Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/293/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116206939.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpený: SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: U.. U. M.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom v K. U., B. 3, o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eura s príslušenstvom, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 15C/134/2016-237 zo dňa 23. januára 2018
v spojení s opravným uznesením 15C/134/2016-323 zo dňa 8. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o
nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovisumu66143,71eura

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66 143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 4,99% ročne zo sumy 66143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia,
a to v pravidelných mesačných splátkach po 600 eur mesačne splatných vždy do 28 dňa každého
mesiaca počnúc dňom 28.2.2018 do zaplatenia, pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia
čo i len jednej z nich. Ďalším výrokom súd konanie ohľadne sumy 25 231,33 eura vrátane príslušných
úrokov zastavil. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie

právne odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to,
že žalobca sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 66 143,71 eura, úrok z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 66 143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia a úrok vo výške 4,99% ročne zo
sumy 66 143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia po tom, ako na pojednávaní konanom dňa 23.1.2018
vzal žalobca žalobu späť ohľadne sumy 25 213,33 eura vrátane príslušných úrokov. Podľa zákonného
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP súd konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z

prednesov strán zistil, že základ a výška nároku medzi stranami sporu nie je sporná, pretože žalovaná
ho uznala. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2
OZ rozhodol o úrokoch z omeškania, pretože veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania. Podľa zákonného ustanovenia § 232 ods. 2,3 CSP súd rozhodol, že žalovaná môže
splniť svoju povinnosť v splátkach. Súd zobral do úvahy sociálny status žalobkyne, keďže žalobkyňa
je živnostníčka- majiteľka realitnej kancelárie, je slobodná, nie je matkou detí. O výške náhrady trov

konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej
strane žalobcu náhradu trov konania, keďže žalobca mal v konaní plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku čo do vyhovujúceho výroku a výroku o nároku na náhradu trov konania podala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd mal povinnosť ex offo preskúmať predloženú
úverovú zmluvu, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, zároveň súd bol povinný určiť neprijateľné

zmluvnépodmienkyavyhlásiťichzaneplatné.Poukázalanato,žeúverovázmluvaobsahujepoplatokza
spracovanie žiadosti o medziúver, zmenku, poplatky za poistenie, právo úročiť nedoplatok dodatočnouúrokovou sadzbou 25% p.a., poplatky za upomienky. Žiadala, aby súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku ustanovenie v bode 6. Článku VI - Omeškanie poberateľa úveru. Uviedla, že zmluva
neobsahuje ustanovenie o splácaní medziúveru a teda poskytnutého úveru a nie je v nej dohodnutý

termín splatnosti úveru. Namietala tiež, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom
stanovené podmienky § 220 ods. 2,3 CSP. Žalobca od nej vymohol finančné prostriedky podľa výpisov
z účtu medziúveru a stavebného sporenia vo výške 83.713,90 eura, ďalej výkonom záložného práva
predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, a to bytu bola dosiahnutá suma vydražením 37.200 eur,
z toho započítaná suma na poskytnutý úver 33 311,- eur. Následne získal žalobca finančné prostriedky

predajom rodinného domu, ktoré neboli vyčíslené z dôvodu, že dobrovoľná dražba sa konala dňa
5.4.2018, o čom svedčí notárska zápisnica č. N 373/2018. Uviedla, že cena dosiahnutá vydražením bola
77.900,- eur a doposiaľ nie je známa suma, ktorú žalobca obdržal a započítal na poskytnutý úver, preto
považovala napadnutý rozsudok za neplatný. Záverom namietala, že na pojednávaní dňa 23.1.2018 sa
nevyjadrila, že uznáva základ a výšku nároku v sume 66.143,71 eura, išlo o nesprávnu interpretáciu jej
vyjadrenia. Mala za to, že doposiaľ je pohľadávka žalobcu sporná čo do dôvodu a výšky. Na základe

uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania
je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b),c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5.1 Predmetnou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.3.2016 sa žalobca domáhal uložiť

žalovanej povinnosť zaplatiť 92 128,18 eura, riadny úrok vo výške 283,13 eura do 29.2.2016, riadny úrok
vo výške 4,99% ročne zo sumy 92 128,18 eura od 1.3.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
12,80 eura do 29.2.2016 a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 92 128,18 eura od 1.3.2016
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/
XXXX a poskytol jej medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie

FLEXIBIL v sume 106.220,54 eura pri úrokovej sadzbe 4,99 % p.a. Žalovaná však poskytnutý úver
nesplácala, preto bola písomnou výzvou upozornená na úhradu celého zostatku úveru. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaná nerešpektovala ani túto písomnú výzvu, žalobca ju požiadal dňa 30.04.2013
o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 92.128,18 eura. Žalobcom uplatňovaná úroková
sadzbapozostávazriadnehoúrokuvovýške4,99%p.a.vsúlades§497Obch.z.a úrokovzomeškania

vo výške 5 % p.a. v súlade s § 369 ods. 1 Obch.z. Po termíne o okamžité splatenie úveru došlo zo
strany žalovanej k čiastočnej úhrade dlžnej sumy v jednotlivých splátkach.

5.2 V písomnom podaní zo dňa 11.1.2018 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že došlo k čiastočnému
uspokojeniu uplatnenej pohľadávky, a to dňa 6.10.2017 peňažným plnením vo výške 33.311,70 eura.

Táto úhrada bola započítaná najskôr na zaplatenie riadneho úroku vo výške 5.343,83 eura odo dňa
30.4.2013 do dňa 5.10.2017 a úroku z omeškania vo výške 2.754,54 eura odo dňa 30.4.2013 do dňa
5.10.2017. Zvyšná časť inkasovaného plnenia t. j. suma vo výške 25 213,33 eura bola započítaná na
úhradu istiny, ktorá sa ponížila na sumu 66 143,71 eura. Na základe uvedeného žalobca vzal žalobu
späť ohľadne sumy 25 213,33 eura vrátane príslušných úrokov a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Domáhal sa uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 66 143,71 eura, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 66 143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia a úrok vo výške 4,99% ročne zo sumy 66
143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobe žalobcu vyhovel a

v požadovanej časti konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na skutočnosť, že
žalovaná uznala nárok žalobcu čo do dôvodu i výšky. Žalovaná napadla rozsudok v jeho vyhovujúcej
časti spolu s výrokom o náhrade trov konania.7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti zrušiť, pretože je nepreskúmateľný. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva
strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje len na tú skutočnosť, že
základ a výška nároku medzi stranami sporu nebola sporná, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Nerozhodol však rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ust. § 282 CSP, proti ktorému nemožno
podať odvolanie. Za situácie, keď súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, ale

rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie, bol povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne

závery.Vodôvodnenírozhodnutiamusísúdspôsobomlogickykompaktnýmabezrozporovavnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP, je nepreskúmateľné.

9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil žalovaný nárok,
neuviedol z čoho pozostáva, či žalobcom žalovaná suma je dôvodná a z akého titulu. Neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie žalovaného nároku, a z ktorých vychádzal. Navyše
neuviedol takmer žiadne právne posúdenie, z rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ako posúdil daný
záväzkový vzťah medzi stranami sporu, z akých ustanovení zákona vychádzal. Rozpačito pôsobí aj

odôvodnenie príslušenstva istiny ( úrokov z omeškania), ktoré je nezrozumiteľné ( bod 12 rozsudku). V
rozhodnutí absentuje zdôvodnenie výšky istiny i riadnych úrokov. Vo výroku rozsudku navyše súd prvej
inštancie priznal dvakrát úroky z omeškania a to vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy a vo výške 4,99%
zo žalovanej sumy, pričom zo spisu vyplýva , že žalobca žiadal riadny úrok vo výške 4,99% ročne zo
sumy 66 143,71 eura od 7.10.2017 do zaplatenia. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacia námietka

žalovanej, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky § 220
ods. 2 CSP, je dôvodná.
10. Odvolací súd dodáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo
jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí
byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj

obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v
nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva
podklad pre výrok. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania.

11.Odvolací súd v tejto veci považuje za potrebné uviesť, že v rámci dokazovania je súd povinný
postupovať osobitne v prípade sporov s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného
súdneho poriadku. V týchto konaniach sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ani
všeobecné ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 154 CSP. Prednosť majú osobitné
pravidlá pre jednotlivé druhy sporov s ochranou slabšej strany, a to predovšetkým § 296 CSP pre

spotrebiteľské spory (s výnimkou spotrebiteľa zastúpeného advokátom v zmysle § 291 ods. 3 CSP).

12. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd tento v napadnutom
vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní súd
prvej inštancie bude dôsledne postupovať podľa § 290 a nasl. CSP (spotrebiteľské spory), opätovne
posúdi nárok žalobcu, vykoná dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, aj ktoré žalovaná
nenavrhla ( 295 CSP) a to za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj dôvodnosti výšky žalovanejsumy. Žalovaná okrem iného v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, žalobca získal ďalšie finančné prostriedky dobrovoľnou dražbou jej rodinného domu, ktorá
sa konala dňa 5.4.2018, pričom cena dosiahnutá vydražením bola 77.900,- eur. Vzhľadom na uvedené,

súd zistí, aká je v súčasnosti výška dlhu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. Namietala tiež absolútnu
neplatnosť úverovej zmluvy a neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré mal súd skúmať z úradnej
moci. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní a rozhodnutí bude sa s vyššie uvedenými
námietkami vysporiadať a rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd povinný odôvodniť v zmysle požiadaviek
kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí

súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).