Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201012
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718201012.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci N. H.P., nar. XX.XX.XXXX a mal.
O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce sociálnych práce a rodiny
Poprad, deti rodičov O.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., X.. A. XXX/XX, a L.. M. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. D. S., Š. XXXX/XX, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Spišská Nová
Vec, Štefánikovo nám. 13, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 14P/44/2018-151 zo dňa 24.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. III. s tým, že otec je povinný platiť výživné na N. k rukám matky

do nadobudnutia jeho plnoletosti. Po nadobudnutí plnoletosti je otec povinný platiť výživné k rukám
navrhovateľa plnoletého N. H..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„I. Z v y š u j e výživné zo strany otca určené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
23Cop/8/2017-173 zo dňa 27.11.2017 na mal. N. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 190,- eur
mesačne a na mal. O. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne od 1.2.2019, ktoré je
otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že rozsudkom KS v Prešove

23CoP/8/2017-173 zo dňa 27.11.2017 súd zistil, že počnúc dňom 3.10.2016 bolo znížené výživné na
mal.N.zostranyotcana150,-eura mal.O.nasumu100,--eurmesačne,pričomvprevyšujúcejčastibol
rozsudkom tunajšieho súdu 14P/151/2014 - 147 z 15.12.2016 zamietnutý. Pri určení výživného odvolací
súd vychádzal z príjmu otca 976,- eur mesačne, matky 781,-- eur mesačne, pričom otec mal v tom čase
ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. U., nar. 22.9.2014 a mal. L., D.. XX.XX.XXXX. V súčasnosti
sa počet vyživovacích povinností u rodičov nezmenil, príjem matky činí v priemere 800,-- eur mesačne,
príjem otca cca 1.300,-- eur mesačne. V súčasnosti mal. N. navštevuje 2. ročník strednej súkromnej

školy, kde matka musí uhrádzať školné, ktoré síce na začiatku bolo 872,-- eur, avšak následne sa
každýmrokommôžezvyšovaťnazákladeštudijnýchvýsledkovdieťaťa.Mal.N.maproblémyschrupom,
kde na zubný strojček je potrebné vynaložiť 700,-- eur. Mal. O. je už žiakom 3. ročníka základnej
školy, navštevuje aj základnú umeleckú školu. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného av súčasnosti súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, a to tým, že na strane detí sa
zvýšili výdaje, najmä na mal. N. a zvýšil sa od poslednej úpravy i príjem otca. Je nutné zdôrazniť, že
výživné nepredstavuje len náklady na výživu, oblečenie, ale, že musí sčasti zabezpečovať aj výdavky

na energie, nájom, rôzne dane a poplatky, ktoré matka musí platiť aj za deti. Súd je toho názoru, že
aj keď neprešla od poslednej úpravy výživného dlhá doba, zmena pomerov je tak markantná, že plne
odôvodňuje zvýšenie výživného. Preto návrhu matky vyhovel v časti. Na druhej strane súd zohľadnil
skutočnosť, že otec bol v roku 2018 na materskej dovolenke, taktiež skutočnosť, že žije s družkou, ktorá
má sama ďalšie dve mal. deti, i keď otec k nim nemá vyživovaciu povinnosť, avšak v rámci rodiny musia

uhrádzať výdaje na štyri maloleté deti. Najmä však zohľadnil, že otec poskytuje maloletým deťom i iné
plnenia nad rámec výživné, a preto v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
4. Poukázal na ust. §62, ods. 1,2,3,4,5, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolania
6. Proti výroku I. rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd ponechal

výživné vo výške poslednej súdnej úpravy. V odvolaní uviedol, že výživné určené súdom prvej inštancie
je značne nadhodnotené, majúce pre otca a jeho novú rodinu existenčné dôsledky. Otec sa od
15.09.2018 zamestnal v Nemocnici G. - Š., v priebehu roka 2018 poberal materský príspevok. Jeho
príjem činí v priemere 1.300,- Eur mesačne. U otca by sa malo prihliadať aj k počtu, druhu, výške
a dôvodnosti iných vyživovacích povinností (aj mal. U., D.. XX.XX.XXXX, mal. L., D.. XX.XX.XXXX)

a zároveň k tomu, že žije s družkou, ktorá sama má ďalšie 2 maloleté deti. I keď otec k nim nemá
vyživovaciu povinnosť, v rámci rodiny uhrádza výdaje za všetky 4 maloleté deti. Otec k všetkým deťom
pristupuje rovnako a poskytuje im aj iné plnenia nad rámec bežného výživného. V rámci svojich možností
sa snaží zarobiť čo možno najviac finančných prostriedkov pre zabezpečenie potrieb všetkých detí,
taktiež mu veľmi pomáha rodina. Zmenu pomerov, a síce zvýšenie príjmu otca, nepovažuje za tak

markantnú, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Tak, ako sa s rastúcim vekom zvýšili výdavky
na mal. N. a mal. O., zvýšili sa výdavky aj na mal. U. a mal. L. (rovnako tak sa zvýšili výdavky na
ďalšie 2 maloleté deti otcovej družky). Otec s výberom strednej školy pre mal. N. už počas podávania
prihlášky nesúhlasil, nakoľko mal syn priemer známok, ktorý mu dovoľoval prihlásiť sa na akúkoľvek inú
školu podobného zamerania, avšak štátneho typu bez povinnosti hradiť školné. Otec synovi odporúčal

uchádzať sa o štúdium aj na samotnej Obchodnej akadémii v A., kde dokonca navrhovateľka učí. Otec
je toho názoru, že ak nie je v možnostiach rodičov uhrádzať neprimerane vysoké školné, je potrebné
zmeniť strednú školu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy aj zmenu pomerov, ku
ktorej podľa názoru otca došlo od ostatného súdneho rozhodnutia na strane matky. Priemerný mesačný
príjem matky podľa ňou predložených dokladov dosahuje cca. 900,- Eur, S matkou žije v spoločnej

domácnosti aj jej priateľ, ktorý sa spolupodieľa na starostlivosti o domácnosť a výchovu maloletých detí.
7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
8. Keďže mal. N. H. v priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť, odvolací súd ho vyzval,
aby sa vyjadril, či súhlasí s pokračovaním konania a vyjadril sa k návrhu. N. H. vo svojom písomnom
vyjadrení uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania a návrhom na zvýšenie výživného.

Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) .
10. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne
zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je
prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho

rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak lenvtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne
relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,

nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
11. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia

o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou

ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú
schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného
je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné
kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym
vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť

samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to
hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých
svoje potreby uhrádza.
14. Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdsprávnevyhodnotilzmenupomerovnastranetak
mal.detí,akoajnastraneichrodičov.VčaseposlednejsúdnejúpravyvýživnéhobolN.žiakom9.ročníka

ZŠ a O. žiakom 1. ročníka ZŠ. V súčasnosti je N. študentom strednej školy, O. je na prvom stupni ZŠ. U
oboch detí došlo k nárastu nákladov na ich výdavky v súvislosti s ich vekom, mimoškolskými aktivitami
a štúdiom. Na strane otca ako povinného rodiča taktiež došlo k podstatnej zmene pomerov, v čase
predchádzajúcej súdnej úpravy mal otec príjem 976,- eur mesačne, v súčasnosti 1.300 Eur mesačne.
Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme
mal. detí zvýšiť výživné v rozsahu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Hoci na území SR
neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného

je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, je možné ako
pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do
úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí
pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na
nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej

kategórii oprávneného dieťaťa 10 - 14 rokov zodpovedá 15 - 19 % a vekovej kategórii oprávneného
dieťaťa 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a
horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu
vyživovaciu povinnosť. Súdom určené výživné pri príjme otca 1.300 Eur v prípade mal. O. predstavuje
10% a v prípade N. 14,6 % jeho príjmu. Aj pri zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností, ktoré

otec má vo vzťahu k deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho vzťahu, súdom určené výživné sa pohybuje
výrazne pod spodnou hranicou tejto tabuľky. Odvolací súd má za to, že výživné určené súdom prvej
inštancie zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. Námietky otca, že nesúhlasil s výberom školy
preN.odvolacísúdnepovažujezarelevantné,keďžeotecvtomčasemal.N.akojehorodičmalmožnosťv prípade nesúhlasu s výberom školy obrátiť sa na súd v súlade s § 35 Zákona o rodine. Taktiež nie
je možné prihliadnuť na námietku, že je potrebné zohľadniť, že otec sa stará o dve mal. deti svojej
terajšej družky. Vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom majú ich rodičia. Nie je prípustné aby otec plnil

vyživovaciu povinnosť voči deťom svojej družky na úkor vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktorá
má zo zákona prednosť pred inými výdavkami. Otec namieta, že na strane matky detí došlo taktiež k
zvýšeniu príjmu, pričom súd toto nezobral do úvahy. Ako to správne uviedol súd vo svojom rozhodnutí,
plnenie vyživovacej povinnosti nie je iba peňažné, matka deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť, ktorú
je pre účely určenia výživného potrebné považovať za formu plnenia výživného.

16. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých
častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387
ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP (pre vysvetlenie dôvodov viď vyššie uvedené).
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).