Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emil Dubňanský

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217010673
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217010673.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 23.01.2020 v trestnej veci obžalovaného Z. I., pre prečin porušovania ochrany stromov a krov
podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
08.04.2019, sp. zn. 2T/283/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.04.2019, sp. zn. 2T/283/2017 bol obžalovaný Z. I.
podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako
prečinporušovaniaochranystromovakrovpodľa§306ods.1Tr.zákona,ktoréhosamaldopustiťtak,že

- v období od 21.03.2017 do 30.03.2017 v katastrálnom území obce H., okres G. na pozemku parcely
registra CKN č. XXX/X vedenom na liste vlastníctva č. 4 ako zastavené plochy a nádvoria, pozemku
registra CKN č. XXX/X vedenom na liste vlastníctva č. XX ako záhrady, zároveň medzi pozemkom
registra CKN č. XXX/X vedenom na liste vlastníctva č. X ako záhrady a pozemkom registra CKN č. XXX/
X vedenom na liste vlastníctva č. XX ako záhrady, patriacich do prvého stupňa ochrany podľa zákona o
ochraneprírody,nachádzajúcichsapridomespopisnýmčíslom112bezsúhlasuorgánuochranyprírody

navýrubdrevínzrezaljedenkusdrevinyDubletný/Quercusrobur/sobvodomkmeňameranomvovýške
130 cm nad zemou 209 cm, dva kusy dreviny Smrek obyčajný /Picea abies/ s obvodmi pňov meraných
vo výške 130 cm nad zemou 96 cm, 56 cm a 26 kusov dreviny Jelša sivá /Alnus incana/ s obvodmi
kmeňov meraných vo výške 130 cm nad zemou 110 cm, 47 cm, 40 cm, 44 cm, 45 cm, 167 cm, 47 cm, 42
cm, 51 cm, 50 cm, 43 cm, 40 cm, 67 cm, 55 cm, 57 cm, 59 cm, 49 cm, 77 cm, 55 cm, 68 cm, 56 cm, 40
cm, 58 cm, 61 cm, 45 cm a 107 cm, čím konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002

Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a pre Slovenskú republiku, zastúpenú
Okresným úradom v Bardejove, odborom starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Bardejove, ul.
Dlhý rad č. 16 spôsobil škodu vo výške 20.594,- €, ktorá bola vyčíslená Štátnou ochranou prírody SR,
RegionálnecentrumochranyprírodyPrešovpodľavyhláškyMinisterstvaživotnéhoprostrediač.24/2003
Z.z. a pre vlastníka pozemkov CKN č. XXX/X a XXX/X Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, okres
G. a vlastníkov pozemkov CKN č. XXX/X a XXX/X S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, okres

N. a V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., L. N. č. XXXX/X bola spôsobená majetková škoda na
vyrúbaných drevinách v sume 319,33 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.06.2019. Namietal, že
Okresný súd Bardejov oslobodzujúci rozsudok oprel najmä o výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie

skutku poprel a uviedol, že on osobne žiadne stromy nerezal, stromy zrezával V. L., ako aj o výpoveď
svedka V. L., ktorý uviedol, že výrub vykonal sám a obžalovaného len požiadal o odstránenie koreňovpo vyrúbaných stromoch. K uvedenému je potrebné uviesť, že výpoveď svedka V. L. možno považovať
za tendenčnú v snahe napomôcť obžalovanému, keďže výrub drevín inicioval V. L. a výrub sa uskutočnil
na pozemku, vlastníčkou ktorého je jeho dcéra V. L.. Svedok V. L. potvrdil, že pred samotným výrubom

komunikoval s obžalovaným - starostom obce, ktorý mu prisľúbil pomoc, ale žiaden súhlas na výrub mu
nedával, hoci osobou oprávnenou na vydanie súhlasu na výrub drevín je orgán ochrany prírody, ktorým
v danom prípade bola obec H. a ktorý bez toho, aby vydal súhlas na výrub drevín, výrub zrealizoval
a zabezpečil na práce aj zamestnancov obecného úradu a techniku. Aj obžalovaný vo svojej výpovedi
uviedol, že mal vedomosť, že na výrub je potrebné povolenie a či takéto povolenie V. L. mal, uviesť

nevedel, ale on mu ho nedával. Okresný súd na výpovede svedkov O. Y. a S. K., ktorí zo spáchania
skutku usvedčujú obžalovaného už v prípravnom konaní a na základe trestného oznámenia, ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, neprihliadal a považoval ich za účelové a vykonštruované, poukazujúc
na obžalovaným uvádzané konflikty z minulosti s rodičmi oboch svedkov ohľadom pozemkov, hoci
obaja svedkovia tvrdili, že s obžalovanými konflikt nemali a videli obžalovaného rezať stromy motorovou
pílou. Svedok S. K. uviedol, že obžalovaný na pozemku spílil strom a riadil práce na pozemku a na

otázku, či má povolenie, mu uviedol, že žiadne povolenie nepotrebuje a vulgárne mu vynadal. Na
pozemku boli aj ďalšie osoby, ktoré prerezávali spílené stromy na menšie časti a nakladali na vlečku
pristaveného traktora. Svedok O. Y. uviedol, že videl ako na pozemku, ktorý patrí otcovi jeho kamaráta
S. K., pília stromy a bol tam prítomný aj obžalovaný a uvedené preto oznámil telefonicky S.. Na ďalší
deň opäť videl, že na pozemku sa pracuje, je tam prítomný aj obžalovaný, ktorého videl zrezávať

ihličnaté stromy, následne prerezávať a sťahovať bagrom s tým, že na pozemku boli aj ďalší ľudia,
ktorí prerezávali spílené stromy a nakladali drevo na vlečku. Výpoveď svedka Z. K., na ktorú poukazoval
okresný súd, možno považovať za irelevantnú, pretože svedok uviedol, že o výrub stromov z hranice
susediacich pozemkov ho požiadal V. L. a nevidel, aby obžalovaný stromy rúbal a dokonca ho ani
na pozemku nevidel, čo je v rozpore so samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že na

pozemku bol, keď údajne vytrhával len korene zo zrezaných stromov. K výpovediam obžalovaného Z.
I. a svedkov V. L., Z. K. a Z. Q., že stromy boli prehnité a polámané, je potrebné uviesť, že uvedené
osoby nie sú osobami oprávnenými posudzovať zdravotný stav dreviny s tým, že k tomuto sa vyjadrila
na základe predloženej fotodokumentácie aj svedkyňa X. I., zamestnankyňa spoločnej úradovne obcí
okresu Bardejov, ktorá má na starosti životné prostredie, ktorá uviedla, že v prípravnom konaní jej bola

predložená fotodokumentácia, na základe ktorej posúdila, že nešlo o prípad, keď by dreviny ohrozovali
život a zdravie človeka alebo majetok, na výrub ktorých nie je potrebný súhlas orgánov ochrany prírody
a krajiny. Zároveň je potrebné poukázať na to, že svedok V. L., ktorý inicioval výrub stromov, za účelom
prípravy stavebného pozemku, keďže išlo o pozemok, ktorého vlastníčkou je jeho dcéra, sa následne
snažil nelegálny výrub zlegalizovať tým, že dodatočne po oznámení veci na políciu S. K. písomne

oznámil výrub drevín v obci H. dňa 31.03.2017. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v
Prešove napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K uvedenému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 21.08.2019. Uviedol, že celé odvolanie je postavené na spochybnení skutkových

záverov, ku ktorým súd dospel, pričom prokurátor nešpecifikuje, prečo by mali byť svedkovia L., Q. a K.
zaujatí, či nedôveryhodní. Práve naopak, mladistvých K. a Y., ktorí sú kamaráti, považuje prokurátor za
hodnoverných, lebo vraj videli obžalovaného s pílou. K tomu je potrebné uviesť, že svedok K. uvedené
ani netvrdil a nedokázal zodpovedať hodnoverne otázky obhajcu na pojednávaní, teda súd správne
jeho výpovede aj vyhodnotil. Svedkovi K. ml. oznámil výrub svedok Y., čo vyplýva tak z výpovede v

prípravnom konaní i pred súdom. V závere prokurátor prezentuje ničím nepodložený záver o nejakej
snahe pána L. legalizovať výrub, že ten nebol schopný posúdiť stav stromov a tak urobil až príslušný
orgán. Celý rad svedkov potvrdil stav pozemku a drevín, preto je vylúčené, aby jediným dôkazom mohlo
byť posúdenie dotknutým úradom „od stola“ na základe fotodokumentácie. Zákon o ochrane prírody
a krajiny č. 543/2002 Z.z. jednoznačne hovorí, že pokiaľ sa jedná o záhrady, čo v danom prípade

nepochybné je, tak obvod kmeňa, na ktorý sa vzťahuje zákon a licencia je 80 cm. Z obžaloby vyplýva,
že do uvedenej kategórie z celkového počtu 29 stromov spadá len 5 stromov a to jeden dub s obvodom
209 cm, jeden smrek s obvodom 96 cm a tri jelše s obvodom 110, 167 a 107 cm. Obžaloba bola teda
postavená na mimozákonnom rámci, čo rovnako platí aj pre vyčíslenie škody. Rozhodujúce pre splnenie
intencií zákona je posúdenie nielen obvodu stromov, ale aj otázky, či boli nebezpečné. Zo súdnej praxe

aj odvolacieho súdu je podstatná otázka presnej identifikácie zrezaných stromov s ohľadom na ich
lokalizáciu. Na základe uvedeného považuje odvolanie za nedôvodné, preto navrhuje, aby odvolací súd
ho odmietol a rozsudok ako vecne správny potvrdil.Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o jeho nevine, vzhľadom na výpoveď svedka V. L., ktorý výslovne uviedol, že stromy

vyrúbal on so svojím kamarátom a obžalovaný mu bol pomôcť iba odstrániť korene po vyrúbaných
stromochanáslednepoichvýrube,keďžesajednaloostromystaré,ohrozujúceživot,zdravieamajetok,
výrub stromov oznámil Obecnému úradu H., vzhľadom na výpovede ďalších svedkov Z. K., Z. Q. a N.
A., ktorí zhodne uviedli, že neboli svedkom toho, aby stromy rúbal obžalovaný, naopak svedkovia Z.
Q. a Z. K. zhodne potvrdili, že stromy rezal V. L. s im neznámym pánom, ktorý nepochádzal z obce,
súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný,

preto ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil. Pokiaľ ide o výpovede svedkov S.
K. a O. Y., ktorí mali obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovať, tak súd považoval tieto výpovede
za účelové, zo strany svedkov vykonštruované a to aj napriek tomu, že obidvaja svedkovia tvrdili, že
v minulosti s obžalovaným žiaden konflikt nemali, ale podľa tvrdenia obžalovaného, svedok Y. takto
vypovedal v jeho neprospech z dôvodu, že ako starosta obce dal v minulosti vymerať cestu cez pozemok

vo vlastníctve rodičov svedka a čo sa týka svedka S. K. z dôvodu, že ohľadom rodinného domu prebieha
súdny spor, nakoľko v dražbe sa stal vlastníkom tohto Z. K.. K výpovediam svedkov S. K. a O. Y. zároveň
súd poukázal na rozpory medzi ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, ako
aj na rozpory v ich výpovediach navzájom, keď svedok S. K. uviedol v prípravnom konaní, že nevidel,
aby obžalovaný pílil stromy, ale videl to iba jeho kamarát O. Y., avšak na hlavnom pojednávaní už

tvrdil, že videl obžalovaného spíliť jeden listnatý strom, pričom rozpor vo svojich výpovediach odstrániť
nevedel. Rovnako svedok O. Y. vypovedal rozporuplne o tom, kedy mal vidieť obžalovaného píliť stromy
na pozemku a zároveň vypovedal odlišne v tom, že videl obžalovaného spíliť 2 ihličnaté stromy a to aj
napriek tomu, že toto mal vidieť spolu s S. K. a S. K. uviedol, že obžalovaného videl zrezať iba jeden
listnatý strom.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého
spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce
dokazovanie, týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani

prokurátor v rámci odvolacieho konania sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne
zabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkovéokolnostitak,akosúuvedenévovýroku
napadnutého rozsudku, pričom tieto dôkazy majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový
súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto
považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení

svojhorozhodnutiapodrobnesjednotlivýmidôkazmi,zktorýchprizisťovanískutkovéhostavuvychádzal,
vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie

obžalovaného Z. I. tak, ako mu to obžaloba kládla za vinu, preto odvolací súd považuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku za
správne a zákonné.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že na pozemku sa nachádzal len z dôvodu, že so strojom

bol vytiahnuť korene stromov po ich zrezaní, pričom k spáchaniu skutku sa priznal svedok V. L., ktorý
uviedol, že stromy rezal po dobu dvoch dní s tým, že mu pomáhal kamarát, ktorého nechce menovať.

Rovnako svedok K. uviedol, že ho sused L. oslovil, či môže vykonať výrub na hranici, s čím on súhlasil
a vie o tom, že stromy rúbal L. s nejakým pánom, ktorého nepoznal a tento nebol z obce.

Taktiež svedok Q. uviedol, že obžalovaného stromy rezať nevidel, ale stromy pílil pán, ktorý bol na
hlavnom pojednávaní ako svedok (V. L.).Voči obžalovanému vypovedali svedkovia S. K. a O. Terlecký, avšak súd prvého stupňa správne
poukázal na rozpory v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní, oproti ich výpovediam v prípravnom
konaní, ako aj na rozpory medzi ich výpoveďami navzájom, keď svedok K. vypovedal odlišne v

tom, či videl obžalovaného spíliť stojace stromy na inkriminovanom pozemku alebo to vedel len
sprostredkovane od svedka Y. a svedok Y. vypovedal odlišne v tom, kedy a za akých okolností
mal obžalovaného vidieť tieto stromy píliť. Navyše aj napriek tomu, že podľa ich vyjadrenia mali
obžalovaného spoločne vidieť pri rezaní stromov, svedok K. uviedol, že videl obžalovaného zrezať jeden
listnatý strom a svedok Y., že videl obžalovaného zrezať 2 ihličnaté stromy.

Ostatní vo veci vypočutí svedkovia sa ku okolnostiam skutku, teda skutočnosti, kto mal predmetné
stromy na inkriminovanom pozemku rezať, vyjadriť nevedeli.

V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na to, že povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať
svojunevinu.Zásadaprezumpcienevinyvyžaduje,abytobolštát,ktorýnesievtrestnomkonanídôkazné

bremeno, vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok
uvedenývobžalobesastal,tentojetrestnýmčinomapráveobžalovanýjeosobou,ktorásapredmetného
žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné
s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vykladať tieto
pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe

nevytváral zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej
veci bolo namieste aplikovať zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného),
keďže pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavuatovrozsahunevyhnutnomnaobjektívnezisteniestavuveciazákonnéaspravodlivérozhodnutie.

Vo vzťahu k uvedenému, keďže v predmetnej trestnej veci sa vytvorili 3 skupiny svedkov a to prvá
skupina, ktorá zo spáchania skutku vylučuje obžalovaného, pričom ich výpovede sú presvedčivé a

konzistentné, druhá skupina svedkov, ktorí síce obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú, avšak
výpovede sú vnútorne, ako aj vzájomne protirečivé a tretia skupina svedkov, ktorí sa k okolnostiam
skutku vyjadriť nevedeli, potom Krajský súd v Prešove považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o
tom, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný za správne a zákonné.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
nedôvodný a jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.