Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/222/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513206951
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2513206951.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. D. X., nar. XX.X.XXXX, adresa
H. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ius aegis, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ferienčíkova 7,
IČO: 36 857 203, proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa F., W. XXXX/X, zastúpenému
advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany, E. Belluša 10, o návrhu žalobcu na nariadenie

zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v spore o zaplatenie 200.000,- Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/203/2013-839 zo dňa
19.8.2019 - proti vyhovujúcim výrokom I. a II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach
žalovaného p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na obchodnom podiele žalovaného m e n
í tak, že návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a

neodkladného opatrenia vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení:
Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti:
pozemok na parcele č. 929, parcela registra „C“ o výmere 1640 m2, druh pozemku trvalý trávny
porast, pozemok na parcele č. 930, parcela registra „C“ o výmere 703 m2, druh pozemku orná pôda,
pozemok na parcele č. 1111, parcela registra „C“ o výmere 1231 m2, druh pozemku lesný pozemok,

pozemok na parcele č. 1113, parcela registra „C“ o výmere 4163 m2, druh pozemku trvalý trávny porast,
pozemok na parcele č. 1640, parcela registra „C“ o výmere 4001 m2, druh pozemku trvalý trávny
porast, pozemok na parcele č. 1641, parcela registra „C“ o výmere 2141 m2, druh pozemku lesný
pozemok, pozemok na parcele č. 1642, parcela registra „C“ o výmere 2174 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast, nachádzajúce sa v katastrálnom území O., Obec O., Okres Liptovský Mikuláš, evidované
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo

výlučnom vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 12C/203/2013 v celkovej výške 200.000,- Eur s
príslušenstvom.
II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení:
Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na obchodný podiel o veľkosti 10 % zo základného
imania, čo predstavuje výšku vkladu 6.639,- Eur v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r.o., so sídlom Budatínska

7082/4, 921 01 Piešťany, IČO: 34 126 112, spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1436/T, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, nazabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Piešťany, sp. zn. 12C/203/2013 v celkovej výške 200.000,- Eur s príslušenstvom.
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, čo mal obsahom spisu za osvedčené, že
žalobca poskytol žalovanému finančnú sumu v celkovej výške 200.000,- Eur, ktorú mu žalovaný nevrátil,
a to ani počas prebiehajúceho sporového konania medzi stranami vedeného pod sp. zn. 12C/203/2013.
Súd mal ďalej osvedčené, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.

O., a to pozemkov parc. CKN č. 929 - trvalý trávny porast o výmere 1640 m2, parc. CKN č. 930 - orná
pôda o výmere 703 m2, parc. CKN č. 1111 - lesný pozemok o výmere 1231 m2, parc. CKN č. 1113 -
trvalý trávny porast o výmere 4163 m2, parc. CKN č. 1640 - trvalý trávny porast o výmere 4001m2, parc.
CKN č. 1641 - lesný pozemok o výmere 2141 m2, parc. CKN č. 1642 - trvalý trávny porast o výmere
2174 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, okres
Liptovský Mikuláš, k. ú. O., v podiele 1/1. Na liste vlastníctva nie sú evidované žiadne ťarchy. Z výpisu

z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 1436/T spoločnosti A.R.P.I.,
spol. s r. o., so sídlom Budatínska 7082/4, 921 01 Piešťany, IČO: 34 126 112 mal súd osvedčené,
že žalovaný je spoločníkom uvedenej spoločnosti, s výškou vkladu 6.639,- Eur. Druhým spoločníkom
spoločnosti je U. X., s výškou vkladu 59.751,- Eur. Spoločnosť má základné imanie vo výške 66.390,-
Eur. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti A.R.P.I., spol. s r. o., IČO: 34 126 112 súd zistil, že ku

dňu 21.05.2013 bol žalovaný jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti s výškou vkladu 6.639,- Eur. Z
obsahu spisu a výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že ku dňu 12.12.2012 bol žalovaný výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F.. Ku dňu 14.06.2019 je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. U. X., nar. XX.XX.XXXX.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe aplikácie ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods.
1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 až 3, § 127 ods. 1, § 132 ods. 1
až 3, § 327, § 331 a § 332 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

4. Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho

opatreniadostatočneosvedčilobavu,žeexekúciamôžebyťohrozená,čojenevyhnutnýmpredpokladom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca opísaním skutkových okolností a predložením
listinných dôkazov osvedčil také úkony žalovaného, resp. reálne skutočnosti, ktoré postihujú jeho
exekvovateľný majetok, resp. také skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa
takto marí, sťaží alebo znemožní exekúcia. Vychádzajúc z obsahu návrhu, žalovaný doposiaľ nevrátil

žalobcovi žalovanú dlžnú sumu. Žalobca však súčasne predloženým výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
osvedčil, že v priebehu trvania sporového konania medzi stranami sporu došlo k úbytku nehnuteľného
majetku žalovaného, evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. F.. Žalobca osvedčil, že podľa LV č. XXXX ku
dňu 12.12.2012 bol žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov parc. CKN č. 1504/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc. CKN č. 1505/12 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere421m2,parc.CKNč.1505/91-zastavanéplochyanádvoriaovýmere124m2astavieb-rodinný
dom súp. č. XXXX postavený na parc. CKN č. 1505/91, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Piešťany, okres, obec a k. ú. F.. Podľa LV č. XXXX ku dňu 14.06.2019, výlučným
vlastníkompredmetnýchnehnuteľnostíjeU.X.,nar.XX.X.XXXX,atonazákladeKúpnejzmluvy.Žalobca
teda osvedčil, že žalovaný uvedenú nehnuteľnosť predal, čím došlo k zmenšeniu jeho exekvovateľného

majetku. Na začiatku konania bol žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, k. ú. F. a žalobca sa spolu so žalobou domáhal nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa
tohto majetku, avšak neúspešne, pričom v priebehu konania žalovaný tieto svoje nehnuteľnosti odplatne
scudzil. Súd má preto za to, že obava z ohrozenia exekúcie je daná, nakoľko žalobca osvedčil, že
žalovaný robí právne úkony, ktorými môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie

majetku žalovaného. Žalobca súčasne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdí, že
podľa jeho vedomostí žalovaný nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti okrem nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, ku ktorým sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

5. Pokiaľ ide o obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r.o., prvoinštančný súd

skonštatoval, že reálne síce nedošlo k zmenšeniu vkladu žalovaného v tejto obchodnej spoločnosti,
nakoľko vklad žalovaného je naďalej, ako aj na začiatku konania, vo výške 6.639,- Eur, avšak na základe
toho, že žalovaný ako pôvodne jediný spoločník uvedenej spoločnosti rozhodol o zvýšení základného
imania spoločnosti prevzatím záväzku na nový peňažný vo výške 59.751,- Eur U. X., reálne došlo kzmenšeniu obchodného podielu žalovaného zo 100% na 10%, čím sa výrazne znížil aj jeho podiel na
zisku.

6. Vyhodnotiac žalobcom tvrdené skutočnosti mal súd za to, že v danom prípade obava z ohrozenia
exekúcie je odôvodnená, keďže žalobca osvedčil faktické a právne úkony, ktoré môžu smerovať
k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca osvedčil, že došlo k zmenšeniu
exekvovateľného majetku žalovaného na základe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a
k zmenšeniu jeho obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r. o., čo odôvodňuje potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Listinnými dôkazmi mal súd osvedčené
podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že žalobca
osvedčil možné ohrozenie exekúcie z dôvodu zmenšenia majetku žalovaného. Opísané právne úkony
žalovaného (predaj nehnuteľností, zmenšenie obchodného podielu v dôsledku rozhodnutia jediného
spoločníka) odôvodňujú obavy, že uspokojenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, uplatnenej v
konaní vedenom na súde, môže byť v exekučnom konaní ohrozené. Súčasne vzal zreteľ aj na značnú

výšku žalovanej sumy 200.000,- Eur bez príslušenstva a teda nariadené zabezpečovacie opatrenie nie
je neprimerané k výške uplatnenej pohľadávky.

7. Zosumarizujúc vyššie zmienené, súd prvej inštancie vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu
a predložené listinné dôkazy tak, že tieto sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca popísaným skutkovým stavom osvedčil obavu, že
exekúcia môže byť ohrozená, teda podaným návrhom osvedčil základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo

ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.7.1997, sp. zn. 5Obo/144/97,
judikát R 20/1998). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za osvedčenú reálnu
potrebu riešenia danej situácie navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Z uvedených dôvodov
súd návrhu žalobcu vyhovel a vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, uvedených vo výroku uznesenia a záložné právo

na obchodný podiel žalovaného, uvedený vo výroku uznesenia.

8. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru,
že návrh neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže návrh je ohľadom špecifikácie
nehnuteľných a hnuteľných vecí neurčitý. Z procesného hľadiska návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia neobsahuje osobitnú náležitosť podania, a to určitosť. Vzhľadom na výrazný zásah
navrhovaného neodkladného opatrenia do dispozičnej sféry žalovaného ohľadom jeho majetku, petit
návrhu musí jednoznačne a bezpochybne uviesť, o aký majetok, ktorého sa má týkať zákaz dispozície,
sa jedná. V opačnom prípade, ak je návrh neurčitý, súd taký návrh podľa § 327 CSP odmietne bez toho,
aby odstraňoval vady podania v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej,

ako je tomu aj v tomto prípade. V sporovom konaní je navrhovateľ neodkladného opatrenia zodpovedný
za obsah návrhu. Táto zodpovednosť je navyše posilnená tým, že súd aplikujúc § 327 CSP ako lex
specialis k § 129 ods. 1 CSP ako lex generalis, nevyzýva navrhovateľa neodkladného opatrenia na
doplnenie chýbajúcich náležitostí, ale v prípade zistenia, že absencia niektorej náležitosti návrhu bráni
pokračovaniu v konaní, návrh odmietne. Súdu nezostávalo iné, než návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odmietnuť, keďže bez špecifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí žalovaného, nie je možné
v konaní pokračovať.

9. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v závere odôvodnenia uviedol, že o nároku
na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci

samej.

10. Proti tomuto uzneseniu výhradne voči výrokom I. a II. podal prostredníctvom svojej advokátky
odvolanie žalovaný, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a
domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

11. Odvolateľ poukázal na to, že je nesporné, že vo veci samej prebieha súdne konanie medzi
žalobcom a žalovaným o údajnú peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 200.000,- Eurs príslušenstvom, ktorá na základe tvrdenia žalobcu mala vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke, čo
žalovaný odmieta a upozorňuje, že v daných vzťahoch vystupovala spoločnosť A.R.P.I., s.r.o. a nie
žalovaný a že medzi stranami nebola dohodnutá žiadna zmluva o pôžičke, ale išlo podnikateľský vzťah.

Je nesporné, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna písomná zmluva o pôžičke a jej existenciu a
reálneodovzdaniefinančnýchprostriedkovžalobcanepreukázal.Uvedenéskutkovéaprávneposúdenie
bolo judikované v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/156/2016-703 zo dňa
31.10.2017, ktorým odvolací súd žalobu žalobcu zamietol, pričom skonštatoval, že preukázaný skutkový
stav nepochybne pripúšťa záver o inom nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti vrátenia peňazí, konkrétne

spoločnosti A.R.P.I., s.r.o. Právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu bola na dovolanie žalobcu zrušená
rozhodnutím NS SR sp. zn. 7Cdo 110/2018 zo dňa 29.5.2017, ktoré bolo žalovanému doručené
17.7.2019. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo procesné a nie vecné hľadisko. V danom prípade je
nesporné, že finančné prostriedky vo výške 200.000,- Eur boli poskytnuté žalobcom z jeho účtu na účet
spoločnosti A.R.P.I., s.r.o. a nie žalovanému. Preto ak súd prijal skutkový záver, že žalobca poskytol
žalovanému finančnú sumu v celkovej výške 200.000,- Eur, tento záver je v rozpore s vykonaným

dokazovaním. Predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie, že nárok vo veci samej sa mu javí
ako dôvodný, je v rozpore s právnym posúdením odvolacieho súdu. Hodnoverné osvedčenie nároku
musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu
konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia, čo však z odôvodnenia súdu nevyplýva. Žalovaný
sa nijako voči žalobcovi neobohatil, keďže finančné prostriedky ako prípadný majetkový prospech boli

prijaté na účet spoločnosti A.R.P.I., s.r.o.

12. V ďalšom odvolateľ poukázal na nesprávny záver súdu o tom, že je evidentné, že sa žalovaný
„zbavuje majetku“, čo je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď boli osvedčené výlučne právne
úkony žalovaného, ktorým nakladal so svojím majetkom, ktoré však boli odplatnými úkonmi. Teda nejde

o úkony, ktoré by znamenali „zbavenie sa majetku“, keďže ide o transformáciu majetku a tieto úkony boli
uskutočnené v čase, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný nie je dlžníkom žalobcu a
nie je povinný žalobcovi plniť peňažnú pohľadávku.

13. V ďalšom žalovaný namietal aj výrok II. napadnutého uznesenia z dôvodu, že súd rozhodol

zabezpečovacím opatrením spočívajúcom v zriadení záložného práva na obchodný podiel za situácie,
kedy obchodný podiel nebol vo vlastníctve žalovaného. Súd si síce ku dňu vydania zabezpečovacieho
opatrenia overoval skutočnosti zapísané v obchodnom registri, avšak neoveril si skutočnosti uvedené
v Zbierke listín, keď už dňa 11.7.2019, pred ,vydaním zabezpečovacieho opatrenia z obchodného
registra vyplýva zverejnená informácia, že do zbierky listín boli dňa 1.7.2019 doručené listiny ako

zmluva o prevode obchodného podielu, zápisnica a úplné znenie spoločenskej zmluvy. V čase vydania
zabezpečovacieho opatrenia predmetný obchodný podiel mal charakter menšinového obchodného
podielu, ktorý žalovaný previedol odplatne na inú osobu, ako spoločníka, na U. O. dňa 28.6.2019,
s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia spoločnosti udeleným na mimoriadnom valnom
zhromaždení dňa 20.5.2019. Účinky prevodu menšinového obchodného podielu nastali podpisom

zmluvy o prevode obchodného podielu oboma zmluvnými stranami a doručením zmluvy spoločnosti,
čo bolo 28.6.2019 (§ 115 ods. 5 Obchodného zákonníka). Spoločnosť A.R.P.I., s.r.o. podala návrh na
zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra dňa 1.7.2019. Pokiaľ by nedošlo k prieťahom
v konaní pri zápise zmeny zapísaných údajov o spoločnosti do obchodného registra, zmeny by boli
zapísané ešte v čase pred podaním návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného

opatrenia. Registrový súd vykonal zápis zmeny v osobe vlastníka až 27.8.2019, avšak ani neskorý zápis
zmeny nemení nič na právnom stave, že zápis takejto zmeny v obchodnom registri má iba deklaratórny
účinok a účinnosť zmeny nastala už podpisom zmluvy o prevode menšinového obchodného podielu a
jej doručením spoločnosti A.R.P.I., s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k zriadeniu záložného
práva k menšinovému obchodnému podielu, keďže žalovaný v čase vydania zabezpečovacieho

opatrenia už nebol vlastníkom zabezpečovacím opatrením dotknutého obchodného podielu.

14. Podľa odvolateľa tieto rozhodné skutočnosti pritom žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia zamlčal, hoci už pred jeho podaním mal o nich vedomosť, čo vyplýva z
listu žalobcu zo dňa 17.7.2019 zaslaného U. O., v ktorom ho na uvedené skutočnosti upozorňuje. S

odkazom na ust. § 27 ods. 1, 3 a 5 Obchodného zákonníka odvolateľ vyslovil názor, že súd bol povinný
overiť všetky skutočnosti týkajúce sa vlastníctva menšinového obchodného podielu pred vydaním
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré boli dostupné a overiteľné z verejných zdrojov, ktoré osvedčili ku
dňu vydania zabezpečovacieho opatrenia zmenu vlastníka obchodného podielu zo žalovaného na U. O..Žalobcaotýchtoskutočnostiachvedelpredpodanímnávrhu nanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
a bol povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 326 ods. 1 CSP).

15. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho
zastúpeniapredložilpísomnévyjadrenie,ktorýmnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdil
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo vyjadrení
uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením prvoinštančného súdu a jeho odôvodnením
a zastáva názor, že hodnoverne osvedčil existenciu a trvanie peňažnej pohľadávky voči žalovanému,

existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako aj to, že nehnuteľnosti a obchodný podiel
sú spôsobilým predmetnom záložného práva. Tvrdenie žalovaného v zmysle ktorého v dotknutých
vzťahochvystupovalaspoločnosťA.R.P.I.,s.r.o.,aniežalovaný,jenepravdivé.Rovnakosanestotožňuje
s tvrdením, že v konaní vo veci samej žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke ako aj
reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudok odvolacieho súdu
vo veci samej, zdôraznil závažnú skutočnosť, že tento rozsudok bol na základe dovolania žalobcu

Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Preto poukazovanie
žalovaným na skutkové a právne posúdenie a závery v rozsudku krajského súdu je irelevantné. Nie je
pritom pravdivé tvrdenie žalovaného, že dôvodom zrušenia bolo len procesné hľadisko. Prvoinštančné
rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu, že krajský súd uviedol, odlišné skutkové a právne závery v rozpore
s ustálenou judikatúrou a ustanoveniami CSP. Konajúci súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia preto nemohol vychádzať zo záverov krajského súdu, na ktoré poukazuje
žalovaný.

16. Rovnako za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky boli poskytnuté
žalobcom z jeho účtu na účet spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., keď žalobca finančné prostriedky poskytol

žalovanému na účet, ktorý uviedol, teda číslo účtu bolo len platobným miestom. Pokiaľ žalovaný
namieta záver prvoinštančného súdu, ktorý má byť v rozpore s vykonaným dokazovaním, žalobca sa s
tým nestotožňuje, nakoľko veci samej bol po vykonanom dokazovaní vydaný prvoinštančný rozsudok,
ktorého skutkový a právny záver bol taký, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo, žalobca poskytol
žalovanému sumu 200.000,- Eur, pričom účet na ktorý bola suma prevedená, bol iba miestom plnenia.

Právne posúdenie nadriadeného súdu bolo vykonané na základe iných skutkových zistení, ako vyplývali
z vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho bol rozsudok krajského súdu zrušený.

17. V ďalšom žalovaný s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 a ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS
189/2001 (SR 2/2002) zdôraznil, že pri nariadení zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia

nárok sám nemusí byť preukázaný nepochybne, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa súdu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná a nárok žalobcu a jeho trvanie možno považovať
za hodnoverne osvedčený.

18. Pokiaľ ide o záver súdu o tom, že sa žalovaný zbavuje majetku, žalobca sa s týmto názorom plne

stotožňuje. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie, pričom postačuje dôvodná obava, reálna hrozba takýchto úkonov. Celkové okolnosti
prípadu a správanie sa žalovaného osvedčujú, že k ďalšiemu neželanému úkonu (predaju) posledných
nehnuteľností reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné a závisí iba od individuálnej

vôle žalovaného. Skutočnosť, že uvedené úkony boli údajne odplatnými, je irelevantná o to viac, že
žalobca nemôže posúdiť, či prípadná odplata zodpovedala trhovej cene. Obchodný podiel žalovaného
sa zmenšil zo 100% na 10% už po tom, čo bolo vydané uznesenie NS SR. Údajný prevod obchodného
podielu žalovaného je podľa žalobcu zároveň ďalším dôkazom o existencii obavy z ohrozenia resp.
zmarenia budúcej exekúcie. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti A.R.P.I., s.r.o.,

žalovaný bol v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v čase vydania
uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia stále spoločníkom spoločnosti.

19. Žalobca sa dôrazne ohradil voči tvrdeniam žalovaného, že úmyselne nepravdivo opísal rozhodujúce
skutočnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Akonáhle sa žalobca dozvedel a

zbavovaní sa majetku žalovaným a to o predaji rodinného domu a zmenšení obchodného podielu, snažil
sapreveriť,čižalovanývôbecdisponujeeštenejakýmmajetkom.Potom,čozistil,žeokremobchodného
podielu disponuje už iba nehnuteľnosťami, bol pripravený návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a to 16.7.2019. O skutočnosti, že žalovaný sa snaží previesť obchodný podiel sa dozvedelaž 17.7.2019, kedy zároveň bolo pripravené upozornenie pre pána O.. Nakoľko žalovaný má za to,
že uvedený prevod obchodného podielu je neplatný minimálne pre rozpor so zákonom a dobrými
mravmi, zo strany žalobcu nedošlo k zamlčaniu žiadnych skutočností. Žalobca teda zastáva názor, že

aj obchodný podiel žalovaného bol a stále je spôsobilým predmetnom na zriadenie záložného práva a
teda na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je toho názoru, že v danom prípade boli podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené a stále trvajú, preto navrhuje napadnuté uznesenie
potvrdiť.

20. Žalovaný zareagoval na uvedené vyjadrenie žalobcu písomným vyjadrením, v ktorom opätovne
zdôraznil odvolací dôvod poukazujúci na nesprávny úsudok súdu prvej inštancie, keď uviedol, že
podľa aktuálneho stavu konania je daná pravdepodobnosť chráneného nároku, nakoľko na základe
predbežného právneho posúdenia sa súdu javí nárok vo veci samej ako dôvodný. Tento záver súdu
žalovaný v odvolaní označil ako nesprávny. Nesúhlasil s argumentom žalobcu, že súd nemohol pri
posudzovaní veci vychádzať zo záverov krajského súdu prezentovaných v zrušenom rozsudku. Súd

prvej inštancie bol povinný vziať zreteľ na všetky skutočnosti a dôkazy zistené v súdnom konaní, teda
aj na právoplatné a neskôr zrušené odvolacie rozhodnutie vo veci samej, ako aj na dôvod, prečo k
jeho zrušeniu došlo. Zdôraznil, že čím pokročilejšie štádium konania vo veci samej, tým väčší je rozsah
skutočností, ktoré má súd zohľadniť v prípade podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo
neodkladného opatrenia po začatí konania.

21. K tvrdeniu žalobcu, že obchodný podiel žalovaného sa zmenšil zo 100% na 10% po tom, čo bolo
vydané uznesenie NS SR, žalovaný uviedol, že z listín predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný
bol do 8.12.2018 majiteľom 100% obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r.o., k tomuto
dátumudošloúčinnekpristúpeniunovéhospoločníkasnovýmpeňažnýmvkladom,čímdošlokzvýšeniu

základného imania a vytvorili sa nové pomery, ktoré ovplyvnili výšku obchodných podielov tak, že
žalovaný bol majiteľom obchodného podielu 10% a nový spoločník 90%. K vydaniu uznesenia NS SR
došlo až dňa 29.5.2019. Zo strany žalobcu preto ide o zavádzajúce tvrdenie v rozpore s dôkazmi, ktoré
sám predložil a teda mal o týchto faktoch vedomosť.

22. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že v čase vydania rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia na obchodný podiel už nebol jeho vlastníkom. K tejto právnej otázke žalobca vo svojom
vyjadrenínezaujalžiadnekonfrontačnéstanovisko,resp.účinnépopretie.Nevyjadrilsaanikskutočnosti,
že v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vedel o tom,
že žalovaný previedol svoj podiel v spoločnosti na tretiu osobu zmluvou zo dňa 28.6.2019, čím túto

skutočnosť účinne nepoprel. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaný sa ho snaží osočiť z
nepravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, žalovaný uviedol, že v odvolaní uviedol iba fakt, že
žalobca mal vedomosť o prevode obchodného podielu žalovaného, aj o dátume podpisu zmluvy o
prevode a aj napriek tomu si nesplnil povinnosť úplne a pravdivo opísať súdu rozhodujúce skutočnosti.
To, že žalobca týmito informáciami v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

disponoval, účinne nepoprel.

23. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania a zároveň aj
priznať náhradu trov konania vo výške 100%.

24. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario),popreskúmanízákonnostiavecnejsprávnostirozhodnutiaajemupredchádzajúceho
konania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti nedôvodné a sčasti dôvodné, v dôsledkučoho bolo potrebným napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdiť (§ 387 CSP) a vo
výroku II. zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť (§ 388 CSP).

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a odvolacími dôvodmi
uplatnenými žalovaným, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie
vedúcich k záveru o splnení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva v prospech žalobcu na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalovaného a tiež zriadením záložného práva v prospech žalobcu na obchodný podiel vo vlastníctve

žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., na zabezpečenie žalovanej pohľadávky. Preskúmavaný
rozsudok vo výroku III., ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, nebol
napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, stal sa tak právoplatným a nepodliehal prieskumu odvolacieho
súdu.

27. Pokiaľ ide o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu

na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., bolo nevyhnutné stotožniť sa s názormi
žalovaného obsiahnutými v odvolaní, že v čase nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia
prvoinštančným súdom ku dňu 19.8.2019, žalovaný už nebol vlastníkom predmetného obchodného
podielu a ani spoločníkom danej spoločnosti, v dôsledku čoho zriadenie záložného práva v prospech
žalobcu na predmetný obchodný podiel žalovaného už nebolo možné. Súd prvej inštancie si pritom

predmetné vzťahy žalovaného k obchodnej spoločnosti preveril výpisom z obchodného registra, ten ale
už v čase rozhodovania prvoinštančného súdu nekorešpondoval so skutočným stavom tak, ako vyplýval
zo Zbierky listín.

28. V zmysle § 115 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej len ObchZ), ak tento

zákon v ods. 11 neustanovuje inak (na daný prípad sa nevzťahuje, keďže tu išlo o prevod menšinového
obchodného podielu) účinky prevodu obchodného podielu podľa ods. 1 a 2 (na iného spoločníka alebo
na inú osobu) nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu
spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie
vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas

valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

29. V zmysle § 27 ods. 3 ObZ zapísané údaje sú účinné tretím osobám odo dňa ich zverejnenia (v
obchodnom registri v zbierke listín). Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje je účinný voči
tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín.

30. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že zmluvnými stranami je zmluva o prevode obchodného
podielu v zásade účinná dňom jej uzavretia (ak zmluva o prevode neurčuje inak). Voči spoločnosti
sa zmluva o prevode obchodného prevodu spravidla stáva účinnou dňom jej doručenia spoločnosti,
okrem zákonných výnimiek nevzťahujúcich sa na daný prípad. Dňom, kedy nastávajú účinky prevodu

obchodného podielu voči spoločnosti (doručením zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti)
sa nadobúdateľ obchodného podielu stáva spoločníkom a týmto dňom na neho prechádzajú aj všetky
práva a povinnosti spojené s nadobudnutým obchodným podielom. Ak sa prevádza iný, než väčšinový
obchodný podiel, ako tomu bolo i v danom prípade, má zápis zmeny v osobách spoločníkov do
obchodného registra vo vnútornom vzťahu spoločnosti iba deklaratórny charakter.

31. V danom prípade obsahom listín pripojených v spise bolo osvedčené, že zmluva o prevode
obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., z pôvodného spoločníka žalovaného na tretiu osobu
U. O. bola uzavretá dňa 28.6.2019, s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia spoločnosti
udeleným dňa 20.5.2019. Účinky prevodu obchodného podielu nastali doručením zmluvy o prevode

obchodného podielu spoločnosti, čo bolo dňa 28.6.2019. Spoločnosť A.R.P.I., s.r.o., uložila zápisnicu
z mimoriadneho valného zhromaždenia z 20.5.2019, zmluvu o prevode obchodného podielu zo
žalovaného na U. O. a úplne znenie spoločenskej zmluvy do zbierky listín obchodného registra, čo bolo
oznámené v Obchodnom vestníku 132/2019 vydanom dňa 11.7.2019. Predmetné uznesenie bolo potom
vydané následne dňa 19.8.2019. Z potvrdenia o vykonaní zápisu vydaného Okresným súdom Trnava

pod zn. 54/Re/1497/2019 zo dňa 8.7.2019 vyplýva, že dňa 28.8.2019 bol potom vykonaný zápis údajov,
že v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., bol vymazaný ako spoločník U. X. a zapísaný U. O..32. Z vyššie uvedeného teda nesporne vyplýva, že v čase rozhodovania okresného súdu
preskúmavaným uznesením ku dňu 19.8.2019 už došlo účinne predtým ku dňu 28.6.2019 k prevodu
obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., zo žalovaného na tretiu osobu, ktoré zapísané údaje

v obchodnom registri boli účinné voči tretím osobám, teda aj voči súdu, odo dňa ich zverejnenia
v zbierke listín, teda od 11.7.2019. Samotný zápis zmeny spoločníka v obchodnom registri dňom
28.8.2019 mal pritom v danom prípade iba deklaratórny charakter. Vzhľadom na to ku dňu vydania
preskúmavaného uznesenia nebolo možným zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na
obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., keďže žalovaný ku dňu vydania rozhodnutia

už nebol spoločníkom danej spoločnosti a nebol vlastníkom žiadneho obchodného podielu v spoločnosti.
Skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní namieta neplatnosť tohto prevodu obchodného podielu,
vzhľadom na aktuálny zápis v obchodnom registri, vo vzťahu k predmetu tohto konania je irelevantná.

33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v rozsahu výroku II., ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením

záložného práva na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., s použitím ust. § 388
CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

34. V časti, ktorou súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil

záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. a obec
O., okres Liptovský Mikuláš evidované Okresným úradom Liptovský Mikuláš katastrálnym odborom, vo
výlučnom vlastníctve žalovaného na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu, sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a považoval za potrebné napadnuté uznesenie
v rozsahu výroku I. ako vo výroku vecne správne potvrdiť.

35. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zohľadnený osvedčený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného, a pretože v
tejto časti v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie tejto časti preskúmavaného uznesenia.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v tejto časti odchýliť a nemôže dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku I. dopĺňa iba

nasledovné:

36. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným bol toho názoru, že na základe dosiaľ osvedčeného
boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsiahnutého
vo výroku I. preskúmavaného uznesenia a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu na

označených nehnuteľnostiach žalovaného. Predovšetkým odvolací súd je toho názoru, že žalobca v
tomto štádiu konania spôsobom dostatočným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil
danosť svojho nároku, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana a to nárok
voči žalovanému na zaplatenie 200.000,- Eur s príslušenstvom. V danom prípade bolo rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/203/2013-633 zo dňa 19.11.2015 žalobcovi vo veci samej v celom

rozsahu vyhovené a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200.000,- Eur s
príslušenstvom, keď súd dospel k záveru, že medzi stranami bola platne konkludentne uzavretá zmluva
o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 200.000,- Eur s tým, že tvrdenie žalovaného,
že sa malo jednať o vklad žalobcu do spoločného podnikania preukázané nebolo, za irelevantné potom
súd považoval, že predmetná suma bola poukázaná na účet spoločnosti, nakoľko išlo iba o platobné

miesto. Súd prvej inštancie pritom prijal závery o dôvodnosti žaloby a nároku žalobcu voči žalovanému
na základe výsledkov pred ním vykonaného dokazovania, naopak podľa dovolacieho súdu odvolací súd
prijalopačnézáveryibaneprípustnýmprehodnotenímskutkovýchzáverovsúduprvejinštanciebeztoho,
aby sám zopakoval prípadne doplnil dokazovanie, v dôsledku čoho bol odvolací rozsudok zrušený a
vec vrátená.

37. Krajský súd rozsudkom č. k. 10Co/156/2016 zo dňa 31.10.2017 napadnutý prvoinštančný rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietol. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovaného
vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi zo zmluvy o pôžičke, ako ani úkon odovzdania peňazí z titulupôžičky. NS SR na dovolanie žalobcu potom uznesením č.k. 7Cdo/110/2018-799 zo dňa 29.5.2019
rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v podstate s tým
odôvodnením, že odvolací súd v rozhodnutí dospel k odlišným skutkovým a právnym záverom ako súd

prvej inštancie bez toho, aby sám zopakoval dokazovanie a dospel k odlišnému skutkovému záveru
ohľadom skutočností, ktoré súd prvej inštancie považoval medzi stranami za nesporné a preukázané
a to jednak v dôsledku odlišného vyhodnotenia skutočností medzi stranami sporných a nesporných,
jednak v dôsledku odlišného posúdenia dôkazného bremena a jednak v dôsledku odlišného posúdenia
hodnovernosti svedkov. Z dôvodu, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave bol uznesením

dovolacieho súdu z uvedených dôvodov zrušený, nie je potom možné odvolávať sa na jeho závery,
ako na to poukazuje odvolateľ. V tomto štádiu konania, keď existuje iba neprávoplatné rozhodnutie
prvoinštančného súdu, ktorým bolo žalobcovi vyhovené, za situácie, že nárok sám nemusí (ani nemôže)
byť pre potreby nariadenia neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia preukázaný nepochybne,
odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že nárok žalobcu sa predbežne javí ako
hodnoverne osvedčený, čo samozrejme nemôže prejudikovať výsledok sporu. Prvá zo základných

podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda bola splnená.

38. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky a to danosť obavy, že budúca exekúcia bude
ohrozená, odvolací súd sa rovnako zhodol so súdom prvej inštancie, že v danom prípade bol osvedčený
aj objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie daný uskutočnenými krokmi žalovaného, ako

i nedostatkom ďalšieho jeho postihnuteľného majetku. Odvolací súd pritom považuje za potrebné
zdôrazniť, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená nielen v prípade, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ale
i vtedy, ak tieto úkony smerujú k jej významnému sťaženiu. Pritom postačuje už dôvodná obava, resp.
reálna hrozba takýchto úkonov.

39. Predloženými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bolo v danom prípade preukázané, že v
priebehu trvania predmetného sporového konania došlo ku dňu 14.6.2019 k prevodu nehnuteľností
predtým patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného zapísaných na LV č. XXXX predajom na tretiu
osobu U. X.. Pokiaľ žalovaný namieta, že tento prevod bol odplatný, teda išlo iba o transformáciu

majetku, i pre takýto prípad platí, že tým dochádza k výraznému sťaženiu budúcej exekúcie, keďže
nehnuteľný majetok je rozhodne ľahšie postihnuteľný exekúciou, ako finančné prostriedky, s ktorými
môže povinná osoba operatívne kedykoľvek akokoľvek naložiť. Tomu, že žalovaný zámerne podniká
reálne právne kroky k znižovaniu svojho majetku nasvedčuje i to, že medzičasom došlo i k prevodu jeho
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti na tretiu osobu. S poukazom na uvedené je odvolací súd

zhodne s prvoinštančným bez pochybností toho názoru, že v danom prípade bol naplnený aj druhý
zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to osvedčená existencia
reálnej a podloženej obavy, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená, príp. až zmarená. Otázka
primeranosti zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach
vo vzťahu k predmetnej pohľadávke, nebola odvolateľom nastolená.

40. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
časti výroku I., ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech
žalobcu na označených nehnuteľnostiach na zabezpečenie žalovanej pohľadávky, s použitím ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté v
rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).