Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/662/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215555
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109215555.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcov 1) VYTEZA, spol. s r.o. Košice, Terchovská 7, Košice, IČO: 00
617 814, 2) Š. W., Y., U. Č.. X, proti žalovanému Mestská časť Košice - Kavečany, Široká 17/A, Košice
- Kavečany, IČO: 00 690 902, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku
15C/302/2009-226 z 1.4.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
rozostavanej stavby - vodnej nádrže, nachádzajúcej sa na parc. č. 1513, 1525, zapísanej v Katastri
nehnuteľností G. Y. Y. C. B. Y. 1, obec Y. - Y., kat. úz. Y., v podiele 1/2 k celku, alebo alternatívne žiadajú
určiť, že podielovými spoluvlastníkmi tejto stavby boli ku dňu 15.1.2002.

Súd prvého stupňa rozsudkom 15C/302/2009-159 z 10.5.2012 žalobu zamietol a žalobcov v 1. a 2.rade
zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 5.189,03 € na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcov uznesením 2Co/252/2012 -194 z 30.8.2013

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že
i keď žalobu zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, i tak vec
preskúmaval po vecnej stránke. Odôvodnenie jeho rozhodnutia pokladal aj za nepreskúmateľné podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa ďalším rozsudkom 15C/302/2009-226 z 1.4.2014 (t.j. teraz preskúmavaným

rozhodnutím) žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, ako už bolo uvedené, že sú podielovými
spoluvlastníkmi rozostavanej stavby - vodnej nádrže v katastrálnom území Kavečany, a to v podiele
1/2 k celku, keď svojho práva sa domáhali už v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod
sp.zn. 15Cb/225/2002 o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Metropol,

s.r.o. Košice. Prihliadol na stanovisko žalovaného, ktorý namietal, že predmetnú stavbu - vodnú nádrž
nadobudol na základe kúpnej zmluvy od právneho predchodcu Metropol, s.r.o. Košice v konkurze a
popieral tak vlastnícke právo žalobcov, aj s poukazom na to, že v konaní o vylúčenie z konkurznej
podstaty žaloba žalobcu bola Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z 1. 12. 2003 zamietnutá.
Súd prvého stupňa ďalej popísal doterajší priebeh konania a uviedol, že alternatívnym návrhom sa
žalobcovia na pojednávaní 20.2.2014 domáhali určenia, že rozostavaná stavba vodnej nádrže bola

v ich podielovom spoluvlastníctve ku dňu 15.1.2002. Žalobcovia pritom naliehavý právny záujem
na požadovanom určení odôvodňovali dosiahnutím odstránenia spornosti medzi účastníkmi, keďžestavbu realizovali na vlastné náklady a cítia sa byť jej vlastníkmi. Citoval ďalej § 226 a § 80 O.s.p. a
všeobecne charakterizoval podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade úspechu určovacej žaloby.
Uviedol, že opatrením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4K/316/1999 zo dňa 16. 1. 2002 bol daný

súhlas s predajom majetku úpadcu Metropol, s.r.o., Košice, patriaceho do konkurznej podstaty mimo
dražby, pričom do tohto bola zahrnutá aj vodná nádrž a jeho kupcom sa stal žalovaný. Žalobcovia
sa svojich práv domáhali v konaní pred Krajským súdom v Košiciach č.k. 15Cb/225/2002-45 žalobou
o vylúčenie predmetnej veci z konkurznej podstaty, avšak ich žaloba bola zamietnutá a rozsudok
nadobudol právoplatnosť 17.2.2009. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Obo/126/2007-66 z 9.10.2007,

vydaného v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty mu vyplynulo, že žalobcovia sa správne mali
svojich práv domáhať prostredníctvom žaloby na plnenie, podľa § 80 písm. b/ O.s.p. a z podstaty mali
žiadať vylúčiť peňažnú odplatu prijatú za scudzený pozemok. Keďže takúto žalobu nepodali, nemajú už
podľa neho naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi danej rozostavanej
stavby, ani záujem na určení, že podielovými spoluvlastníkmi tejto vodnej nádrže boli ku dňu 15.1.2002.
Žalovaný pritom vlastnícke právo k prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport a zasnežovaciemu systému

(súčasťou ktorého bola aj vodná nádrž) nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.2.2002
so spoločnosťou Metropol, s.r.o. v konkurze, ktorú zastupoval JUDr. Jozef Olej ako správca konkurznej
podstaty. Vzhľadom na uvedené pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p..

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia v 1. a 2.rade, navrhli ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Postupom konajúceho súdu im bola odňatá možnosť konať
pred súdom a napadnuté rozhodnutie podľa nich vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okrem toho napadnutý rozsudok pokladali aj za nepreskúmateľný. Zdôraznili, že v konaní sa domáhajú
súdnej ochrany vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, ktorú realizovali na vlastné náklady a do

ktorej investovali viac ako 4.000.000,-Sk. Prvostupňový súd nesprávne podľa ich názoru vyhodnotil
nedostatok právneho záujmu na požadovanom určení, keď sa domnieval, že plnenia mali domáhať v
rámci konkurzného konania. V právnom štáte nie je mysliteľné, aby vlastník veci prišiel o svoje vlastnícke
právo nesprávnym postupom správcu konkurznej podstaty, ako aj tým, že úpadca zanikne a vlastnícke
právo k veci prejde na tretiu osobu od nevlastníka. Zmyslom podanej žaloby tak je odstránenie spornosti

v základnej otázke, kto je vlastníkom predmetnej rozostavanej stavby. Predmetný určovací výrok má
zásadný význam aj k následnému stavebnému a katastrálnemu konaniu. Ak by súd žalobe vyhovel,
ďalej by vykonávali úkony smerujúce k tomu, aby stavba bola skolaudovaná a zapísaná do katastra
nehnuteľností, najskôr ako rozostavaná stavba na cudzom pozemku.

Rozsudokvovýrokuonepriznanítrovkonanianapadolvčaspodanýmodvolanímajžalovaný.Nesúhlasil
s aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. na prejednávanú vec, keď súd prvého stupňa mal postupovať podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu ako úspešnému účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania vo
výške 6.374,92 €.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok v prvom výroku ako vecne
správny potvrdiť. Prvostupňový súd podľa jeho názoru svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s §
157ods.2O.s.p.adospelksprávnemuzáveru,ženapožadovanomurčenížalobcovianemajúnaliehavý
právny záujem.

Odvolací súd prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z ust. 212 ods. 1,3 O.s.p., ako aj z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, keďže rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právnehopredpisuanesprávnymprávnymposúdenímveci(§205ods.2písm.f/cit.O.s.p.)jeomylsúdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania).Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:

a) o osobnom stave,
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba žalobcov je nesporne určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..

Určovacia žaloba (§ 80 písm.c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm.b/ O.s.p). V prípade

možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm.b/ O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,

že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
(ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný

základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Je potrebné zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samú, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia

žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci. Posúdenie naliehavosti právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností
dotýkajúcich sa tých vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou.

Súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval dôsledne podľa uvedených zásad aplikácie § 80 písm.
c/ O.s.p., pokiaľ dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Vzal do úvahy, že žalovaný vlastnícke právo k predmetu sporu (rozostavanej stavbe vodnej
nádrže) nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 18.2.2002, uzavretej s predávajúcim, zastúpeným v
konkurze správcom konkurznej podstaty a s predajom tohto majetku opatrením súhlasil aj konkurzný

súd. Ako už bolo uvedené zistil, že žalobcovia sa v samostatnom konaní domáhali vylúčenia spornej
veci z konkurznej podstaty, ale ich návrh bol zamietnutý. Mal tiež za to, že žalobcovia sa mohli domáhať
žalobou na plnenie i vylúčenia peňažnej odplaty prijatej za scudzený majetok z konkurznej podstaty,
avšak takýto nárok neuplatnili. Podľa názoru odvolacieho súdu však naliehavý právny záujem žalobcov
na požadovanom určení je daný.

V zmysle zaužívanej súdnej praxe (ako už bolo naznačené vyššie) žaloba domáhajúca sa určenia podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti
podľa písm. b/ tohto ustanovenia. Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť
naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy

medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám. Ak sa žalobca domáha určenia, že je
vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo
vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podobne, ak ináosoba, ako žalobca vystupuje ako vlastník stavby, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu
za tejto situácie je neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.

V prejednávanej veci žalovaný tvrdí, že stavbu - vodnú nádrž nadobudol na základe kúpnej zmluvy,
uzavretej so správcom konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o. Košice a s týmto predajom súhlasil
aj konkurzný súd. Nie je pritom sporné, že žalobcovia sa svojich práv domáhali aj v konkurznom
konaní a to tiež cestou žaloby o vylúčenie veci - rozostavanej stavby vodnej nádrže z konkurznej
podstaty. Konanie sa viedlo pred Krajským súdom v Košiciach pod č.k. 15Cb/225/2002, pričom proti

zamietavému rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie, ktoré však neskôr vzali späť aj pre výmaz
obchodnej spoločnosti Metropol s.r.o. z obchodného registra. Žiada sa dodať, že v zmysle zaužívanej
súdnej praxe ani sama skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo
súpisu konkurznej podstaty nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení, že je vlastníkom tejto veci.

Pre danú vec je z pohľadu odvolacieho súdu podstatné, že žalobcovia sa cítia byť vlastníkmi
rozostavanej stavby vodnej nádrže, s ktorou v konkurznom konaní (hoci aj so súhlasom konkurzného
súdu) nakladal správca konkurznej podstaty a túto predal žalovanému. Aj keď táto stavba bola zaradená
do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o. Košice, len z tejto
skutočnosti nemožno vyvodiť, že žalobcovia nemajú, či nemali naliehavý právny záujem na určení, že

sú spoluvlastníkmi tejto veci. Odhliadnuc od toho, že v dôsledku zániku obchodnej spoločnosti Metropol
s.r.o. Košice žalobcovia svoje práva nemôžu uplatňovať vylučovacou žalobou je nutné zdôrazniť, že v
konaní o určenie vlastníckeho práva súd skúma len to, či žalobca je, či nie je vlastníkom veci a otázkou,
či vec bola pojatá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, keďže to nie je predmetom konania
vyvolaného určovacou žalobou.

Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na uvedené žalobcom nemožno uprieť právo domáhať sa
svojich nárokov cestou určovacej žaloby, keďže sa cítia byť vlastníkmi veci a ich nároky sú žalovaným
popierané.Akbysavšeobecnýsúdodmietolpomeritórnejstránkeichžalobouzaoberaťpredeklarovaný
nedostatok právneho záujmu na určovacej žalobe, pri nemožnosti použiť z ich strany iné právne nástroje

by nepochybne išlo o odňatie spravodlivosti a prístupu k súdu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho úlohou posúdiť nárok žalobcov a zisťovať, či im k predmetu sporu svedčí (či
v prípade splnených podmienok svedčilo) spoluvlastnícke právo. Rozhodnutím o existencii naliehavého

právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení pritom v žiadnom prípade nie je prejudikované
budúce rozhodnutie o existencii, či neexistencii práva žalobcov k predmetu sporu.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.