Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Zoľáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200512
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200512.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi Okresnému úradu Bardejov,
katastrálny odbor, Dlhý rad 16, Bardejov, za účasti W. W., bytom Z. XX, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 13. mája 2016, č. OU-BJ-KO2-2016-V 600/2015-Fo takto
r o z h o d o l :
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, Dlhý rad 16, 085 01
Bardejov zo dňa 13. mája 2016 č. OU-BJ-KO2-2016-V 600/2015-Fo.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh
na vklad záložnej zmluvy č. 15/2015-PTR v konaní o povolenie vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe tejto zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako záložným
veriteľom a Máriou Mikulovou ako záložcom, a to z dôvodu porušenia § 22 ods. 2 a § 53 ods. 1, 5 OZ.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 19.03.2015 mu bol podaný návrh na vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam v k. ú. Beloveža. Po preskúmaní listín zistil, že záložca je v predmetnej záložnej zmluve
zastúpený splnomocnencom DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci)
na základe plnej moci zo dňa 28.11.2013. Z tejto dohody o splnomocnení vyplýva, že záložca je aj
dlžníkom zo zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, podpísal formulárovú typovú
zmluvu, ktorej obsah nemohol dlžník vôbec ovplyvniť, čím nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 OZ,
keďže základným prejavom slobodnej vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Výber „svojho“ občianskeho združenia zo strany
spoločnosti POHOTOVOSŤ je jasným prejavom konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo tiež
potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. V rovine ochrany spotrebiteľa uviedol, že i keď bola dohoda o
plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol
spotrebiteľ ovplyvniť a ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 52 a 53 OZ a
§ 39 OZ absolútne neplatná. Navyše aj podľa § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. ide o neplatnú zmluvu.
S poukazom na § 40 ods. 3 OZ odôvodnil neplatnosť záložnej zmluvy aj z dôvodu, že nebola podpísaná
osobou oprávnenou konať, len kópia jej podpisu bola v zmluve. Odporca mal z vyjadrenia záložcu
zistené, že zmluva bola podpísaná za nie jasných podmienok, ide o zavádzajúci úkon. Keďže neboli
splnené podmienky na vklad, návrh na vklad zamietol.Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu a žiadal, aby odporca v rámci
autoremedúry toto rozhodnutie zrušil a povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v zmysle
špecifikácievzmluve,aktakodporcaneurobí,abysúdtotorozhodnutiezrušilavecvrátilspäťnasprávne
konanie a uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania.
Poukázal na zmluvné vzťahy medzi ním ako záložným veriteľom a W. W. ako záložcom - dlžníkom
i na vzťah medzi záložcom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe dohody o
splnomocnení. Citoval § 22 ods. 1, 2, §§ 23, 31, 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.
1 Správneho poriadku. Podľa jeho názoru dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade so
zákonom, spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť,
zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a udelil
plnomocenstvo združeniu na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Odporca nevychádzal
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Konštatovanie odporcu, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie správneho rozhodnutia.
Odporcom tvrdený rozpor záujmov zástupcu a zastupovaného musí reálne existovať, nestačí
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný
právny úkon, veriteľ nebol účastníkom dohody o splnomocnení. Účelom udelenia splnomocnenia bolo
hájiť záujmy splnomocniteľa a na jeho žiadosť. Ďalej rozobral otázku slobodnej vôle a jej prejavu a
uzavrel, že predmetná dohoda o splnomocnení je platným právnym úkonom a nemožno pochybovať a
zamýšľanýchnásledkochtakéhotoprejavuvôlezostranyzáložcu.Záverodporcunemáoporuvlistinách,
ktoré tvoria obsah správneho spisu. Argumentácia v súvislosti s použitím predtlače neobstojí, odporca
nepreukázal ani to, že u zástupcu išlo o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Namietol tiež
zhodnotenie dohody o splnomocnení ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 Občianskeho
zákonníka, pretože dohodu nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, teda sa na ňu nevťahujú
ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V závere
ešte vysvetlil dôvod, pre ktorý pristúpil k zabezpečeniu svojej pohľadávky.
Odporca odvolaniu nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu.
Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý
nadobudlo účinnosť dňa 1.7.2016.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona § 491 ods. 1 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
Ale podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 250l ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) podľa
ustanovení tejto (tretej) hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu a podľa odseku 2) návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od
doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy,
ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie.
Navrhovateľ v tejto veci podal odvolanie odporcovi ešte dňa 15.06.2016, preto sa toto konanie začaté
podľa skoršieho predpisu má dokončiť podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu, s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 19.03.2015 návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 15/2015 - PTR do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil túto
zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 19.1.2015, ktorú za záložcu Máriu Mikulovú uzavrelo na
základe dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z.. Zo zmluvy vyplýva, že ju strany uzavreli za účelom
zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
zmluvy o úvere č. 800503290 zo dňa 28.11.2013.
V spise odporcu je tiež Dohoda o splnomocnení (ďalej len Dohoda) uzavretá medzi W. W. a Združením
podpísanásplnomocniteľomdňa28.11.2013vBardejoveasplnomocnencomvrovnakýdeňvBratislave.
Podľa tejto Dohody ide o zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere ním uzavretou so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. pod č. 800503290. Zastupovanie sa týka právnej stránky veci, ale
aj konkrétnych rokovaní a konzultácií so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., a je bezplatné. V Dohode
je uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku a za týmto účelom udeľuje združeniu plnomocenstvo
nauzatvoreniezáložnejzmluvypodľa§552Občianskehozákonníkavplatnomzneníknehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve ktoré budú bližšie
špecifikované na listoch vlastníctva. Táto Dohoda má formu predtlače, pričom súčasťou základného
textu je už označenie splnomocnenca všetkými identifikačnými znakmi a tiež veriteľa zo zmluvy o
úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dodatočne do graficky pripravených prázdnych častí sú perom
dopísané údaje splnomocniteľa a údaje týkajúce sa konkrétnych nehnuteľností, t.j. katastrálne územie,
veľkosť podielu, druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmera, druh pozemku, čísla listov vlastníctva, ďalej
dátum a podpisy zmluvných strán.
Ďalej je v spise odporcu vyjadrenie účastníka katastrálneho konania W. W., v ktorom uviedla, že
nesúhlasí so záložným právom, výška úveru je oveľa nižšia ako hodnota nehnuteľnosti, úver je splácaný
mesačným zrážkami zo mzdy.
Na pojednávaní dňa 20.09.2016 na otázku súdu k okolnosti overenia jej podpisu na dohode o
splnomocnení uviedla, že predpokladala, že overuje podpis na zmluve o úvere, nevedel, že sa overuje
jej podpis na dohode o splnomocnení.
Zabezpečenie pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v ust. § 552 s tým, že v časti
o vecných právach je upravené, ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva.
Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sarozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú
do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).
Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 zákona obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Z týchto ustanovení katastrálneho zákona vyplýva, že odporca bol oprávnený a povinný skúmať nie
len záložnú zmluvu, ale aj náležitosti úkonu, ktorým dlžník zo zmluvy o úvere splnomocnil Združenie
na uzavretie tejto záložnej zmluvy, vrátane hodnovernosti prejavov vôle, ich dostatočnú určitosť,
zrozumiteľnosť, zmluvnú voľnosť a právo nakladať s nehnuteľnosťami.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva
splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová, typová zmluva, ktorej obsah záložca
nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady,
kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o
vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného
tlačiva,čopôsobíznačneparadoxne,atootoviacej,žeprávnymnásledkommábyťzaťaženievlastného
nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov.
To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava Dohody
spochybňuje aj slobodné konanie dlžníka - splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v
mene dlžníka, bola obmedzená, vyplynulo to z výpovede účastníka správneho konania, ktorý potvrdil,
že nemal vedomosť o význame, účele Dohody, nemal možnosť vybrať splnomocnenca.
Zákonným predpokladom platného splnomocnenia osoby zástupcu je slobodný výber osoby, ktorá bude
za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Nie je vyjadrením slobodnej vôle taký spôsob
uzavretia Dohody, keď sa dlžníkovi zo zmluvy o úvere v deň jej uzavretia automaticky predkladána podpis vyššie uvedená Dohoda. Vzhľadom na to, že Dohoda je v deň uzavretia zmluvy o úvere
podpísaná splnomocniteľom na jednom mieste a splnomocnencom na úplne inom mieste, v spojení s
výpoeďou na pojednávaní, je zrejmé, že o zastúpení združením so splnomocniteľom nikto nejednal, o
zastúpení nevedel, teda žiadneho zástupcu si sám nezvolil. Nedostatok tejto náležitosti právneho úkonu
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zrejmý.
Navyše z toho vyplynulo nepochybne aj to, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral
záložný veriteľ, čo je v rozpore aj s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rozpor záujmov
medzi veriteľom a záložným veriteľom v jednej osobe a dlžníkom - záložcom zastúpeným osobou
vybranou veriteľom je evidentný.
Z uvedených dôvodov je dohoda o splnomocnení podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, súd uvádza, že pojem spotrebiteľská zmluva sa vymedzuje ako každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, preto im treba venovať osobitnú pozornosť, pričom podmienky na
ich uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa
pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj
v danom prípade, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.
Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.
Tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť rozhodnutia odporcu, pretože postupom podľa § 31 ods. 1
katastrálneho zákona správne zistil zákonné prekážky pre povolenie vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností spočívajúce v neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej zástupcom záložcu z dôvodu
neplatnosti dohody o splnomocnení.
Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca
a účastník konania ani pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.