosť po výstrelových splodinách, čo nadväzuje tomu, že zo zbrane

bolo pred jej predložením na skúmanie strieľané, avšak na presné určenie doby streľby metóda doteraz
zistená nebola.

Z výsluchu znalca z odboru prírodovedné skúmanie a kriminalistickej identifikácie, odvetvie
kriminalistická fotografia a obrazová analýza Mgr. Petra Pobežku vyplynulo, že plne zotrváva na

záveroch znaleckého posudku s tým, že podrobné odpovede sa nachádzajú v časti posudok
predmetného znaleckého posudku a v jeho záveroch. Vyjadril sa, že mu na skúmanie boli predložené
CD nosiče s video záznamom a s fotkami. Na znalecké skúmanie mu neboli predložené 3 stopy a to CD
nahrávka z Meander Parku, fotografie z bazénov v Oraviciach a CD nahrávka z lúpežného prepadnutia
v Korbielówe. Jeho úlohou bolo zo stopy č. 1 zábery priblížením upraviť tak, aby bolo možné určiť

typ motorového vozidla a to vo forme fotodokumentácie. Taktiež aj zo stopy č. 2, kde sa jednalo o
nahrávky fotografie z bazénov v Oraviciach bolo jeho úlohou upraviť záznam tak, aby bolo možné určiť
typ motorového vozidla formou fotodokumentácie. Taká istá úloha mu vyplývala aj predložením stopy č.
3 a to CD nahrávky v Korbielówe. Čo sa týka vozidla jednalo sa o tmavé Combi, ale jeho úlohou nebolo
zisťovať presný typ a značky vozidla.

Znalec z odboru biológia Ing. Richard Bazovský na hlavnom pojednávaní vypovedal, že zotrváva na
záveroch znaleckých posudkov s tým, že mu boli predložené na skúmanie stopy pod číslom 1 až 17,
ktorých popis je v znaleckom posudku. Taktiež mu bol predložený porovnávací materiál. Z výsledkovDNA analýzy a porovnania vyplýva, že biologický materiál zaistený z predmetu č. 11 - ľavá rukavica
pochádza najmenej od dvoch osôb pričom prítomnosť biologického materiálu od 3. osoby dokázaná
nebola. Prítomnosť maximálne 4 znakov v jednom STR systéme DNA profil z uvedeného predmetu

č. 11 je kombináciou profilu DNA porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej ako T. X. a T. Ť..
Pravdepodobnosť vylúčenia náhodne vybratého môžu z populácie je 99,99 %. Osoby, od ktorých bol
predložený porovnávací materiál označený ako T. X. a T. Ť. nie je možné vylúčiť ako pôvodcov prímesi
uvedenej zmiešanej biologickej stopy zaistenej z predmetu č. 11. Kombinovaný profil DNA vznikne
zmiešaním biologického materiálu minimálne 2 osôb. Pri biologickom materiáli z predmetu č. 11, sa

jedná o kombinovaný profil DNA a keďže sa jedná o zmiešaný profil, preto je v znaleckom posudku
uvedený štatistický údaj ohľadom pravdepodobnosti vylúčenia náhodne vybraného muža z populácie.
Čo sa týka rozdielu medzi DNA od jednej osoby a kombinovaným zmiešaným DNA, rozdiel je v tom, že
pri DNA jednej osoby je možné jednoznačne určiť, že pochádza od tej konkrétnej osoby, alebo je možné
vylúčiť, že pochádza od inej osoby, avšak pri kombinovanom DNA sa používa pravdepodobnostný
výpočet.

Znalec z odboru spotrebná elektronika a elektrotechnika Zdeno Salajka sa na hlavnom pojednávaní
vyjadril, že plne zotrváva na záveroch znaleckého posudku s tým, že mu bol predložený jeden kus CD-
R disku nahrávky záznamu z kamerového systému Meander Parku v Oraviciach, z ktorej mal vyhotoviť
fotodokumentáciu. Túto úlohu splnil a bola vyhotovená fotodokumentácia v prílohe č. 1 - 7 s tým,

že fotografie boli tiež nahraté na CD-R nosiči ako príloha k posudku. Jeho úlohou bolo aj vyhotoviť
fotodokumentáciu tak, aby bolo možné identifikovať typ motorového vozidla s tým, že do čitateľnej formy
mal priblížiť a zväčšiť zadnú časť motorového vozidla. Toto však nebolo možné, nakoľko počet bodov
tvoriacich ŠPZ auta bolo len niekoľko a aj tie boli rozmazané.

Znalec z odboru prírodovedeckého skúmania a kriminalistickej identifikácie, odbor kriminalistickej
fotografie a obrazovej analýzy, Ing. Ján Hučko, zotrval na hlavnom pojednávaní na záveroch znaleckého
posudku a uviedol zotrváva na znaleckom posudku s tým, že úlohou znalca bolo vyhotoviť popis obsahu
video záznamu s cieľom určenia osôb vecí a dejov, ktoré sa tam nachádzajú, vyjadriť sa k podmienkam
a okolnostiam, za ktorých bol videozáznam vyhotovený a taktiež vyhotoviť fotodokumentáciu z

videozáznamu. Ako podklad pre vypracovanie posudku im bol predložený DVD-R nosič značky Xtreme
s nápisom LP Korbielów 28.02.2009 s tým, že na zadané otázky sú uvedené odpovede v závere
znaleckého posudku. Ich úlohou nebolo zisťovať evidenčné číslo vozidla, a vzhľadom na nízku kvalitu
záznamu sa toto ani zistiť nedalo. Vzhľadom na to, že ich úlohou bolo vyhotoviť popis obsahu video
záznamu, nebolo jeho úlohou zisťovať typ auta resp. tváre osôb. Pracoval s dvomi časovými údajmi, ten

prvý bol čas uvedený na monitore, čo bolo okolo 17:00 hod. a potom to bol čas druhý, ktorý predstavoval
reálny čas trvania záznamu. Tieto dva časy sa nedajú stotožniť, iba čiastočne, a to porovnaním s časom
príchodu bezpečnostných zložiek.

Znalec z odboru kriminalistika - trasológia Mgr. René Kliment na hlavnom pojednávaní uviedol, že

na skúmanie bola predložená stopa č. 1 a to 4 ks farebných digitálnych fotografií z miesta zločinu
lúpeže a následne znaleckým dokazovaním bolo zistené, že predložená stopa č. 1 je vhodná k určeniu
len skupinovej príslušnosti dezénu plášťa. Predložená stopa č. 1 bola porovnávaná so stopou č. 2 a
porovnaním bola zistená zhodná druhová zhoda. V danom prípade sa jedná o zhodu dezénu a zhodu
rozmerových parametrov dezénových prvkov. Trasologické stopy č. 1 a 2 ostali uložené na odvetví

trasológie Kriminalistického ústavu PZ Ľupča. Z takto zaistenej stopy č. 1 nebolo možné zistiť rozmer
plášťa. Rozmer plášťa je vždy problematické zistiť, nakoľko nie je postačujúci obvod a šírka plášťa, ale je
potrebné aj profilové číslo, ktoré sa málokedy odtlačí. Stopa č. 2 bola digitálna fotografia predložená na
CD nosiči. Jednalo sa o plášť zimnej konštrukcie matador nordika NT 59. Je to bežne dostupná značka.
Stopa č. 2 mu bola zaslaná vo forme fotografie.

Z výpovede svedkyne T. T. pred dožiadaným súdom v Poľskej republike vyplynulo, že táto udalosť sa
stala v roku 2009. Vtedy bola zamestnaná v zmenárni na bývalom hraničnom prechode Korbielow.
Zmenáreň patrila V. O.. Stalo sa to pred koncom pracovnej doby cca o 16:00 hod. Do zmenárne vtedy
vbehli dvaja muži v kuklách a v tmavých oblečeniach a začali kričať, že je to útok a že má dať peniaze.

Hovorili po poľsky. Predtým než im dala peniaze, stlačila alarm. Pamätá sa, že potom vyšla von a
snažila sa zapamätať si evidenčné číslo vozidla, na ktorom odišli. Na výsluchu pred políciou si to
pamätala lepšie. Zdalo sa jej, že to vozidlo malo poľské evidenčné čísla, začínajúce sa na KNT. Na
tom evidenčnom čísle sa zhodli aj s druhou pokladníčkou, ktorá pracovala v inej zmenárni a ktorú tiež vten deň prepadli. Vyjadrila sa, že sa jej zdalo, že jeden z tých útočníkov mal v rukách predmet podobný
zbrani.

Z výpovede svedkyne V. O. pred dožiadaným súdom v Poľskej republike vyplynulo, že nebola pri útoku
prítomná. Dozvedela sa o ňom od pokladníčky T. T. - W. a od KOMES, ktorý má na starosti bezpečnosť
zmenárni. Na presnú sumu, ktorá jej bola odcudzená sa nepamätala, ale sa jej zdalo že to bolo 4.000,-
až 5.000,- zlotych. Táto suma jej bola uhradená z poistenia.

Svedok L. W. sa vo svojom výsluchu vyjadril, že si už na nič nepamätá. Vtedy šiel okolo zmenárne, ale
nie je schopný spomenúť si na žiadne podrobnosti.

Svedkyňa W. U. v zápisnici pred dožiadaným súdom uviedla, že obvinených nepozná. Pamätá sa, že
páchatelia nehovorili nič, iba ,,davaj peniaze“. Určite mali na hlavách kukly a tmavé oblečenie. Na bližšie
podrobnosti si nepamätala. Taktiež ani na to, či mali zbrane obidvaja. Videla zbraň jedného z nich, ale

nevedela ju popísať. Jeden z nich zbraňou na ňu namieril a určite padol výstrel. V skutočnosti bol ten
výstrel namierený na sklo, nakoľko medzi ňou a páchateľmi bolo sklo. Nebola si istá, či to bol výstrel,
alebo buchnutie o sklo. Podľa nej by sa to dalo zistiť na monitorovacom systéme. Uviedla, že v tom čase
bola v 3. mesiaci tehotenstva a po tejto udalosti skoro potratila.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného G. Y. bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 90/2018, zo záverov ktorého vyplynulo, že
obžalovaný G. Y. ani v minulosti, ani v čase spáchania trestnej činnosti netrpel a ani v súčasnosti netrpí
žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o abúzus (zneužívanie)
tvrdej drogy metamfetamínu (pervitínu) a alkoholu. Bezprostredne v čase spáchania skutku nebol pod

vplyvom ani jednej z týchto návykových látok. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti vedel
rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a jeho protiprávnosť v plnom rozsahu. Rovnako
v plnom rozsahu vedel toto voje konanie aj ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Pobyt
obžalovaného G. Y. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a znalec neodporučil nariadenie
akejkoľvek formy ochranného liečenia.

Súd na hlavnom pojednávaní čítal aj listinné dôkazy a to zápisnice o previerkach výpovede
na mieste spolu s fotodokumentáciou, zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu,
údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, potvrdenie o vrátení veci, fotodokumentáciu,
úradné záznamy, fotodokumentáciu, zápisnicu o ohliadke miesta činu, zápisnicu o vydaní veci,

fotodokumentáciu, overené fotokópie listov z Knihy udalosti r. 2009 a Knihy fonogramov a hlásení r.
2009, evidenčnú kartu vozidla, fotodokumentáciu z dodatočnej obhliadky miesta činu, správu Obce
Vitanová, správu obce Suchá Hora, správu Obce Nižná, správu ÚVV Žilina, správu OR PZ DK, oddelenie
dokladov, správu HNsP Trstená, správu ÚPSVaR Námestovo, výpis zo živnostenského registra, správu
OÚ Námestovo, odpis RT - T. Ť., odpis RT - T. T., odpis RT - T. X., odpis RT, spisový materiál Okresného

súduNámestovosp.zn.6T/103/2012,rozsudokOkresnéhosúduNámestovosp.zn.6T/103/2012zodňa
06.11.2012,spisovýmateriálOkresnéhosúduNámestovosp.zn.4T/27/2012,rozsudokOkresnéhosúdu
Námestovo sp. zn. 4T/27/2012 zo dňa 27.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
3To/88/2014-262 zo dňa 23.10.2014, spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/116/2009,
rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/116/2009-2016 zo dňa 21.09.2011 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/96/2011-268 zo dňa 22.11.2011, spisový materiál
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/54/2011, najmä rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4T/54/2011-130 zo dňa 03.11.2011, spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/87/2010,
najmä rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/87/2010-140 zo dňa 26.01.2012, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/61/2012-155 zo dňa 30.08.2012, a rozsudok Okresného

súdu Námestovo sp. zn. 4T/87/2010-220 zo dňa 29.11.2013, rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.
3To/11/2014-270 zo dňa 13.02.2014, spisový materiál Okresného súdu Námestovo, najmä rozsudok
sp. zn. 6T/93/2011-428 zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
2To/10/2013-487 zo dňa 27.02.2013, spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/73/2011,
najmä trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/73/2011-194 zo dňa 25.07.2011 v spojení

s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/73/2011-208 zo dňa 20.09.2011, spisový materiál
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/65/2009, najmä rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/65/2009-101 zo dňa 05.05.2011, spisový materiál Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/32/2012, najmä
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/32/2012 zo dňa 15.04.2013.Pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto spoločným konaním proti inému

použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spácha závažnejším
spôsobom konania.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdbezpochybypreukázané,žeobžalovaníkonalispôsobompopísaným
v obžalobe.

Vina T. Ť.,ktorý na hlavnom pojednávaní a aj v prípravnom konaní odmietol vypovedať, bola preukázaná
najmä výpoveďami spoluobžalovaných T. X., U. W., T. T. a G. Y., ktorí v rámci svojich výpovedí
v prípravnom konaní detailne popísali lúpežné prepadnutie bufetu v Oraviciach, ako aj lúpežné
prepadnutia zmenární v Korbielowe. S ich výpoveďami plne korešpondujú aj výpovede svedkov T. T., V.
O., L. W. a W. U., ktorí síce tváre útočníkov nevideli, ale popisovali ich konanie a správanie sa rovnakým

spôsobom ako obžalovaní X., W., T. a Y..

Súd preto u obžalovaného T. Ť. nemal nijaké pochybnosti o jeho vine, a preto ho uznal za vinného z
pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa §20 Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že obžalovaní U. W. a T. X. na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o tom, že
nepopierajú spáchanie skutkov kladených im za vinu obžalobou prokurátora a vo svojich výpovediach,
ktoré boli prečítané na hlavných pojednávaniach detailne popísali svoje konanie, súd rovnako nemal
pochybnosti o ich vine a uznal ich vinnými z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný G. Y. síce neurobil ani jedno z ponúknutých vyhlásení, avšak v zápisnici z prípravného
konania detailne popísal svoje konanie, ako aj konanie ostatných spoluobžalovaných.

Preto ani u neho súd nemal pochybnosti o jeho vine a uznal ho vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný T. T. nebol prítomný na hlavnom pojednávaní pri základných poučeniach obžalovaných,
avšak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.08.2018 vyhlásil, že spáchal skutok pod bodom

2 obžaloby. Rovnako z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo, že sa zúčastnil lúpežného
prepadnutia v Korbielowe. V rámci svojej výpovede popísal tak svoje konanie, ako aj konanie
spoluobžalovaných.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ho potom súd uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2

písm. c/ Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného T. Ť. súd zistil, že bol doteraz sedemkrát súdom trestaný,

avšak aktuálnych je len 6 odsúdení, keďže rozhodnutie zo dňa 21.12.2016, ktoré vydal Sad Rejonowy
w Suchej Beskidzkiej nebol uznaný na území Slovenskej republiky v zmysle § 515 ods. 1 Trestného
poriadku. Tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Trestného
zákona. Poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona zistené neboli.Podľa § 42 ods.1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vzhľadom na to, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby obžalovaný spáchal predtým, než bol
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/93/2011 zo dňa 06.0.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/10/2013 zo dňa 27.02.2013 uznaný za vinného z pokračovacieho

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Predmetným rozsudkom bol zrušený
výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/65/2009-101
zo dňa 05.05.2011, výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/73/2011-194 a výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

1To/93/2011-268 zo dňa 22.11.2011. Žalovaných skutkov sa dopustil aj predtým, ako bol rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/32/2012 zo dňa 15.04.2013 uznaný za vinného zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona s tým, že súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/93/2011, súd
uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a podľa § 42 ods. 2 Trestného

zákona (v zmysle ktorého spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest

prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7). Zrušil výrok o treste
uloženomobžalovanémurozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.6T/93/2011zodňa06.09.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/10/2013 zo dňa 27.02.2013, a výrok o treste
uloženom rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/32/2012 zo dňa 15.04.2013, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest je trestom adekvátnym, zohľadňujúcim jednak závažnosť

spáchaných skutkov, ako aj mieru narušenie obžalovaného, na ktorého nemali predtým uložené tresty
žiaden výchovný vplyv.

Z odpisu z registra trestov na T. X. súd zistil, že tento nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil
ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle

§ 36 písm. l/ Trestného zákona súd vyhodnotil aj jeho vyhlásenie, v ktorom nepoprel spáchanie skutku.
Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V danom prípade trestná sadzba, v rámci ktorej mal súd ukladať trest bola v rozmedzí 7 - 12 rokov. Tým,
že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, v rámci ktorého nepoprel spáchanie skutku,

podľa názoru súdu možno toto vyhlásenie postaviť na úroveň dohody o vine a treste s prokurátorom.
Takýto postoj obžalovaného s prihliadnutím na existenciu dvoch poľahčujúcich okolností je možné
zohľadniť pri ukladaní trestu použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu.S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona, podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov, v rámci
ktorej mu podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona uložil obmedzenie - podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu. Zároveň ho podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona poučil o povinnosti počas

skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného
súdu, v obvode ktorého je miesto pobytu obžalovaného.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného.

Z odpisu z registra trestov na U. W. súd zistil, že bol doteraz štyrikrát súdom trestaný pre rôznorodú
trestnú činnosť. Hoci sa v predmetných veciach osvedčil, súd má vedomosť o tom, že je v súčasnej dobe
vo väzbe v trestnej veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T/102/2018, kde
je stíhaný za zločin krádeže podľa § 221 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
e/ Trestného zákona vlámaním v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Už na základe týchto

skutočností je dôvodné konštatovať, že obžalovaný je osobou náchylnou na páchanie trestnej činnosti.
Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona súd vyhodnotil jeho vyhlásenie, v
rámci ktorého nepoprel spáchanie skutku. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené
neboli.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je preto súd toho názoru, že v danom prípade je adekvátnym
trestom trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, zohľadňujúcim tak závažnosť skutku pre ktorý je
obžalovaný stíhaný, ako aj skutočnosť, že predtým uložené tresty nemali na obžalovaného žiaden
výchovný vplyv.

Z odpisu z registra trestov na T. T. vyplynulo, že bol doteraz štyrikrát súdom trestaný, avšak vo všetkých
odsúdeniach sa osvedčil, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného
zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona súd vyhodnotil aj jeho síce
neformálne vyhlásenie v ktorom uznal vinu za spáchaný skutok. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37
Trestného zákona zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V danom prípade trestná sadzba v rámci ktorej mal súd ukladať trest bola v rozmedzí 7 - 12 rokov. Tým,
že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, v rámci ktorého nepoprel spáchanie skutku,
podľa názoru súdu možno toto vyhlásenie postaviť na úroveň dohody o vine a treste s prokurátorom. Z
výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je ženatý má dve deti, z toho jedno je

zdravotne ťažko postihnuté. Je hlavným živiteľom rodiny, keďže príjem jeho manželky sa pohybuje okolo
500,- eur. Súd je toho názoru, že postoj obžalovaného k spáchaniu skutku, s prihliadnutím na existenciu
dvoch poľahčujúcich okolností, ako aj skutočnosť, že prípadný výkon trestu by mal nepriaznivý dopad na
rodinu obžalovaného, je možné zohľadniť pri ukladaní trestu použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov, v rámci

ktorej mu podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona uložil obmedzenie - podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu. Zároveň ho podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona poučil o povinnosti počasskúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného
súdu, v obvode ktorého je miesto pobytu obžalovaného.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného G. Y. vyplynulo, že síce bol doteraz jedenkrát súdom
trestaný, avšak s dikciou osvedčenia sa, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36

písm. j/ Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona súd
vyhodnotil aj jeho síce, neformálne, vyhlásenie, v ktorom uznal vinu za spáchaný skutok. Priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V danom prípade trestná sadzba v rámci ktorej mal súd ukladať trest bola v rozmedzí 7 - 12 rokov. Tým,
že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, v rámci ktorého nepoprel spáchanie skutku,

podľa názoru súdu možno toto vyhlásenie postaviť na úroveň dohody o vine a treste s prokurátorom.
Súd je toho názoru, že postoj obžalovaného k spáchaniu skutku, s prihliadnutím na existenciu dvoch
poľahčujúcich okolností, je možné tak ako v prípade obžalovaného T. X. a obžalovaného T. T. zohľadniť
pri ukladaní trestu použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov, v rámci
ktorej mu podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona uložil obmedzenie - podrobiť sa v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu. Zároveň ho podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona poučil o povinnosti počas
skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného
súdu, v obvode ktorého je miesto pobytu obžalovaného.

Aj v tomto prípade je súd toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže
k náprave obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.