Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/329/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617206045
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617206045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: W. A. B., P..B.., IČO: 31 575 951,
Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: T. V., Hlavná 555/141, Záhorská Ves, o zaplatenie 5 997,64 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 31Csp/37/2017-163
zo dňa 2.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 44 eur zastavil, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5953,64 eura, úroky vo výške 284,20 eura, úroky z omeškania
vo výške 5,72 eura, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5997,64 eura od 3.5.2017 do
14.3.2018, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5953,64 eura od 15.3.2018 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 284,20 eura od 3.5.2017 do zaplatenia
a to všetko v splátkach po 500 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 9.6.2017
domáhal od žalovanému zaplatenia nesplateného úveru 5 997,64 eura, úroku z úveru 284,20 eura,
úrokov z omeškania 5,72 eura, úroku z úveru 13,90 % z nezaplatenej istiny 5 997,64 eura od 3.5.2017 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov 284,20 eura od 3.5.2017 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 31.5.2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, na

základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 8 500 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
úver riadne nesplácal, pristúpil dňa 2.5.2017 k zosplatneniu úveru, jeho pohľadávka k uvedenému dňu
predstavovala sumu 5 9967,64 eura. Žalovaný po zosplatnení úveru do podania žaloby neuhradil nič.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a §517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a § 497 Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 31.5.2012 uzavreli strany
sporu úverovú zmluvu č. 10/296/12, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 8 500 eur.
V bode 1.2 zmluvy bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 13,9% ročne, v bode 1.3 RPMN 15,49%,vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková
sadzba zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, za rovnakej výšky anuitnej splátky, počtu
splátok, výšky poplatku za poskytnutie úveru, výšky poplatku za správu úverového účtu. V bode 1.4

zmluvy bola uvedená celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 16 108,80 eura. V bode 4.2. zmluvy
bol uvedený poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura. Žalovaný sa zaviazal splácať
úver v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 132,25 eura, zahrňujúcich splátku
príslušnej istiny aj úroku v 25. deň kalendárneho mesiaca. Prvá anuitná splátka úveru bude vykonaná
v prvý najbližší deň splatnosti anuitnej splátky, ktorý nasleduje po dni čerpania úveru klientom, najskôr

však druhý pracovný deň po dni čerpania úveru klientom a posledná anuitná splátka úveru bude
vykonaná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastane deň amortizácie úveru. Z výzvy na predčasné
splatenie úveru z 2.5.2017 zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že si napriek opakovaným výzvam a
upozorneniam neplní svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere a preto vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru a žiadal od žalovaného zaplatiť 6 347,56 eura s príslušenstvom do 12.5.2017. Žalovaný bol už
výzvou z 26.9.2016 upozornený, aby zaplatil omeškané splátky a na možnosť žalobcu uplatniť si právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Z prehľadov splátok k 2.5.2017, prepočtu zmluvných úrokov,
úrokov z omeškania súd prvej inštancie zistil, že nezaplatená istina predstavovala sumu 5 997,64 eura,
nezaplatené úroky 284,20 eura, nezaplatené úroky z omeškania 5,72 eura.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predmetom konania bol podľa záväzok žalovaného, ktorý

vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa a na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú
zmluvu súd podriadil pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ
ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.“) postavenie
spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol
úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2
písm. b/ citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako

právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom prvej inštancie
ako spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. súd podrobil uzavretú zmluvu
súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Predmetná úverová zmluva má
písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti, t. j. druh úveru, obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, údaj o osobe, ktorá za neho zmluvu uzavrela, adresu trvalého pobytu, meno a priezvisko
spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
úrokovú sadzbu, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca úver zosplatnil dňa 2.5.2017 po tom, ako žalovaný bol v
omeškaní so splátkami úveru, a k splateniu dlžného zostatku ho vyzval v lehote do 12.5.2017. Z textu
výzvy zo dňa 26.9.2017 vyplýva, že ho opakovane vyzýval na plnenie si svojich povinností, na uplatnenie

si svojho práva (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný
žalobcovi nezaplatenú istinu 5 953,64 eura.

6. Zmluvný úrok 13,9 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny nezaplatenej istiny 5 997,64
eura od 3.5.2017 do 14.3.2018 a z nezaplatenej istiny 5953,64 eura od 15.3.2018 do zaplatenia, súd

prvej inštancie žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Strany si dojednali zmluvný úrok
13,9 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k
zosplatneniu celého úveru ku dňu 2.5.2017. Vzhľadom na to, že ide o plnenie zo spotrebiteľského
úveru podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí.
Súd pritom vychádzal z uznesenia Ú. B. B. B.. D.. J.. Ú. XXX/XXXX z 18.9.2012, v zmysle ktorého

ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky
len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
stranami sporu. ÚS SR v citovanom odôvodnení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné

považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu
ochranu. Navyše súd považoval za potrebné dodať, že splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a
za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda
justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície

sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za
celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým

obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže

nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Súd ďalej poukázal na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné
plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá
s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto

právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl.
č. XX/XXXX Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nárokytestomcitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaasubsidiárneanitestom§53ods.4písm.
k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie
Ú. B. B. J.. Ú. XXX/XXXX).

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti zmluvných
úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré potvrdili rozhodnutia súdov prvého stupňa,
ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 7Co/347/2017-64 zo dňa 14.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 9Co/12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/136/2017 zo

dňa 13.7.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 3Co/125/2017 zo dňa 7.12.2017, rozsudok
Krajského súdu Trnava č.k. 25Co/251/2016 zo dňa 4.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 22Co/35/2017 zo dňa 22.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/80/2017 zo dňa
19.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/138/2017 zo dňa 13.2.2018, rozsudokKrajského súdu v Nitre č.k. 25Co/183/2017 zo dňa 21.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 16Co/255/2017 zo dňa 21.12.2017. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 7Co
347/2017-64 zo dňa 14.2.2018 konštatoval, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul

mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom

mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne podľa povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53
ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

8. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a

to vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5 997,64 eura od 3.5.2017 do do 14.3.2018 a z
nezaplatenej sumy 5 953,64 od 15.3.2018 do zaplatenia, z nezaplatených úrokov vo výške 284,20 eura
od 3.5.2017 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania určil podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. Podľa § 232 C.s.p. súd prvej inštancie povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 500
eur mesačne. Navrhnutú splátku, s ktorou súhlasil aj žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.5.2018,

považoval za primeranú výške dlžnej sumy. Na ochranu žalobcu povolil splátky pod hrozbou straty
výhody splátok, a to tak, že ak čo i len jednu splátku žalovaný nezaplatí, má žalobca právo domáhať sa
zaplatenia celého dlhu, nakoľko sa stane splatným celý dlh.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., za úspešného

považoval žalobcu, pretože žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu uplatnenej istiny.

10. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
z dôvodov stanovených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu,

podľa ktorého mu zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru voči žalovanému nepatrí. Mal za to,
že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia
dlžníkom, t.j. aj po predčasnom zosplatnení úveru. Poukázal pritom na ustanovenie § 502 ods. 1 a §
503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorých výkladom vyvodil, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až
do doby vrátenia úveru. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku v dvoch

rovinách, a to na jednej strane ide o povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky (úver) v dohodnutej dobe, na
strane druhej aj o povinnosť zaplatiť požadované úroky. Pokiaľ dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju
povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Keďže ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou
podstatou, ako aj funkciami, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov
má veriteľ nárok na úrok z úveru, ako aj na úrok z omeškania. Povinnosť platenia úrokov je spojená s

obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. Preto tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na
odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky (úrok) nemá oporu v právnych predpisoch. V tomto smere
žalobca poukázal na znenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka priznávajúceho veriteľovi právo na
dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, bez súčasného stanovenia momentu zániku

tohto nároku.

11. Žalobca svoju argumentáciu, podľa ktorej mu patril zmluvný úrok aj za obdobie po predčasnom
zosplatnení úveru, podporil citáciou rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2017, sp. zn.
11Co/12/2017 (podľa ktorého obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky,

ale aj úroky z nich, ktoré nemožno stotožniť s úrokmi z omeškania), Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 29.11.2017, sp. zn. 43Co/23/2017 (podľa ktorého na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa §
502 Obchodného zákonníka má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe
ktorej úver skutočne dlžníkovi poskytol, a to do splatnosti úveru, nakoľko úroky z úveru sú súčasťou
záväzku dlžníka, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol), keď k totožným právnym záverom

dospel i Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 7.12.2017, sp. zn. 8Co/193/2017, zo dňa 30.11.2017,
sp. zn. 7Co/366/2017, Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 27.3.2018, sp. zn. 8Co/138/2017,
Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 19.6.2018 sp. zn 12Co/116/2017, Krajský súd v Bratislave v
rozsudku zo dňa 29.5.2018 sp. zn. 3Co/108/2017, Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 31.5.2018 č.k.7Co/326/2017-84 a zo dňa 19.7.2018 č.k.7co/203/2017-944, ako aj Krajský súd v Prešove v rozsudku
zo dňa 13.9.2018 č.k. 11Co/36/2018-115.

12. Žalobca ďalej uviedol, že podľa návrhu zákona, ktorým sa mal v roku 2013 meniť a dopĺňať
Občianskyzákonník,malodôjsťknovelizáciiustanovenia§53ods.9,keďtotomalobyťdoplnenéovetu:
„Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka“. Keďže navrhovaná zmena označeného ustanovenia Občianskeho zákonníka
nebola nikdy legislatívne prijatá, žalobca vyvodil, že zákonodarca neobmedzil jeho nárok ako veriteľa na

zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení úveru. Poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33 Cdo 212/2014, podľa ktorého zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky
úroky, ktoré si strany dojednali.

13. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal, že správnosť prijatého záveru o nedôvodnosti nároku na
zmluvný úrok po zosplatnení úveru nesprávne odvodzoval i od uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012, v ktorom však Ústavný súd Slovenskej republiky
nevyslovilžiadenprávnynázorpodporujúciakýmkoľvekspôsobomstanoviskokonajúcehosúduohľadne
úrokov po zosplatenení úveru. Napokon ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vo veci
sp. zn. 4Obo 143/98, nijako neriešil uplatňovanie nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných
prostriedkov po zosplatnení úveru, keď sa prioritne zaoberal otázkou nároku na úroky z omeškania

v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z
omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Konštatovanie konajúceho súdu, že i
podľa uvedených rozhodnutí súdov dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do
splatnosti dlhu, keď od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a je povinný platiť už len úroky z omeškania
preto žalobca považoval za vytrhnuté z kontextu, z dôvodu ktorého nemohlo byť paušálne uplatnené v

konaniach, v ktorých sa veritelia domáhali priznania nárokov z poskytnutých peňažných prostriedkov.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380

ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec
posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie v napadnutej časti i dostatočným spôsobom
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.9.2019 (§ 378 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.22. Po preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387 ods. 1 a

ods. 2 C.s.p.), na základe ktorých dospel k záveru o neoprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvne dohodnutých úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vo veci nebolo sporné, že
úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko
jej predmetom bolo poskytnutie úveru, išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z.), na ktorú treba aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ale primerane i

ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ktoré umožňujú súdu skúmať
ex offo zmluvné podmienky tak, aby žalovaný ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.

23. Odvolací súd sa nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že mu patrí nárok na
zaplatenie zmluvného úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení, keďže požaduje úroky, na
ktoré by mal nárok v prípade, ak by žalovaný plnil podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v

úverovej zmluve, t.j. za stavu, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Riadny (zmluvný) úrok
predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe úverovej zmluvy. Z ekonomického
pohľadu ide o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať,
pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to, že mu žalobca do jeho dispozície
vydal finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť odložil do budúcnosti, resp.

ju rozložil na splátky. Veriteľovi patrí riadny úrok z úveru až do jeho splatnosti. Ak dlžník poruší úverovú
zmluvu a sú splnené zákonom, resp. zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť
predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, t.j. požadovať okamžité vrátenie celého úveru
dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu
odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné

právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od
dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, a teda nielen z čiastky,
s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní. Predčasné zosplatnenie úveru tak predstavuje jednostranný
sankčnýprávnyinštitútumožňujúciveriteľovipožadovaťjednorazovéaokamžitévráteniecelejpožičanej
sumy, ktorý je odlišný od stavu výhody splátok, v ktorom veriteľovi nepatrí nárok žiadať dlžníka o vrátenie

celej požičanej sumy naraz, nakoľko túto vracia postupne, v jednotlivých splátkach, za čo patrí veriteľovi
úrok.

24. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že pri predčasnom (mimoriadnom)
zosplatnení úveru vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny

úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Je nepochybné, že zosplatnením
úveru navodil žalobca stav, v ktorom mal právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadlo obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal stav, kedy žalovaný už nemal právny titul mať poskytnuté peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby žalobca inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu

oprávnenej držby prostriedkov žalovaným; inými slovami povedané žalobcovi zanikol nárok požadovať
voči žalovanému zmluvný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Odvolací súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobcu, že obsahom záväzku žalovaného ako dlžníka bolo vrátiť nielen poskytnuté
finančné prostriedky, ale i úroky. Avšak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by sa táto
povinnosť(povinnosťplatiťzmluvnéúrokyzúveru)vzťahovalanažalovanéhoajpovyhlásenípredčasnej

splatnosti úveru. Pokiaľ by žalobca mal nárok na riadny úrok a súbežne s ním i na úrok z omeškania, a
to až do momentu zaplatenia celej dlžnej pohľadávky, vznikol by nespravodlivý a ústavne nekonformný
stav, v ktorom by bol žalovaný ako spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia, zatiaľ čo žalobca ako veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu žalovaný
na výzvu nevrátil. Takýto následok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre

založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd v tomto smere, rovnako ako súd prvej inštancie, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.9.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť
záveru súdov nižších inštancií, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania
a nie úrokov z úveru. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi.25. Odvolací súd v tejto súvislosti nespochybňuje, že úroky z omeškania a zmluvné úroky sú dva
rozdielne inštitúty, ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné funkcie. Avšak ani odlišnosť týchto
dvoch inštitútov nemôže spochybniť záver, že po zosplatnení úveru nárok veriteľa na zmluvné úroky

zaniká, nakoľko sankcionovanie dlžníka úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými poplatkami) spolu
s pretrvávaním jeho povinnosti platiť zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa.

26. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na

ktoréžalobcavodvolanípoukazoval.Podľanehojespotrebiteľpovinnýuhradiťzmluvnýúrokavzniknuté
náklady len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru až do jeho splatenia v prípade, že
sa rozhodne splatiť dlh pred dohodnutou lehotou splatnosti. Ide teda o situáciu, kedy spotrebiteľ (dlžník)
svoj dlh riadne spláca a rozhodne sa splatiť zvyšok naraz, pričom v takom prípade zákon vymedzuje
celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má povinnosť platiť zmluvne dohodnuté úroky. Ide v podstate o
obdobnú situáciu, akú má na mysli i ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (podľa ktorého

je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, pričom úroky
je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov), na ktoré rovnako
žalobca poukazoval v odvolaní, považujúc nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru až do momentu zaplatenia dlžnej istiny za oprávnený. Na základe druhej vety tohto ustanovenia
nemožno potvrdiť, ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z dlžnej istiny i po

zosplatnení úveru. Predmetné zákonné ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka sa vzťahuje
totiž na situáciu, kedy dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie
je prípad posudzovanej veci, kedy žalovaný dlžný úver do dnešného dňa nesplatil.

27. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne

relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutej časti zamietajúceho výroku,
ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie zmluvného úroku 13,9 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 5 997,64 eura od 3.5.2017 do 14.3.2018 a z nezaplatenej istiny 5953,64 eura od
15.3.2018 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také,
ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku, ktorým zamietol žalobu a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

28. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobca, v snahe presvedčiť odvolací súd o dôvodnosti
jeho nároku na zaplatenie zmluvného úroku z úveru po jeho zosplatnení, poukazoval a citoval

viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, právne závery v nich obsiahnuté nemajú v právnom poriadku
Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných
veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že problematika v skúmanej veci
je všeobecnými súdmi riešená odlišne, a teda v rozhodovacej praxi súdov neprevláda v tejto otázke
jednotný právny názor, prikláňa sa však k názoru uvedenému vyššie, a to práve z dôvodu, že ho

za udržateľný uznal Ústavný súd SR, ktorý sa konkrétne k tejto problematike vyjadril ako jedna z
najvyšších súdnych autorít. Žalobcova námietka, že Ústavný súd SR sa vo svojom rozhodnutí sp. zn.
J.. Ú. XXX/XXXX nezaoberal meritom veci, ktorá bola predmetom konania na všeobecných súdoch, je
nedôvodná, Ústavný súd sa po vecnej stránke zaoberá rozhodnutiami všeobecných súdov iba do tej
miery, či sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné, teda či nimi nedošlo k takému excesu, ktorý by

mal za následok porušenia práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Skutočnosť,
že Ústavný súd sa podobne nezaoberal (ani nemohol) meritom veci, nijako neznižuje význam jeho
záveru o ústavnej udržateľnosť posudzovaných rozhodnutí všeobecných súdov. Možno teda zhrnúť, že
odvolacia argumentácia žalobca nebola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

29. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).