Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202773
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316202773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovejvsporežalobkyne:PrimabankaSlovensko,a.s.,Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L., o zaplatenie
X 600,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
06.septembra X018 pod č. k.11 C 81/X016-5X takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 2 550,43
eura,poplatkyzapoistenie2,38eura,úrokzomeškania1,36eura,úrokzomeškaniavovýške5%ročne:
z istiny 2600,43 eura od 22.12.2015 do 14.4.2016, z istiny 2550,43 eura od 15.4.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z úroku 162,92 eura od 22.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch
dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie istiny 50,00 eur zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu

100 %.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému povinnosti
zaplatiť jej 2 600,43 eura nezaplatenú istinu, 2,38 eura poplatky za poistenie, 162,92 eura úrok, 1,36
eura úrok z omeškania, úrok 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 600,43 eura od 22.12.2015
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2 600,43 eura a nezaplatených
úrokov 162,92 eura od 22.12.2015 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa
a žalovaný uzatvorili dňa 27.10.2014 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Úverovú zmluvu

č.XXXXXX, na základe ktorej sa v bode 1.1.1. dohodli, že žalobkyňa poskytne žalovanému peňažné
prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v Úverovej zmluve a vo
Všeobecných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej aj „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. V bode 1.1.2. boli dohodnuté základné podmienky, okrem iných: výška úveru 2 700,00 eur,
druh úveru pôžička, účel úveru bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta, úroková sadzba fixná do
splatnosti17,9%ročne,poplatokzasprávuúverovéhoúčtu1,19eura,výškaanuitnejsplátky48,66eura,
termín splatnosti prvej splátky 18.11.2014, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti

anuitnej splátky mesačne, 12.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 15.10.2024, výška RPMN
21,5 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 16,81 %. Celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť 5 974,20 eura.Žalobkyňa v písomnej výzve zo dňa 21.12.2015 adresovanej žalovanému uviedla, že žalovaný bol
opakovane upozornený na to, že si neplní podmienky úverovej zmluvy č. XXXXXX . podpísanej
27.10.2014 a že žalovaný neobnovil plnenie svojich povinností v zmysle zmluvy. Na základe uvedeného

oznamuje žalobkyňa, že sa rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru. Vyzvala zároveň žalovaného
na úhradu celého dlhu vo výške 2 812,47 eura s príslušenstvom najneskôr do 31.12.2015.
Pohľadávka žalobkyne ku dňu 23.2.2016, t.j. ku dňu napísania žaloby, v žalobe uplatnenej predstavuje
sumu 2 600,43 eur za nezaplatenú istinu, 2,38 eura za nezaplatené poplatky za poistenie, 162,92
eura za úrok (vyčíslený do predčasnej splatnosti), 1,36 eura úrok z omeškania vyčíslený do predčasnej

splatnosti), úrok 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 600,43 eura od 22.12.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2 600,43 eura a z nezaplatených úrokov 162,92 eura
od 22.12.2015 do zaplatenia.

1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1 vety prvej
Obchodného zákonníka ,§ 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 O. z., § 52 ods. 2 O. z., (v znení

účinnom od mája 2014), § 52 ods. 3 O. z., § 52 ods. 4 O. z.,
§ 54 O. z.,§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 27.10.2014 (ďalej len „zák.
č. 129/2010 Z. z.“), § 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z.,§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru ,že žalovanému vznikol voči žalobkyni záväzok
na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXX zo dňa 27.10.2014, uhrádzať mesačne dohodnuté splátky po

48,66 eura, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá k 15.10.2024. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti
riadne neplnil a žalobkyňa vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 21.12.2015.
Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú , vzťahuje vzťahuje sa na ňu právna úprava spotrebiteľských
úverov podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 27.10.2014.

1.3.Žalobkyňa na základe platne uzavretej zmluvy, ktorá spĺňa podstatné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z., si splnila svoju zmluvnú povinnosť a poskytla žalovanému úver v
sume 2 700 eur, čo medzi stranami sporné nebolo. Žalovaný si však v zmysle zmluvy neplnil riadne svoje
zmluvné povinnosti a dostal sa do omeškania so splácaním úveru. Žalobkyňa preto vyhlásila predčasnú
splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy 2 842,47 eura do 31.12.2015.

Žalovaný síce uvádzal, že žalobkyňa nesprávne vypočítala zostatok istiny a úrokov v podanej žalobe,
avšak inú výšku dlžnej sumy žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobkyňa uplatnenú pohľadávku v
priebehukonaniadostatočnešpecifikovala.Vpriebehukonaniažalovanýzaplatilžalobkynizdlžnejsumy
ku dňu podania žaloby, t.j. zo sumy 2600,43 eura sumu 50 eur a žalobkyňa preto vzala žalobu späť
v časti o zaplatenie 50 eur čo do uplatnenej istiny. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyni zaplatil istinu

2 550,43 eura a úrok 162,92 eura, ktorý si vyčíslila žalobkyňa do predčasného zosplatnenia, nakoľko
žalovaný sa zaviazal spolu s poskytnutou istinou žalobkyni vrátiť aj dohodnutý úrok. Nepreukázal, že
zaplatil žalobkyni úrok z omeškania vo výške 1,36 eura, ktorý si žalobkyňa vyčíslila do predčasného
zosplatnenia, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s niektorými splátkami, a nepreukázal, že
zaplatil poplatok za poistenie 2,38 eura na platenie ktorého sa zaviazal v zmluve o úvere. Preto mu

stanovil povinnosť tieto dlžné sumy žalobkyni zaplatiť. Žalovanému vznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť
aj úrok z omeškania z istiny 2 600,43 eura od 22.12.2015 do 14.4.2016 a z istiny 2 550,43 eura od
15.4.2016 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto
vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5,00 % ročne z týchto súm.

1.4.V časti zmluvného úroku uviedol, že zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je
spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok predstavuje v podstate
odplatu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak veriteľ poskytne dlžníkovi úver,
má nárok na vrátenie poskytnutej sumy a tiež aj na úhradu zmluvných úrokov. V prípade zosplatnenia
úveru ide o splatnosť celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Pri zosplatnení úveru s

dohodnutými zmluvnými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v splátkach, v
ktorýchbolizahrnutéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorazovévrátenieistinyúveru,vrátane
úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má hneď právo získať späť
požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden právny titul na to, aby
mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo, aby si voči dlžníkovi

uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich mal právo mať naďalej u seba dlžník, v
danom prípade spotrebiteľ. Po zosplatnení úveru žalovaný (spotrebiteľ) nemá už právny titul mať u seba
peňažné prostriedky z úveru a žalobkyňa (dodávateľ - veriteľ) tak nemal dôvod, aby naďalej inkasoval
úroky z úveru, ktoré by mu patrili len vtedy, ak by ich žalovaný (dlžník - spotrebiteľ) mal oprávnene aužíval ich. Súd je toho názoru, že po zosplatnení úveru už žalobkyňa nemá právo na úroky, ale má
právo na úroky z omeškania zo sumy uvedenej v zosplatnení. Ak by došlo k dohode medzi dodávateľom
a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania povinnosť platiť aj úroky z úveru

po splatnosti pohľadávky, t. j. od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala
značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by sa výrazne zhoršilo čo by vyvolávalo
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne
je. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe
úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).Pretozamietolžalobuvčastiuplatnenéhonároku
na zaplatenie úroku 17,9 % ročne zo sumy 2 600,43 eura od 22.12.2015 do zaplatenia.

1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobkyňa mala v konaní čiastočný
procesný úspech, avšak procesný neúspech mala len v nepatrnom rozsahu, čiastočne v uplatneného

príslušenstva pohľadávky, úroku 17,90 % zo sumy 2 600,43 eura od 22.12.2015 do zaplatenia. Prihliadol
na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 50 eur len pre správanie žalovaného , ktorý procesne zavinil
späťvzatie žaloby v tejto časti . Aj z tohto dôvodu v tejto časti žalobkyni prislúcha nárok na náhradu trov
konania. Preto rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti. Nesúhlasila s
nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti poukazujúc na ustanovenie § 497 ,
§ 502 ods.1, § 503 ods.3 Obchodného zákonníka a komentáre k citovaným ustanoveniam, § 13 ods.
3 ZSÚ, dôvodovú správu k zákonu č. 206/2014 Z.z., rozhodnutia krajských súdov , NS ČR, NS SR,

stanovisku Ústavného súdu v náleze zo dňa 24.10.2013 sp.zn. I.ÚS 547/2012. Pre nesprávne právne
posúdenie veci žiadal rozsudok v zamietajúcej často zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov
konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil jeho zamietajúcej časti.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.

5.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
nepriznal žalobkyni úrok z úveru po zospoplatnení úveru do jeho zaplatenia a výrok o náhrade trov
konania.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

ako aj odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné

dôvody.
7.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.
3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej

splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy
spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
7.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a

neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol
nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradnelendookamihuuplatneniaprávanajednorazovéspoplatnenieúverualebopôžičkyposkytnutej

spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že
veriteľsinebudemôcťpojednorazovomspoplatneníuplatniťúrokyzačas,ktorýbymalaúverovázmluva
ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude
mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru

(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkouúčinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byťkratšiaako15dní,upozornilspotrebiteľanauplatnenietohtopráva. Účinnosťuplatneniaprávapodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením

tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.
7.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
7.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate

jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo

získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej

mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene
záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej

nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
7.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že
po spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (21.12.2015) rozhodol správne a

v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8. Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 2
CSP tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania napriek jeho plnom úspechu v
odvolacom konaní, pretože mu v tomto konaní nevznikli žiadne trovy konania.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).