Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413211266
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6413211266.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne W.. P. S., E.., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H., XXX XX A. -.., právne zastúpenej Q.. C. K., P. so sídlom N., XXX XX
A., proti žalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. XXX/X, XXX XX W. A., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/31/2013-402 zo dňa 14. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadnej strane sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
14. marca 2018 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu súpisné
číslo XX, postavenému na pozemku CKN parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade v Žiari nad Hronom
pre katastrálne územie S. D., okres Žiar nad Hronom, obec S. D. a k pozemku CKN parc. č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX Okresného
úradu Žiar nad Hronom pre katastrálne územie S. D., okres Žiar nad Hronom, obec S. D., k pozemku

CKN parcela č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie S. D., okres Žiar nad Hronom, obec S. D., k nezapísanej stavbe bez súpisného čísla, iná
budova postavená na CKN parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a to podľa
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, kat. územie S. D., vyhotoveného X., J.. T. B., S. D.,
č. XX, J.: XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overeného Okresným úradom Žiar nad Hronom
XX.XX.XXXX (I. výrok). Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorený pozemok CKN
parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie S. D. z časti

pôvodnej CKN parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, novovytvorený pozemok
CKN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, katastrálne územie S. D. z časti
pôvodnej CKN parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj z časti pôvodnej
CKN parcely č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, novovytvorený pozemok CKN parcela č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie S. D. z časti pôvodnej CKN parcely
č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok CKN parcela č. XXX, záhrady o
výmereXXXm2,katastrálneúzemieS.D.,rodinnýdomsúpisnéčísloXX,postavenýnanovovytvorenom

pozemku CKN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie
S. D., stavbu bez súpisného čísla, iná budova postavená na CKN parcele č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX . m2, a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, katastrálne
územie S. D., vyhotoveného X., J.. T. B., S. D. č. XX, J.: XX XXX XXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradneovereného Okresným úradom Žiar nad Hronom dňa 10.08.2016 (II. výrok). V III. výroku žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 10.580,- eur v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa
03.09.2013 po viacerých zmenách domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
strán sporu k hore označeným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol
rozsudkom č. k. 18C/31/2013-317 zo dňa 18.10.2016, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 12Co/129/2017-371 zo dňa 28.09.2017.

1.2. Na pojednávaní dňa 14.03.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že nehnuteľnosť vyžaduje
na rekonštrukciu (výmena prasknutého vodovodného potrubia, opätovné zapojenie elektrickej energie
s revíznou správou vyžadujúcou výmenu elektroinštalácie, rekonštrukcia strechy) finančné prostriedky
cca 30.000,- - 40.000,- eur. Žalobkyňa zabezpečovala starostlivosť o nehnuteľnosť prostredníctvom

bratranca B. K., za čo mu poskytovala finančnú náhradu. Z vlastných zdrojov financovala zavedenie
plynu do nehnuteľnosti. V A. vlastní poschodový rodinný dom, z ktorého jedno poschodie využíva ona
a druhé iná fyzická osoba; dom a pozemok sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne s vlastníkom
iného poschodia. Žalobkyňa je v dôchodkovom veku, podniká v oblasti zdravotnej starostlivosti. Rada
by s podnikaním skončila a nehnuteľnosti v Bratislave prenechala svojim deťom a vnukom. Zvyšok

života by chcela prežiť v spornej nehnuteľnosti, ku ktorej má citový vzťah, pretože v nej vyrastala.
Žalobkyňa disponuje dostatkom finančných prostriedkov pre vyplatenie žalovaného aj na rekonštrukciu
nehnuteľnosti. Na svojom účte ku dňu XX.XX.XXXX disponovala financiami vo výške XX.XXX,XX eur.
Nehnuteľnosť nadobudli žalobkyňa aj žalovaný po svojej matke, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1-vica.

1.3. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.03.2018 nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti žalobkyni. Uviedol,
že pôvodne navrhnutá suma cca 15.000,- eur by mu nepostačovala na kúpu nehnuteľnosti v W. A., kde
býva asi XX rokov v X-izbovom sociálnom byte v podnájme na dobu neurčitú. Keďže sa z bytu môže
kedykoľvek vysťahovať do jedného mesiaca (je predpoklad rekonštrukcie objektu v najbližšej dobe), má

záujem o trvalé presťahovanie sa do rodinného domu v S. D.. Financie na jeho opravu a rekonštrukciu
mu podľa možností poskytne jeho syn; finančné zdroje na vyplatenie žalobkyne má zabezpečené v
trezore u svojho syna T. C. v W.. Od začiatku tohto sporu sa na sporných nehnuteľnostiach neurobilo nič.
Potvrdil, že asi pred dvoma alebo troma rokmi zrušil odberné miesto elektrickej energie zapísané na jeho
meno. Za byt platí nájomné 168,- eur mesačne, ďalšie výdavky má na exekúciu, benzín do automobilu.

Jeho mesačný dôchodok je XXX,XX eur. Každý mesiac mu finančne vymáha jeho syn. Uviedol, že
nemá žiadne peniaze naviac, aby ich mohol prepierať na nehnuteľnosti, ktoré sa rokmi sa zhodnocujú
tak, ako to robí žalobkyňa so svojím partnerom.

1.4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú súrodenci zapísaní na liste

vlastníctva č. XXX v k. ú. S. D. a obci S. D. ako podieloví spoluvlastníci, každý s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu X , k pozemkom C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a parc. č. XXX, záhrady o výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XX postaveného na
pozemku C-KN parc. č. XXX. Predmetom konania bola aj nezapísaná stavba inej budovy bez súpisného
čísla, postavená na novovytvorenej parcele č. XXX/X na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-

XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne J.. S. N. z odboru
stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností bola všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX (okrem nezapísanej stavby hospodárskej budovy bez súpisného čísla) vo výške XX.XXX,-
eur; na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá suma X.XXX,XX eur a na spoluvlastnícky podiel
žalovaného tiež suma X.XXX,XX eur. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne J.. S. N. bola

stanovená všeobecná hodnota budovy bez súpisného čísla, postavenej na parcele C-KN č. XXX/X,
vytvorenejzpôvodnejparc.č.XXXgeometrickýmplánomč.XXXXXXXX-XXX/XXXXzhotoviteľaX.,J..T.
B. zo dňa XX.XX.XXXX sumou X.XXX,- eur; na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá suma X.XXX,-
eur a na spoluvlastnícky podiel žalovaného suma X.XXX,- eur. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX J.. T. B., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX

vyplýva, že z pôvodnej C-KN parc. č. XXX bola vytvorená parcela C-KN parc. č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej je postavený rodinný dom a parc. č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, na ktorej je postavená budova bez súpisného čísla, pričom táto
parcela bola vytvorená nielen z pôvodnej C-KN parc. č. XXX, ale aj z parcely C-KN parc. č. XXX, u ktorejdošlo zároveň k zmene výmery z pôvodných XXX m2 na XXX m2. Týmto geometrickým plánom bola
vytvorená aj parcela C-KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

1.5. Po citácii § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd
prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam konštatujúc, že žiadneho
spoluvlastníka nemožno spravodlivo nútiť k zotrvaniu v spoluvlastníckom vzťahu. Poukázal na viazanosť
zákonnými spôsobmi vyporiadania zrušeného podielové spoluvlastníctva. Vychádzajúc zo znaleckého
posudku J.. S. N. č. XX/XXXX zistil, že rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné. Za nemožný

považoval aj predaj nehnuteľností tretej osobe a rozdelenie výťažku z predaja v zmysle prednesu
žalobkyne na pojednávaní dňa 11.10.2016, ktoré prichádza do úvahy až v prípade, ak o nehnuteľnosť
nemá záujem žiaden zo spoluvlastníkov. Zdôraznil, že obidve strany sporu súhlasili so zrušením
podielového spoluvlastníctva, každá z nich navrhovala jeho vyporiadanie prikázaním nehnuteľností do
jej výlučného vlastníctva za primeranú odplatu.

1.6. Okresný súd pri rozhodovaní o tom, ktorému spoluvlastníkovi prikáže nehnuteľnosti do vlastníctva
vychádzal z rovnosti ich spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že prihliadal aj na účelné využitie veci a
dospel k záveru, že žalovaný do nehnuteľností neinvestuje, neudržiava ich, neopravuje a nezabezpečuje
primeranú starostlivosť o ne, keď dal zrušiť odberné miesto elektrickej energie. V súvislosti so sociálnou
situáciou žalovaného nie je u neho podľa súdu prvej inštancie predpoklad schopnosti postarať sa a

udržiavať nehnuteľnosti, na rozdiel od žalobkyne, ktorá má o nehnuteľnosti trvalý záujem a stará sa o ne
prostredníctvom svojho bratranca a dobudúcna má záujem nehnuteľnosti trvale užívať a bývať v nich.
Žalobkyňa mieni z dôvodu dôchodkového veku ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, rodinný dom, ktorý
vlastní v Bratislave prenechať svojim deťom a vnukom a zvyšok života stráviť v obci S. D.. Žalovaný
má zabezpečené bývanie v byte nájomnou zmluvou na dobu neurčitú, takže v prípade výpovede je

prenajímateľ povinný zabezpečiť mu náhradný byt.

1.7. Súd prvej inštancie prihliadal aj na schopnosť každého zo spoluvlastníkov zaplatiť druhému z
nich primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa svoju schopnosť splniť túto povinnosť
preukázala výpisom zo svojho osobného účtu. Žalovaný uviedol, že má zabezpečené finančné zdroje,

ale nepreukázal ich, naopak uviedol, že vzhľadom na výšku jeho dôchodku mu peniaze na živobytie
poskytuje syn. Pri výške ceny spoluvlastníckeho podielu okresný súd vychádzal zo všeobecnej ceny
nehnuteľností stanovenej v znaleckých posudkoch č. XX/XXXX a č. XX/XXXX znalkyne J.. S. N.. Takto
určená celková hodnota vyporiadavaných nehnuteľností XX.XXX,- eur (XX.XXX,- eur + X.XXX,- eur)
nebolaspornou,pretosúdprvejinštancieuložilžalobkynipovinnosťvyplatiťžalovanémusumuXX.XXX,-

eur ako primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel.

1.8. Okresný súd zdôraznil, že geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zhotoviteľa X., J.. T. B., S.
D. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overený Okresným úradom Žiar nad Hronom dňa 10.08.2016 je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

1.9. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 257 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania. Zdôraznil, že strany sporu sú v rodinnom a príbuzenskom vzťahu, ide o sestru
- žalobkyňu a brata - žalovaného. Výnimočnosť spočíva v okolnostiach sporu, ako aj v okolnosti jeho

strán,pričompritakomtorozhodnutísapoužitieustanovenia§257C.s.p.nejavíakoneprimeranátvrdosť
voči subjektom konania a neodporuje ani dobrým mravom. Okresný súd poukázal aj na charakter sporu,
v ktorom ide o vzájomné vyporiadanie majetkoprávnych vzťahov medzi stranami konania.

1.10. V závere súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov štátu rozhodne samostatným

uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil, podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti prikázal do

vlastníctva žalovaného, ktorému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu 10.580,- eur v
lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Pre prípad iného právneho názoru odvolacieho súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie.2.1. Žalovaný („odvolateľ“) v odvolaní poukázal na svoj súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva
strán sporu s požiadavkou, aby sporné nehnuteľnosti zostali z dôvodov hodných osobitného zreteľa

v jeho vlastníctve. Súdu prvej inštancie vytkol, že v odvolaním napadnutom rozsudku neuviedol, že
žalovaný „má sumu, ktorá zodpovedá čiastke, ktorú je potrebné vyplatiť za sporné nehnuteľnosti“.
Súd prvej inštancie poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej mal žalovaný preukázať dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie primeranej odplaty a jeho tvrdenie, že na požiadanie súdu doloží
všetko, čo bude od neho požadovať súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostatok vážneho záujmu

žalovaného na prikázaní sporných nehnuteľností do jeho vlastníctva; ustálenú judikatúru, na ktorú
súd prvej inštancie odkazuje, však tento nedefinoval. Odvolateľ zdôraznil, že náklady na bývanie v
spornej nehnuteľnosti by boli v sume najviac 100,- eur mesačne na rozdiel od súčasných mesačných
nákladov žalovaného vznikajúcich v spojení s prenájmom bytu v sume cca 184,- eur mesačne. Podľa
názoru žalovaného posudzovanie majetkových schopností strán sporu z ich účtov nezakladá právo
na rozhodnutie, či má niektorá zo sporných strán dostatok majetku na vyplatenie druhej strany (sumy

10.580,- eur). Žalobkyňa odišla z rodičovského domu pred viac ako XX rokmi a chodievala do S. D.
tak trikrát do roka, preto označil za klamstvo jej tvrdenie, že má k rodičovskému domu určitý citový
vzťah. On z rodičovského domu odišiel pred cca XX rokmi a do S. D. chodieval na požiadanie svojej
matky najmenej X - X krát ročne vždy, keď niečo potrebovala. V prípade potreby opráv sa matka nikdy
neobrátila na žalobkyňu. Takýto právny názor súdu prvej inštancie označil za diskriminačný (rozhodnutie

na základe výšky majetku), v rozpore s Listinou základných práv a slobôd a zákonom č. 36/2004 Z. z.
antidiskriminačný zákon, ktorý vychádza z antidiskriminačných smerníc Európskej únie.

2.2. Odvolateľ vyslovil názor, že posledné pojednávanie súdu prvej inštancie bolo zmanipulované
žalobkyňou, pretože táto je externou poradkyňou na Ministerstve zdravotníctva SR. Zavádzaním súdu

je tvrdenie žalobkyne, že mieni skončiť s podnikaním a prenechať rodinný dom svojim deťom a vnukom
a mala by ísť do S. D.. Podľa vedomostí žalovaného má žalobkyňa iba jednu dcéru V.. C. W., ktorej v
minulosti zakúpila byt v Bratislave, no ponechala si ho vo svojom vlastníctve a dcére ho prenajíma.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd

prvej inštancie vo svojom (poradí druhom) rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné otázky, stručne,
jasne, presvedčivo a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení aj ako vec právne posúdil. Navrhla potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho.

3.1. Žalovaný v odvolaní poukazuje na dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p., nijako
však nezdôvodňuje, ktoré procesné podmienky konania neboli splnené, akým nesprávnym procesným
postupom súdu mu bolo znemožnené uplatniť svoje procesné práva, akú vadu malo mať konanie, ktorej
následok by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

3.2. K tvrdeniu odvolateľa o rozhodnutí súdu prvej inštancie na základe výšky majetku uviedla, že pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliadne na veľkosť podielov a účelné využitie veci.
Okresný súd posudzoval komplexne celý súbor relevantných skutočností napr. aj schopnosť a včasnosť
zaplatenia primeranej náhrady, uspokojenia bytovej potreby aj odkázanosti na bývanie niektorej zo strán
sporu. Súd prvej inštancie aplikoval koncentračnú zásadu a strany sporu vyzval na predloženie dôkazov

preukazujúcich ich majetkové pomery a schopnosť a včasnosť zaplatenia náhrady za vyporiadanie.
Svoju povinnosť splnila iba žalobkyňa, ktorá preukázala dostatok financií nielen na vyplatenie náhrady,
ale aj na nevyhnutnú rekonštrukciu nehnuteľnosti za účelom odstránenia jej havarijného stavu pre
jej riadne užívanie. Žalovaný svoje tvrdenie o dostatku finančných prostriedkov na vyplatenie druhej
spoluvlastníčke aj údržbu nehnuteľností, ktoré má mať v trezore u syna, nepreukázal. O pochybnosti

a účelovosti tohto tvrdenia svedčí jednak exekúcia vedená voči žalovanému, aj jeho vlastná výpoveď
o tom, že má iba dôchodok vo výške cca 314,- eur mesačne a finančne mu vypomáha syn, aby
mohol žiť. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že býva v podnájme v sociálnom byte na
základe zmluvy uzatvorenej na neurčitú dobu. Mestský úrad v Považskej Bystrici, prideľujúci sociálne
byty, žalovaného ako svojho nájomcu neeviduje. Ak má žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu na

neurčitú dobu, ide o chránené bývanie, výpoveď mu môže byť daná iba z dôvodov uvedených v §
711 Občianskeho zákonníka so zabezpečením bytovej náhrady. Na pojednávaní žalovaný tvrdil, že bol
vlastníkom X-izbového bytu v W. A., ktorý previedol na syna. Vyporiadavaná nehnuteľnosť v súčasnosti
nie je v užívania schopnom stave, vyžaduje investovanie značného množstva financií. U žalovanéhopodľa žalobkyne nie je predpoklad schopnosti jej vyplatenia ani predpoklad schopnosti riadne sa o
nehnuteľnosti starať a udržiavať ich. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec
prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z

hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok okresného
súduspoukazomna§387ods.1,2C.s.p.akovecnesprávnypotvrdil.Odvolacísúdsavzásadestotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s

ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolateľ tvrdil existenciu odvolacích dôvodov daných v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p.
Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. trpí konanie v prípade, keď súd spor prejednal

a rozhodol napriek nesplneniu procesných podmienok (nedostatok žaloby, nedostatok právomoci súdu,
nedostatok súdnej príslušnosti, nedostatok procesnej subjektivity, nedostatok procesnej spôsobilosti,
litispendencia, res iudicata). Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie
súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá
nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu

iným rozhodnutím). Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa
môžuprejaviťvnesprávnomhodnotenídôkazov,ktorévyústilodonesprávnychskutkovýchzistení(§365
ods. 1 písm. f) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365

ods. 1 písm. h) C.s.p.) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7. O spoluvlastníctve hovoríme vtedy, ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým
osobám. Občiansky zákonník upravuje spoluvlastníctvo bezpodielové a podielové. Podstatným
znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti

spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Základnou formou zániku
spoluvlastníckeho vzťahu uprednostňovanou Občianskym zákonníkom (§ 141 ods. 1) je dohoda
spoluvlastníkov. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd (§ 142 ods. 1 veta prvá OZ). Osobou oprávnenou na podanie žaloby je výhradne
spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť podielu. Predmetom vyporiadania môže byť len celá vec, nie iba

spoluvlastnícky podiel. Súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva prihliada na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Týmito kritériami sa riadil aj súd prvej inštancie, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného bola rovnaká (1/2). Pri účelnom využití
veci súd prvej inštancie zvažoval záujem žalobkyne o užívanie nehnuteľnosti aj finančné možnostistrán sporu na jej nevyhnutnú rekonštrukciu (jej potreba nebola sporná). Bytová potreba každej strany
sporu, ako vyplýva z obsahu spisu, je v súčasnosti uspokojená. Žalobkyňa býva vo vlastnom rodinnom
dome, žalovaný podľa vlastného tvrdenia v prenajatom sociálnom byte. Starostlivosť o nehnuteľnosti

zabezpečovala žalobkyňa prostredníctvom príbuzného, žalovaný sa posledné roky o nehnuteľnosti
nestaral, na jeho žiadosť došlo k odpojeniu elektriny. Nebolo sporné, že domová nehnuteľnosť má
poškodené vodovodné potrubie, je potrebná výmena elektroinštalácie a oprava strechy. V takomto
stave nehnuteľnosť v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou obývateľná nie je. Nebolo tiež
sporným, že nie je možné reálne rozdelenie veci, preto súd prvej inštancie rozhodol o jej prikázaní

do vlastníctva žalobkyne, ktorej uložil povinnosť vyplatiť ďalšiemu spoluvlastníkovi náhradu (jej výška,
zistená znaleckým posudkom, nebola sporná). Účelné využitie veci patrí do úvahy súdu. Kritériami
u obytných domov sú bytová potreba spoluvlastníkov, kto v dome doteraz býval, kto ho udržiaval,
opravoval, príp. do neho investoval a kto je schopný aj naďalej sa postarať o jeho údržbu (R 54/1973).
Možno však zohľadniť aj iné okolnosti, než je veľkosť podielu a účelné využitie veci (rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo 1727/2006). Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v

peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94). Prihliada
sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom
predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (NS ČR sp. zn. 22Cdo 885/2001).

8. Tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie rozhodol diskriminačne, iba na základe výšky majetku,
podľa obsahu spisu nemôže obstáť. Okresný súd starostlivo zvažoval všetky zákonné kritériá relevantné
pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (potreba jeho zrušenia spornou nebola). Žalovaný v
tomto sporovom konaní skutočne nepreukázal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady
žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 žalovaný iba uviedol,

že má zabezpečené finančné zdroje v trezore svojho syna T. C.. V závere pojednávania žalovaný
uviedol, že nemá žiadne podklady ani doklady, aby preukázal svoje tvrdenia, pretože toto nebolo
uvedené v predvolaní. Na požiadanie súdu je ochotný do určitého termínu doložiť všetko, čo od
neho bude súd požadovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už v uznesení č. k.
12Co/129/2017-371 zo dňa 28. septembra 2017 (v odseku 12) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie

podrobne vypočuť žalobkyňu aj žalovaného za účelom zistenia ich aktuálnych osobných, majetkových,
zárobkových pomerov (výšku príjmov, výdavkov, úspor, vlastníctvo majetku väčšej hodnoty, príp. reálnu
schopnosť vyplatiť primeranú náhradu z úverových prostriedkov alebo z prostriedkov z pôžičky aj
predložením potvrdenia ich potencionálneho poskytovateľa). Žalovaný mal teda vedomosť o predmete
ďalšieho dokazovania, keďže toto uznesenie mu bolo doručené dňa 04.01.2018. V predvolaní na

pojednávanie je obsiahnuté aj poučenie o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej
obrany v zmysle § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, § 154 aj § 181 ods. 3 Civilného
sporového poriadku. Žalovaný nepredložil aspoň písomné vyjadrenie svojho syna o zabezpečení
dostatku finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady za zrušovaný spoluvlastnícky podiel, nenavrhol
výsluch tohto svedka. Na druhej strane samotný žalovaný vypovedal, že je poberateľom starobného

dôchodku 318,49 eur mesačne, býva v sociálnom X-izbovom byte, jeho syn mu finančne mesačne
prispieva, aby mohol žiť. Aj vzhľadom na dobu trvania súdneho konania a jeho dovtedajší priebeh, s
poukazom na zmenu procesnej právnej úpravy (ktorú zdôraznil odvolací súd už bode 6 odôvodnenia
uznesenia sp. zn. 12Co/129/2017) odvolací súd nezistil také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by
malo za následok existenciu procesnej vady konania.

9. Preskúmaním obsahu spisu, najmä výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018
odvolací súd nezistil (odvolateľom bližšie nešpecifikovanú) manipuláciu posledného pojednávania
žalobkyňou. Žalobkyňa na tomto pojednávaní z dôvodu svojej práceneschopnosti ani nebola prítomná,
žalovaný na ňom predniesol tvrdenie o zmanipulovaní svedka K. žalobkyňou.

10. Iné relevantné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo
vzťahu k výroku o trovách konania (IV. výrok), hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý
výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu
a zistil, že okresný súd podľa odôvodnenia rozsudku o trovách konania rozhodol správne, keď aplikoval

§ 257 C.s.p. jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou, preto ho ako vecne správny s odkazom
na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.11. Aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z toho, že konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú strany sporu tak
postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje

najmä tým, že podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je
uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Aj
rozhodovanieotrováchkonaniamápotomsvoješpecifiká,pretožeideorozhodnutievpodstatevzáujme
obidvoch sporových strán, ktoré majú právo zrušiť podielové spoluvlastníctva a povinnosť uskutočniť
jeho vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech,

alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, a v tomto smere nezáleží na návrhu, súd
postupuje ex offo. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša
svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť. Odvolací súd z týchto dôvodov, aplikujúc § 257
C.s.p., rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).