Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202429
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716202429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so

sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová,
advokátka so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 830 03 Bratislava, IČO: 30 853 290, proti
žalovanému: KÚPELE NOVÝ SMOKOVEC a.s., so sídlom Nový Smokovec 32, 062 01 Vysoké Tatry,
IČO: 31 714 471, právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 8.730 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového
poriadku z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.730 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne od 14.3.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 16.3.2016 domáhal, aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.730 eur spolu s úrokmi z omeškania od 14.3.2016
do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne z vymáhanej sumy ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o
autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a to z dôvodu, že mu bolo udelené
Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvo kultúry SR dňa 11.5.2010 s tým,
že výkon kolektívnej správy práv sa týkal majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam

výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie kolektívnej správy
práv má žalobca aj podľa novej právnej úpravy od 1.1.2016 podľa zákona č. 185/2015 Z. z.

2. Žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitie diel ním zastúpených autorov a to prostredníctvom
tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania prostredníctvom technických zariadení. Pri takýchto
spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo
zvukovýchzariadení,ktorésúumiestnenévizbáchalebovinýchubytovacíchzariadeniach,prevádzkach

ako reštaurácie, kaviarne, bary a podobne. Podľa právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe
sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov považuje za verejný prenos
diel.3. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacích zariadení Hotel Palace, Hotel Branisko a Hotel Palace
Grand, všetko na adrese Nový Smokovec 32, Vysoké Tatry. Žalovaný v zariadeniach používal v
roku 2015 predmety ochrany spravované žalobcom do tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania

(retransmisie)prostredníctvomtechnickýchzariadení.Žalobcazwebovejstránkyžalovanéhoazďalších
zdrojov, ktoré sú voľne prístupné na internete, má vedomosť o tom, že v zariadeniach dochádza k
verejnému prenosu v nasledovnom rozsahu: 77 zvukovoobrazových zariadení a 77 zvukových zariadení
v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Palace, 21 zvukovoobrazových zariadení a 21 zvukových
zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Branisko a 19 zvukovoobrazových zariadení v izbách

ubytovacieho zariadenia Hotel Palace Grand. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. (ďalej
len autorský zákon) sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2016 s tým, že vznik týchto vzťahov, vrátane nárokov z nich sa posudzuje podľa dovtedy účinného
právneho predpisu, ktorým bol zákon č. 618/2003 Z. z. V zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. je možné
použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu udeleného prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem
prípadov zákonných licencií. V danom prípade, nakoľko pri tomto spôsobe použitia diel ide o kolektívne

spravované diela, ktoré spravuje žalobca, sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a žalovaným ako používateľom diel.
Žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie licenčnej zmluvy. Uvedený návrh bol však neúspešný. Podľa
§ 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo môže sa
domáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýškedvojnásobkuodmeny,ktorájeobvyklázazískanie

licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa
§ 81 ods. 1 písm. i) tohto zákona je organizácia kolektívnej správy povinná domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva.

4. Žalobca prostredníctvom emailov a písomne cez právneho zástupcu upozornil žalovaného koncom
roka 2015, že používa ním spravované predmety ochrany neoprávnene a vyzval ho k dobrovoľnému
vydaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný do dnešného dňa bezdôvodné obohatenie žalobcovi
nevydal. Nárok si uplatňuje za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015. Suma bezdôvodného obohatenia
je vo výške 8.730 eur, pričom táto bola vyčíslená tak, že sadzobník licenčných odmien za jeden rok

pri ubytovacom zariadení žalovaného, ktorým je hotel s troma hviezdičkami je za zvukovoobrazové
zariadenie v izbe 26 eur a za zvukové zariadenie v izbe 13,50 eur, pričom u žalovaného ide spolu o 117
zvukovoobrazových zariadení a 98 zvukových zariadení čo po vynásobení sumou 26 eur, resp. sumou
13,50 eur predstavuje sumu 4.365 eur a toto je obvyklá licenčná odmena spolu za jeden rok. Z dôvodu,
že ide o bezdôvodné obohatenie táto suma sa vynásobuje dvojnásobkom, čo predstavuje 8.730 eur,

pričom uvedený dvojnásobok je odvodený podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. Nakoľko
žalovaný nevydal žalobcovi jemu patriace bezdôvodné obohatenie, žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z
omeškania, ktorý si uplatňuje vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 14.3.2016.

5. Žalovaný v vyjadrení zo dňa 11.4.2016 namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na

to, že v roku 2015 rokoval prostredníctvom ZHR SR o uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy na použitie
predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu v prospech nositeľov práv žalobca. K dohode však
nedošlo a to z dôvodu, že žalobca nepredložil zoznam ním zastúpených nositeľov práv a zoznamu
predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu práv, aby bolo možné posúdiť, či na strane žalovaného
môže vôbec dôjsť k použitiu toho ktorého diela. Žalovaný sám nemal možnosť posúdiť, či je potrebné

uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom a na jej základe potom platiť licenčnú odmenu za
použitie nevedno čoho. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepodložil tvrdenie o existencii 117
zvukovoobrazových zariadení a 98 zvukových zariadení.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov predložených

stranami sporu zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky dňa 11.5.2010 žalobca nadobudol právo na výkon kolektívnej správy práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,

fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového
umenia, ktoré je ďalej špecifikované takto: kolektívna správa práv podľa § 78 ods. 3 zákona č. 618/2003
Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.8. Podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických,
choreografických a audiovizuálnych diel v časti I. podľa bodu 7, v prípade, že používateľ použije dielo
bez uzatvorenia licenčnej zmluvy, čím sa dopustí porušenia autorských práv je povinný zaplatiť LITA

náhradu ujmy podľa § 56 ods. 1 písm. f) až do výšky 200 % základnej sadzby uvedenej v časti II.

9. Podľa časti II. písm. B bod 2, ďalší verejný prenos vysielania prostredníctvom technických zariadení
podľa bodu 2.1 základných sadzieb je v hoteli s tromi hviezdičkami za zvukové zariadenie 13,50 eur a
za zvukovoobrazové zariadenie 26 eur.

10. Súd z listu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky adresovaného Z.K. G. Prezidentovi Zväzu
hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky zistil, že listom žiadal Ministerstvo Kultúry Slovenskej
republiky o prijatie opatrení v súvislosti s uplatňovaním sadzobníkom odmien a primeraných odmien
za používanie predmetov ochrany spravovaných organizáciami kolektívnej správy ako aj zabezpečenie
kontroly týchto sadzobníkov. Podľa vyjadrenia Ministerstva Kultúry Slovenskej republiky právna teória

rozlišuje dva druhy odmien, ktoré prislúchajú autorom a ostatným nositeľom práva za použitie
predmetov ochrany, a to zákonné odmeny a zmluvné odmeny. Zmluvné odmeny predstavujú licenčnú
odmenu stanovenú organizáciou kolektívnej správy ako zástupcom nositeľov práv. Výšku odmien
neustanovuje žiadny zákon a nepodlieha ani schvaľovaniu ministerstva. Jediná zákonná podmienka
uplatniteľná pri stanovovaní výšky taríf upravuje § 45 ods. 1 Autorského zákona, podľa ktorého

dohodnutá odmena musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Sadzobníky
nepodliehajú schvaľovaniu ministerstva. Organizácie kolektívnej správy sú povinné oznámiť tomu, kto
o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomné
potvrdenie. Väčšina organizácií kolektívnej správy má navyše zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje.
Zákonom nie je vylúčené, aby niekoľko organizácií kolektívnych správ spravovalo práva k rovnakým

predmetomochrany,pričomvšakrozdielspočívavspôsobepoužitiapredmetuochranyalebovzozname
zastupovaných nositeľov práv, teda nemôže dôjsť k prípadu, aby používateľ platil dvakrát za to isté.
Jeden nositeľ práv nemôže byť pre ten istý predmet ochrany zastupovaný. Vzťah medzi organizáciou
kolektívnejsprávyakozástupcunositeľaprávapoužívateľomjevzťahomsúkromnoprávnymavprípade,
že nedôjde k dohode zmluvných strán na obsahu licenčnej zmluvy strany sú oprávnené obrátiť sa na

príslušný súd.

11. V roku 2015 Zväz hotelov a reštaurácií SR (ZHR SR) podal vo veci sadzobníka žalobcu podnet
Protimonopolnému úradu SR odboru zneužívania dominantného postavenia vertikálnych dohôd, ktorým
sa Protimonopolný úrad SR doposiaľ nezaoberal. Vzhľadom na skutočnosť, že názory žalobcu a

ZHR SR na obsah kolektívnej licenčnej zmluvy sa líšili do tej miery, že nebolo možné očakávať
uzatvorenie dohody, vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu jednotlivých členov
ZHR SR, teda aj žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Dňa 15.10.2015 sa uskutočnilo
rokovanie v sídle žalobcu, kedy ZHR SR predložilo žalobcovi návrh dohody podľa § 51 Občianskeho
zákonníka. Súčasťou návrhu dohody o urovnaní bol návrh kolektívnej licenčnej zmluvy. Po celú dobu

rokovaní ani v predloženom návrhu dohody o urovnaní žalovaný zastúpený ZHR SR nikdy nespochybnil
legitimitu žalobcu, nevzniesol požiadavku, ani neodkazoval na potrebu preukázania zoznamov autorov
a už vôbec nie na zoznam diel. Dôvodom neuzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy bola nezhoda o
výške licenčných odmien, kedy ZHR SR odmietol akceptovať sadzobník žalobcu vychádzajúci z kritérií
stanovených pre licenčné odmeny v § 45 zákona č. 618/2003 Z. z. a medzinárodných štandardov

uplatňovaných pre licenčné odmeny zahraničnými partnermi žalobcu, ktorých diela žalovaný vo veľkej
miere používa a ktoré spravuje žalobca a kedy aj 40 % zľava zo sadzobníka ponúkaná pri uzatvorení
kolektívnej licenčnej zmluvy bola pre ZHR SR nepostačujúca.

12. V priebehu konania nebolo sporné, že izby v Hoteloch Palace, Branisko a Palace Grand sú vybavené

kúpeľnou, LED TV, rádiom, bezplatným wifi pripojením.

13. Medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky prebiehali rokovania ohľadom
uzatvorenia licenčnej zmluvy už od začiatku roku 2015, pričom sporná bola výška odmeny. K uzatvoreniu
kolektívnej licenčnej zmluvy nedošlo.

14. Podľa § 84 ods. 1 autorského zákona, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne
vylúčil kolektívnu správu svojich práv je povinný plniť svoje povinnosti podľa § 80 za použitie
predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Žalobca preukázal OprávnenímMinisterstva kultúry Slovenskej republiky č. 2/2004, že má postavenie organizácie kolektívnej správy,
ktorá vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam

výtvarného umenia. Preto v prípade ak používateľ chce používať predmety ochrany a ak je daný spôsob
používania predmetov ochrany, tak je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej organizácii s
výnimkou, ak preukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu vylúčil.

15. Taktiež žalovaný zastúpený Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky (ďalej len ZHRSR)

ani pri iných organizáciách kolektívnej správy pri uzatváraní licenčných zmlúv nepožadoval preukázanie
takýchto dokladov. Hromadné alebo kolektívne licenčné zmluvy sa uzatvárajú na konkrétny spôsob
použitia diela a na všetky alebo niektoré diela (podľa § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 autorského zákona).
Ak chce ktorýkoľvek používateľ legálne dielo použiť musí mať predchádzajúci súhlas autora a teda
uzatvorenú licenčnú zmluvu. Je na používateľovi, v tomto prípade žalovanom, aby uviedol, ktoré
diela pri svojom podnikaní chce používať verejným prenosom, teda na ktoré musí mať uzatvorenú

licenčnú zmluvu. Ak by chcel žalobca tieto diela bližšie a konkrétne špecifikovať, musel by vopred a
teda pravidelne predkladať žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy zoznam všetkých literárnych,
dramatických, hudobnodramatických a iných diel, ku ktorým verejnosti v hotelových izbách umožňuje
prístup. Preto z dôvodov faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifické diela pri
masovom použití diel sa uzatvárajú takéto zmluvy. Kolektívna správa práv ako samostatný právny

inštitút je v našom poriadku uzákonená zákonom č. 283/93 Z. z. o kolektívnej správe práv. Cieľom
tejto správy je utvoriť inštitút na praktickú realizáciu práv priznaných autorským zákonom, ktoré sa v
niektorých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami alebo ich nositelia práv prakticky
vôbec nemôžu realizovať sami. Žalobca na svojej webovej stránke zverejňuje zoznamy nositeľov práv,
ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Pre vytvorenie predstavy o množstve subjektov zastupovaných

žalobcom zaslali súdu zoznam nositeľov práva ako aj zoznam zahraničných organizácií kolektívnej
správy práv, s ktorými má žalobca recyklačné zmluvy o zastupovaní. Podľa § 18 ods. 2 písm. h)
autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na: ... h) verejný
prenos diela. Čo sa týka žalovaného tento si svoje povinnosti vysporiadal k ostatným autorom s inými
organizáciami kolektívnej správy - SOZA a Slovgram, avšak so žalobcom vedome nie. Žalovaný sa

tak dopúšťa neoprávneného používania autorských diel. Preto žalovaný za takýto prenos je povinný
platiť a v prípade, ak má vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenia
tak neplatením dochádza k porušovaniu zákona. Pokiaľ teda chce používateľ realizovať verejný prenos
prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, tak potrebuje mať uzatvorené licenčné
zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, nakoľko každá z nich zastupuje autorov a nositeľov práv diel,

ktoré sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania, pričom ale nedochádza k duplicite súhlasov,
nakoľko každá organizácia zastupuje iný okruh autorov.

16. Tým žalobca preukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Žalovaný používal predmety ochrany bez
súhlasu žalobcu, a tým žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nedošlo

k uzatvoreniu zmluvy.

17. Z vyjadrenia žalobcu doručeného bolo zistené, že podľa § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona
autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah môže
sa domáhať najmä: ... g) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je

obvyklá. Podľa § 81 ods. 1 písm. i), j), k) organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s odbornou
starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov
práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne poukazujú na to, že pokiaľ žalovaný
bez uzatvorenia licenčnej zmluvy používa diela chránené autorským právom, tak týmto neoprávnene
zasahujúdoautorskýchprávautorov,ktorýchžalobcazastupuje.Požiadavkažalovanéhonapredloženie

zoznamov nositeľov práv a zoznamov predmetov ochrany je v rozpore s princípom kolektívnej správy,
v kontexte platnej právnej úpravy je teda nelegitímna a šikanózna, kedy jediným cieľom žalovaného
je odvrátiť pozornosť od merita veci a upriamiť ju na dokazovanie odporujúce hmotnému právu. V
tejto súvislosti poukazujú na Nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2186/14, kde sa uvádza:
„kolektívny správca je teda oprávnený zastupovať autorské práva len tých umelcov, nad ktorými

vykonáva kolektívnu správu. Z tohto dôvodu súd v Náleze vyzdvihol, že správne sťažovateľ poukazuje
na skutočnosť či sa hudobná produkcia vzťahovala výhradne k majstrom zvuku, ktoré ako kolektívny
správca zastupuje, pričom kľúčové je posudzovanie vlastného nároku. Uvedené je treba mať na zreteli
tiežprihodnoteníotázkyčikolektívnysprávcaurčildiela,ktorémalibyťverejneprodukovanéalebovakejpodobe by mal určiť chránené diela a nositeľa ich práv zasiahnutých ich neoprávneným užitím. Ústavný
súd uvádza, že by samozrejme boli proti zmyslu a účelu kontroly vykonávanej kolektívnym správcom
pokiaľ by takto mal určiť konkrétne diela, ktoré boli užívateľom sprístupnené verejnosti, pretože tento

postup by v mnohých prípadoch nebol s ohľadom na značné množstvo zastupovaných nositeľov práv
zrejme ani možný.“

18. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach uviedla, že žalovaný v roku 2015 prevádzkoval
ubytovacie zariadenia Hotel Palace, Hotel Branisko a Hotel Palace Grand. Žalovaný vyhlasoval, že jeho

ubytovacie zariadenie je vybavené technickými zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádzalo k
verejnému prenosu technickými zariadeniami. Na základe uvedeného odvodila, že žalobca má riadnu
aktívnu legitimáciu vo veci. K výške bezdôvodného obohatenia vychádzajú z § 56 ods. 1 písm. g)
autorského zákona s tým, že výška bezdôvodného obohatenia je zákonodarcom daná ako dvojnásobok
odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach.

19. Žalovaný spochybnil, či vôbec dochádza k verejnému prenosu v jeho ubytovacom zariadení a či
hostia v jeho ubytovacom zariadení sú novou verejnosťou. Aktuálna rozhodovacia prax Európskeho
súdneho dvora sa odkláňa od rozhodnutia Rafael Hoteles, na ktorú poukazuje žalobca. Autori diel
dali súhlas na použitie súhlas ich diel každému, kto môže používať technické zariadenie, konkrétne
televízor, keďže vysielanie bolo voľne šíriteľné. Použitie formou verejného prenosu patrí do dobrovoľnej

kolektívnej správy. Žalobca nepreukázal ani v jedinom prípade, že zastupuje oprávnených nositeľov
oprávnených práv a teda že zastupuje práve také osoby, ktoré sú oprávnené majetkové práva k dielam,
ktoré mali byť zo strany žalovaného údajne neoprávnene použité. Žalovaný z vlastnej iniciatívy vyhľadal
na centrálnom registri zmlúv námatkovo 6 zmlúv prislúchajúcich k dielam, ktoré sa nachádzajú v
štatistike vysielania predloženej žalobcom a zistil, že RTVS uzatvára s autormi ako pôvodcami diela

výlučne licenčné zmluvy, na základe ktorých autori dávajú výhradný súhlas na všetky spôsoby použitia
diela a to aj na verejný prenos, pričom autori sa zaväzujú neudeliť tretej osobe licenciu na takéto spôsoby
použitia a v každom prípade konať tak, aby nebránili RTVS vo využití majetkových práv vyplývajúcich
z jej postavenia. Poukázal na zmluvu o vytvorení audiovizuálneho diela a o vytvorení licencie RTVS
zo dňa 1.12.2014, zmluvu zo dňa 15.10.2014 V. U. a zmluvu zo dňa 8.9.2014 Č. - H. F.. Právny

zástupca žalovaného poukázal na neprimeranú výšku sadzobníkovej odmeny, z ktorého odvodzuje
výšku bezdôvodného obohatenia žalobcu. Výšku považuje v rozpore s dobrými mravmi.

20. V písomných podaniach navrhol žalovaný prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku s tým, aby súd prerušil konanie kým na základe ich písomného oznámenia podľa §

158 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 ods. 2 zákona o hospodárskej súťaži Protimonopolný
úrad Slovenskej republiky právoplatne nevyrieši otázku, ktorá je podstatná pre rozhodnutie o merite
veci a súčasne ju súd nie je oprávnený riešiť a síce či vyššie opísané konanie žalobcu je alebo nie je
zakázaným zneužitím dominantného postavenia na trhu, ďalej návrh na prerušenie konania v zmysle §
162ods.1písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadkuato,abysúdprerušilkonaniedočasukýmÚstavnýsúd

Slovenskej republiky v rámci konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy právoplatne nerozhodne
o návrhu súdu s tým, že sa domáhal, aby súd inicioval konanie pred ústavným súdom a zároveň žiadal
prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a to, aby súd prerušil
konanie ak sa podal návrh na začatie prejudicionálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudicionálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

21. Vo veci vyjadrenia sa k návrhu žalovaného na prerušenie konania žalobca poukázal na smernicu
Európskeho parlamentu a rádií 2001/2009 ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských
práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti a to osobitne bod 11 úvodných ustanovení:

„jedným z hlavných spôsobov zabezpečenia potrebných zdrojov pre európsku kultúrnu tvorivosť a
produkciu a zabezpečenia nezávislostí a dôstojnosti umeleckých tvorcov a interpretov je prísny a účinný
systém ochrany autorských práv a súvisiacich práv“. Žalobca poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ
sp. zn. C-367/2015 v právnej veci Stowarzyszenie: Olawska Telewizia Kablowa proti Stowarzyszenie
Filmowców Polskich, kedy súdny dvor EÚ rozhodol, že: (článok 13 Smernice Európskeho parlamentu

a rádií 2004/48 ES z 29.4.2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je dotknutá právna úprava vo veci samej, podľa
ktorej môže majiteľ práv duševného vlastníctva, ktoré boli porušené požadovať od porušovateľa týchto
práv buď náhradu spôsobenej ujmy so zohľadnením všetkých náležitých aspektov konkrétneho prípadualebozaplateniesumyzodpovedajúcejdvojnásobkuprimeranejodmeny,ktorábysamalazaplatiťztitulu
oprávnenia použiť dotknuté dielo bez toho, aby tento majiteľ práv musel preukázať existenciu skutočnej
ujmy).Žalobcapoukazujenato,ženávrhnaprerušeniekonaniapodanýzostranyžalovanéhojeúčelový,

kedy úmyslom žalovaného je dosiahnuť len prieťahy v konaní. Žalovaný podáva v skutkovo a právne
obdobných konaniach návrhy na prerušenie konania, ktoré sú identické s týmto návrhom, avšak žiaden
z konajúcich súdov ešte konanie neprerušil. Na základe týchto skutočností žiadal, aby aj konanie podľa
§ 162 ods. 1 písm. a), b) a c) Civilného sporového poriadku súd neprerušil.

22. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku, súd uvádza, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky oznámil, že sa nebude
zatiaľ vecou zaoberať, zatiaľ sa vecou ani nezaoberá. Preto prerušenie konania do rozhodnutia
protimonopolného úradu z uvedeného dôvodu je nehospodárne. Žalobca uzatvoril zmluvy s viac ako
300 subjektmi prevádzkujúcimi ubytovacie zariadenia, došlo k akceptovaniu ceny navrhnutej žalobcom
zmluvnými partnermi a táto cena nadobudla charakter ceny obvyklej vo vzťahu k žalovanému.

23. Návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
súd zamietol z dôvodu, že nedospel k záveru o nesúlade ustanovení Autorského zákona a Ústavy
Slovenskej republiky.

24. Vo veci návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku súd tento návrh zamietol z dôvodu, že nie je možné podať otázku formulovanú žalovaným
s tým, aby ako prejudicionálnu otázku Súdny dvor posúdil ním položenú otázku, pretože Súdny
dvor nerozhoduje o konkrétnych skutkových alebo právnych okolnostiach prejednávaného prípadu,
ale poskytuje výklad európskeho práva. Výklad vnútroštátneho práva prislúcha len do právomoci

vnútroštátnych súdov. Súd nezistil ale žiadne dôvody pre začatie prejudiciálneho konania.

25. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú

podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

26. Súd na uvedené právne ustanovenie poukazuje z toho dôvodu, že pred zákonom č. 185/2015 Z. z.
bol platným predpisom v rámci autorských práv zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len zákon č. 618/2003 Z. z.), ktorý bol platný a

účinný do 31.12.2015. Z dôvodu, že žalobca si uplatňuje zaplatenie sumy z bezdôvodného obohatenia
v období od 1.1. do 31.12.2015, je potrebné použiť pôvodný zákon č. 618/2003 Z. z.

27. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona
(ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora

a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo- obrazového
záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

28. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré
a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému

záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany")
b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona ( § 50 a 55) alebo
c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a
pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný
prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým

predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený ( odsek 3) alebo je neúčelný;
za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva
písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do
registra predmetov ochrany.
Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je

dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

29. Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z. z., kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej
správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.30. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej
bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

31. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z. z., verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela
akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo
ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by
ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a

sprístupňovanie verejnosti.

32. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom
uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia
nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa

zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

33. Podľa 49 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu
licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou
táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,

dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú
odmenu.

34. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti
priamo jednotlivému členovi právnickej osoby združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou

prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.

35. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z., autor, do ktorého práva sa neoprávnene
zasiahloaleboktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,môžesadomáhaťnajmävydaniabezdôvodného
obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných

zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

36. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná riadne,
s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo
s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety

ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a
rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa
1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne
spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu

odmeny a spôsob jej uhradenia.

37. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná
riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu

kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku
sám domáha alebo ak je to nehospodárne.

38. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s
náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia organizácia kolektívnej správy

zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva
kolektívnu správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu
účelne vynaložených nákladov.

39.Podľa§84ods.1zákonač.618/2003Z.z.,akpoužívateľnepreukáže,ženositeľprávvýslovnevylúčil

kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie
podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.40. Podľa § 18 ods. 2 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z., autor má právo udeľovať súhlas na každé
použitie diela, najmä na verejný prenos diela.

41. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas
na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods.
2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo
spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

42. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

43. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“),
príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou

vecou trvale užívali.

44.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

47. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná
a preto jej vyhovel.

48. Predovšetkým sa zaoberal tou skutočnosťou, či žalobca je v tomto konaní aktívne vecne

legitimovaný.Aktívnavecnálegitimáciažalobcubolapreukázanározhodnutím-OprávnenieMinisterstva
kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy zo dňa 11.5.2010, ktorým je organizáciou
vykonávajúcou kolektívnu správu, ktorá vykonáva uplatňovanie ochrany majetkových práv autorov.
Predmet jej činnosti tvorí spravovanie práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatických,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým

dielam a dielam úžitkového umenia. V rámci tohto oprávnenia je oprávnený na dobrovoľnú kolektívnu
správu podľa autorského zákona. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, súd tu poukazuje na tú
skutočnosť, že v konaní nebolo spochybňované, že žalovaný prevádzkuje ubytovacie zariadenia Hotel
Palace, Hotel Branisko a Hotel Palace Grand na adrese Nový Smokovec 32, Poprad, pričom ide
o zariadenie v štandarde hotel tri. Bolo preukázané, že tento má v izbách ubytovacích zariadení

Hotela Palace, Hotela Branisko a Hotela Palace Grand celkove 117 zvukovoobrazových zariadení a
98 zvukových zariadení v izbách ubytovacieho Hotela Poprad. Podľa Sadzobníka autorských odmien
za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel
žalobcu, ktorý je účinný od 1.1.2015 podľa časti B bod 2 odmena za použitie diel verejným prenosom
je, pokiaľ ide o zvukovoobrazové zariadenie pre hotel s tromi hviezdičkami 26 eur a zvukové zariadenie

vo výške 13,50 eur.

49. Samotné autorské právo podľa § 15 vzniká okamihom, kedy je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej
zmyslami. Majetkové právo ako súčasť autorského práva v sebe zahŕňa nielen právo autora na použitie
svojho diela, ale aj právo udeľovať súhlas na jeho použitie inej osobe a určenie si odmeny za udelenie

takejto možnosti. To znamená, že autor, ktorému náleží právo na odmenu môže toto právo realizovať
sám, resp. prostredníctvom inštitútu kolektívnej ochrany a správy majetkových práv autorov. V takýchto
prípadoch potom na strane nadobúdateľa takéhoto práva vzniká povinnosť uhradiť odmenu autorovi.
Žalobca ako organizácia s výkonom kolektívnej správy je povinná túto riadne vykonávať v rozsahuudeleného povolenia s odbornou náležitosťou a je povinný zastupovať nositeľov práv a uzatvárať
zmluvy za rovnakých podmienok a dohadovať s nimi odmenu. V prípade, ak používateľ nepreukáže, že
nositeľ práv vylúčil kolektívnu správu podľa § 84 ods. 1 autorského zákona a ak bolo v odbore použitia

predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80 je používateľ povinný si plniť povinnosti vyplývajúce
z ochrany prostredníctvom organizácie. Na základe uvedeného je teda dané, že ak chce používateľ,
teda žalovaný, predmet ochrany použiť, je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej organizácii
kolektívnej správy pokiaľ používateľ nepreukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu vylúčil.
Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať, že autori, ktorých zastupuje žalobca vylúčili vo všetkých

použitých predmetoch ochrany práv zastupovanie žalobcu resp. len v niektorých. Toto však v konaní
nebolo preukázané. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že prakticky sa nedá a nie je ani žiaduce a reálne
možné, aby sa pred uzatváraním hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy pre daný prípad použitia
diel jednotlivo preukazoval presný počet spravovaných predmetov ochrany ako aj rozsah zastupovaných
autorov tak ako to tvrdí žalovaný. Je samozrejmé, že požiadavky a argumenty, na ktoré poukazoval
žalovaný absolútne odporujú zmyslu zavedenia inštitútu právnej úpravy kolektívnej správy v zmysle

autorského zákona.

50. Je neprípustné, aby jedna autorská spoločnosť, či už SOZA alebo Slovgram alebo LITA by mohli
duplicitne zastupovať autorov. V praxi k takej situácii nemôže dôjsť, aby používateľ platil dvakrát za to
isté, pretože jeden nositeľ práv nemôže byť daný pre ten istý predmet ochrany zastupovaný viacerými

organizáciami kolektívnej správy.

51. K námietke ceny za zvukovoobrazové alebo zvukové zariadenie vo veci obvyklej licenčnej odmeny,
ktorá bola stanovená žalobcom na sumu 26 eur, resp. 13,50 eur, súd poukazuje na to, že v prípade
ďalšieho verejného prenosu je situácia týkajúca sa výšky odmeny odlišná a neporovnateľná s inými

právnymi inštitútmi, ktoré zastupujú iných autorov, napr. SOZA alebo Slovgram. Preto nie je možné
porovnávať ceny, ktoré si uplatňujú iné spoločnosti za iné diela a za inú ochranu práv. Pokiaľ sa
žalovanému odmena za používanie predmetov javila ako neprimeraná, mal možnosť podať žalobu o
určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Súdu nebola preukázaná skutočnosť, že by k takémuto
podaniu došlo. Žalobca rozhodne preukázal, že uzatváral zmluvy, pri ktorých bola odmena dohodnutá

podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí obvyklou odmenou, keďže iná organizácia zastrešujúca takýchto
autorov na území Slovenskej republiky nepôsobila. Neobstojí potom tvrdenie žalovaného, že je potrebné
porovnávať zmluvy s inými spoločnosťami, keďže výkon takýchto práv, ktoré mal v kompetencii žalobca,
iná spoločnosť nevykonávala. Preto nebolo by možné porovnať vzájomné ceny. Porovnávanie s inými
krajinami, na ktoré poukazoval žalovaný, pre rôzne spoločenské pomery je neprípustné. Preto žalobe

vyhovel.

52. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd mal preukázané, že žalobca žalovaného vyzval o zaplatenie
sumy, pričom tento ju riadne a včas nezaplatil. Keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní,
žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade

s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ku dňu omeškania bola výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,t.j.vovýške5,05%p.a.Ztohtodôvodusúdpriznalžalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 8.730 eur od 14.3.2016 do zaplatenia (žalovaný
užíval diela v roku 2015, teda v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia bol už dňa 1.1.2016,

avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 14.3.2016).

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu, a to v plnom
rozsahu v prospech žalobcu.

56. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.